Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sp-7-2011.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sp/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľky
- odvolateľky Aleny L., T. č. 3, R. R., zastúpenej ustanoveným zástupcom advokátom JUDr. Petrom Víznerom, so sídlom Skuteckého č. 12, Banská Bystrica, proti odporcovi - správnemu orgánu: Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene, Študentská ulica č. 12, Zvolen, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č. OP/2011-00083-18/R 626 zo dňa 18. augusta 2011 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene, Študentská ulica 12, 960 01 Zvolene, č. OP/2011/00083-18/R 626 zo dňa 18. augusta 2011 potvrdzuje.
Určuje odmenu ustanovenému zástupcovi vo výške 177,48 Eur.
Upravuje učtáreň tunajšieho súdu na vyplatenie odmeny na účet ustanoveného zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa odvolaním doručeným súdu v zákonom stanovenej lehote 29. septembra 2011 domáhala, aby rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku bolo súdom zrušené a vec vrátená na konanie odporcovi.
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľka je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z.z. a spĺňa podmienky §-u 3 ods. 1 písm. 1 tohto zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením za náhradu, pre zaistenie IBV vo Zvolene, na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného MSNV vo Zvolene odborom výstavby č. Výst.6161/99/73 zo dňa 27. mája 1974, ale nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. V druhej výrokovej vete odporca rozhodol o tom, že sa oprávnenej osobe navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území Q. a to parc. č. 4625/197 o výmere 3 197 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/3, ktorý predstavoval pôvodne parcelu zapísanú v pozemkovej knihe pod č. PK 988 z celkovej vyvlastnenej výmery 5 084 m2 a pozemky parc. č. 4625/198 a 4625/38 spolu o výmere 5 696 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3, ktoré predstavovali pôvodne parcelu PK č. XXX z celkovej vyvlastnenej výmery 11 463 m2. V tretej výrokovej vete odporca uložil Správe katastra zapísať vlastníctvo pre navrhovateľku k predmetným pozemkom v príslušných spoluvlastníckych podieloch. V štvrtej výrokovej vete bolo rozhodnuté o tom, že navrhovateľka spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. l) zákona na priznanie práva na náhradu za časti pozemkov, ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením za náhradu pre zaistenie IBV vo Zvolene na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vedeného MSNV vo Zvolene odborom výstavby č. Výst.6161/99/73 zo dňa 22.10.1974, ale nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli
vyvlastnené. Ide o časti pozemkov pôvodne vedených v pozemkovej knihe katastrálneho územia vo Q. a to parc. č. PK XXX o výmere 1 887 m2 z celkovej výmery 5 084 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/3 a parc. č. PK XXX o výmere 5 767 m2 z celkovo vyvlastnenej výmery 11 463 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/3. V piatej výrokovej vete odporca konštatoval, že vlastníctvo k predmetným pozemkom nie je možné navrátiť z dôvodu stanoveného v § 6 ods. 1 písm. a) a tiež z dôvodu podľa § 4 ods. 1 písm. d) keď časť pozemkov je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem povinnej osoby a podľa § 4 ods. 1 písm. d) keď časť pozemkov po prevode do vlastníctva štátu bola zastavaná. Ďalej v šiestej výrokovej vete rozhodol o tom, že navrhovateľka je oprávnená vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a uviesť, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká. Ďalej v ôsmej výrokovej vete bola navrhovateľka zaviazaná na vrátenie finančnej náhrady podľa prislúchajúceho podielu, ktorý štát vyplatil pri prevode pozemkov pri ich vyvlastňovaní. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka si uplatnila 31.12.2004 nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe pre k.ú. Q. vo vložke 1789 ako parc. PK č. XXX a vo vložke 1340 ako parcela PK č. XXX, ktoré boli vyvlastnené pre zaistenie výstavby IBV vo Zvolene, ale nikdy neslúžili účelu, na ktoré vyvlastnené boli. Odporca v odôvodnení opísal nasledovne zistený skutkový stav: Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli nasledovne: Vo vložke č. 1789 parc. PK č. XXX pod B 12 C. H., roľník č.d. 55 v 1/2 , pod B 9 Y. H., rod. L. v 1/2 a vo vložke č. 1340, parc. PK č. XXX pod B 5 G. H., rod. H. v 1/1. Pôvodné nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia Q. vo vložke č. 1789 parc. č. XXX a vo vložke č. 1340 parc. č. XXX boli vyvlastnené rozhodnutím MSNV vo Zvolene odborom výstavby č. Výst.6161/99/73 zo dňa 27. mája 1974, za účelom zaistenia výstavby IBV. Vo výrokovej časti vyvlastňovacieho rozhodnutia pod bodom č. 10 a bodom č. 11 sú vyvlastňované pozemky identifikované ich pozemkovo knižným číslom XXX výmera 5 084 m2 a XXX výmera 11 463 m2 a osobami, na ktoré boli v pozemkovo knižných vložkách zapísané. V druhej časti vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo rozhodnuté, že za vlastnícky podiel 1/2 k parcele č. XXX v čase vyvlastnenia vedený na nebohú Y. H., rod. L. bola citovaným rozhodnutím finančná náhrada vo výške 7 916,80 Kčs určená zákonným dedičom, a to jej vnukom C. H., K. H., rod. H., a G. B., rod. H. rovným dielom. Za ďalší spoluvlastnícky podiel 1/2 k parcele č. XXX bola určená finančná náhrada vo výške 7 916,80 Kčs C. H., ktorý bol v čase vyvlastnenia v tomto podiele jej vlastníkom. Za vlastnícky podiel 1/1 k parcele č. XXX v čase vyvlastnenia vedený na nebohú G. H., rod. H. bola finančná náhrada vo výške 18 387,20 Kčs určená len jej synovi C. H. v celosti. Proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu v časti určených náhrad sa odvolali G. B. a spol. a to z dôvodu, že zo zápisu spísaného MSNV vo Zvolene 10.11.1973 bolo zistené, že pozemok parc. č. XXX bol vynechaný pri prejednaní dedičstva po nebohej G. H., rod. H. a ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy každý v 1/3 K. H., G. B. a C. H.. Podľa obsahu odvolania žiadali vyplatiť výkupnú cenu podľa zákonných podielov bolo rozhodnuté tak, že o podieloch dedičov bude musieť rozhodnúť Štátne notárstvo vo Zvolene a do rozhodnutia sa čiastka 10 554,- Kčs + 18 387,20 Kčs a 5 279,60 Kčs má zložiť do depozitu Štátneho notárstva Zvolen. Proti takémuto rozhodnutiu MSNV odboru výstavby vo Zvolene zo dňa 25.7.1974 sa odvolal C. H. a Okresný národný výbor vo Zvolene rozhodnutím Výst.2730/330/74 zo dňa 16. októbra 1974 zmenil toto rozhodnutie tak, že do depozitu Štátneho notárstva vo Zvolene sa zloží čiastka 18 387,20 Kčs za parcelu č. XXX. Následne Štátne notárstvo vo Zvolene uznesením č. D 756/75-6 zo dňa 18. septembra 1975 rozhodlo o tom, že dedením po G. H., rod. H., zomrelej XX.X.XXXX. nadobudli C. H. a K. H. a G. B. k tomuto pozemku každý spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3. Odporca ďalej v odôvodnení konštatoval, že aj keď v čase vyvlastnenia nebolo prejednané dedičstvo k parcele č. XXX a spoluvlastníckemu podielu parcely č. XXX vo výške 1/2 vyvlastňovací orgán do úvahy ako vlastníkov bral zákonných dedičov každého rovným dielom. Nakoľko išlo o vnukov Y. H., rod. L., ktorá bola pôvodne vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k parcele č. XXX a deťmi G. H., rod. H., ktorá bola pôvodne vlastníčkou parcely č. XXX. Spoluvlastnícke podiely dedičov predstavovali ku dňu vyvlastnenia k parcele č. XXX C. H. 2/3, K. H. 1/6, G. B. 1/6 a k parcele č. XXX C. H. 1/3, G. B. 1/3 a K. H. 1/3. C. H. zomrel X.X.XXXX, pričom ako oprávnené osoby po ňom prichádzali do úvahy po nebohej dcére G. T. navrhovateľka a po nebohej dcére K. W. C. W.. Odporca v súlade s rozhodnutím tunajšieho súdu sp.zn. 29Sp 46/2009-107 a 29Sp 47/2009-108 rozhodol, že namiesto C. H. je K. L., teda navrhovateľka jedinou osobu, ktorej toto právo patrí, v čase vydania rozhodnutia a preto jej bol priznaný celý podiel po C. H.. Navrhovateľka však žiadala, aby jej bol priznaný podiel aj po nebohej G. B., ktorá zomrela XX.X.XXXX a po K. H., ktorá zomrela X.XX.XXXX. K. L. je praneter uvedených osôb a ako taká nie je namiesto nich oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003, ktorý taxatívne vymenúva okruh oprávnených osôb.
Navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a žiada, aby súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľky je napadnuté rozhodnutie nesprávne z dôvodu, že nerešpektuje skutočnosti a právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré predchádzali vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Nesprávnosť spočíva v tom, že pozemky parc. č. XXX o výmere 5 084 m2 a pozemok parc. č. XXX o výmere 11 468 m2 (odporca nesprávne uvádza výmeru 11 463 m2), čo spolu predstavuje výmeru 16 552 m2 žiada navrátiť ich v celosti, resp. vo výmere v ktorej už nie je možné pozemky navrátiť žiada vyplatiť náhradu podľa znaleckého posudku. Podľa navrhovateľky odporca napadnutým rozhodnutím nerešpektoval právny názor súdu, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pre správne právne posúdenie veci sú dôležité nasledovné skutočnosti. Y. H., rod. L. pôvodná vlastníčka pozemkov mala jedinú dcéru a teda dedičkou sa stala G. H., rod. H. prastará matka navrhovateľky. Po nej sa stal výlučným právoplatným dedičom syn C. H. starý otec navrhovateľky. Starý otec navrhovateľky spolu so svojou matkou spoločne užívali a obhospodarovali parcely č. XXX a XXX a po smrti matky C. H. ako jediný dedič tieto pozemky aj vniesol do JRD. Taktiež jeho dcéra, matka navrhovateľky dala do prenájmu štátnym majetkom aj parcelu č. XXX aj parcelu č. XXX, kedy sa preukázala právoplatným dedičským konaním ako jediná vlastníčka oboch parciel. O tom, že C. H. bol výlučným vlastníkom predmetných pozemkov svedčí uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 6Co 80/55-25 z 12.5.1955, 12Co 257/63-29 z 27.11.1963, ďalej rozhodnutie ONV z 10.7.1953, dedičské rozhodnutie D 440/52-D/not 172/52 z 18.8.1953 a rozhodnutie Štátneho notárstva Zvolen D 116/70-75 z 20.4.1972. Správny orgán pri vyvlastňovaní pochybil keď rozhodol o výplate odstupujúcim dedičkám, pretože na základe rozhodnutí štátnych orgánov výplata za obe vyvlastnené parcely mala byť vyplatená priamo C. H.. Podľa navrhovateľky jediným právoplatným dedičom po svojich predchodkyniach bol starý otec navrhovateľky C. H. a súdy právoplatne rozhodli, že ako jediný výlučný dedič bude mať len povinnosť v prípade vyvlastňovania svoje odstupujúce spoludedičky len vyplácať z ich dedičských podielov a teda sa nestali spoluvlastníčkami. Podstatné je aj to, že odstupujúce spoludedičky sa o výplatu z dedičských podielov aj prihlásili a boli uspokojené na základe D 440/52 z prvej polovice parcely č. XXX. Navrhovateľka chybu vidí v tom, že po smrti Y. H., rod. L. v roku 1935 nebolo v príslušnom konaní jej dcére G. H., rod. H. v D 602/38 a ani o 3 roky neskôr v obnove dedičského konania umožnené predediť parcelu a spisy boli uložené do archívu z dôvodu nemajetnosti. Nebyť týchto chýb, nebolo by potrebné domáhať sa spravodlivosti súdnou cestou. Ďalej uviedla, že jej matka si neuplatňovala reštitučné nároky v roku 1992, nakoľko predmetné pozemky zostali v evidencii nehnuteľnosti na menách predchodcov a podľa právoplatného dedičského konania sa stala vlastníčkou tohto majetku, ktorý následne dala do prenájmu. Neskôr doplnila odvolanie o oznámenie, že podala na súd dva návrhy 29.2.2012 o určenie vlastníctva k predmetným pozemkom. Zdôraznila, že C. H. hospodáril na obidvoch pozemkoch o celkovej výmere 16 552 m2 a po smrti matky tieto parcely zdedil, aj keď v dedičskom konaní nebola uvedená výmera týchto parciel, podstatné tam bolo to, že sa stal jediným dedičom - výlučným vlastníkom oboch parciel, lebo jeho sestry sa nestali vlastníčkami. Z toho je jasné, že C. H. sa nedelil o spoluvlastníctvo ohľadom týchto parciel a v zmysle vtedajšej socializácie aj v skutočnosti vniesol 16 552 m2 ako vlastník do JRD.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznáva zrejmú nesprávnosť rozhodnutia spočívajúcu v nesprávne napísanej výmere vyvlastnenej časti parcely PK č. XXX - 11 463 m2 namiesto 11 468 m2. Takýto nedostatok nemôže byť predmetom zrušenia rozhodnutia, pretože ide o zrejmú chybu, ktorú je možné odstrániť podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, alebo pri vydaní ďalšieho nového rozhodnutia ohľadom týchto 5 m2. Vo zvyšku považoval odvolanie za nedôvodné, nakoľko navrhovateľke bol priznaný celý podiel po jej právnom predchodcovi starom otcovi Jánovi Vajdovi, keďže si druhý vnuk C. H. toto právo v zákonom stanovenej lehote neuplatnil. Po K. H. a G. B. navrhovateľka nie je oprávnenou osobou. Konštatovania navrhovateľky ohľadne preberania dedičstva v rokoch 1955 až 1963 a vysporiadania dedičských podielov je vo vzťahu k uplatnenému nároku právne irelevantné.
Krajský súd ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s obsahom správneho spisu a vypočul účastníkov konania. Súd po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Návrhu odvolateľky nevyhovel a napadnuté rozhodnutie potvrdil z nasledovných dôvodov:
V konaní nebolo sporné, že dôvodom na navrátenie vlastníctva k pozemku je skutočnosť, že tento prešiel na štát podľa § 3 ods. 1, písm. l) zákona, t.j. v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Súd z obsahu spisu zistil, že odporca zistil skutkový stav tak ako je podrobne opísaný na str. 3 a 4 tohto rozhodnutia v súlade s obsahom správneho spisu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k pôvodnej parcele PK č. XXX a parcela pôvodne PK č. XXX boli v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia vedené na zomrelé osoby a to spoluvlastnícky podiel vo výške jednej polovice k parcele č. XXX na nebohú Y. H., rod. L. a parcela PK č. XXX na nebohú G. H., rod. H.. Súd z obsahu správneho spisu ďalej zistil, že predmetom tohto konania je rozhodnutie o reštitučnom nároku k pozemkom pozemkoknižné čísla XXX a XXX. V správnom spise sa nachádza fotokópia rozhodnutia MSNV vo Zvolene č. Výst. 6161/95/73 zo dňa 27. mája 1974, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 20. októbra 1974. Predmetné rozhodnutie obsahuje výrok o vyvlastnení pozemkov pod bodom č. 10 a bodom č. 11, kde sú vyvlastňované pozemky identifikované ich pozemkoknižným číslom XXX a XXX, ich vyvlastňovanou výmerou 5 084 m2 a 11 458 m2 a osobami, na ktoré boli v pozemkovej knihe zapísané a kde je určená výkupná cena. V druhej časti rozhodnutia bolo rozhodnuté, ktorým osobám vlastníkom sa vyvlastňuje a v akej výške sa im výkupná cena vyplatí. Bolo rozhodnuté, že za parcelu PK č. XXX bude vyplatená výkupná cena vlastníkovi C. H. v podiele 2/3 a za parcelu č. XXX bude C. H. vyplatená výkupná cena v celosti. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že Mestský národný výbor vo vyvlastňovacom konaní vykonal identifikáciu pozemkov a zistil, komu jednotlivé pozemky prislúchajú, pokiaľ nie sú ako pozemkoknižní vlastníci zapísaní, ako aj, že zistil adresy oprávnených vlastníkov. Na základe odvolaní proti tomuto rozhodnutiu bolo Okresným národným výborom rozhodnuté, že výkupná cena za pozemok č. XXX bude zložená do notárskej úschovy za účelom prejednania dedičstva vo vzťahu k tomuto pozemku. Následne bolo rozhodnutím Štátneho notárstva vo Zvolene č. D 756/75-6 zo dňa 18. septembra 1975 rozhodnuté o tom, že dedením po G. H., rod. H., zomrelej XX.X.XXXX nadobudli k pozemku č. PK XXX spoluvlastnícke podiely vo výške 1/3 pre každého C. H., K. H. a G. B.. Je potrebné uviesť, že vo vyvlastňovacom konaní vo vzťahu k parcele č. XXX nikto z oprávnených nenamietal rozhodnutie v tom, že výplata za túto parcelu bola určená C. H. vo výške 2/3 a jeho sestrám, každej po 1/6. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie a rozhodnutie o prejednaní dedičstva vo vzťahu k parcele č. PK XXX tvoria základ pre uplatnený reštitučný nárok. Správnemu orgánu nedáva žiadne ustanovenie zákona č. 503/2003 Z.z. kompetenciu preskúmavať tieto rozhodnutia.
Navrhovateľka v tomto konaní netvrdí, že je oprávnenou osobou po K. H. a G. B.. Tvrdí len to, že predmetné nehnuteľnosti mal zdediť výlučne C. H. v prípade, že by boli zahrnuté do dedičstva, ktoré bolo prejednané pod D 440/52. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu právnu relevanciu. Je nepochybné, že pôvodnú parcelu č. PK XXX zdedili všetky deti rovným dielom a C. H. sa stal vlastníkom len spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3. Je to nepochybné z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene č. D 756/75-6 zo dňa 18. septembra 1975. Navrátiť je možné podľa zákona č. 503/2003 Z.z. len vlastníctvo v takom rozsahu, v akom bolo oprávnenej osobe vyvlastnené. Keďže C. H. nebol výlučným vlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam, bolo možné navrhovateľke ako oprávnenej osobe, ktorá nastúpila po C. H. navrátiť len také spoluvlastnícke podiely, aké patrili v čase vyvlastnenia jej predchodcovi.
Podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákona“)
(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Navrhovateľkou namietaná chyba vo výmere je tak, ako to uvádza odporca vo svojom vyjadrení, len zrejmou nesprávnosťou, ktorú ako uviedol odstráni postupom podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že správny orgán postupoval v súlade s § 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Keď vychádzal z vyvlastňovacieho rozhodnutia a následne rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní, a preto z dôvodov podaného opravného prostriedku bolo takéto jeho rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Navrhovateľka žiadala priznať náhradu trov konania. V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania len úspešný navrhovateľ v zmysle § 250k O.s.p. Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a vo veci jej bol ustanovený zástupca uznesením 28Sp 7/2011-50 zo dňa 25. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.11.2011. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľkyne trovy však z dôvodu jej oslobodenia od ich platenia rozhodnutím súdu a na základe ustanovenia zástupcu platí štát. Súd preto určil odmenu ustanovenému zástupcovi vo výške podľa jeho vyúčtovania 177,48 Eur, ktoré pozostávali z tarifnej odmeny určenej podľa vyhlášky č. 665/2004 Z.z. za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia + prvá porada s klientom dňa 10.11.2011 vo výške 57,- Eur a ďalšie rokovanie s klientkou dňa 16.4.2012 vo výške 39,12 Eur a účasť na pojednávaní vo výške 58,69 Eur + režijný paušál za tieto tri úkony právnej služby v celkovej výške 22,67 Eur. Odmena a náhrady spolu 177,48 Eur. Nakoľko odmena ustanoveného zástupcu predstavuje trovy štátu, súd zároveň upravil učtáreň tunajšieho súdu na vyplatenie priznanej odmeny po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.