Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-158-2023.pdf
PDF · 97.71 KB
Case nature
Subarea
6Co/158/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore navrhovateľa: AGRODROON, s.r.o., so sídlom Valaliky, Hlavná 187, IČO: 36 592 358 proti odporcovi: Valaliky Industrial Park, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100, IČO: 54 485 053, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 11. septembra 2023 sp.zn. 56C/9/2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 11. septembra 2023 č.k. 56C/9/2023-60.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 11.septembra 2023 č. k. 56C/9/2023-60 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby sa odporca zdržal bráneniu vstupu navrhovateľovi k stavbe cesty v jeho vlastníctve označovanej ako ,,poľnohospodárska cesta Valaliky-Haniska“ nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľností ako parcely registra C č. 1300/2, 1300/202,1300/21, 1300/120, 1300/118, 1300/117, 1300/115, 1300/114, 1300/113, 1300/26, 1364/2 a parcela registra E č. 187, bráneniu užívania uvedenej stavby cesty navrhovateľom ako vlastníkom, umiestňovaniu akýchkoľvek predmetov/vecí vrátane odpadu na túto cestu, akéhokoľvek jej poškodzovania a akýchkoľvek neoprávnených stavebných zásahov vrátane búracích prác k tejto ceste.
3.1 Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby cesty/komunikácie poľnohospodárska cesta Valaliky – Haniska, ktorá bola zriadená a prevádzkovaná od roku 1982, resp. 1983 ako účelová cesta pre potreby poľnohospodárskeho podniku. Dopravný charakter cesty či jej samotná existencia vyplýva aj z obsahu stanoviska príslušného dopravného inšpektorátu zo dňa 27.02.2023, aj z LV č. XXXX, z ktorého údajov o spôsobe využívania pozemku, na ktorom je umiestnená táto cesta vyplýva, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. 3.2 Odporca napriek poznatku vyššie uvedených skutočností začal popri intenzívnom a nepochybne nešetrnom užívaní tejto veci aj neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa rôznymi spôsobmi. Navrhovateľ nemohol užívať svoj vlastný majetok/cestu pre množstvo výkopovej odpadovej zeminy neoprávnene umiestnenej/uloženej na ceste odporcom, ktorý tento stav odstránil po ústnej výzve navrhovateľa (23.02.2023). Predmetná situácia sa znovu opakovala dňa 18.03.2023, ktorú už navrhovateľ riešil kontaktovaním polície. Arogantné protiprávne konanie odporcu sa stupňuje až do takej miery, že tento nielenže bráni navrhovateľovi nerušene užívať jeho majetok, ale začal úmyselne ničiť a poškodzovať stavebnými zásahmi (a odstránený stavebný materiál z tejto stavby je
odporcom privlastňovaný a nepochybne používaný na ďalšie spracovanie), k čomu však navrhovateľ ako vlastník nedal súhlas, podobne ako nedal súhlas na jej odstránenie, spracovanie, úpravu, prerobenie či iné stavebné zásahy, ktoré odporca neoprávnene realizuje na majetku navrhovateľa. Uvedené protiprávne konanie odporcu, ktoré trvá napriek upozorneniam navrhovateľa rôznym orgánom verejnej moci a pri ktorom nemožno očakávať zmenu, ale len pokračovanie v konaní a na ďalšiu škodu navrhovateľa, dostatočne odôvodňuje naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ingerenciou súdnej moci v podobne navrhovaného neodkladného opatrenia. Nepochybne totiž hrozí, že predmet vlastníckeho práva navrhovateľa by mohol byť úplne zničený. Bez poskytnutia rýchlej a efektívnej súdnej ochrany vlastníckemu právu navrhovateľa nemožno očakávať upustenie od uvedených neoprávnených zásahov zo strany odporcu do vlastníckeho práva navrhovateľa.
4. Po citácií ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1 veta prvá, ods. 2 prvá veta, § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
5. Súd konštatoval, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. osvedčil svoje vlastnícke právo a v nadväznosti na to svoje užívacie právo k stavbe cesty/komunikácie nachádzajúcej sa o.i. na pozemku vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ tiež predloženými listinnými dôkazmi osvedčil protiprávne konanie odporcu, ktorým nepochybne dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho, a teda aj užívacieho práva navrhovateľa k predmetnej stavbe spočívajúcom v umiestnení zeminy na ceste, resp. v bránení prechodu cez ňu. Dodal, že osvedčenie protiprávneho konania povinného neznamená automaticky aj osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.
6. Podľa súdu navrhovateľ dostatočne hodnoverne neosvedčil nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčil nezvrátiteľnú závažnú ujmu, neodôvodnil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením. Navrhovateľ len konštatoval, že odporca ho svojím konaním obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho a užívacieho práva k predmetnej stavbe cesty bez toho, aby osvedčil, že v dôsledku uvedeného konania odporcu bezprostredne hrozí navrhovateľovi závažná ujma. Pokiaľ ide o tvrdenie o úmyselnom ničení a poškodzovaní majetku navrhovateľa odporcom stavebnými zásahmi/ búraním, v dôsledku čoho hrozí úplne zničenie cesty, teda predmetu vlastníctva navrhovateľa, túto skutočnosť navrhovateľ relevantne neosvedčil. Z predložených fotografií vyplýva, že ide o štrkovú cestu a neodvrátiteľný zásah a hroziace (z)ničenie vlastníctva navrhovateľa nemožno z predložených dôkazov vyvodiť.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a uviedol, že navrhovateľ nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania a úspešnému odporcovi v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
8.1 Proti tomu rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, keďže boli splnené všetky podmienky či dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd konal svojvoľne vychádzajúc z nesprávne zisteného stavu najmä o ničení predmetnej veci odvolateľa, či nerešpektovaní vlastníckych práv, oprávnení odvolateľa, vrátane jeho práva na ochranu vlastníckeho práva, zároveň zaťažujúc napadnuté rozhodnutie nepresvedčivosťou, nepreskúmateľnosťou a nezrozumiteľnosťou. 8.2 Z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ani zrozumiteľné, čo sa vlastne má rozumieť pri súdom používanom výraze závažná ujma, či dokonca nezvrátiteľná závažná ujma v ods. 13 odôvodnenia, a to aj v kontexte, že pre odvolateľa je nepochopiteľné, aká iná situácia vlastníka môže byť ešte naliehavejšia s nezvratnými následkami, ako tá, ktorá vyplýva z jeho podaného návrhu. Súd pri tejto súčasti a základu svojej svojvoľnej rozhodovacej činnosti nepochybne koná v prospech protistrany zjavne neuvedomujúc si taktiež svoju zodpovednosť za spôsobené škody na predmetnom majetku odvolateľa (viď prílohy č. 1 a 2). Nepochopiteľné je aj vnímanie reality zo strany súdu pri použití výrazu štrková cesta. K tomuto vnímaniu odvolateľ opätovne predkladá fotografiu č. 5 s viditeľným asfaltovým povrchom a zároveň si dovolil pre podozrenia obviňovania z danej veci, možno priamo povinným, uviesť aj nasledujúce vety používané odvolateľom vo viacerých prebiehajúcich stavebných konaniach v lokalite
umiestnenia predmetnej stavebnej cesty. Odvolateľ opätovne predložil fotografiu č. 1 a 2, z ktorých je zrejmý stav jeho veci po ničení a pred ničením, obdobné platí aj pre fotografiu č. 3 a 4. 8.3 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k ďalším škodám na predmetnom majetku odvolateľa a aby tento mohol nerušene užívať svoj majetok, ako každý iný vlastník.
9. Odvolanie navrhovateľa odporcovi doručované nebolo s poukazom na ustanovenia § 331 ods. 1 CSP.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia procesných podmienok a predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP a správne ich interpretoval.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že aj keď navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda osvedčil svoje vlastnícke a užívacie právo k stavbe cesty/ komunikácie označovanej ako „poľnohospodárska cesta Valaliky - Haniska“, dostatočne hodnoverne neosvedčil nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčil nezvrátiteľnú závažnú ujmu, neodôvodnil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania – poznámka odvolacieho súdu).
21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
23. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre žalobcu priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.
24. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné dokazovanie.
25. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.
26. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie, keď neosvedčil a neodôvodnil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani neosvedčil bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením.
27. Ako správne uviedol súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu, navrhovateľ len konštatoval, že odporca ho svojím konaním obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho a užívacieho práva k predmetnej stavbe cesty, bez toho, aby osvedčil, že v dôsledku uvedeného konania povinného bezprostredne hrozí navrhovateľovi závažná ujma.
28. Navrhovateľ navrhovaným neodkladným opatrením sleduje, aby odporca neobmedzoval navrhovateľa vo výkone jeho vlastníckeho a užívacieho práva k predmetnej stavbe cesty, avšak z obsahu spisu vyplýva, že sa nejedná o situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, keďže k uvedeným obmedzeniam došlo v mesiaci február a marec tohto roka (2023) a nie v čase bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ netvrdil a ani neosvedčil (v danom čase) konkrétne konanie odporcu, ktoré by si vyžadovalo okamžitý zásah zo strany súdu.
29. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nemožno vyvodzovať iba z abstraktnej možnosti odporcu opätovne v budúcnosti obmedzovať navrhovateľa v užívaní cesty bez preukázania reálnej a bezprostrednej hrozby takéhoto konania odporcu.
30. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť teda reálne a musí bezprostredne hroziť, a teda obava musí vždy vychádzať z konkrétneho konania odporcu a túto navrhovateľ musí osvedčiť. V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv odporcu (vlastnícke právo k pozemku) zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie.
31. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že odporca úmyselne poškodzuje a ničí majetok navrhovateľa, v dôsledku čoho hrozí úplné zničenie cesty, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal.
32. Z obsahu súdneho spisu a fotografií predložených navrhovateľom síce vyplýva, že na ceste sú diery, avšak to nesvedčí o úmyselnom konaní odporcu a zároveň to nie je stav, ktorý vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu.
33. Navrhovateľovi právny poriadok dáva k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany, ktorými môže docieliť nápravu stavu, teda by mali byť účinným prostriedkom nápravy, avšak v danom prípade týmto prostriedkom nie je nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému odporcovi. Nakoľko však odporcovi nevznikli trovy odvolacieho konania, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).