Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-242-2022.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/242/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v konaní navrhovateľky A. A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX, právne zast. JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Bardejov, Baštová 5A, IČO: 42 232 805, na začatie konania o návrhu o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľky A. A. B. proti uzneseniu 10Vyd/1/2022-24 z 23.6.2022 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie. II. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd (ďalej len súd) rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.1.Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Gelnica, obec C., k. ú. C., parc. KN - C č. 1260 o výmere 20 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN - C č. 1258 o výmere 65 m2 - ostatná plocha, parc. KN - C č. 1259 o výmere 176 m2 - ostatná plocha, zapísané na LV č. 128. 2.2.Navrhovateľka vecnú aktívnu legitimáciu odôvodnila tým, že na základe dedičského konania vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves, sp. zn. 9D/43/2018 sa po neb. A. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej ako „poručiteľka“) stala univerzálnym právnym nástupcom po neb. poručiteľke. 2.3.V dedičskom konaní po neb. poručiteľke navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti na ul. Turzovská 2 (pôvodne Puškinova 12), ktoré sú evidované Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, pre okres Gelnica, obec C., k. ú. C., zapísané na LV č. XXXX, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. 1261, pozemok s parc. č. 1262/1 - záhrada o výmere 274 m2, a parc. č. 1262/2 o výmere 329 m2 - záhrada. 2.4.Po nadobudnutí majetku v dedičskom konaní navrhovateľka zistila, že do dedičstva neboli zahrnuté nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, pre okres Gelnica, obec C., k. ú. C., zapísané na LV č. XXX, a to pozemkové nehnuteľnosti parc. KN - C č. 1260 o výmere 20 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN - C č. 1258 o výmere 65 m2 - ostatná plocha, parc. KN - C č. 1259 o výmere 176 m2 - ostatná plocha, na ktorých je ako vlastník zapísaný A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľka označila túto osobu ako osobu, ktorá v čase začatia konania o potvrdení vydržania má zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka (ďalej iba vlastník). Navrhovateľka v návrhu uviedla, že otec navrhovateľky odkúpil od vlastníka parcelu č. 1139/3 v k. ú. C. za účelom výstavby garáže. 2.5.Súd na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol podľa § 359a, § 359d ods.2, § 359c ods.2, § 359e ods.3 CMP, § 133, § 134 ods.1,2 OZ účinného od 01.04.1969 do 31.12.1982, § 198 ods. 1 OZ, § 199 ods. 1, § 205 ods. 1, 2 OZ účinného do 01.04.1969 do 31.12.1982, § 37, § 39, § 46 OZ
účinného do 01.04.1969 do 31.12.1982, § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 134 ods.1 OZ a konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. 2.6.Podstata argumentácie navrhovateľky spočíva v tej skutočnosti, že právny predchodca navrhovateľky mal s vlastníkom uzatvoriť kúpnu zmluvu na parcelu č. 1193/3 v k.ú. C., na ktorej mal právny predchodca navrhovateľky vybudovať garáž. Dôkazom preukazujúcim tieto tvrdenia je priložená kúpnopredajná zmluva. Súd však tento dôkaz predložený navrhovateľkou nevyhodnotil ako vierohodný, prípadne za takú listinu, ktorou by mala navrhovateľka, prípadne jej právny predchodca mať tzv. nadobúdací titul, nakoľko podľa názoru súdu, táto listina žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k prevodu vlastníckeho práva k parcele č. 1193/3 z vlastníka na právneho predchodcu skutočne došlo. 2.7.Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva vôľa účastníkov zmluvného vzťahu previesť vlastnícke právo k parcele č. 1193/3 v k. ú. C. z vlastníka na právneho predchodcu navrhovateľky, nakoľko na tomto právnom úkone úplne absentuje jednoznačné vymedzenie predmetu prevodu, teda nie je tam uvedené ani číslo parcely, ani jej výmera, ani druh prevádzanej pozemkovej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukázal aj na tú skutočnosť, že na kúpnopredajnej zmluve absentujú aj podpisy zmluvných strán, čím by bol súdu náležitým spôsobom preukázaný prejav vôle previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa. Navrhovateľka nepreukázala, že by došlo k úhrade kúpnej ceny, nakoľko z obsahu kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že kúpnu cenu vo výške 700,- Kčs preberá predávajúci podpisom tejto zmluvy. 2.8.Z tohto dôvodu súd vyhodnotil, že u právneho prechodu navrhovateľky absentuje právny titul, na základe ktorého by bolo možné odvodiť dobromyseľnosť držby ako jedného zo zákonných predpokladov pre začatie plynutia vydržacej doby. 2.9.Súd poukázal na platnú právnu úpravu v čase, kedy malo dôjsť k podpisu kúpnopredajnej zmluvy. V zmysle § 46 a § 134 ods.2 OZ účinného v predpokladanom čase údajného podpisu kúpnopredajnej zmluvy bolo povinnosťou účastníkov tohto zmluvného vzťahu dodržať písomnú formu zmluvného dojednania, vrátane dodržania prítomnosti prejavov vôle (podpisov) zmluvných strán na tej istej listine. V zmysle §134 ods.2 OZ účinného v tom čase, sa na platnosť takéhoto zmluvného dojednania vyžadovala registrácia zmluvy na štátnom notárstve. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by táto zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve a preto súd túto kúpnopredajnú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú podľa § 37 a § 39 OZ, z ktorého nemôžu vyplývať žiadne účinky. 2.10.Z listín, predovšetkým geometrického plánu, ktorý predložila navrhovateľka k svojmu návrhu tak vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľky už minimálne v decembri roku 1972 vedel, že nie je vlastníkom pozemkových nehnuteľností č. 1193/1 a to bez ohľadu na to, či z tejto parcely vznikla odčlenením nová parcela č. 1193/3 alebo nie. Právny predchodca mal vedomosť o tom, kto je vlastníkom týchto nehnuteľností a preto nie je možné uvažovať o tom, že by z objektívneho hľadiska bol právny predchodca navrhovateľky dobromyseľným držiteľom týchto pozemkových nehnuteľností. 2.11.Navrhovateľka odvodzovala dobromyseľnosť držby k parcele č. 1193/1 súčasne evidované ako parcely KN - C č. 1259 a parcele č. 1193/2 (súčasne evidované ako parcely KN - C č. 1258) na základe tej skutočnosti, že 05.05.1983 požiadal právny predchodca navrhovateľky Mestský národný výbor v Gelnici o pridelenie týchto parciel do osobného užívania. Okrem skutočnosti, že právny predchodca navrhovateľky žiadal Mestský národný výbor v C. o pridelenie iba parcely 1193/1 do osobného užívania a teda nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka odvodzuje dobromyseľnosť držby k parcele 1193/2, ani táto listina žiadnym spôsobom nepreukazuje splnenie obligatórnych zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania a teda vznik vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že tak ako bolo uvedené k dnešnému dňu je vlastníkom na LV č. XXX k parcelám KN - C č. 1258, 1259 a 1260 evidovaný G. A.. 2.12.Navrhovateľka súdu nepredložila ani rozhodnutie Mestského národného výboru v Gelnici k žiadosti z 05.05.1983. Zo skutkového stavu však vyplýva, že Mestský národný výbor v Gelnici preukázateľne nemohol tejto žiadosti vyhovieť, nakoľko táto smerovala voči majetku, ktorý nebol v tzv. socialistickom vlastníctve a preto právo osobného užívania v zmysle §199 ods.1 OZ platného a účinného v čase podania žiadosti nebolo možné zriadiť. Navrhovateľka, ani jej právny predchodca nepreukázali titul, na základe ktorého by mala nadobudnúť vlastnícke právo k týmto pozemkovým nehnuteľnostiam a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že sa o tieto pozemkové nehnuteľnosti dlhodobo starali a užívali ich. 2.13.V súlade s § 359e ods.1 CMP súd preskúmal, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a dospel k záveru, že navrhovateľka splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním neosvedčila a teda nie sú v danom prípade splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods.1 CMP a preto podľa § 359e ods.2 CMP tento návrh zamietol.
2.14.O trovách konania rozhodoval podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3.1.Navrhovateľka napadla uznesenie včas podaným odvolaním na základe odvolacieho dôvodu podľa §ô 365 ods.1 písm. f/ CSP, ktoré odôvodnila tým, že súd pri rozhodovaní v súvislosti s parcelou č. 1193/3 (v súčasnosti parc. č. 1260) na ostatné listinné dôkazy vôbec neprihliadal, resp. sa k nim vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril. 3.2.Súd v rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobkyne dal zhotoviť geometrický plán č. XXX- XXXX-XX z 13.12.1972, na základe ktorého došlo k odčleneniu 28 m2 z pôvodnej parc. č. 1193/1 o pôvodnej výmere 140 m2 a vzniku novej parcely 1193/3 o výmere 28 m2. Nový stav parc. č. 1193/1 predstavoval výmeru 118 m2. V geometrickom pláne č. 762-02-42-72 z 13.12.1972 je ako vlastník parcely uvedený žalovaný. Okrem chyby v počítaní, nakoľko nový stav parcely 1193/1 predstavoval výmeru 112 m2, nie 188 m2 ako uviedol prvoinštančný súd, opomenul tiež uviesť skutočnosť, že vo výkaze plôch ku geometrickému plánu 762-0242-72 z 13.12.1972 je ako vlastník parcely 1193//3 uvedený právny predchodca navrhovateľky a jeho manželka, teda H. B. a A., E. F.. K tejto skutočnosti súd nezaujal žiadne stanovisko, pričom je potrebné ju považovať za dosť dôležitú. 3.3.Zároveň súd nezaujal žiadne stanovisko k rozhodnutiu Mestského národného výboru v Gelnici, na základe ktorého bolo právnemu predchodcovi navrhovateľky vydané povolenie k výstavbe garáže z tvrdého materiálu. 3.4.Podľa § 24 vyhl. č. 144/1959 Ú.I. „ K žiadosti o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby je potrebné ďalej predložiť doklad o tom, že stavebník je vlastníkom stavebného pozemku alebo má právo stavby na pozemku alebo požiadal o jeho vyvlastnenie“. Vzhľadom na to, že Mestský národný výbor v Gelnici vydal kladné rozhodnutie je dôvodné sa domnievať, že právny predchodca navrhovateľky Mestskému národnému výboru v Gelnici predložil doklad preukazujúci vlastníctvo k stavebnému pozemku. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by jej právny predchodca žiadal o vyvlastnenie predmetného pozemku ani vedomosť o tom, že by mal na predmetnom pozemku právo stavby. 3.5.Zmeny vo výkazoch plôch ku geometrickému plánu 762-0242-72 z 13.12.1972 ako aj rozhodnutie Mestského národného výboru v Gelnici z 25.1.1974 museli byť realizované na základe určitého právneho úkonu. Na základe týchto listinných dôkazov navrhovateľke neabsentuje právny titul, z ktorého je možné odôvodniť dobromyseľnosť držby ako jedného zo zákonných predpokladov pre začatie plynutia vydržacej doby. Na základe uvedeného je toho názoru, že súd mal v konaní dostatočne preukázané splnenie podmienok na potvrdenie vydržania a navrhla, aby krajský súd „rozsudok“ (správne uznesenie) sp. zn. 10Vyd/1/2022-24 z 23.6.2022 zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4.Rozhodnutie spolu s odvolaním bolo doručené Slovenskému pozemkovému fondu, Okresnému úradu Spišská Nová Ves, Pozemkovému a lesnému odboru s tým, že sa mohli k nemu v lehote 10 dní vyjadriť.
5.Slovenský pozemkový fond sa vyjadril, že toho názoru, že uznesenie prvoinštančného súdu je vecne správne a navrhol, aby odvolací súd toto potvrdil.
6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala navrhovateľka v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.1.Navrhovateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k nesprávnym skutkovým zisteniam. 7.2.Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery plnú oporu, respektíve sa v celom rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie.
8.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
9.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
10.V prejednávanej veci ide o konanie o potvrdení vydržania, úprava ktorého sa nachádza v § 359a až § 359k CMP. Súd v tomto konaní deklaruje (potvrdzuje), že k vydržaniu príslušného práva došlo už skôr splnením všetkých predpokladov vydržania u oprávneného držiteľa. Podľa § 134 OZ sú predpokladmi vydržania a) oprávnenosť držby, b) spôsobilý predmet, c) nepretržitosť držby a d) dĺžka doby držby. Ich súčasným splnením dôjde k originárnemu nadobudnutiu práva priamo zo zákona (ex lege) a súdne rozhodnutie, ktorým sa vyhovie návrhu na začatie konania, bude potvrdením toho, že vydržanie prebehlo v súlade so zákonom.
11.1.Jedným z predpokladov pre nadobudnutie veci, či práva vydržaním je existencia oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. 11.2.Pre potreby preukázania oprávnenosti držby je potrebný nadobúdací titul. Tento nadobúdací titul tu musí byť pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul nemusí existovať ku dňu, kedy vydržanie nadobudne účinnosť (uplynutím vydržacej doby), ale mal by existovať ku dňu vstupu do držby. Ak teda ku dňu nadobudnutia veci vydržaním (alebo ku dňu vedenia súdneho konania, v rámci ktorého sa oprávnenosť držby posudzuje) už nadobúdací titul neexistuje, je potrebné ho preukázať iným spôsobom (výsluchom svedkov, iným písomným dôkazom a pod.). Je pravdou, že zákon pripúšťa oprávnenú držbu aj v prípade neexistujúceho titulu, je to však skôr výnimočný prípad, pretože bez titulu (a v prípade nehnuteľností aj písomného) pravdepodobne účastník svoju dobrú vieru nepreukáže. Nepriamo to dokazuje aj právna veta uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 508/2001 zo 14.6.2001, podľa ktorej „Přesvědčení držitele, že mu věc patří a že s ní nakládal jako s vlastní, musí být po celou vydržecí dobu důvodné, podložené konkrétními okolnostmi, které prokazují tvrzení držitele. Pro závěr o existenci dobré víry zpravidla svědčí okolnosti, které se týkají právního důvodu nabytí práva a svědčící o poctivosti nabytí.“ 11.3.K platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti aj súčasný Občiansky zákonník požaduje písomnú zmluvu, uzavretím ústnej zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnúť nemožno. „Dobrá víra držitele se musí vztahovat ke všem právním skutečnostem, které mají za následek nabytí věcí nebo práva, která je předmětem držby, tedy i k existenci písemné smlouvy o převodu nemovitosti. Pokud se někdo uchopí držby nemovitosti na základě ústní smlouvy o jejím převodu, nemůže být vzhledem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem věci, a to ani v případě, že je přesvědčen, že taková smlouva k nabytí vlastnictví k nemovitosti postačuje. Držba nemovitosti, která se o takovou smlouvu opírá, nemůže vést k vydržení.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 568/96 z 10.2.1999. (Zhodne aj v rozsudku NS ČR sp. zn. 22 Cdo 721/2002 z 27.5.2002, ako aj v uznesení NS ČR sp. zn. 22 Cdo 432/2003). 11.4.„Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 361/2012 z 27.1.2015 . 11.5.Nielen neexistencia písomnej zmluvy, ale aj vady samotnej písomnej zmluvy môžu zmariť vstup do oprávnenej držby: „Jestliže nabyvatelka přehlédla absenci dvou podpisů převodce na smlouvě o převodu vlastnického práva, přičemž nutnost podpisu nejméně dvou oprávněných osob vyplývala ze zcela jasně formulovaného ustanovení hospodářského zákoníku, nemohlo jít o omluvitelný právní omyl (jenž by mohl založit oprávněnou držbu).“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4881/2008 z 3.3.2009. 11.6.Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 287/2006 z 28.11.2007: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Dotazník a čestné vyhlásenie však žiadnym takýmto právnym, ani domnelým právnym úkonom nie je. Vyvodzovanie dobromyseľnosti len z dotazníka a čestného vyhlásenia, bez zohľadnenia zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, je v rozpore s platnou právnou úpravou, upravujúcou inštitút vydržania. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého, navrhovatelia nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že im vec patrí. Pokiaľ takéto vnútorné presvedčenie o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti do vlastníctva vyvodili z uvedených dvoch listinných dôkazov, nezakladalo u nich potrebnú dobromyseľnosť. Ich vnútorné psychické presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva pri vstupe do držby bolo bez právneho významu, t.j. nemohlo spôsobiť dobromyseľnosť o tom, že im sporný pozemok vlastnícky patrí, pretože všetky okolnosti prípadu svedčili o tom, že k čo aj len domnelému prevodu vlastníctva nemohlo dôjsť.“
12.1.Odvolací súd okrem citovanej judikatúry osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2632/2003 zo 17.3.2004, podľa ktorého „Geometrický plán, zobrazující kvalifikovaným způsobem určitou část zemského povrchu, nezakládá sám o sobě dobrou víru držitele, a to ani tehdy, stal-li se neoddělitelnou součástí listin, podle nichž má být proveden zápis do katastru.“ 12.2.Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo (napr. vlastnícke) samo osebe nenadobúda. Preto nadobúdacím titulom nikdy nebude len geometrický plán, doklad o platbe za predmet zmluvy (bez zmluvy), dotazník, čestné prehlásenie a pod. 12.3.Geodeti pri vyhotovovaní územných plánov nemajú povinnosť si osobitne verifikovať objednávateľom geometrického plánu tvrdené skutočnosti ohľadom vlastníctva, či len oprávnenosti užívania zakresľovaných nehnuteľností z hľadiska ich súladnosti s aktuálnym stavom vlastníctva vyplývajúcim z evidencie katastra nehnuteľností.
13.Prvoinštančný súd nemusel v prejednávanej veci osobitne vyhodnocovať geometrický plán č. XXX- XXXX-XX z 13.12.1972, na základe ktorého došlo k odčleneniu 28 m2 z pôvodnej parc. č. 1193/1 o pôvodnej výmere 140 m2 a vzniku novej parcely 1193/3 o výmere 28 m2, nový stav parc. č. 1193/1 predstavoval výmeru 118 m2, aj napriek skutočnosti, že v geometrickom pláne č. 762-02-42-72 z 13.12.1972, že je ako vlastník parcely uvedený právny predchodca navrhovateľky, lebo geometrický plán nebol vkladu schopnou listinou, na základe ktorej by sa nadobudlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom.
14.1.Obdobný záver možno prijať aj vo vzťahu k rozhodnutiu Mestského národného výboru v Gelnici, na základe ktorého bolo právnemu predchodcovi navrhovateľky vydané povolenie k výstavbe garáže. 14.2.Námietka navrhovateľky, že Mestský národný výbor v Gelnici vydal kladné rozhodnutie je dôvodné sa domnievať, že právny predchodca navrhovateľky, Mestskému národnému výboru v Gelnici predložil doklad preukazujúci vlastníctvo k stavebnému pozemku je len špekulatívna, pretože právny predchodca navrhovateľky mohol s vlastníkom pozemku, zriadiť vecné bremeno k pozemku, prípadne uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorá postačovala na vydanie stavebného povolenia, alebo podľa z. č. 88/1947 Zb. zákon o právu stavby, zriadiť právo stavby. 14.3.Odvolací súd navyše poukazuje na tvrdenie navrhovateľky, že otec (jej právny predchodca) mal odkúpiť predmetné nehnuteľnosti v roku 1972, ale stavebné povolenie bolo vydané v roku 1964, takže tvrdenie, že v čase vydania povolenia bol vlastníkom spornej parcely je rozporné. V roku 1983 právny predchodca navrhovateľky žiadal MNV v Gelnici o pridelenie – odkúpenie parc. č. 1193/1, čiže bol si vedomý toho, že nie je vlastníkom žiadanej parcely.
15.Navrhovateľka nepreukázala právny titul, ktorý by existoval v čase vstupu do tvrdenej držby a ani čas, kedy mal jej právny predchodca vstúpiť do držby, preto nemohla ona, ani jej právny predchodca, nadobudnúť vlastnícke právo k požadovaným nehnuteľnostiam vydržaním.
16.O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.
17.Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nebolo priznané právo na náhradu trov konania.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.