Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-375-2007.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/375/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného X. K. P., R..F.., U. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX / pred tým F. K. P., R..F../ proti povinnému C. F..E..D.., Y. XXXX/XX, XXX XX M., C.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Moyzesova 34, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 273/2007 Zr/Te o vymoženie pohľadávky vo výške 128,33 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
exekúciu z a s t a v u j e,
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený - F. K. P., R..F.. - sa podaným návrhom zo dňa 21.2.2007 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 128,33 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Spoločnej zdravotnej poisťovne a.s. v Bratislave č. 04-90/16637-4 zo dňa 13.12.2004.
Dňa 2.3.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/036648 zo dňa 23.3.2007.
Dňa 5.4.2012 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") z dôvodu nemajetnosti povinného, v dôsledku čoho bol tento dňa 7.12.2010 vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 46,85 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Za týmto účelom môže exekučný súd požadovať od
súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenia majetkových pomerov povinného vykonal. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný nemá majetok, napr. rozhodnutím o zrušení konkurzu na majetok úpadcu z dôvodu nedostatku majetku.
Vychádzajúc z uvedeného súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora spis. zn. Ex 273/2007 Zr/Te a zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz. Iné úkony smerujúce k prevereniu majetku povinného súdny exekútor nevykonal.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 12247/V súd zároveň zistil, že povinný bol dňa 7.12.2010, teda v priebehu exekučného konania z neho ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I spis. zn. 32Cbr/5/2010-28 zo dňa 27.9.2010 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide pritom o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože súdny exekútor v priebehu exekučného konania nedostatočným spôsobom preveroval majetkové pomery povinného, resp. nepreukázal nemajetnosť povinného. Zároveň však súd vzal do úvahy, že výmazom povinného z Obchodného registra zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania, preto sú podľa jeho názoru splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j. spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva / § 7 OZ /. U právnických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom z neho.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý súd nemôže odstrániť, súd konanie zastaví.
Preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V súvislosti s uplatneným nárokom súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie vo výške 46,85 Eur súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (zánik povinného bez právneho nástupcu), ktorá je navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.
Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný po tom, čo bol dňa 7.12.2010 ex offo vymazaný z Obchodného registra už neexistoval a výmazom zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu ani nemohol existovať.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na svoj výmaz z obchodného registra nevlastní žiadny majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Záverom súd považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. namiesto Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s.
Na základe zák. č. 533/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov totiž došlo k zlúčeniu Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. ku dňu 1.1.2010.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.