Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17P-82-2023.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Subarea
17P/82/2023
Uznesenie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. H., G.. X.XX.XXXX Q. N. H., G.. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka; zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka J. K., P.. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. B. C. XXX/XX, XXX XX M. a otec: R. H., G.. XX.XX.XXXX, Š. U. Č., E. K. E. R. XXX/ XXA, K. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. U. R. H., G.. XX.XX.XXXX je povinný platiť výživné na maloletú L. H., G.. X.XX.XXXX vo výške 300,- eur mesačne a na maloletú N. H., G.. XX.XX.XXXX vo výške 200,- eur mesačne na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.11.2023 podala matka maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že sa domáhala, aby súd zveril maloleté deti L. Q. N. H. do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Tiež žiadala, aby súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a upravil styk otca s maloletými deťmi. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú stále manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Potom, ako otec matku zbil a vyhrážal sa aj maloletým deťom, matka bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti do bytu svojich rodičov. Ďalej uviedla, že prvých takmer päť rokov žili s otcom maloletých detí v Číne a keď sa rozhodli založiť si rodinu, presťahovali sa na Slovensko. Otec mal problém nájsť si uspokojivé zamestnanie, čo prinášalo komplikácie a hádky. Otec ťažko znášal, že sa mu narodili dcéry, pretože si želal synov. Situácia sa zhoršila, keď na dlhodobú návštevu na Slovensko prišli rodičia otca maloletých detí. Spočiatku pobyt rodičov otca na Slovensku bolo možné hodnotiť ako skôr pozitívny, neskôr však začali spoločne s otcom maloletých detí deti ignorovať, nevšímať si ich, pridávali nové príkazy a zákazy, čo maloletým deťom spôsobovalo traumy, nekontrolovateľné plače a začalo to spúšťať u maloletých detí nočné mory. Otec veľa pracoval a počas pobytu starých rodičov sa zdržiaval mimo spoločnej domácnosti. Medzi matkou maloletých detí a starými rodičmi zo strany otca dochádzalo k výmene názorov , ohľadne odlišných stravovacích návykov a životných návykov, otec však za každým podporil svojich rodičov, čo malo za následok psychicky neúnosnú situáciu. Medzi otcom a maloletými deťmi vznikal čoraz väčší odstup a deti ho začali odmietať. Otca to iritovalo a riešil to neprimerane krikom a karhaním detí. Aby sa situácia v spoločnom bydlisku nestupňovala, matka navrhla otcovi, aby svokrovcom , počas ich pobytu na Slovensku prenajali byt, na čo sa otec nahneval a začal byť agresívny s tým, že napadol matku maloletých detí, bil ju pred očami maloletých detí a matka bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Otec svoje konanie neoľutoval, bránil sa, že deti sú neposlušné a že matka maloletých detí sa snaží jeho rodičov vyhnať z bytu. Uvádzal, že matka maloletých detí si bitku zaslúžila a že ju kedykoľvek zopakuje, ak matka alebo deti nebudú poslúchať. Na to sa matka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a nasťahovala sa spolu s deťmi k svojim rodičom. Otec sa nepokúšal matku prehovoriť, aby zostala, neprejavil žiadnu ľútosť zo vzniknutej situácie. Matka mu oznámila adresu, na ktorej sa bude s maloletými deťmi zdržiavať a spoločnú domácnosť opustila. Otec o maloleté deti neprejavil vyše mesiaca a pol žiadny záujem, nekontaktoval ich, nenavštívil ich, neinformoval sa ako sa majú, odignoroval ich narodeninové oslavy, hoci o nich vedel, nekontaktuje ich, vyhýba sa akejkoľvek komunikácie s nimi. Matka sa pokúšala s ohľadom na maloleté deti s otcom kontaktovať, ten bol odmietavý a nervózny. Otec maloletých detí od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti neprispel na výživu maloletých detí žiadnou čiastkou, celá starostlivosť o maloleté deti je výlučne na matke, pričom matka poberá len rodičovský príspevok vo výške 593,30 € mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke s maloletou N.u, otec je zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem bez odmien, prémii a bonusov činí 3.500,- €. Matka ďalej uviedla, že maloletá L. bola prijatá na predprimárne vzdelávanie do materskej školy, otec odmietol uhradiť školné a šek za stravu. Matka má záujem, aby staršia dcéra navštevovala škôlku aj preto, že maloletá sa na nástup do škôlky veľmi tešila. Tiež maloletá L. navštevovala plavecký a tanečný krúžok, čo v súčasnosti nie je možné, pretože matka nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. Otec v banke zrušil matke dispozičné právo k jeho bankovému účtu a popresúval finančné prostriedky z bankového účtu matky, ku ktorému on mal tiež dispozičné právo na svoj osobný účet. Keďže dohoda rodičov maloletých nie je vzhľadom na komplikovanosť vzťahov matky a otca a konfrontačné a agresívne správanie možná, tak je podľa matky osvedčená danosť nároku, ako aj neodkladná potreba poskytnúť právam maloletých detí formou neodkladného opatrenia ochranu. Matka v svojom návrhu upresnila náklady na maloleté deti s tým, že pokiaľ ide o maloletú L. náklady predstavujú: škôlka 150,- €, strava 73,95 €, oblečenie 241,15 €, hračky 18,49 €, hygienické potreby 100,75 €, lieky a vitamíny 123,91 €, energia a bývanie 30,- €, spolu 650,- €. Náklady na maloletú N. predstavujú: strava 55,22 €, oblečenie 116,57 €, hračky 20,37 €, hygienické potreby 94,35 €, mlieko 103,50 €, lieky a vitamíny 90,26 €, energie a bývanie 30,- €, spolu 500,- € s tým, že obidve deti trpia atopickým ekzémom, ktoré si vyžaduje zvýšené množstvo medikamentov, vitamínov a krémov. K návrhu matka doložila rodný list maloletých detí, sobášny list, čestné prehlásenie od svojich rodičov o poskytnutí ubytovania jej, aj obidvom maloletým deťom, výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého vyplýva, že 5.9.2023 otec maloletých detí celú pôvodnú sumu na účte matky a to 2.000,- € previedol na svoj účet. Matka ďalej predložila lekársku správu zo dňa 28.8.2023 preukazujúcu viaceré povrchové poranenia pleca a ramena, pričom pacientka uviedla, že v predchádzajúci deň bola napadnutá manželom. Matka tiež predložila do spisu sumár bločkov preukazujúcich náklady na hračky, lieky, ošatenie maloletých detí, tiež SMS komunikáciu medzi ňou a otcom maloletých detí v anglickom jazyku bez prekladu, výpis z účtu, ktorým preukazovala, že je jej vyplácaný rodičovský príspevok, aktuálne v októbri jej bol vyplatený vo výške 593,30 €. Tiež matka maloletých detí predložila pracovnú zmluvu otca, ktorú má uzavretú so spoločnosťou MAERSK Slovakia s.r.o. Bratislava, kde má dojednanú hrubú mzdu vo výške 4.327,- € ku dňu uzavretia tejto zmluvy, a to 31.12.2021 s tým, že 31.3.2023 bol k tejto zmluve uzavretý Dodatok s tým, že hrubá mzda sa poskytuje zamestnancovi, teda otcovi maloletých detí vo výške 4.609,- € mesačne. Súčasne predložila do spisu potvrdenie o príjme otca od marca do decembra 2022.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Matka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloleté deti L. Q. N. do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, aby súd určil vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. v sume 650,- € mesačne a voči maloletej N. Z.o výške 500,- € mesačne na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva s tým, že súd upraví styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi po dohode s matkou, výlučne v prítomnosti matky.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, alebo aj po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov.
9. Pokiaľ sa matka domáhala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, tak zo skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že matka spolu s maloletými deťmi sa zo spoločnej domácnosti rodičov odsťahovala ku svojim rodičom, teda k starým rodičom maloletých detí. V danom prípade starostlivosť o maloleté deti poskytuje matka, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, to teda znamená, že maloletým deťom je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Zverenie maloletých detí do starostlivosti by len konštatovalo už existujúci právny stav, súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletých detí. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloleté deti, nemožnosť dosiahnutia dohody navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi sami o sebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vo forme zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletých detí rešpektuje, že matka sa spoločne s deťmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala a prebrala starostlivosť o maloleté deti v plnej miere. Maloleté deti v domácnosti starých rodičov, kde sa spolu s matkou zdržujú, majú vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda do času rozhodnutia súdu o návrhu na rozvod manželstva. Súd tiež poukazuje na to, že z návrhu matky nevyplynulo, že by otec spochybňoval starostlivosť poskytovanú maloletým deťom zo strany matky a preto v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Matka sa ďalej domáhala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že otec, aj matka budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Takéto oprávnenie súd poukazuje, že vyplýva priamo zo zákona. V zmysle § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Zo skutočností uvádzaných v návrhu nevyplýva, že by či už matka alebo otec toto zákonné právo nerešpektovali a teda v tejto otázke nemal súd preukázanú naliehavosť úpravy pomerov v zmysle zastupovania maloletých detí a správy ich majetku, preto aj v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
11. Matka ďalej požadovala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi, po dohode s matkou, výlučne v jej prítomnosti. Navrhovať neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu styku s maloletými deťmi možno vtedy, ak sa rodičia na styku nedohodnú, alebo jeden z rodičov tomuto styku bráni a teda nedochádza k jeho uskutočňovaniu. Súd pri nariaďovaní takéhoto neodkladného opatrenia nie je oboznámený so skutkovým stavom a preto vychádza z tvrdenia navrhovateľa v danom prípade teda navrhovateľky matky. V danom prípade však matka v návrhu uvádzala, že otec nejaví žiadny záujem o deti, nezaujíma sa o ich zdravotný stav, nezúčastnil sa ich narodeninovej oslavy, žiadnym spôsobom ich nekontaktuje, teda neprejavuje snahu realizovať svoje zákonné právo na styk s maloletými deťmi. Na druhej strane zo samotného návrhu vyplýva, že matka je ochotná sa na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť a za tejto situácie súd ustálil, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, pretože otec sa žiadnym spôsobom nedomáha realizácie svojho práva na styk s maloletými deťmi a zo strany matky, keby takýto záujem mal, mu ani v tomto nie je bránené, preto aj v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
12. V ďalšom sa matka domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej L. XXX,- € mesačne a voči maloletej N. vo výške 500,- € mesačne. Súd uvádza, že otec je povinný platiť výživné a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú manželia ako rodičia maloletých detí rozvedení, alebo nie. V prípade, ak otec neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, tak je to práve neodkladné opatrenie, ktoré vo veciach výživného umožňuje súdu nariadiť otcovi, ako povinnej osobe platiť výživné, ak táto povinnosť dobrovoľne plnená zo strany otca nie je. V danom prípade súd vychádzal z tvrdení matky maloletých detí, že otec žiadnym spôsobom na výživu maloletých detí neprispieva, naviac previedol všetky prostriedky z osobného účtu matky, na svoj osobný účet a matka teda okrem rodičovského príspevku nemá žiadny príjem, ktorý by jej umožňoval adekvátnym spôsobom zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti v potrebnom rozsahu. Je však dôležité poukázať na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno povinnej osobe uložiť len platiť výživné v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných, nevyhnutných, životných nákladov a potrieb. Matka deklarovala a listinnými dôkazmi osvedčovala náklady na maloletú L. celkovo v sume 650,- €, neosvedčila náklady na škôlku, ktorú maloletá ešte nenavštevuje, ale matka ani neosvedčila , že suma 150,- € by predstavovali reálne náklady na škôlku. Zostávajúce náklady, ktoré uvádzala matka, sú náklady súvisiace s bežnými výdavkami, ako je strava, oblečenie, hračky, hygienické potreby, kde matka dokladovala za mesiac október tieto potreby bločkami, kde napr. oblečenie vyčíslila mesačne na sumu 241,15 €, čo podľa názoru súdu nie je suma, ktorá sa mesačne, pravidelne opakuje, je to pomerne suma vysoká a táto suma môže byť jeden mesiac podstatne nižšia a iný mesiac zas vyššia. Rovnako lieky a vitamíny v sume 123,- €, tak isto u maloletej N. Z.ýdavky na oblečenie v sume 116,57 € sú výdavky, ktoré boli preukazované za mesiac október. Je zrejmé, že jeden mesiac mohli byť výdavky na oblečenie vyššie, jeden mesiac nižšie. Výdavky na maloletú N. V.eklarovala matka v sume 500,- €, pričom išlo o bežné výdavky na oblečenie, stravu, hračky, hygienické potreby, lieky a energie a bývanie. Súd opätovne zdôrazňuje, že neodkladným opatrením sa určuje výživné len v nevyhnutnej miere, aby postačovalo na pokrytie základných životných potrieb maloletých detí a preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že z pracovnej zmluvy otca maloletých detí je zrejmé, že jeho príjem v hrubom predstavuje 4.609,- € mesačne, čo v čistom predstavuje zárobok cca. 3.700,- €. Je preto v možnostiach a schopnostiach otca takéto súdom určené výživné platiť a to do času právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, s ktorým konaním je zo zákona spojené aj konanie o určenie práv a povinností k maloletým deťom.
13. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, ani nepreukázala, že by návrh na rozvod manželstva rodičov maloletých detí bol podaný.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( § 362 CSP ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) - ( § 363 CSP ).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMSP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 370 a nasl. CMP ).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.