Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/66/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Lenartov, Lenartov 37, 086 06, Lenartov, IČO: 00 322 270, zast.: Advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, AK so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcie európskych programov č. SEP-001-2022/005197-003 zo dňa 11. októbra 2022, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03. mája 2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 03. mája 2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05. mája 2023, preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SL- OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým podľa , o správnom konaní ( správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o príspevku z EŠIF“) a správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, sekcie európskych programov č. SEP-001-2022/005197-003 zo dňa 11. októbra 2022, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť príspevok XX.XXX,XX eur podľa zákona o EŠIF z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania na predmet zákazky „Komunitné centrum Lenartov – stavebné práce“. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí, priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že pre neho je popri bežných režijných výdavkoch finančne náročné uhradiť sumu XX.XXX,XX eur, ktorú je povinný zaplatiť v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia. Je samosprávnym celkom finančne odkázaným najmä na štátny rozpočet, preto sú jeho finančné možnosti značne obmedzené. Dňa 4.7.2023 doručil súdu doplnené podanie k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na možnosť súdneho vymáhania jeho danej pohľadávky XX.XXX,XX eur a likvidačné následky zaplatením sumy. Zároveň predložil súdu výzvu žalovaného z 26.6.2023 na úhradu pohľadávky XX.XXX,XX eur s poučením, že v prípade neuhradenia bude žalovaný nútení vymáhať pohľadávku prostredníctvom exekučného konania.

3. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 17. októbra 2023, doručeným súdu dňa 20. októbra 2023. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia neosvedčil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný poukázal na to, že žalobca už zaplatil A..XXX,XX eur a preto aj považuje návrh za bezpredmetný, nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K svojmu vyjadreniu doložil písomnú správu od žalobcu z 6.7.2023, ktorou mu bolo oznámené zaslanie avíza o úhrade dlžnej sumy XX.XXX,XX eur v dvoch platbách ( XX.XXX,XX eur a X.XXX,XX eur).

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať

existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol, je pre neho finančne náročné uhradiť sumu XX.XXX,XX eur popri bežných režijných výdavkoch, finančné možnosti má značne obmedzené pre odkázanosť najmä na štátny rozpočet. Žalobca preukázal jedine to, že bol žalovaným vyzvaný na úhradu pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme, opomenul teda uviesť skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu žalobcu, uvedením napríklad výšky peňažnej čiastky, akú má reálne žalobca k dispozícii, ako aj ďalších skutočností, a to tiež za absencie predloženia dôkazov o tvrdených skutočnostiach. Správny súd rovnako tak poukazuje na to, že samotná výška sumy XX.XXX,XX eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Súd mal vyjadrením žalovaného preukázané, že žalobca predmetnú sumu už uhradil.

14. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalovaného a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

15. Na základe tvrdení žalobcu a ním predloženej výzvy žalovaného na zaplatenie pohľadávky si správny súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej bonite žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej jeho majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcami tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

16. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne

na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom.

18. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

19. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. Druhým dôvodom zamietnutia jeho návrhu bola skutočnosť, že žalobca uhradil sumu XX.XXX,XX eur.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).