Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/175/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: U. Ž., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., L. XX, p r o t i žalovaným: 1. P. N., nar. X.X.XXXX, bytom P., I. X a 2. C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. U. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a prísl. takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN XXXXX/XX- trvalý trávnatý porast o výmere 1796m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Prešov.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou zo dňa 23.12.2009 žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou pozemku KN XXXXX/ XX - trvalý trávny porast o výmere 1796m2 na LV XXXX kat. úz. Prešov. Nárok odôvodnila tým, že dňa 20.1.2009 podpísala darovaciu zmluvu, ktorou spornú nehnuteľnosť darovala osobe, ktorú vôbec nevidela a nepoznala. Vedela len to, že ide o zamestnanca subjektu, ktorý požičal jej dcére L. P. peňažné prostriedky a predmetná nehnuteľnosť mala slúžiť ako záloh a po splatení pôžičky mala jej byť nehnuteľnosť vrátená. Jednoznačne prehlásila, že nemala záujem svoju nehnuteľnosť darovať cudziemu človeku, navyše keďže dôverovala dcére, ktorá tieto záležitosti vybavovala a mala tiež iné starosti súvisiace s hospitalizáciou manžela, zmluvu pred jej podpísaním u notárky si ani neprečítala. Považovala teda predmetnú darovaciu zmluvu za neplatnú pre nedostatok vážnosti jej vôle, ale tiež s poukazom na (ďalej len „“), keďže sa ňou zastieral zabezpečovací prevod práva, ktorý už bol zakázaný. Aj následnú kúpnu zmluvu, ktorou obdarovaný - žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade považovala za neplatnú. Naliehavosť právneho záujmu preukázala tým, že ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade.

Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade sa považoval za oprávneného vlastníka spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že dcéra žalobkyne svoj dlh z pôžičky nevyrovnala. Uviedol, že pri uzatváraní darovacej zmluvy plnil len pokyn svojho zamestnávateľa, ktorý poskytol pôžičku L. P. a výslovne prehlásil, že skutočnou vôľou pri uzatváraní daného právneho úkonu bolo zabezpečenie práva veriteľa na vrátenie pôžičky, k čomu bola zvolená forma darovacej zmluvy a v prípade vrátania dlhu dlžníčkou by došlo k spätnému darovaniu na žalobkyňu. Prehlásil, že v skutočnosti vôľa oboch účastníkov zmluvy (jeho a žalobkyne) nesmerovala k uzavretiu darovacej zmluvy, na ktorú nebol dôvod, pretože vôbec sa so žalobkyňou nepoznali a prvýkrát sa videli až na pojednávaní v tejto veci.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa nezaujímal akým spôsobom žalovaný v 1. rade nehnuteľnosť nadobudol. Kúpil ju za výhodnú cenu bez toho, aby chcel niekoho oklamať. Vyslovil názor o nedostatku svojej pasívnej legitimácie a poukázal na ustanovenia a a 159 a .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. Prešov, darovacou zmluvou zo dňa 20.2.2009, kúpnou zmluvou zo dňa 2.12.2009, spisom tohto súdu , zápisnicou o výsluchu L. G., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistili tento skutkový stav:

Dcéra žalobkyne L. P. uzavrela dňa 20.2.2009 písomnú zmluvu o pôžičke s podnikateľom L. G. - G. záložňa na sumu 11.618 Eur, ktorú mala vrátiť do 211 dní. Keďže veriteľ požadoval ako podmienku poskytnutia pôžičky nejakú zábezpeku formou nehnuteľnosti, L. P.Č. mu ponúkla sporný pozemok matky, teda žalobkyne. Domnievala sa, že veriteľ zhotoví záložnú zmluvu, ale ten spracoval darovaciu zmluvu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, ktorý je jeho zamestnancom. L. P. sa dostala do omeškania s vrátením dlhu. Úhrne pritom veriteľovi zaplatila 7.068 Eur ku dňu 19.10.2009. Napriek tomu dňa 2.12.2009 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim na predmetnú nehnuteľnosť a to za kúpnu cenu 13.456 Eur. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/XXXX. Aj v súčasnosti je na LV XXXX kat. úz. Prešov vedený ako výlučný vlastník parcely KN XXXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 1796m2 žalovaný v 2. rade.

Vyššie uvedený skutkový stav sa konštatuje už v rozsudku tohto súdu č.k. -126 zo dňa 23.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.7.2011. Týmto rozsudkom súd vyslovil neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 20.2.2009 medzi L. P. a L. G.. Súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre jej neurčitosť, poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi pri dohode o úrokoch a úrokoch z omeškania. V súčasnosti je vedené proti obvinenému L. G. aj trestné stíhanie pre zločin úžery na Úrade justičnej a kriminálnej polície ORPZ Prešov pod ČVS:ORP-287/OEK-PO-2010. Z výpovede L. G. z vyšetrovacieho spisu zo dňa 25.5.2010 vyplýva, že L. G. sám požadoval od manžela L. P., ktorý sa domáhal pôžičky, zábezpeku vo výške jednonásobku požičanej sumy. Vo svojej výpovedi pritom viackrát v súvislosti s úverovou zmluvou použil termín ručenia a zabezpečenia pôžičky. Konkrétne uviedol, že U. Ž. bola ochotná ručiť svojim pozemkom za pôžičku svojej dcéry a viackrát prehlásil aj to, že účelom darovacej zmluvy bolo to, aby pôžička bola zabezpečená (č.l. 58-59).

Z uvedených dôvodov bola uzavretá darovacia zmluva dňa 20.2.2009 medzi darujúcou U. Ž. a obdarovaným P. N., predmetom ktorej bola už spomínaná parcela KN XXXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. Prešov. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V 746/09.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ().

Podľa 53 ods. 7 v znení účinnom od 1.1.2008 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

Z výsluchu účastníkov darovacej zmluvy je nesporné, že ani jeden z nich nemal skutočnú vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu, keďže vôbec sa nestretli, nikdy sa nevideli a ani nekomunikovali spolu. Obaja zmluvu uzatvorili s tým, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka veriteľa L. G. voči dcére žalobkyne a že po jej vyrovnaní sa nehnuteľnosť prevedie späť na žalobkyňu. Darovacou zmluvou dochádza k zmene vlastníctva darovanej veci bez časového obmedzenia. Nie je teda možné darovať nejakú vec len na určitý čas. Z vyjadrení účastníkov zmluvy možno jednoznačne dospieť k záveru o nedostatku vážnosti ich vôle pri uzatvorení spornej darovacej zmluvy, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle . Tento záver je napokon aj logickým posúdením faktu, že darovacia zmluva bola uzavretá medzi osobami, ktoré sa vôbec nestretli.

Nepochybne účelom prevodu nehnuteľnosti darovaním bolo zabezpečenie pohľadávky veriteľa L. G.. V súkromnom práve ide o inštitút zakotvený v . Vzťah medzi L. P. a veriteľom - podnikateľom L. G. bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a násl. (v znení účinnom od 1.1.2008) ako to bolo konštatované už v spomínanom rozsudku tohto súdu č.k. -126.

Podľa 53 ods. 7 v znení účinnom od 1.1.2008 však pri spotrebiteľskej zmluve bol zakázaný zabezpečovací prevod práva a to bolo zrejme dôvodom pre realizáciu tohto zastretého právneho úkonu, teda darovacej zmluvy. Takýmto postupom uzavretím darovacej zmluvy bol obchádzaný zákon, teda už citovaný , čo predstavuje ďalší dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa . Podľa ustálenej judikatúry za konanie „in fraudem legis“ sa posudzuje postup, keď sa niekto chová navonok podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je nežiaduci podľa konkrétnej právnej normy. Je pritom nerozhodné, že účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti nevedeli. Aj v tomto prípade darovacia zmluva neodporovala nejakému zákonu, avšak jej zámerom bolo obísť zákonný zákaz zabezpečovacieho prevodu práva a preto je absolútne neplatná.

Pri závere o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy je nevyhnutné dospieť aj k záveru o absolútnej neplatnosti nasledujúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a to s poukazom na všeobecne platnú právnu zásadu „nemo plus iuris ad allium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám).

Naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení vlastníckeho práva v zmysle je daná potrebou zosúladenia skutočného právneho stavu so stavom v katastri nehnuteľností, kde ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný žalovaný v 2. rade.

Argumentácia žalovaného v 2. rade je právne irelevantná a neaplikovateľná pre tento spor. Pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade vyplýva z tej skutočnosti, že menovaný je v súčasnosti vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich náhradu v zmysle Súd len poznamenáva, že v čase rozhodovania vo veci žalobkyňa už nebola právne zastúpená a žalobkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.