Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-1C/83/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa K.. Z. J., R.. XX. XX. XXXX, D. C. J., K. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom Žilina, Horný Val 24 proti odporcovi SPOLOČNOSTI 7 PLUS s.r.o., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 9, IČO: 31347291, zastúpenému JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Liptovská 2/A, P. O. BOX 67, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši trovy konania vo výške 110,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši dňa 06. 05. 2010 sa navrhovateľ v konaní o ochranu osobnosti domáhal uloženia povinnosti odporcovi uverejniť osem ospravedlnení v týždenníku Plus 7 dní v súvislosti so siedmimi článkami uverejnenými v tomto týždenníku v období od 08. 12. 2003 do 08. 10. 2009 a v denníku Plus 1 deň uverejniť tri ospravedlnenia v súvislosti s tromi článkami uverejnenými v denníku Plus 1 deň v období od 07. 05. 2007 do 15. 10. 2009. Na návrh navrhovateľa súd na pojednávaní dňa 12. 05. 2011 v súlade s ustanovením pripustil zmenu z pôvodného znenia návrhu na znenie, že odporcovi má byť uložená povinnosť uverejniť aj ospravedlnenie v týždenníku Plus 7 dní v súvislosti s článkom uverejneným dňa 06. 05. 2010. V návrhu navrhovateľ uviedol, že autori v článkoch sústavne nepravdivo informovali verejnosť o jeho trestnej veci, keďže v článkoch bol označený za páchateľa skutku, ktorý je v očiach verejnosti považovaný za odsúdeniahodný čin, nielen z hľadiska trestnoprávneho, ale i z hľadiska morálneho. On však nikdy nezobral žiadny úplatok a preto prezentácia tohto aktu je nepravdivá. Odporca vo svojom denníku a týždenníku živil v širokej verejnosti obraz odporcu ako skorumpovaného politika, ktorý morálne upadol na samé dno v rebríčku morálnych hodnôt. Obludnosť zásahu do jeho osobnostných práv zvýrazňuje početnosť článkov, ktoré nepravdivo informujú o jeho osobe, ako i dlhodobosť poskytovania nepravdivých informácii. Nepravdivým tvrdeniam, ktoré boli zverejnené v týždenníku Plus 7 dní sa dostalo širokej publicity, pretože samotný vydavateľ opakovane prezentuje svoj týždenník ako najčítanejší denník na území Slovenska. V článkoch sa nachádzajú nepravdivé informácie aj o majetkových pomeroch navrhovateľa na území Slovenskej republiky a dokonca aj v zahraničí. Vymysleným spôsobom sa popisuje jeho spôsob života, jeho oslovovanie v zahraničí a pod. Navrhovateľ sa zároveň domáhal od odporcu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 Eur a náhrady trov konania. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného návrhu a uviedol, že autori článkov, ktoré boli zverejnené v novinách vydávaných odporcom tým, že

nepravdivo informovali verejnosť o navrhovateľovej trestnej veci, vážnym spôsobom ho poškodili tak v politickom, ako aj spoločenskom a rodinnom živote. Takéto konanie hrubo zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti. O zlom úmysle autorov článkov svedčí nielen neustále opakovanie nepravdivých tvrdení o navrhovateľovi, ale aj skutočnosť, že autori článku nedali navrhovateľovi možnosť k tomu čo chcú uverejniť sa vyjadriť. Podľa jeho názoru články možno boli publikované aj na objednávku. V politike pôsobil v rokoch 2002-2006. V tom období bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V júni roku 2003 sa stal krajským predsedom politickej strany HZDS. Bolo to v banskobystrickom kraji. V súčasnej dobe je len radovým členom HZDS. Až do roku 2002 podnikal. V rôznych médiách bolo o jeho kauze napísaných viac ako 100 článkov. Vďaka článkom, ktoré boli zverejnené v novinách, ktoré vydáva odporca sa stal známym človekom po celom Slovensku. Potom ako skončil s politikou a prestal byť poslancom Národnej rady SR, nemohol sa nikde uplatniť. Bol nútený ísť na predčasný starobný dôchodok. Už v roku 1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Boli zmarené mnohé jeho podnikateľské aktivity, pretože tí s ktorými chcel spolupracovať sa báli, že túto činnosť by mohli následne novinári rozoberať. Taktiež stratil šancu na akýkoľvek postup v politike. Obsah článkov mal nepriaznivý vplyv aj na jeho rodinný život. Deti sa dokonca báli ísť von. Zle to vplývalo aj na jeho manželku. Zhoršil sa mu zdravotný stav. Právo na slobodu prejavu má aj svoje limity a hranice, ktoré sú hlavne dané právom iných osôb na ochranu dobrej povesti a cti. nezakotvuje žiadne privilégia pri realizácii tohto práva pre novinárov. Potom, keďže časť článkov obsahovala nepravdivé fakty a časť článkov predstavovali hodnotiace úsudky bez dostatočného skutkového základu si myslí, že jeho návrh je dôvodný.

Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že články, ktorých obsah je predmetom sporu sa venovali skutočnosti, že osoba verejného záujmu, teda navrhovateľ v postavení poslanca Národnej rady SR bol uznesením vyšetrovateľa obvinený z korupčného správania, na základe žiadosti prokuratúry bol daný súhlas Národnou radou SR na pokračovanie v trestnom stíhaní poslanca Národnej rady SR a následne ho prokurátor obžaloval pre dôvodné podozrenie z korupčného správania. Bol to prvý prípad tohto druhu, ktorý sa riešil v takom rozsahu orgánmi činnými v trestnom konaní na Slovensku vo vzťahu k poslancovi Národnej rady SR ako obvinenému a následne obžalovanému zo spáchania trestného činu. Z kontextu všetkých článkov je zrejmé, že v akej pozícii sa nachádzal v rozhodnom čase navrhovateľ, teda, že bol obvinený a obžalovaný a ešte nie odsúdený. Zo všetkých článkov je zrejmé, že prebiehalo trestné stíhanie ale nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o vine a treste. Trestné konanie trvalo viac ako sedem rokov, prešlo rôznymi štádiami a aj zvratmi v tom ako súdy posudzovali v rôznych inštanciách činnosť navrhovateľa, teda jeho počínanie pri rozhodných okolnostiach týkajúcich sa preberania úplatku. Trestnému stíhaniu navrhovateľa sa venovali aj iné médiá. V článkoch v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 08. 12. 2003 a 01. 10. 2009 v rubrike „Naša fikcia“ boli zverejnené len hodnotiace úsudky, ktoré majú povahu politickej satiry. Navrhovateľ v postavení politika, krajského predsedu strany a poslanca Národnej rady SR bol v rozhodnom čase osobou verejného záujmu, ako taký bol povinný strpieť zverejnenie informácii o jeho trestnom stíhaní a o tom, že bol obžalovaný zo spáchania trestného činu. Odporca v novinách, ktoré vydáva informoval verejnosť nielen o tom, že navrhovateľ bol odsúdený, ale aj o tom, že odsudzujúci rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a napokon aj o tom, že navrhovateľ bol s konečnou platnosťou oslobodený. Ďalej poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že rodinný dom v Chorvátsku vlastní právnická osoba, ktorej v rozhodnej dobe bol jediným spoločníkom navrhovateľ. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá by mu mohla byť spôsobená uverejnenými článkami do 06. 05. 2007. Tu poukázal na tú skutočnosť, že návrh bol podaný na súd až dňa 06. 05. 2010, pričom náhrada nemajetkovej ujmy je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov E. J., K.. S. N., J. J., Ľ. Q., N.. N. J., X.. C. N., J. H.W., R. Z., K. I., N. J., F. A., S. H., oboznámením sa s fotokópiami článkov zverejnených v týždenníku Plus 7 dní dňa 08. 12. 2003 pod názvom „Záhada pre Akty X“ (rubrika „Naša fikcia“), dňa 08. 12. 2003 „Kufrík pána poslanca“, dňa 13. 05. 2005 pod názvom „Rok na to“, dňa 23. 09. 2005 titulná stránka týždenníka, fotografia navrhovateľa a nadpis „J. exil“, podtitulok „Poslanec J. obvinený z úplatkárstva má vilu a jachtu na Jadranskom pobreží“ a pod názvom „Minister J.“ zo dňa 03. 08. 2007 pod názvom „J. vyhráva“, dňa 01. 10. 2009 pod názvom „Dáva aj ruble“ („Naša fikcia“), dňa 08. 10. 2009 pod názvom „Nevinný?!“ , dňa 06. 05. 2010 pod názvom „Budeme mať svätca“ (rubrika „Naša fikcia“) a v denníku Plus 1 deň dňa 07. 05. 2007 titulná strana denníka Plus 1 deň fotografia

navrhovateľa a text „J. po odchode z politiky“ a „Žije v luxuse“ a text „Bývalý Mečiarov poslanec Z. J., ktorého prichytili pri preberaní úplatku si žije naozaj nad pomery. Prednedávnom si kúpil dva byty v novostavbe v Pieštanoch a údajne uvažuje, že predá dom vo Veľkom Krtíši“ a článok „Kúpil dva luxusné byty“ zo dňa 29. 09. 2009 pod názvom „Zapili to minerálkou“, dňa 15. 10. 2009 pod názvom „Agent s kufríkom stavia ranč“, správou o ambulantnom vyšetrení navrhovateľa, lekárskou správou - nálezom K.. V. J. zo dňa 29.09.2010, potvrdením o výške starobného dôchodku navrhovateľa, výpisom z katastra pre katastrálnu obec Okruk Okresného súdu Trogir zo dňa 06.10.2011, výpisom zo súdneho registra Obchodného súdu v Splite Chorvátska republika na subjekt IČO: 060178675, výpismi z KN od Správy katastra vo C. J. z LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre obec D. XXX, XXX, pre obec Q., XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pre obec V. R. C. č. XXX, pre obec I.O. XXX, pre obec T., správou kancelárie Národnej rady SR o výške príjmu navrhovateľa v rokoch 2002-2006, fotokópiou článku publikovaného v denníku Plus 1 deň zo dňa 30. 04. 2010, rešerš médií, ktoré sa venovali prípadu navrhovateľa, lekárskou správou o zdravotnom stave navrhovateľa, žalobou o ochranu osobnosti - fotokópiou podanou na Okresný súd vo Veľkom Krtíši zo dňa 04.12.2008 v právnej veci navrhovateľa proti odporcom PEREX a.s. Bratislava, PETIT PRESS a.s. Bratislava, EKO PRESS a.s. Bratislava, pripojeným spisom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a to najmä uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2003 č. 2327/2003, obžalobou Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 05.04.2004 sp. zn. KV 105/03, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.05.2005 sp. zn. , uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 23.02.2006 sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.09.2009 sp. zn. .

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že predmetom sporu medzi účastníkmi je primerané morálne zadosťučinenie (ospravedlnenie) a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľ uplatňuje tieto nároky voči odporcovi z titulu porušenia jeho práva na ochranu osobnosti (občianska česť a ľudská dôstojnosť). Navrhovateľ bol poslancom Národnej rady SR v období od 29. 01. 2002 do 21. 09. 2002 a potom od 22. 09. 2002 do 17. 06. 2006. Odporca je vydavateľom periodickej tlače a vydáva aj týždenník Plus 7 dní a denník Plus 1 deň. Tak týždenník Plus 7 dní, ako aj denník Plus 1 deň patria medzi najčítanejšie periodiká v Slovenskej republike. V článkoch uvedených v týždenníku Plus 7 dní (rubrika „Naša fikcia“ dňa 08. 12. 2003 pod názvom „Záhada pre Akty X“, dňa 01. 10. 2009 pod názvom „Dáva aj ruble“, dňa 06. 05. 2010 pod názvom „Budeme mať svätca“), dňa 08. 12. 2003 pod názvom „Kufrík pána poslanca“, dňa 13. 05. 2005 pod názvom „Rok na tvrdo“, dňa 23. 09. 2005 pod názvom „Minister J.“, dňa 03. 08. 2007 pod názvom „J. vyhráva“, dňa 08. 10. 2009 pod názvom „Nevinný?!“ a v denníku Plus 1 deň dňa 07. 05. 2007 pod názvom „Žije v luxuse“ a „Bývalý Mečiarov poslanec Z. J., ktorého prichytili pri preberaní úplatku si žije naozaj nad pomery. Prednedávnom si kúpil dva byty v novostavbe v Pieštanoch a údajne uvažuje, že predá dom vo Veľkom Krtíši“ a „Kúpil dva luxusné byty“, dňa 29. 09. 2009 pod názvom „Zapili to minerálkou“, dňa 15. 10. 2009 pod názvom „Agent s kufríkom stavia ranč“ sa autori prevažne venovali policajnému zásahu, pri ktorom bol zadržaný navrhovateľ aj so sumou 0,5 mil. Sk vo svojom kufríku, ktorá pochádzala od policajného agenta a následnému trestnému konaniu voči navrhovateľovi. V článkoch sa nachádzajú aj informácie o majetkových pomeroch navrhovateľa na území Slovenskej republiky a aj v zahraničí a spôsob jeho pôsobenia v politike. Navrhovateľ žiadal uverejniť ako súčasť ospravedlnenia aj úplné znenie jedenásť článkov, ktoré údajne zasiahli do jeho práv. Pritom navrhovateľ napadol v článku týždenníka Plus 7 dní z 08. 12. 2003 7 viet, v článku zo dňa 13. 05. 2005 10 viet, v článku zo dňa 23. 09. 2005 10 viet, v článku zo dňa 03. 08. 2007 7 viet, v článku zo dňa 08. 10. 2009 6 viet a v článkoch denníka Plus 1 deň zo dňa 07. 05. 2007 4 vety, zo dňa 29. 09. 2009 jednu vetu a zo dňa 15. 10. 2009 jednu vetu. Navrhovateľ žiadal uverejniť ako súčasť ospravedlnenia aj úplné znenie článkov v týždenníku Plus 7 dní (rubrika „Naša fikcia“) zo dňa 08. 12. 2003, 01. 10. 2009 a 06. 05. 2010. Dňa 25. 11. 2003 bol navrhovateľ zadržaný pri policajnej akcii, ktorej cieľom bolo na základe informácií policajného agenta prekaziť trestný čin korupcie. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky bol príslušníkmi policajného zboru SR zadržaný poslanec zákonodarného zboru - Národnej rady SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Po zadržaní navrhovateľa rozhodla Národná rada SR dňa 27. 11. 2003 hlasovaním poslancov o súhlase so zbavením jeho poslaneckej imunity a o súhlase so vzatím do väzby. Následne konajúci sudca vyhovel žiadosti prokurátora a vzal navrhovateľa do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Hlasujúci poslanci Národnej rady SR, ako aj konajúci sudca mali k dispozícii potrebné podklady informujúce o policajnej akcii, pri ktorej bol navrhovateľ zadržaný a usúdili, že tieto sú natoľko závažné, že trestné stíhanie proti navrhovateľovi je dôvodné. Dňa 15. 04. 2004 na Okresný súd v Banskej Bystrici bola podaná Krajskou prokuratúrou v Nitre obžaloba voči navrhovateľovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa . Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 05. 2005 č. k. -949 bol navrhovateľ uznaný vinným, že dňa 21. 11. 2003 v čase od 13:30 h do 13:40 h v priestoroch hotela LUX v Banskej Bystrici v súvislosti s uskutočnením výberového konania na vykonanie stavebných prác „Prístavba telocvične ZSŠ služieb v Žiari nad Hronom“ žiadal od S. H., konateľa spoločnosti TECHNOTRADE s. r. o. Banská Bystrica pod zámienkou údajnej požiadavky od X.. K. K., riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sumu minimálne 500.000,-- Sk, pričom dňa 25. 11. 2003 v čase okolo 14:30 h v kancelárii krajskej organizácie ĽS HZDS v Banskej Bystrici na Kapitulskej ul. 12 sumu 500.000,--Sk, ktorú priniesol S. H. uložil za prítomnosti X.. K. K. do svojho kufríka, po čom bol zadržaný príslušníkmi polície, čím spáchal trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa , za čo bol odsúdený podľa na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa mu bol uložený aj peňažný trest v sume 100.000,-- Sk. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 02. 2006 č. k. -1065 bol podľa , b, c, d () rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 09. 05. 2005 sp. zn. zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2009 č. k. -1366 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. KV 105/03 z 05. 04. 2004 pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný. Odvolanie prokurátora Špeciálnej prokuratúry GP SR proti tomuto rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 04. 2010 č. k. -1393 podľa () zamietnuté. Z výsluchu svedkov E. J., F. A., K. I., Ľ. Q., R. Z. O. N. J. nesporne vyplýva, že autori článkov vychádzali z oficiálnych informácii policajných orgánov, Generálnej prokuratúry SR, priamych účastí na pojednávaniach pred Okresným súdom v Banskej Bystrici alebo Krajským súdom v Banskej Bystrici. Ďalej z informácií zo zdrojov, najmä od S. H., obyvateľov Trogira ostrova Čiovo v Chorvátskej republike, snažili sa o to, aby navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k článkom a informácie podávali čitateľom o priebehu celého trestného konania voči navrhovateľovi, teda od začatia trestného stíhania až po oslobodenie. Z výpisu KN pre obec a k. ú. N. a to z LV č. XXXX nesporne vyplýva, že navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom dvoch bytov v Piešťanoch. V bytovom dome súpisné č. XXXX, kde sa tieto byty nachádzajú, majú byty aj cudzinci. Z výpisu katastra Okresného súdu v Trogire z vložky č. XXXX zo dňa 06. 10. 2011, ako aj z výpisu Obchodného súdu v Splite nesporne vyplýva, že vlastníkom domu, garáže a dvoru v k. ú. V. je právnická osoba Morska Vrata d. o. o. (s.r.o.) so sídlom Okrug Donji, pričom jediným spoločníkom tejto právnickej osoby je navrhovateľ, ktorý je aj členom predstavenstva a riaditeľom zastupujúcim spoločnosť jednotlivo a samostatne. Z výsluchu svedkov K.. S. N., J. J., N.. N. J., X.. C. N., J. H.W. vyplýva, že obsah článkov zverejňovaných či už v týždenníku Plus 7 dní alebo v denníku Plus 1 deň mal na ich vzťah k navrhovateľovi nepriaznivý dopad. Začali navrhovateľa odsudzovať, pochybnosti v nich naďalej zostali a je ťažko si myslieť, že sa veci vrátia do pôvodnej polohy. Regionálna a obchodná komora v Lučenci v roku 2003 aj na základe informácii, ktoré boli uvedené v článkoch, zrušila členstvo navrhovateľa v tejto komore. Taktiež prestal byť pozývaný na rôzne spoločenské akcie. Nesporne došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.

Podľa článku 26 ods. 2 , každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Podľa článku 26 ods. 4 , sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 154c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

v , ako aj Listina základných práv a slobôd v článku 10 ods. 1 poskytujú ochranu proti porušeniu práva na česť ku ktorému môže dôjsť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé alebo hodnotiacimi úsudkami, ktoré nie sú vecné, t. z. že nevychádzajú z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Ak nie sú tieto predpoklady pre úsudok pravdivé a je hodnotiaci úsudok difamujúci, nemožno kritiku považovať za prípustnú. Skutkové tvrdenie je tvrdenie o ktorom možno jednoznačne povedať, že je pravdivé alebo nepravdivé. Hodnotiaci úsudok je naopak tvrdenie, ktorého pravdivosť sa nedá objektívne preukázať. Hodnotiace úsudky používajú silnú ochranu slobody prejavu. Tam, kde tvrdenie je hodnotiacim úsudkom môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté tvrdenie. Podľa názoru súdu sporné výroky o ktorých navrhovateľ tvrdil, že boli v článkoch publikované ako nepravdivé, buď neboli vôbec v takej podobe publikované ako to označil navrhovateľ, konkrétne „že úplatok pýtal a prevzal J.“, „Z.. J. vstúpil do politiky len vďaka tučnému sponzorskému daru“, „J. prijal 500.000,-- Sk úplatok“ a ostatné výroky sú buď hodnotiacimi úsudkami alebo tvrdeniami urobenými v dobrej viere, s cieľom poskytovať presné a spoľahlivé informácie, pričom v takomto prípade nie je novinár povinný si preverovať pravdivosť informácií, ktoré mu boli poskytnuté z oficiálnych zdrojov (rozhodnutia ESĽP Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu, Bladet Tramso a Stensaas proti Nórsku, Colombani a iný proti Francúzku alebo Godvin proti Spojenému kráľovstvu). Naviac osoby verejne činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromné osoby. Čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac bude tento prejav chránený slobodou prejavu. Základnou kategóriou verejne činných osôb sú politici / Oberschlick proti Rakúsku/. V článkoch v týždenníku Plus 7 dní v rubrike „Naša fikcia“ z 08. 12. 2003, 01. 10. 2009 a 06. 05. 2010 boli zverejnené hodnotiace úsudky, ktoré majú povahu politickej satiry. Satira síce môže vychádzať z reálnych faktických základov ale spravidla je založená na preháňaní, zámernej zámene kontextov, vytváraní fiktívnych dejov a situácii, ktoré iba parodujú iné skutočné deje či situácie. Politická satira ako taká, nie je spôsobilá privodiť navrhovateľovi neoprávnený zásah do jeho práv na ochranu osobnosti a ani mu privodiť nejakú ujmu, nakoľko musí byť každému čitateľovi zrejmé, že sa jedná o humoristický, žurnalistický útvar, že tvrdenia a hodnotenia tam obsiahnuté nie sú myslené vážne. Obrazové snímky navrhovateľa boli zverejňované v priamej súvislosti s jeho činnosťou vo verejnom živote a preto v danom prípade platí zákonná licencia uvedená v a potom ani v tomto prípade nemôže ísť o nezákonné porušenie práva navrhovateľa tak, ako to on tvrdil.

Treba si však uvedomiť, že podstatou sporu je stret ochrany cti navrhovateľa, ktorý bol politikom, so slobodou prejavu odporcu. Súd pri posudzovaní žaloby nemôže izolovane posudzovať iba možný zásah do práva na ochranu osobnosti. Je potrebné položiť právo na ochranu osobnosti na misku váh oproti právu na slobodu prejavu a rozhodnúť sa, ktorému právu je potrebné dať prednosť. Treba brať zreteľ na skutočnosť, že k tvrdenému porušeniu práva na ochranu osobnosti došlo realizovaním ďalšieho základného práva a to práva na slobodu prejavu. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje slobodu prejavu v článku 10. Ani Dohovor nechápe slobodu prejavu ako absolútne právo ale v článku 10 ods. 2 taxatívne uvádza podmienky za ktorých je možné toto právo obmedziť. Tieto obmedzenia je však potrebné vykonávať reštriktívne, a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. Slovenská republika v článku 26 a článku 10 Dohovoru zaručila slobodu prejavu a právo vyjadrovať informácie, názory a myšlienky slovom,

písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Súčasťou ústavného režimu je povinnosť orgánu rozhodujúceho o práve na slobodu prejavu preskúmať, či existujú príčiny pre obmedzenie tejto slobody, ako aj práva na informácie. Až na základe skutočnosti, že sú preukázané všetky ústavné náležitosti obmedzenia práva, možno dospieť k aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení a to v tomto prípade ustanovenia . Ak štátny orgán nepreskúma, či v okolnostiach prípadu existujú príčiny kvôli ktorým verejný záujem opodstatňuje obmedzenie uplatnenia práva, zanedbá svoju povinnosť, ktorej splnenie predstavuje záruku ochrany práva podľa článku 26 .

Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou s ktorou sa vo svojich nálezoch stotožnil aj Ústavný súd SR (nálezy , a ) teória proporcionality. V zmysle tejto teórie je na základe presne stanovených kritérií potrebné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie. Test proporcionality sa skladá z nasledovných krokov: A/ test dostatočného dôležitého cieľa (test vhodnosti); B/ test nevyhnutnosti (test potrebnosti); C/ test proporcionality v užšom zmysle; C1/ praktická súladnosť (zachovanie maxima z oboch základných práv); C2/ Alexyho vážiaca formula.

A/ Z teoretického hľadiska je potrebné posúdiť, či zásah (opatrenie), ktorý smeruje k obmedzeniu určitého základného práva umožňuje dosiahnuť sledovaný (mienený) cieľ, ktorým je ochrana iného základného práva. Návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti ako prostriedok ochrany práva na ochranu osobnosti navrhovateľa tento test spĺňa. B/ Vzhľadom na možnosti je potrebné zhodnotiť, či mohlo k naplneniu ochrany základného práva dôjsť aj iným, šetrnejším opatrením. Návrh na ochranu osobnosti možno považovať za adekvátny prostriedok ochrany osobnostných práv, preto je aj táto podmienka splnená. C/ test proporcionality v užšom slova zmysle sa skladá z posúdenia možnosti zachovania maxima z oboch základných práv a aplikácie vážiaceho vzorca. Pri strete práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti sú kroky A, B, C1 vyriešené automaticky a potom je potrebné prejsť na hodnotenie kolízie základných práv podľa vážiacej formuly.

Alexyho formula je založená na priradenie hodnoty nízka (v číselnom vyjadrení 20 ), stredná (v číselnom vyjadrení 21), podstatná (v číselnom vyjadrení 22) obom základným právam. Po priradení hodnoty jednotlivému základnému právu (ochrane osobnosti, ako aj slobode prejavu) môžeme jednoducho posúdiť, ktoré právo má vyššiu potrebu ochrany. To právo, ktoré dosiahne vyššiu číselnú ochranu zodpovedajúcu výške ujmy, resp. intenzity zásahu do daného práva prevažuje nad tým, ktorého číselné vyhodnotenie je nižšie a musí byť preferované. Vo svojej podstate ide o porovnanie intenzity zásahu do oboch práv. V danom prípade údaje z článkov sa musia preskúmať perspektívou odpovedí na otázky: 1/ kto je kritizovaný?, 2/ kto kritizuje?, 3/ čo je kritizované?, 4/ kde je kritizované?, 5/ kedy je kritizované?, 6/ ako je kritizované?.

1/ Navrhovateľ je z titulu svojej funkcie poslanca Národnej rady SR v čase zverejnenia článkov do 17. 06. 2006 jednoznačne vnímaný ako politik s najširšou hranicou akceptovateľnosti šírenia informácii týkajúcich sa jeho osobnostnej sféry. Po 17. 06. 2006 už nepôsobil ako politik. 2/ Sloboda tlače predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. V zmysle možnosti prejaviť kritiku existuje taktiež rozdielne posúdenie osôb, ktoré kritizujú. Vzhľadom na významnú úlohu, ktorú má tlač ako „strážny pes demokracie“ možno za privilegovanú skupinu označiť novinárov. Novinári majú právo, ak nie priam povinnosť, poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie prijímať. Judikatúra ESĽP ustálila, že novinári majú v rámci informovania o záležitostiach verejného záujmu umožnené používať dokonca určitú mieru preháňania a provokácie. V tomto prípade je kritizujúca osoba autor článkov novinár, na ktorého sa vzťahuje zvýšená miera ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu. Potom je miera uspokojenosti práva pri bode 1/, 2/na ochranu osobnosti stredná a prípadná ujma na slobode prejavu podstatná. Je preto potrebné dať prednosť slobode prejavu. 3/ Verejnosť má ústavné právo na informácie týkajúce sa možnej korupcie verejných činiteľov. V prípade navrhovateľa boli indície o možnej korupcii veľmi významné, keďže došlo k jeho zadržaniu a väzbe a následne aj k podaniu obžaloby. Nie je možné sa domáhať, aby novinári o takomto súdnom spore informovali až po právoplatnom skončení veci. Porušilo by to právo na slobodu prejavu a právo verejnosti na informácie. Články priniesli

informácie o navrhovateľovi ako o osobe verejného záujmu v súvislosti s výkonom jeho funkcie, pričom predmetom článkov bola čistota verejného života a možné korupčné správanie poslanca NR SR, jedného z najvyšších politických predstaviteľov štátu. Išlo o otázky verejného záujmu, ktorým prináleží zvýšená ochrana na slobodu prejavu. 4/ Pri mieste uverejnenia sporných výrokov treba konštatovať, že čím väčšia je distribúcia danej publikácie, tým väčší je zásah do osobnostných práv. V danom prípade je kritizujúca osoba novinár, ktorý má privilegované postavenie a články boli uverejnené v týždenníku Plus 7 dní a denníku Plus 1 deň s celoslovenskou pôsobnosťou, nie však v televízii, ktorá je posudzovaná prísnejšie. Potom je pri bode 3/, 4/ miera uspokojenosti práva na ochranu osobnosti stredná a prípadná ujma na slobode prejavu podstatná. Je preto potrebné dať prednosť slobode prejavu. 5/ Časť uverejnenia sporných výrokov je potrebné posúdiť z hľadiska spoločenského načasovania. Autori článkov v nich reagovali vždy na aktuálne nové informácie trestného konania, napr. o podaní obžaloby, o priebehu hlavného pojednávania, o vyhlásení rozsudkov a pod. V prípade ak je predmetom verejnej diskusie možná korupcia poslanca Národnej rady SR ide o spoločensky aktuálnu tému a v tomto prípade nemôže byť označená za výroky difamačného charakteru. Načasovanie uverejnenia nemôže byť v tomto prípade v neprospech slobody prejavu. Úlohou investigatívnych novinárov je upozorniť na aktuálne javy, ktoré sú predmetom záujmu akonáhle sa o nich dozvedia. To potvrdzuje, že novinár nemá a nemôže čakať až do právoplatného ukončenia súdneho sporu (rozsudok ESĽP Campos Damano proti Portugalsku). Novinári pokračovali v kritike aj po tom, ako navrhovateľ prestal pôsobiť ako politik. Potom miera uspokojenosti práva na ochranu osobnosti je nízka a prípadná ujma na slobode prejavu stredná. Aj v tomto prípade je potrebné dať prednosť slobode prejavu. 6/ Pri posudzovaní akceptovateľnej kritiky je potrebné vziať vždy do úvahy, že novinár nie je právnik a jeho úlohou nie je dávať právne analýzy a absolútne právne konformné informácie. V rámci žánra, v ktorom sa vyskytli sporné výroky je potrebné posúdiť obvyklé vyjadrovacie prostriedky používané novinármi. Novinári sú oprávnení používať aj určité formy zjednodušenia a preháňania. Články nemožno voči navrhovateľovi označiť ako urážlivé, prehnane útočné a nepoužili sa v nich ani žiadne neslušné, difamujúce vyjadrenia. Články sú objektívne a bola snaha dať priestor na vyjadrenie všetkých zainteresovaným. Primárnym cieľom článkov bolo informovanie verejnosti o trestnom konaní, majetkových pomeroch navrhovateľa ako osoby verejne činnej a jeho správaní ako politika, teda o veciach verejného záujmu. Tu je potrebné dať do pozornosti aj konštatovanie z nálezu Ústavného súdu SR „Navyše ak navrhovateľ bol v čase uverejnenia inkriminovaného článku objektívne v postavení podozrivého (čo nespochybňovali ani vo veci konajúce a rozhodujúce všeobecné súdy) nemožno sťažovateľovi podľa názoru Ústavného súdu SR vytýkať to, že ho ako podozrivého (na základe informácie orgánov činných v trestnom konaní) prezentoval. Nárok na ochranu osobnosti navrhovateľa možno aj v nádväznosti prezentovaného názoru súdu označiť ako nízky a záujem na ochranu slobody prejavu ako podstatný. Možno celkove zhrnúť, že ujma na slobode prejavu (bodová hodnota 14 prevažuje mieru uspokojiteľnosti práva nad ochranou osobnosti bodová hodnota 6 ) a je preto potrebné dať prednosť slobode prejavu. Z vykonaného testu vyplýva, že v prípade vyhovenia nároku navrhovateľovi by bol zásah do práv odporcu na slobodu prejavu podstatný, keďže išlo o články novinárov v spravodajskom žánri, informácie v trestnom konaní, z ktorých vychádzali novinári sa potvrdili ako pravdivé v zverejnenom čase, resp. pochádzali z oficiálnych zdrojov, ktoré si novinári nemusia overovať a vec sa týkala otázok verejného záujmu. To platí aj o informáciách o majetkových pomeroch navrhovateľa a jeho správaní sa ako politika. Miera uspokojenosti práva na ochranu osobnosti navrhovateľa je nízka s ohľadom na to, že v čase kauzy o ktorej informovali články bol poslancom Národnej rady SR t. j. verejným funkcionárom a osobou verejne známou a že ide o spravodajstvo a satiru i s prihliadnutím na prípadné subjektívne hodnotenie novinára.

Čo sa týka uplatňovanej nemajetkovej ujmy, tu súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 06. 05. 2010 a potom k článkom, ktoré vyšli pred 06. 05. 2007 si uplatnil prípadný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty ( ) a keďže túto skutočnosť odporca v konaní namietal, nebolo by možné mu tento nárok už len z toho dôvodu priznať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Na okraj výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že podľa ustanovenia o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. V zmysle uvedeného, v spojení s ustanovením nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, celková výška odškodnenia nesmie presiahnuť sumu 50 x 317 Eur = 15.850 Eur. Je potom nelogické, že by osobe za

poškodenie dobrej povesti mohla byť prisúdená vyššia suma ako pri poškodení práva na život, ktoré sa zaraďuje do prvej generácie ľudských práv (rozhodnutie ESĽP Karhuvaara a Iltalehti proti Fínsku). Vzhľadom na uvedené, považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa na základe zásady úspechu. Pojednávanie zo dňa 29. 03. 2012 bolo odročené na deň 19. 04. 2012 podľa na vyhlásenie rozsudku. Pre tento prípad súd doručuje rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní na ktorom bol rozsudok vyhlásený a teda ku dňu vyhlásenia musí byť rozsudok aj vyhotovený. Preto potom aj právni zástupcovia účastníkov na pojednávaní dňa 29. 03. 2012 zhodne prehlásili, že písomne vyčíslia náhradu trov konania účastníkov, vrátane právneho zastúpenia, do troch dní. Právny zástupca odporcu však do troch pracovných dní trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a keďže zo spisu iné trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva ( ).

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Štátu vznikli v priebehu konania trovy vyplatením svedočného svedkovi K.. S. N. vo výške 16,96 Eur, svedkovi X.. C. N. vo výške 19,04 Eur, svedkovi K. I. vo výške 16 Eur, svedkovi N. J. vo výške 19,60 Eur, svedkovi N.. N. J. vo výške 19,60 Eur a svedkovi F. A. vo výške 19,60 Eur, celkom teda 110,80 Eur zo štátnych prostriedkov. Keďže navrhovateľ v spore podľahol, súd mu uložil povinnosť nahradiť tieto trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.