Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-127-2004.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Subarea
5Er/127/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom AK, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnej T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 59,74 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod č. EX 844/2004 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .
P r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi Exekútorský úrad Moyzesova 34, 040 01 Košice vo výške 39,22 eur a ukladá oprávnenému aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného zo dňa 12.5.2004 adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi sa dňa 17.05.2004 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 1295/2004 Nz 22134/2004 spísanú dňa 13.3.2004 v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska zápisnica“). Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 1 800,-Sk (čo po prepočte na menu euro v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike činí 139,41 eur) s príslušenstvom.
Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5701 007188* zo dňa 1.6.2004 sp. zn. 5Er/127/2004 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v ktorom s poukazom na ust.§ 44 ods.8 Exekučného poriadku žiadal, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora tak, že vykonaním exekúcie poverí súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku (účinného ku dňu podania návrhu) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť a bol zamietnutý vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov uvedených nižšie súd postupujúc podľa ust.§ 57 ods.1 písm.g) v spojení s ust.§ 58 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Exekučným titulom v danom prípade je Notárska zápisnica N 1295/2004 Nz 22134/2004 spísanú dňa 13.3.2004 v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska zápisnica“).
Ako vyplýva z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie účastníka Mgr. Bruna Žlnaya, na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. V zmysle bodu 2./ Notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe Notárskej zápisnice na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. V bode 3./ Notárskej zápisnice sa uvádza, že „Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ktorý koná na základe splnomocnenia, ktoré je súčasťou tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 5 082,-Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 1 800,-Sk úročenú ďalej úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28.12.2003 do zaplatenia, pričom celý dlh vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky“
V bode 4./ Notárskej zápisnice sa uvádza : „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1,2 a 3 tejto notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 5 082,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28.12.2003 do zaplatenia splatí v lehote do 23.3.2004 k rukám oprávnenej osoby.“
Ďalej v bode 5./ Notárskej zápisnice sa uvádza „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/...s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods.2 zákona číslo 233/1995 Z.z.“
Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve číslo XXXXXXX, na základe ktorého konal jeho substitút Mgr. Žlnay pri spísaní Notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých dôvodov.
Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.
Aj keď vzhľadom na ust. § 1 ods.2 písm.e) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ) v prípade Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 08.07.2003 ide o úver vyňatý z pôsobnosti v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods.1 písm.a/ zák.č.634/1992 Zb), čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby- nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) to nič nemení na skutočnosti, že záväzkový vzťah účastníkov podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992 Zb.o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o „typovú zmluvu“ v zmysle ust.§ 23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto typová zmluva nesmie podľa § 23a ods.2 písm.a) a b) citovaného zákona obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.
Okrem uvedeného Mgr. Bruno Žlnay, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra v Notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa javí, že splnomocnenec zastúpený substitútom v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím konal v rozpore s ust.§ 22 ods.2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedené potvrdzuje tiež skutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý mal byť v zmysle predmetnej úverovej zmluvy splnomocnencom povinného v tomto exekučnom konaní ako advokát zastupuje oprávneného.
Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že advokát, Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby on, či jeho substitút za povinného uznal dlh, a to jednak z dôvodu neplatnosti splnomocnenia a jednak z dôvodu rozporu záujmov povinného a zástupcu.
Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Za povinného mal pri tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát, ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom. Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je preto absolútne neplatným právnym úkonom.
Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn.I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000, je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokládá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku horeuvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného nároku (napríklad v časti bodu 06.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“ úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne) považuje za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ust.§23a ods.2 v tom čase účinného zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.
Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.
Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( ZSP č.15/1997 ).
Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“
Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej Notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným za exekučný titul bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.4Er 256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.12 CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten vo svojom uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku 1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom Uznesení tiež konštatoval že „Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.
Vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 2386/2003 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhol oprávnený. Preto súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Podľa § 27 a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia oprávnený znáša nevyhnutné trovy exekúcie, v prípade ak k zastaveniu exekúcie dôjde jeho zavinením.
Súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie konania, tým, že vopred v typovej zmluve určil povinnému splnomocnenca (zmluvu dal povinnému iba podpísať) a následne aj podpísal notársku zápisnicu o uznaní dlhu za povinného s poukazom na to, že pri vynaložení odbornej starostlivosti oprávneného (oprávnený koná prostredníctvom viacerých advokátov) mal a mohol predpokladať, že na základe neplatného splnomocnenia notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Trovy exekúcie Ing. JUDr. Karola Mihala pozostávajú: -z odmeny 400,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu v súvislosti s úkonom; prevzatie a príprava návrhu a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. -z odmeny 500,- Sk podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x zisťovanie majetku povinného. -z náhrady hotových výdavkov 3,72 eur podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (poštovné). -z DPH z odmeny podľa § 196 EP t.j. 5,98 eur. Priznané trovy exekúcie predstavujú sumu 39,22 euro.
Trovy exekúcie súd postupom podľa § 2 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov prepočítal na menu euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.