Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/244/2002

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcov 1./ Š. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. Č.. XX, 2./ Š. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. Č.. XX, 3./ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. Č.. XX, 4./ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. Č.. XX, zastúpených JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanému 1./ Bardejovské kúpele, a.s., so sídlom Bardejovské kúpele, IČO: 3616830100, zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bardejove, Partizánska 5, 2./ X.. K. U., K. XX, D. - A. Q., o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Pôvodná žalobkyňa K. N. ( ďalej len pôvodná žalobkyňa ) sa žalobou zo dňa 15.03.2002 domáhala určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva užívať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X, k.ú. D. a to parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, zhodne podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XX overeného OÚ odbor katastrálny D. dňa 4.7.1997, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku a to parc. č. XXXX/X o výmere 177 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 940 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 321 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 144 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 45 m2, parc. č. XXXX/ X o výmere 831 m2,parc. č. XXXX/X o výmere 46 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 685 m2. Žalovaný je povinný na predmetných pozemkoch trpieť vykonávanie práva vecného bremena, nerušené užívanie predmetných nehnuteľností. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX jej rodičia - S. U. s manželkou D. U., rod. N.Č. odkúpili nehnuteľnosť v k.ú. D. pôvodne zapísanej v poz. kn. č. XXX ako rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX - XXXX/a, parc č. XXXX-XXXX záhrada. Zároveň na základe tejto kúpnej zmluvy získali právo užívania bez obmedzenia predmetných pozemkov, na základe ktorej došlo k zriadeniu právneho inštitútu superedifikátu. Podľa vtedy platnej úpravy zriadenie superedifikátu ako majiteľa pôdy pozemkov v prospech stavby znamenalo, že predmetné pozemky má právo majiteľ stavby užívať nerušene a to bez náhrady a to až do trvania existencie stavby v prospech ktorej bol zriadený. Súčasná právna úprava takýto inštitút nepozná, tento zodpovedá úprave vecných bremien. Z vypracovaného geometrického plánu vyplýva, že pôvodným parcelám XXXX-XXXX/a, XXXX-XXXX zodpovedajú parcely KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X XXXX/X O. XXXX/X. Predmetný rodinný dom pôvodná majiteľka - matka žalobkyne darovala dom žalobkyni v 1 a v druhej polovici bratovi žalobkyne Ing. K. U. a to v roku 1993. Predmetné pozemky boli jej právnymi predchodcami ako i ňou samotnou nerušene užívané až do tohto obdobia a to v celom rozsahu. Majiteľ pozemkov - žalovaný sa však podanou žalobou sp. zn. domáha vydania a vypratania časti týchto pozemkov. Preto má naliehavý právny záujem na určení vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Predmetné pozemky sú v súčasnosti v časti zastavané pomocnými stavbami, ktoré sú potrebné pre riadne užívanie rodinného domu a samotný terén

nehnuteľnosti je umiestnený tak, že by bolo nereálne a z hľadiska užívateľnosti neefektívne odčleňovať, čo i len malú výmeru z nehnuteľností-pozemkov.

Podaním zo dňa 11.6.2004 pôvodná žalobkyňa rozšírila svoj návrh o určenie, že táto má právo užívať nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. D., zapísanej na LV č. X ako parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, teraz zhodne podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XX overeného OÚ odbor katastrálny D. dňa 4.7.1997, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku a to parc. č. XXXX/X o výmere 177 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 940 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 321 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 144 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 45 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 831 m2,parc. č. XXXX/X o výmere 46 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 685 m2.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.07.2004, č.k. -58 do konania pristúpil na strane žalovaného Ing. K. U..

Na pojednávaní dňa 27.05.2005 súd uznesením pripustil zmenu žaloby v znení písomného podania zo dňa 11.06.2004.

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa K. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX, preto súd začal konať s jej právnymi nástupcami - dedičmi - terajšími žalobcami v 1. až 4. rade v zmysle podania ich právnej zástupkyne zo dňa 1.6.2009.

Žalovaní sa k veci vyjadrili / viď nižšie /.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením LV č. XXXX, podaním Správy katastra D. zo dňa X.XX.XXXX, potvrdením Mestského úradu D. zo dňa XX.X.XXXX, geometrickým plánom zo dňa X.X.XXXX, prehlásením Bardejovských Kúpeľov, podaním zo dňa 11.6.2004, vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 26.8.2004, 29.9.2004, výpisom z katastra nehnuteľnosti LV č.X, rozsudkom OS Bardejov, odvolaním žalobkyne, poz. knižnou vložkou č.XXXX, rozsudkom KS, kúpnou - predajnou zmluvou z r.XXXX, znaleckým posudkom č.X/XXXX vrátane príloh, vyjadrenia žalovaného v 1.rade k , vyjadreniami žalobcov k , čestným prehlásením E. Č., osvedčením o dedičstve po neb. K. N., vyjadrením žalovaného v 1.rade, doplnkom k č.X/XXXX, vyjadrením žalovaného v 1.rade a žalobcov k , podaním Správy katastra D., podaním archívu - pobočky D. a archívu ministerstva vnútra, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov, listami vlastníctva č. X, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXXX zapísaných pre k.ú. D. a oboznámením iných v spise pripojených vyjadrení a listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci :

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. bolo zistené, že ako spoluvlastníci domu súp. čísla XXXX postaveného na parc č. XXXX zapísaného v časti A listu vlastníctva č. XXXX je v jeho časti B zapísaní : 1. N. K. a 2. X.. K. U., každý v podiele jednej polovice. Jedná sa výpis z listu vlastníctva zo dňa X.X.XXXX. Menovaní sa stali spoluvlastníkmi na základe darovacej zmluvy zapísanej pod C. XXX/XXXX.

Z výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. XXXX, k.ú. D. bolo zistené, že v časti A je zapísaná majetková podstata : X/ XXXX/X - A. I.. Č.. XX a A. J. a X/ XXXX/X - U., výmera 4 áre 70 m2. V časti B je zapísaný ako majiteľ pôdy zapísané K. D. / na základe pôvodného zápisu / a užívatelia pôdy a majitelia superedifikátu : S. U. a manželka D. N. / titulom kúpy z XX.XX.XXXX a na základe skutočného rozdelenia X.X.XXXX. Dňa X.X.XXXX sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát / Štátne kúpele a žriedla /, následne dňa XX.XX.XXXX sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe ČSL. Štátnych Kúpeľov v Bardejove.

Z geometrického plánu č. Č.. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX za účelom rozdelenia parciel - zmeny užívateľa vyplýva, že vlastník pozemkov sa nemení, mení sa len užívateľ a to na K. N. a X.. K. U.. Užívanie sa týka LV č. X, k.ú. D. - parciel č. XXXX, XXXX, XXXX. Uvedené parcely sa delia na parcely č. XXXX/X ( U.. A. ), XXXX/X ( U.. ), XXXX/X ( U.. ), XXXX/X ( U.. A. ), XXXX/X ( U.. A.), XXXX/X ( U..), XXXX/X ( U.. A.. ), XXXX/X ( U.. I.. A. ), XXXX/X ( U.. ) O. XXXX/X ( U.. ). Jedná sa o stav KN.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ju uzavreli predávajúci K. W. a kupujúci S. U. s manželkou rod. D. N.. Predmetom predaja boli nehnuteľnosti zapísané v poz. prot. vložk. k.ú. D. Č. XXX, m.č. XXXX-XXXX/a A., XXXX - XXXX U. N. N..Č.. D.. XX D. za kúpnu cenu 9.000,- Ks. Kupujúci

vstúpi do úžitku ihneď. Od toho času má osoh z nehnuteľnosti a znáša ťarchy. V bode 9. zmluvy však bolo uvedené, že predmetom kúpy je len nadstavba, pretože pozemok patrí mestu.

Podaním zo dňa X.X.XXXX pôvodná žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe spočíva v dôležitosti ochrany výkonu vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou a ktorý stojí na predmetnom pozemku už vyše sto rokov a ktorá doposiaľ nerušene mohla užívať. Poukázala na konanie vedené pod. sp. zn. .

Z osvedčenia o dedičstve vo veci prejednania dedičstva po nebohej K. N. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. bolo zistené, že jej dedičmi sú : 1. Š. N., nar. XX.XX.XXXX, 2. N. N., nar. XX.XX.XXXX, 3. K. N., nar. XX.XX.XXXX a 4. Š. N., nar. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. D. - rodinný dom súp. čísla XXXX na parcele XXXX/X na mene nebohej nadobudol Š. N., nar. XX.XX.XXXX v celku.

Následne podaním zo dňa XX.X.XXXX navrhla pôvodná žalobkyňa vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu vecného bremena.

Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2003 právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Poukázala na to, že dom s príslušenstvom je pamiatkovo chránený a že pri spôsobe užívania, údržby a úprav sa vyžaduje súhlas pamiatkového ústavu. K domu patria aj ďalšie súčasti domu, ktorých vidieť základy. Nejedná sa o čiernu stavbu, bolo zriadená právo superedifikátu a majitelia nehnuteľnosti sa na základe pôvodného zápisu stali užívateľmi pôdy. Vlastník musí strpieť užívanie tejto pôdy. Pozemok je zaťažený vecným bremenom. Dobromyseľnosť spočíva v superedifikáte a došlo k vydržaniu vecného bremena, keďže prinajmenšom odo dňa kedy právni predchodcovia tento rodinný dom kupovali, teda od roku 1940, vydržali toto vecné bremeno. Je však potrebné zistiť rozsah užívania pozemkov. Právna úprava nepozná inštitút superedifikátu, pozná len právo vecného bremena, nie je preto možné iným spôsobom riešiť tento právne neistý stav pre vlastníkov predmetnej stavby a nebránia sa ani aby bolo zriadené za finančnú protihodnotu. Zároveň rozšírila okruh účastníkov na strane žalovanej o žalovaného v 2. rade - X.. K. U..

Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2003 právny zástupca žalovaného v. 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko kúpnopredajnou zmluvou bol právnymi predchodcami pôvodnej žalobkyne kúpený len rodinný dom, ale nekúpili pozemky a vedeli, že pozemky nie sú ich. Pozemky len užívali, nemohli vydržať vecné bremeno, pretože nesplnili podmienku dobromyseľnosti. Pôvodná žalobkyňa si musela byť vedomá, že stavby, ktoré postavila na pozemkoch, postavila neoprávnene, pretože pozemky neboli jej vlastníctvom. Boli len v jej užívaní. Podľa jeho názoru aj v tomto prípade musia byť splnené podmienky ako pri vstupe do držby. Avšak nemohli byť dobromyseľní pri vstupe do držby v roku 1940, pri kúpe nehnuteľnosti. Sami vedeli, že pozemok je v užívaní a stavby, ktoré tam postavili nie sú súčasťou domu. Jedná sa o samostatne stojace stavby. V konaní bolo preukázané o aké stavby ide a žalovaný sa domáha ich vypratania. Superedifikát je len právo užívania.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. bolo zistené, že ako vlastník domu súp. čísla XXXX postaveného na parc č. XXXX/X zapísaného v časti A listu vlastníctva č. XXXX je v jeho časti B zapísaná : 1. N. K. v celku. Jedná sa výpis z listu vlastníctva zo dňa 19.11.2003. Vlastníčkou celej nehnuteľnosti sa stala na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva zapísanej pod vkladom V XXXX/XX.

Z potvrdenia mesta D. zo dňa 25.5.1998 vyplýva, že stavba rodinného domu postaveného na parc. č. XXXX/X k.ú. D. má pridelené súp. číslo XXXX. stavba bola postavená pred rokom 1975.

Z prehlásenia Bardejovských Kúpeľov a.s. zo dňa 5.10.1998 vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej v k.ú D. na LV. č. X, parciel KN XXXX, KN XXXX, KN XXXX súhlasia s tým, aby bol zapísaný geometrický plán číslo XXXXXXXX-XXX/XX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX za účelom rozdelenia parciel. Na novovytvorených parcelách KN XXXX/X, KN XXXX/X, J. XXXX/X, J. XXXX/X si vlastníci rod. domu súp. č. XX D. J. - X.. U. O. K. N.Á. reálne rozdelia rod. dom / stavba na cudzom pozemku / a oni ako vlastník s týmto súhlasia. Parcely KN XXXX/X, J. XXXX/X, J. XXXX/X O. J. XXXX/X vlastníci domu užívajú pre vlastnú potrebu so súhlasom predchádzajúceho vlastníka.

Podaním zo dňa 26.08.2004 sa k veci vyjadril žalovaný v 1. rade a uviedol, že rozšírený návrh nemá oporu v ust. a nasl. už len tým, že žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti na LV č. 9,

ktorých sa spor týka, žalobkyňu ničím neobmedzuje a práve naopak žalobkyňa nad mieru prípustnú užíva predmetné nehnuteľnosti, čoho dôkazom je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Ani pôvodný nárok žalobkyňa nepreukázala. Navrhol žalobu zamietnuť.

Z LV č. X, k.ú. D. vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXXX sú Slovenské liečebné kúpele, D. J.. Jedná sa o výpis listu vlastníctva zo dňa 8.2.1995.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.05.2005 bola žaloba pôvodnej žalobkyne zamietnutá.

Proti rozsudku bolo pôvodnou žalobkyňou podané odvolanie.

Podaním zo dňa 8.8.2005 sa k veci vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že on a jeho sestra - žalobkyňa sú vlastníkmi nehnuteľnosti postavenej na LV č. X, k.ú. D., ktorá stojí na parcelách č. XXXX/X,X,X O. X. Rodičovský dom užívali ich rodičia a teraz užívajú oni nepretržite od ich kúpy v roku XXXX. nehnuteľnosť bola rekonštruovaná. Rodičia upravovali aj okolie a užívali pre svoju potrebu. Bol im mestom Bardejov poskytnutý superedifikát , jeho otcom deklarovaný ako 100 ročný prenájom alebo večný prenájom. Vlastníctvo k domu im bolo vrátené reštitúciou v roku 1992. Mesto Bardejov akceptovalo zriadený inštitút. Mohli užívať pozemky XXXX/X - A. O. XXXX/X - U. U. N. C. Č.. XXXX. Tieto parcely boli výmerov väčšie ako teraz požadované parcely. Rodičia pri kúpe uzavreli s Mestom dohodu o skutočnom rozdelení, kde dostali súhlas užívania a sanácie schátralého objektu - bývala ubytovňa kúpeľného personálu, ktorú fyzicky rozbúrali, stavebné ruiny vyviezli a záhradu terénne upravili na súčasný stav. Zvyšky nehnuteľnosti - základy vyznačenej v pozemnoknižnej mape pod parc. č. XXXX/X je možné identifikovať aj teraz odkopaním 10-15 cm vrstvy pôdy. Záhradu rodičia užívali, ktorú museli upraviť na terajší stav. Vysadili tu ovocné stromy, kry a udržiavali priaznivý stav dlhé roky. Pozemok bol oplotený pletivom a vždy pôsobil ako upravená záhrada. Neboli žiadne spory o dodržiavanie kúpeľného štatútu. Kúpeľné objekty, o ktoré sa vlastníci nestarali, už dávno neexistujú. Uviedol, že spolu so sestrou sa domáhajú určenia práva vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam.

V rámci konania pred odvolacím súdom právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil petit. Návrhom sa dožadujú určenia, že žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva vecného bremena. Súd prvého stupňa sa podľa jej názoru nezaoberal vydržaním práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z užívania nehnuteľnosti tam popísaných. Preto žiadala, aby žalovaný bol povinný strpieť vykonávanie práva vecného bremena a z tohto dôvodu nerušené užívanie nehnuteľnosti.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 1.6.2006 č.k. -96 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 27.05.2005 zrušený a bol vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal pritom na ustanovenia , , a a . Súdu prvého stupňa uložil vecou sa riadne zaoberať, vypočuť účastníkov konania so zameraním na obsah žaloby. Zvážiť vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom zistenia v akom rozsahu žalobkyňa nehnuteľnosti užíva a akým spôsobom. Do úvahy prichádza i nariadenie znaleckého dokazovania alebo možnosť použitia pripojeného geometrického plánu predloženého žalobkyňou. Nariadil vykonať prípadne aj ďalšie navrhované dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu a vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle O.sp., skutkovo a právne. V súlade s súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom Jurajom Gregom bolo zistené, že z identifikácie stavu v súčasnosti platnej katastrálnej mape so stavom v pozemnoknižnej mape po jej naskenovaní, následnej digitalizácii a prevedení potrebných výpočtov vyplýva ( príloha č. 13 ), že parcelám mpč. XXXX/X O. XXXX/X zodpovedajú parcely P. - J. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X O. Č.. XXXX vedených na LV Č.. X, ďalej časť parcely P. -J. Č.. XXXX/X O. XXXX/XX z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. D., ako aj časť parcely P. - J. Č.. XXXX/X vlastnícky ešte nevyporiadanej. K obnove hraníc parciel mpč. XXXX/X O. XXXX/X je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán.

Podaním zo dňa 11.6.2008 sa k znaleckému posudku vyjadrila pôvodná žalobkyňa. Uviedla, že nemá výhrady k znaleckému posudku, okrem záveru, že parc. mpč. XXXX/X a XXXX/X zodpovedá príloha č. 13. Úlohou znalca bolo zidentifikovať stav nehnuteľnosti z pôvodných mpč. pri kúpe dňa 30.05.1940. Znalec udáva, že v zmluve uvádzané mpč. nevie stotožniť, pretože sa mapové a iné podklady na katastri nenachádzajú. Vie však stotožniť stav mpč. z roku XXXX, tieto sú zakreslené v prílohe č. 12 posudku.

Znalec následne našiel kópiu parcelného protokolu a na základe neho a zápisov PKV vypracoval prílohu č. 13, z ktorej je zrejmé, že k určitému prerozdeleniu umiestnenia jednotlivých parciel na mapových podkladoch v Katastri dochádzalo a to v roku XXXX. V skutočnosti však k takémuto rozdeleniu nikdy nedošlo a nehnuteľnosti sa užívali tak, ako sú zakreslené v prílohe č. 12 znaleckého posudku. Od roku 1960 na bývalej mpč. XXXX bolo zriadené múzeum a toto dodnes existuje.

Z listiny označenej ako Čestné prehlásenie zo dňa 17.9.2008 vyplýva, že E. Č. bývala v D. J. od narodenia so svojimi rodičmi na ul. N. a tiež neskôr so svojim manželom. Naproti ním cez ulicu žila rodina S. U. - N.. Býval v dome, kde mal aj pekáreň. Okolo domu mal oplotenú záhradu, ktorá sa tiahla od ulice až po les. Záhradu obrábal, sadil zemiaky, zeleninu a mal veľa ovocných stromov. Spočiatku si pamätá, že bola na záhrade nejaká budova , ktorú S. U. zbúral. Záhradu potom zrovnal a vysadil tam ovocné stromy. Časť záhrady bola S. U. a pani N. zabratá pre skanzen, v ktorom roku si presne nepamätá. Keď sa odsťahovala rod. D., ich záhradu užíval a staral sa o ňu tiež p. U..

Súd vo veci dňa 13.11.2008 vykonal ohliadku na mieste samom. Na mieste samom bolo zistené, že :

1. po ľavej strane od parcely č. XXXX/X sa nachádza stavba rodinného domu na parcelách č. XXXX/X O. XXXX/X. Bezprostredne so stavbou súvisí prístavba rodinného domu. Tá je na parcele č. XXXX/X, pričom odporca v 2. rade uviedol, že stavby postavené na parcele č. XXXX/X sú v jeho vlastníctve. Po pravej strane na hranici parcely č. XXXX/X sa nachádza plot.

2. na hranici č. XXXX/X sú viditeľné pozostatky po oplotení, ktoré bolo odstránené. Podľa udania manžela navrhovateľky, toto oplotenie bolo odstránené. Oplotenie bolo odstránené z dôvodu, že navrhovatelia na parcele XXXX/X umiestnili stánok s rýchlym občerstvením a oplotenie odstránili z dôvodu umožnenia prístupu zákazníkov. V súčasnosti sa stánok s občerstvením nevyužíva.

3. Na parcele č. XXXX/X sú voľným okom viditeľné základy, ktoré sú uzavreté a odvetrávané. Voľným okom sú viditeľné základy v tvare obdĺžnika.

4. Po ľavej strane parcely č. XXXX/X je vidieť vykopanú jamu, ktorú podľa udania odporcu v 2. rade vykopali z dôvodu odvádzania spodnej vody, ktorá od času kedy bola zasypaná studňa na pozemku, na ktorom je teraz minigolf, zateká na pozemok a podmýva múry domu.

5. Na parcele č. XXXX/X sa nachádza drevený prístrešok, ktorý podľa udania odporcu v 2. rade slúži ako dočasný sklad. V ňom sú umiestnené stoly a stoličky.

Výsluchom svedka X.. S. J. bolo zistené, že v mieste približne na parcele označenej v znaleckom posudku ako parcela XXXX/X stál dom, v ktorom bývali D. a na mieste, kde sa dnes nachádza minigolf, bol takisto rodinný dom Pjontekovcov. V rodinnom dome, ktorý stojí na parcele XXXX/X, XXXX/X sa nachádzala pekáreň, kde nakupovali pečivo.

Výsluchom Š. N., nar. XX.X.XXXX ( v tom čase svedka, teraz žalobcu ) bolo zistené, že je manželom navrhovateľky. V roku 1965 sa priženil do tohto domu. V minulosti pozemky, ktoré užívali, siahali až po les. Nenachádzal sa tu ani skanzen, ani minigolf, tak ako to uviedol svedok J.. Nachádzali sa tu rodinné domy N. a D.. On s navrhovateľkou, bývali v jednej časti domu, v strede bola pekáreň, v druhej časti domu bývali jeho svokrovci. Dom a záhradu nerušene užívali až do času, keď zo strany odporcu v 1. rade došlo k výstavbe skanzenu a minigolfu. Podali žaloby na súd, na určenie vlastníckeho práva k častiam týchto nehnuteľností, ktoré užívali, vydržaním, avšak boli neúspešní. Odporca v 1. rade im začal robiť problémy v súvislosti s otvorením ich stánku s rýchlym občerstvením v roku 1991. Neskôr tento stánok zavreli, rešpektujúc kúpeľný poriadok.

Odporca v 2. rade uviedol, že sa pripája k stanovisku navrhovateľky vo všetkých tvrdeniach.

Z dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom Jurajom Gregom bolo zistené, že na uloženú úlohu - vyhotoviť geometrický plán za účelom presnej identifikácie parciel

- parcelné číslo XXXX/X a parcelné číslo XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. X, J..Ú.. D.

- parcely registra “C“ evidovaných na katastrálnej mape s tým, že bude zidentifikovaná len tá časť tých parciel, ktorá zodpovedá pôvodným parcelám - mpč. XXXX/X O. K.. XXXX/X zapísaných v PKV č. XXXX, J..Ú.. D., znalec odpovedal nasledovne : na základe zistených skutočností po prevedení potrebných výpočtov vyhotovil geometrický plán v ktorom časti parciel CKN č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X

zodpovedajúce pôvodným parcelám mpč. XXXX/X O. XXXX/X označil novými číslami XXXX/X O. XXXX/ X. Ich výmery sú uvedené vo výkaze výmer geometrického plánu a to pri čísle XXXX/X výmera 572m2 a pri čísle XXXX/X výmera 533 m2 ( stav CKN ). parcela CKN č. XXXX/X bola vytvorená iba z parcely mpč. XXXX/X, kým parcela CKN č XXXX/X sa skladá z časti parcely mpč. XXXX/X aj XXXX/X, ktoré sú v časti geometrického plánu označené ako diely č. X O. X.

Podaním zo dňa 27.07.2010 sa k znaleckému posudku vyjadril žalovaný v 1. rade, pričom uviedol, že k znaleckému posudku a jeho popisnej časti a grafickému zobrazeniu nemá výhrady.

Podaním zo dňa 30.07.2010 sa k znaleckému posudku vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že nemohli namietať proti úlohe znalca uvedenom v uznesení súdu zo dňa 18.03.2010. Poukázali na to, že súhlasili s identifikáciou z roku 1940 s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, teda s grafickým zobrazením v prílohe č. XX N.. Z tejto je zrejmé, že pôvodné mpč. XXXX/X O. XXXX/X v súčasnosti v sebe zahŕňajú parcely CKN Č.. XXXX/X O. XXXX/X, avšak súd zrejme opomenul tú skutočnosť, že tieto zahŕňajú aj ďalšie CKN parcely č. XXXX/X o výmere 177 m2, č. XXXX/X o výmere 144 m2, č. XXXX/X o výmere 321 m2 a č. XXXX/X o výmere 831 m2. Z uvedeného dôvodu žiadali o doplnenie znaleckého posudku aj o tieto parcely, nakoľko vydržanie vecného bremena sa ich priamo dotýka.

Podaním zo dňa 19.10.2010 sa vo veci opätovne vyjadrili žalobcovia. Opätovne poukázali na inštitút superedifikátu, pričom podľa uhorského práva vlastnícke právo vlastníka pozemku je obmedzené bremenom superficies, ktoré je vecné právo k cudzej veci a supereficiárovi patrí budova postavená na pozemku, ktorá tvorí samostatný majetkový predmet osobitne obťažený vecnými právami. Toto právo sa zapisovalo do pozemkovej knihy ako bremeno pozemku. Právo stavby sa môže vzťahovať i na pozemok, ktorý nie je potrebný ku stavbe, ale môže slúžiť k jej lepšiemu užívaniu ( dvor, záhrada ). Právo superedefikátu zodpovedá vecným bremenám, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Obsah superedefikátu sa teda neupresňoval. Na mieste samom súd mal možnosť zistiť akým spôsobom a v akom rozsahu bol predmetný pozemok zaťažený právom superedefikátu. Teda že to bolo právo k domu, dvoru aj k záhrade. Parcele mpč. XXXX/X O. XXXX/X zodpovedá príloha č. 12 znaleckého posudku. V tomto stave boli prebrané nehnuteľnosti aj pri kúpe v roku XXXX a od uvedeného obdobia boli predmetné pozemky užívané nerušene s vedomím toho, že majú oprávnenie, pretože pozemok je zaťažený takýmto vecným právom.

Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 žalovaný v 2. rade uviedol, že poukazuje na ohliadku na mieste samom, kde bolo preukázané čo užívajú. Ich otec tieto pozemky užíval. Mali vecné bremeno - superedifikát. Mesto ich užívanie nenarúšalo. Vydržali toto právo.

Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 súdny znalec uviedol, že v meste Bardejov od roku 1940 sa začali zakladať pozemnoknižné vložky. Pri ich vzniku sa vychádzalo aj z mapových podkladov, avšak stávalo sa, že pri parcelách neboli uvedené výmery. Boli vyhotovené len náčrty parciel, avšak bez uvedenia výmer, pričom následne mali byť vyhotovené geometrické plány, avšak k tomuto nedošlo. Existovali aj samostatné náčrty, vo vzťahu k tejto veci v prílohe č. 10. Jedná sa o skutočné rozdelenie parciel. Výmery sa preberali z parcelného protokolu (Č..XX). Náčrty sa považujú za stav, ktorým sa preukazuje polohové určenie parciel. Po roku 1940 platil stav, ktorý je zakreslený v prílohe č. 13. Dá sa predpokladať, že tento stav platil aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (stav podľa náčrtu). Nedá sa však presne povedať, či tento stav existoval alebo mal nastať. Na pozemkoch sa vykonávali miestne šetrenia za účasti vlastníkov pozemkov a domov. Jedno z možnosti bolo, že vlastníci sa mohli na užívaní dohodnúť. Záver posudku vychádza z prílohy č. XX. Takýto stav mal platiť.

Na otázku právnej zástupkyne žalobcov na znalca, či sa pri spracovávaní znaleckého posudku stretol s listinami, kde by bolo miestne šetrenie spísané a podpísané vlastníkmi, znalec uviedol, že sa s takými listinami nestretol.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobcov, prečo je viditeľný rozdiel vo vzdialenostiach v náčrte (príloha č. XX) a prílohou č. XX medzi parcelami, znalec uviedol, že náčrty neboli presné. Tie sa robili len rukou. Neudávali sa tam žiadne údaje ani výmery. Všetky údaje by boli uvedené v geometrických plánoch, ak by sa vyhotovili. Parcely stotožnili tým, že sa vychádzalo z pozemkových máp a parcelného protokolu a tam uvedených výmer a následne vznikla príloha č. XX (tieto podklady sa spoja a zdigitalizujú).

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobcov na znalca, či sa na katastri našli nejaké listiny týkajúce sa pôvodných parciel č. XXXX -XXXX/A, XXXX-XXXX, znalec uviedol, že sa nenašli žiadne podklady k takto označeným parcelám. Vychádzal z mapy z roku XXXX podľa prílohy č. X. K zmene došlo podľa už spomínaného náčrtu. Stotožnil ich s parcelami XXXX/X a XXXX/X na základe zápisu v pozemno- knižnej vložke č. XXXX, kde sa uvádza už spomínaná kúpna zmluva z roku XXXX. Pozemno-knižná mapa mohla užívať iné čísla ako v mape evidencie nehnuteľnosti. V tom čase existovala len pozemno- knižná mapa a preto sa tieto čísla označenia parciel mohli líšiť. Jedná sa o prílohu č.X. Našla sa len mapa do roku XXXX, kde bol evidovaný užívací stav, právny stav zachytený na mape nenašiel.

Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že spochybňuje znalcom uvádzaný náčrt, je len hypotetický. Pamätá si, že otec mu hovoril, že malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu parciel, avšak nikdy k nemu nedošlo. Mal sa dohodnúť s pánom D. a pánom N.. Užíval sa pozemok v celku, preto aj vecné bremeno sa vzťahuje k celku a vydržali ho.

Žalobcovia v 2. a 3. rade zhodne uviedli, že to čo uviedol žalovaný v 2. rade tvrdila aj ich nebohá mama.

Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že poukazuje na prílohu č. 4 a 8 a 9 z ktorých vyplýva, že stav, ktorý je zakreslený v mape z roku XXXX zodpovedá stavu, ktorý je zapísaný v pozemno-knižných zápisniciach, ktoré sú prílohou posudku (č.8 a 9 vo vzťahu k N. O. D.) aj vo vzťahu k žalobcom a ich predchodcov. Nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, ani s geometrickým plánom, nakoľko užívací stav platil tak ako je uvedený v prílohe č. 12 v posudku. Neuznávajú preto prílohu č. 13. Poukázala na rozhodnutie KS v Prešove, ktorým bol zrušený rozsudok v tejto veci a na jeho záver. Ak by sa krajský súd nestotožnil s tým, že sa jedná o vecné bremeno tak by vo svojom závere nenariadil súdu vykonať dokazovanie a vecou sa riadne zaoberať. Superedifikát sa netýka iba pozemku pod stavbou, ale aj priľahlých pozemkov tak, aby sa stavba mohla účelne využívať. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania ponechala na úvahe súdu, zvážiť vykonanie opätovnej ohliadky na mieste samom a vypočutie svedkov pani Č. O. N. J.. Zotrvala na tom, aby bol dopracovaný znalecký posudok vo vzťahu k užívaciemu stavu podľa prílohy č. XX U.. Na otázku súdu uviedla, nárok je žalovaný na základe superedifikátu. Pozemky boli zaťažené právom vecného bremena. Čo sa týka otázky spôsobu užívania, žiadala určiť užívanie v čo najširšom slova zmysle vrátane vstupu na pozemok.

Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 právny zástupca žalovaného v 1. rade súhlasil so stanoviskom znalca. Došlo k zmenám v užívaní pozemkov, preto bol vyhotovený aj náčrt a na základe toho došlo aj k zmenám v zápisoch. Stav v katastri je zhodný so stavom, ktorý je uvedený v prílohe č. 13 . Superedifikát sa vzťahoval k zastavaným plochám, nie k priľahlým pozemkom, čo vyplýva z obyčajového práva. Chýba dobromyseľnosť pri vstupe a držbe. Opätovne poukázal na žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde bola žaloba z tohto dôvodu zamietnutá.

Na otázku súdu, na akú dobu bol zriadený superedifikát, právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že na dobu neurčitú.

Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že v prospech žalobcov plynie vydržacia doba od uzatvorenia kúpnej zmluvy teda odo dňa 30.5.1940, vrátane plynutia vydržacej doby aj u právnych predchodcov žalobcov.

Podaním zo dňa 28.10.2011 Slovenský národný archív súdu oznámil, že v archívnych dokumentoch boli nájdené listiny, ktoré sa týkajú superedifikátov v k. ú. D.. Jedná sa o listiny z roku XXXX. V uvedených listinách sa konštatuje, že pred znárodnením majetku, majetok v D. J. patril vlastnícky mestu D. a 67 objektov patrilo súkromným osobám ako superedefikáty na pozemkoch mesta D., znárodnením prešli domy a superedefikáty do správy Československých štátnych kúpeľov. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 9.1.1950 sp. zn. vyplýva, že na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva zo dňa 19.12.1949 sa vkladá vlastnícke právo Česko - slovenského štátu k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. XXXX - N.. Č.. XXXX/X a XXXX/X na mene S. U. a manželky D. ako užívateľov pôdy a majiteľov nadstavby.

Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2011 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že z predložených listín z roku 1951 vyplýva, že v tom čase sa nepochybovalo o existencii superedifikátu teda, že existovala vtedajšia forma dnešných vecných bremien. Problematický je rozsah užívania pozemkov, nakoľko navrhli aj dopracovanie znaleckého posudku na užívací stav tak ako je uvedený v prílohe č. 12, ktorý

zodpovedá reálnemu užívaniu, nie podľa prílohy č. 13. Príloha č. 13 je vypracovaná k stavu z roku 1942, preto trvá na dopracovaní znaleckého posudku teda, aby znalec vypracoval geometrický plán týkajúci sa prílohy č. 12, aby zidentifikoval pozemno-knižný stav a stav katastrálny z roku 1940 so súčasným stavom v katastri nehnuteľnosti. Na pozemku boli postavené aj iné stavby, ktoré síce boli zbúrané, ale vidieť ich základy, čo tiež svedčí o rozsahu užívaniu pozemkov. 30 ročná vydržacia lehota podľa uhorského práva uplynula, nakoľko právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z roku 1940, k znárodneniu došlo v roku 1949 a žalobcovia začali užívať stavbu na základe dohody o vrátení z roku 1991. Superedifikát je právo stavby ako bremeno pozemku, avšak nie len tesne k stavbe ale tak, aby sa mohli užívať aj priľahlé pozemky. Poukazuje na rozdiel pri vydržaní práva zodpovedajúcom vecnému bremenu a vydržaním vlastníckeho práva.

Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2011 právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalobcovia sa domáhajú určenia rozsahu vecného bremena nielen k pozemkom kde je postavená stavba ale aj pozemkom priľahlým, pričom superedifikát je definovaný len ako stavba na cudzom pozemku. Nemožno preto žiadať určiť vecné bremeno aj k ďalším pozemkom priľahlým. Vlastník pozemku dal užívateľom časovo obmedzené právo užívania pozemku, nie právo trvalé. Vlastníka pozemku nemožno obmedziť v prospech vlastníka stavby na nej postavenej, tým viac, keď mu toto právo stavby na svojom pozemku umožnil. Poukázal na to, že nemôžu byť splnené podmienky vydržania. Nevidí dôvod ani na vykonanie ďalšieho dokazovania. Superedifikát je presne definovaný uhorským právom. Na jeho základe nemožno obmedziť vlastníka stavby, keďže sa jedná o stavbu na cudzom pozemku. Navrhuje preto žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Taktiež superedifikát bol zapísaný v pozemkovej knihe. Právo nemohlo byť právo ani vydržané a nedošlo ani k uplynutiu vydržacej lehoty. Je treba vychádzať z uhorského práva a 30 ročnej vydržacej lehoty, ktorej plynutie bolo prerušené znárodnením majetku. Superedifikát nezakladá vecné bremeno trvalého užívania pozemku len časové obmedzenie užívania. Na jeho základe môže vlastník pozemku vlastníka stavby tzv. odškodniť, napr. odkúpiť jeho stavbu.

Súd za účelom úplného zistenia skutkového stavu vykonal šetrenie po pôvodnej listine, kde mal byť už spomínaný pôvodný superedifikát zapísaný za účelom zistenia, či toto právo bolo právnym predchodcom žalobcov priznané ako právo vecné, či osobné a na akú dobu bol superedefikát zriadený. Uvedenú listinu sa súdu aj napriek výzvam mestu D., Správe katastra D., či štátnym archívom, nepodarilo získať.

Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodňuje tým, že spočíva v dôležitosti ochrany výkonu vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorého bola pôvodná žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou a ktorý stojí na predmetnom pozemku už vyše sto rokov a ktorý doposiaľ nerušene mohla užívať. Poukázala na konanie vedené pod. sp. zn. , v ktorom sa žalovaný v 1. rade domáha vydania a vypratania časti pozemkov.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že žalovaný v 1. rade sa domáha vypratania nehnuteľnosti - parcely KN XXXX O. XXXX vedených na LV č. X, k.ú. D. a vrátiť ich do pôvodného stavu. Ako žalovaní sú označení K. N. a Š. N. a X.. U..

Zo spisu sp. zn. bolo zistené, že D. U., rod. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX a S. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Súd oboznámil účastníkov konania s listami vlastníctva č. X, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXX ,k.ú. D..

Z výpisu z listu vlastníctva č.X k.ú. D. bolo zistené, že ako vlastník parciel č. XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X je zapísaný žalovaný v 1. rade v celosti.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. bolo zistené, že ako vlastník rodinného domu súp. čísla XXXX postaveného na parcele XXXX/X je zapísaný žalovaný v 2. rade spolu s X. U. v celosti ( 1/1 ).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Bardejov bolo zistené, že ako vlastník parciel č. XXXX/X O. XXXX/XX je zapísaný Prešovský samosprávny kraj, v správe Šarišského múzea v D..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. D. bolo zistené, že ako vlastník parciel č. XXXX/X O. XXXX/ X je zapísaný žalobca K. N. v celosti.

Z výpisu Parcely registra ,, C,, evidovanej na katastrálnej mape číslo XXXX/X o výmere 22025 vyplýva, že list vlastníctva k nej nie je založený.

Parcely č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/XX O. Č.. XXXX/X nie sú predmetom tohto konania.

V zmysle ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov / pri nehnuteľnostiach a právach /. Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby.

Podľa , 116, 117, 118 / / vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 562 cit. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 566 cit. zák. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

V zmysle uvedeného prechodného ustanovenia č. sa na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a plynutie vydržacích lehôt v tomto prípade použije toto ustanovenie. S tým, že je potrebné posúdiť dobromyseľnosť pri vstupe do držby v roku 1940 právnymi predchodcami žalobcov ( S. U. O. K.. D.Ž. ) a následne aj počas držby.

Podľa § 178 cit. zák. právo požívania a právo užívania pre vlastnú potrebu môžu byť zriadené len v prospech určitej osoby.

Podľa § 175 ods. 1 prvá veta cit. zák. kto je oprávnený cudziu vec užívať pre vlastnú potrebu, nesmie meniť jej podstatu.

Podľa ( pôvodného znenia účinného od 01.04.1964 ) podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.aprílom 1964.

Podľa § 498 cit. zák. pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa / súčasného znenia / podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 151o cit zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená boli nanovo upravené v bez ohľadu na to komu patria ( nie ako nižšie cit. ust. ) v a nasl. až jeho novelou účinnou od 1.1.1992.

Podľa , cit. zák. / prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. / pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite

vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa prvá veta / v znení účinnom od 1.4.1983 / Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Podľa § 135c cit zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 132a ods 1, 2 cit. zák. kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

Podľa § 507a ods. 1, 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia / Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám príslušných právnych predpisov / najmä / zákonným podmienkami vydržania vždy boli : oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým nerušenej a nepretržite, 10 rokov, resp. podľa uhorského práva 32 rokov / a spôsobilý predmet vydržania. V rámci vydržania podľa uhorského práva sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Následne sa vyžadovala dobromyseľnosť aj počas celého trvania držby.

Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie osoby, ktorá tvrdí, že je držiteľom ( užívateľom ) oprávneným, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom ( oprávnene drží ). To znamená, že sa jedná o vnútorný subjektívny pocit tejto osoby, avšak vyžaduje sa, aby tento pocit bol založený na preukázateľnej objektívnej skutočnosti, ktorá ju oprávňuje mať subjektívny pocit, že jej právo patrí. V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním a to okamihom splnenia podmienok vydržania.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia svoj uplatnený nárok odôvodňujú od tzv. superedefikátu, je na mieste tento inštitút ozrejmiť.

Superedifikát ( "právo nadstavby" ) bolo osobitným druhom tzv. deleného vlastníctva, ktorého obsahom bolo právo zhotoviť si na cudzom pozemku stavbu s povinnosťou platiť odplatu za užívanie pozemku (Fajnor, V., Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, 1998, s. 175, ako aj Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie, Heuréka, 2002, s. 123). Podstatnou vlastnosťou tohto práva bolo, že stavba postavená na jeho základe sa nestala súčasťou pozemku ( neuplatnila sa zásada superficies solo cedit ), ale bola samostatnou vecou, pričom jej právna povaha hnuteľnosti/nehnuteľnosti závisela od toho, či bola alebo zapísaná do pozemkovej knihy. Avšak ešte podstatnejšou vlastnosťou tohto práva bolo, že sa ( po r. 1861 ) platne dalo zriadiť len na určitý kalendárne vymedzený čas ( teda jeho koniec musel byť určený pevným dátumom; zásadné rozhodnutie uhor. kráľ. Kúrie č. 32, podobne rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené v Úradnej sbierke pod č. 1450, viď Fajnor, Záturecký, s. 148). V uhorskom (slovenskom) práve totiž až do r. 1948 neexistovalo právo stavby ako vecné právo (na rozdiel od Rakúska, kde existovalo od r. 1917). Právo stavby bolo zavedené na Slovenskú novým , avšak tohto zákona ustanovoval, že ním nie sú dotknuté doterajšie ustanovenia o užívaní priestorov nad pozemkov a pod pozemkom. Inak povedané, týmto zákonom sa dovtedy zriadené superedifikáty ("práva nadstavby") nenahradili, ale zriadil sa nový právny inštitút. Zrušenie superedifikátov priniesol až v , ktorý ich (čo do obsahu) nahradil novými právnymi inštitútmi (viď. ). Konkrétne právo k stavbe postavenej na cudzom pozemku sa spravovalo ustanoveniami až 165, ktoré ale nič nehovorili o dobe jeho trvania. Z toho ale neplynie, že by bolo automaticky časovo neobmedzené, ale naopak, že táto otázka bola ponechaná na vôli účastníkov; v dôsledku zásady nepravej retroaktivity vyjadrenej v tak treba rešpektovať pôvodné obmedzenie vyjadrené v pôvodnej zmluve, ktorým bol superedifikát zriadený. To isté platí v podstate aj pre ustanovenie (dnes) .

Z toho ale plynie, že dovtedy, kým superedifikát trval (či už originálne, alebo neskôr v podobe práva stavby, alebo užívania pozemku podľa ), nemožno vôbec uvažovať nad vydržaním vecného bremena, pretože existoval platný titul i modus takého vecného práva (v podobe originálnej zmluvy o zriadení superedifikátu a užívania). O otázke vydržania má zmysel začať hovoriť až od prvého dňa po uplynutí doby, na ktorú bol superedifikát zriadený, a od tohto dňa treba posudzovať:

- držbu,

- dobromyseľnosť držiteľa,

- trvanie vydržacej doby.

Teda, ak napr. bol superedifikát zriadený v r. 1900 na 60 rokov (do 31.12.1960), potom ho treba do 31.12.1950 posudzovať ako superedifikát, a medzi 1.1.1951 a 31.12.1960 ako právo stavby. Od 1.1.1961 potom treba možno uvažovať o tom, či začína vydržanie; od 1.4.1964 potom nemožno o vydržaní uvažovať, pretože ho v tom čase nepoznal, a zaviedol ho znova až (spolu s vecnými bremenami) v , pričom sa doba medzi 1.4.1964 a 31.3.1983 započíta do vydržacej doby (dnešný ).

Pri posudzovaní vydržania v tomto čase je ešte potrebné si uvedomiť, že v dôsledku ČSR (č. ), až 149 a bolo v období medzi 9.6.1948 a rokom 1990 vylúčené vlastníctvo obcí, pretože všetko "národné" bolo štátne vlastníctvo. Preto aj bývalé pozemky mesta Bardejov sa od r. 1948 stali štátnymi pozemkami. Podľa a (v znení do 31.12.1991) však ale bolo vydržanie pozemkov v socialistickom vlastníctve a vecných bremien k nim nemožné. Preto je v tomto prípade možné o prípadnom vydržaní hovoriť až od 1.1.1992, keď boli vecné bremená upravené nanovo v a nasl. bez rozdielu, komu patrí slúžiaci pozemok.

V tom čase existoval aj inštitútu tzv. služobnosti ( teda, že vec môže byť zaťažená v prospech iných osôb užívacím právom ). Tieto sa delili na služobnosti 1/ pozemkové a 2/ osobné. Ak bola služobnosť užívať cudzí pozemok spojená s vlastníctvom iného pozemku tak, aby sa mohol tento pozemok užívať s prospechom a pohodlím, jednalo sa služobnosť pozemkovú. Ostatné služobnosti boli len osobnými s tým, že osobnú služobnosť nebolo možné previesť na inú osobu a neprejde ani na dediča, nakoľko toto právo nepatrilo k pozemku, ale bolo zriadené k dobru určitej osoby.

Osobné služobnosti sú dvojakého druhu : požívanie a užívanie.

Požívanie je právom viazaným k osobe, na inú osobu neprevoditeľné. je to právo, podľa ktorého niekto veci iného môže užívať a jej plody poberať. Požívateľ nemôže svoje právo previesť na inú osobu, len ho môže prepustiť ( napr. nájmom ).

Užívanie sa líši od požívania v tom, že na jeho základe je oprávnená osoba užívať vec na svoje osobné potreby, ďalej však nie.

Uvedené práva mohli byť v záujme istoty zapísané do pozemkovej knihy.

Požívanie a užívanie zanikne uplynutím dohodnutej doby, na ktorú znie, inak vo chvíli smrti požívateľa

- užívateľa.

Viď k uvedenému Fajnor, V., Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, 1998, s. 169 - 177 ).

Za účelom zistenia správneho skutkového stavu bolo potrebné zaobstarať listinu - obsahujúcu znenie supredefikátu a užívania. Len z tejto listiny by súd zistil, na akú dobu bol superedefikát zriadený, v prospech koho bol zriadený, aký bol rozsah užívania, na akú dobu bol obmedzený a pod.. Uvedené sa však súdu nepodarilo zaobstarať, ako je vyššie konštatované. Nemožno preto bez predloženia tejto listiny súhlasiť s tvrdením právnej zástupkyne žalobcov, že superedifikát bol zriadený na dobu neurčitú. Právo naopak, v tom čase sa vyžadovalo presné kalendárne vymedzenie trvania tohto práva.

Z vykonaného dokazovania vyplýva :

Vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D. je žalobca v 1. rade na základe osvedčenia o dedičstve vo veci prejednania dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyne K. N., ktorá zomrela

v priebehu konania. Pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti bola pôvodná žalobkyňa v celosti ( na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva ). Označený žalovaný v 2. rade bol v minulosti podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Vlastníkom parciel zapísaných na LV č. X, k.ú. D. je žalovaný v 1. rade, o čom svedčia predložené listinné dôkazy a zhodné vyjadrenia účastníkov konania.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že rodičia pôvodnej žalobkyne a žalovaného v 2. rade S. U. a manž. D. odkúpili nehnuteľnosti zapísané v poz. vložky, k.ú. D. číslo XXX, m.č. XXXX- XXXX/a A., XXXX - XXXX U. N. W..Č.. D.. XX D. za kúpnu cenu 9.000,- Ks. Z bodu 9 zmluvy vyplýva, že predmetom kúpy je len nadstavba, pretože pozemok patrí mestu.

Z výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. XXXX, J..Ú.. D. bolo zistené, že v časti A je zapísaná majetková podstata : X/ XXXX/X - A. I.. Č.. XX O. A. J. O. X/ XXXX/X - U., výmera 4 áre 70 m2. V časti B je zapísaný ako majiteľ pôdy zapísané K. D. /. na základe pôvodného zápisu / a užívatelia pôdy a majitelia superedifikátu : S. U. O. K. D. N. / titulom kúpy z 30.05.1940 a na základe skutočného rozdelenia 1.9.1949. Dňa 6.1.1960 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát / Štátne kúpele a žriedla /, následne dňa 21.02.1955 sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe ČSL. Štátnych Kúpeľov v Bardejove.

Právni predchodcovia žalobcov - rodičia pôvodnej žalobkyne a žalovaného v 2. rade, D. U., W.. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX a S.Á. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Geometrickým plánom č. č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX za účelom rozdelenia parciel - zmeny užívateľa došlo k zmene užívateľa parciel zapísaných na LV č. X , J..Ú.. D. - parciel Č.. XXXX, XXXX, XXXX na K. N. a X.. K. U.. Uvedené parcely sa rozdelili na parcely č. XXXX/X ( U.. A. ), XXXX/X ( U.. ), XXXX/X ( U.. ), XXXX/X ( U.. A. ), XXXX/X ( U.. A.), XXXX/X ( U..), XXXX/X ( U.. A.. ), XXXX/X ( U.. I.. A. ), XXXX/X ( U.. ) O. XXXX/X ( U.. ). Vlastník nehnuteľnosti Bardejovské Kúpele a.s. súhlasili so zápisom tohto geometrického plánu.

Zo znaleckého posudku č. 2/2008 vyplýva, že z identifikácie stavu v súčasnosti platnej katastrálnej mape so stavom v pozemno-knižnej mape po jej naskenovaní, následnej digitalizácii a prevedení potrebných výpočtov vyplýva ( príloha č. 13 ), že parcelám mpč. XXXX/X O. XXXX/X U. N. P. - J. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X O. Č.. XXXX C. R. Q. Č.. X, Ď. Č. N. P. -J. Č.. XXXX/X O. XXXX/XX U. Q. C. Č.. XXX, J..Ú.. D., O. O. Č. N. P. - J. Č.. XXXX/X vlastnícky ešte nevyporiadanej. K obnove hraníc parciel mpč. XXXX/ X O. XXXX/X je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán.

Z dodatku č. 1 k znaleckému posudku vyplýva, že na základe zadanej úlohy súdom znalec vyhotovil geometrický plán, v ktorom časti parciel P. Č.. XXXX/X O. Č.. XXXX/X U. N.K. N. K.. XXXX/X O. XXXX/ X V. R. Č. XXXX/X O. XXXX/X. X. C. I. B. C. C. C. Z. N. O. T. N. Č. XXXX/X C. XXXmX O. N. Č. XXXX/ X C.K. XXX K. ( I. P. ). N. P. Č.. XXXX/X bola vytvorená iba z parcely mpč. XXXX/X, kým parcela CKN č XXXX/X sa skladá z časti parcely mpč. XXXX/X O. XXXX/X, ktoré sú v časti geometrického plánu označené ako diely č. 2 a 3.

Vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovanie za účelom zistenia rozsahu užívania pozemkov žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami súd poukazuje na skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané v rámci predmetu konania, ktorý určili sami žalobcovia vo svojom návrhu na začatie konania. Nepresiahol jeho rámec. Už po vypracovaní znaleckého posudku mohlo dôjsť z ich strany k zmene žaloby, ohľadne určenia parciel, ktoré podľa nich užívali už aj ich právni predchodcovia. K zmene petitu nedošlo, nedošlo k nemu ani vo vzťahu k zmene okruhu účastníkov konania. Preto súd vychádzal z pôvodného znenia žaloby. Taktiež súd nemal pochybnosti o podanom znaleckom posudku a zidentifikovaní pôvodných parciel mpč. XXXX/X O. XXXX/X , aj napriek výhradám žalobcov, že nehnuteľnosti sa užívali podľa nákresu č. 12, nie 13. Ako znalec uviedol, po roku 1940 platil stav, ktorý je zakreslený v prílohe č. 13, preto sa dá podľa jeho zistení predpokladať, že takýto stav platil aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy. K zmene došlo na základe náčrtu - prílohy č. 4 posudku. Parcely stotožnil tým, že vychádzal z pozemkových máp a parcelného protokolu a tam uvedených výmer, čím mu vznikla príloha č. 13 posudku. Pripustil však možnosť, že mohlo medzi vlastníkmi dôjsť k dohode o užívaní. Avšak právni predchodcovia žalobcov neboli vlastníkmi pôvodných parciel mpč. pod rodinným domom, len jej užívateľmi. Aj z výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. XXXX, J..Ú.. D. vyplýva, že ako majiteľ pôdy je zapísané Mesto Bardejov / na základe pôvodného zápisu / a S. U. O. K. D. N. sú vedení ako užívatelia pôdy a majitelia superedificatu / titulom kúpy z 30.05.1940 a na základe skutočného rozdelenia 1.9.1949. Podľa uvedeného malo dôjsť k rozdeleniu až týmto dňom, nie už v čase kúpy.

Z archívnych dokumentov z roku 1949 - 151 vyplýva, že v čase znárodnenia nehnuteľnosti v Bardejovských Kúpeľoch boli vlastníkmi nehnuteľností Mesto Bardejov a 67 objektov patrilo súkromným

osobám ako superedifikáty na pozemkoch mesta Bardejov. Znárodnené boli aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX, J..Ú.. D..

Ako vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov, svoj nárok žalobcovia opierajú o superedifikát. Vydržacia doba na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu začala plynúť od uzavretia kúpnej zmluvy, teda odo dňa 30.05.1940, vrátane plynutia vydržacej doby u ich právnych predchodcov. Taktiež aj vydržacia lehota podľa uhorského práva uplynula od roku 1940, k znárodneniu došlo v roku 1949 a žalobcovia začali užívať stavbu na základe dohody o vrátení v roku 1991. Problém vidí v rozsahu užívania pozemkov. Žalobcovia a ich právni predchodcovia boli a sú dobromyseľní v tom, že im právo patrilo, resp. patrí. Vlastník pozemku - Mesto Bardejov ich užívanie akceptoval.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že jeho rodičia pri kúpe uzavreli s Mestom Bardejov dohodu o skutočnom rozdelení, pričom dostali súhlas užívania pozemkov. Pozemky upravili, udržiavali, užívali pre svoju potrebu. Užívali ich ( dom a okolie ) od ich kúpy v roku 1940 nepretržite. Otec poskytnutý superedifikát deklaroval ako večný prenájom, resp. 100 - ročný prenájom. O uvedenom však neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali.

Žalovaný v 1. rade namietal dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov pri vstupe do držby práva. Taktiež namietal, že v tomto prípade nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe zapísaného superedifikátu, keďže sa jednalo len o právo stavby na cudzom pozemku.

Z čestného prehlásenia p. E. Č. vyplýva, že bývala v Bardejovských Kúpeľoch od narodenia. Naproti nim cez cestu býval pekár S. U.. V dome mal pekáreň. Mal oplotenú záhradu okolo domu, ktorá sa tiahla od ulice až po les. Neskôr mu časť záhrady bola zabratá pre skanzen. Užíval aj záhradu po D..

Výsluchom svedka J. bolo zistené, že niekde na parcele v znaleckom posudku označenej ako parcela č. XXXX/X stál dom, v ktorom bývali D. a na mieste kde je dnes minigolf, bol rodinný dom N.. V rodinnom dome na parcele XXXX/X O. XXXX/X sa nachádzala pekáreň.

Výsluchom žalobcu v 1. rade / v tom čase ako svedka / bolo zistené, že bol manželom pôvodnej žalobkyne. Pozemky sa v minulosti užívali a siahali až po les. nebol tu žiaden minigolf, nachádzali sa tu domy D. O. N.. V dome boli dve obytné časti a strede bola pekáreň. Dom a záhradu nerušenie užívali až do času, keď zo strany žalovaného v 1. rade došlo k výstavbe skanzému a minigolfu. Neboli úspešní v žalobách o určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Mali aj stánok s občerstvením, avšak neskôr ho zavreli, rešpektujúc kúpeľný poriadok.

Vykonaním ohliadky na mieste samom boli zistené skutočnosti, ktoré sú podrobne popísané vyššie.

Tiež bolo zistené, že žalobcovia sa domáhajú určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a užívaniu k parcelám č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu K. N., teda k parcelám patriacim jednému zo žalobcom. Žalobca K. N. nemá právny záujem na určení tohto práva. Vo vzťahu k ostatným žalobcom a určením ich nárokov by však musel byť v postavení žalovaného v tejto veci. Avšak keď žalobcovia tvrdia, že tieto nehnuteľnosti užívali a užívajú, súd je názoru, že ostaným žalobcom nie je bránené z jeho strany tieto parcely užívať. Preto je v tejto časti žaloba nedôvodná.

V časti parciel č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X nepatrí ani jednému zo žalovaných pasívna hmotnoprávna legitimácia, keďže vlastníkom týchto parciel je Prešovský samosprávny kraj, v správe Šarišského múzea v Bardejove. Preto vo vzťahu k tejto časti žaloby v oboch petitoch je potrebné žalobu zamietnuť.

Čo sa týka vydržania práva zodpovedajúcom vecnému bremenu vo vzťahu k ostatným parcelám ( Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X; aj keď uvedené dôvody sa vzťahujú k celému uplatnenému nároku ) súd dospel k záveru, že zriadený superedifikát uvedený v pozemno-knižnej vložke č. XXXX pri menách S. U. a jeho manželky D. je právom stavby na cudzom pozemku, ktoré neskôr možno považovať za právo stavby. Je nepochybné, že pri kúpe nehnuteľností v roku 1940 na základe kúpnopredajnej zmluvy bola jej predmetom len nadstavba, nie pozemok, pretože tento patril mestu. V predmetnej zmluve sa vôbec nespomínal superedifikát či právo užívacie. Zrejme bolo zriadené až v prospech manželov Zelemových. Avšak bez toho, aby bolo preukázané znenie práva superedifikátu a jeho trvania, nemožno určiť kedy mohlo prípadne dôjsť k začatiu plynutia vydržacej doby pre vecné bremeno spočívajúce v užívaní, avšak maximálne len parcely pod domom, keďže superedifikát sa vzťahoval len na právo postavenia domu na určitom cudzom pozemku. Na užívanie všetkých parciel

stotožnených z pôvodných parciel mpč. XXXX - XXXX/a, XXXX - XXXX, ako ich stotožnil znalec vo svojom posudku, ich oprávňovalo jedine právo užívania ako je nižšie uvedené ( právo osobné ), nie právo superedifikátu, ktoré bolo úplne iným právom, ktoré nemôže zakladať právo vydržania vecného bremena. Súd je tiež názoru, že právni predchodcovia žalobcov S. U. a jeho manželka D. nemohli byť dobromyseľní pri vstupe do držby práva v takom rozsahu ako sa ho žalobcovia domáhali, nemohli byť preto dobromyseľní ani ich ďalší právni nástupcovia, nakoľko títo svoje právo tiež odôvodňujú od superedifikátu ( iného práva ) a preto nemôže byť splnená ani základná podmienka vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v uplatnenom rozsahu, nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu a tým pádom ani k žiadnemu započítaniu vydržacej doby právnych predchodcov. Právni predchodcovia žalobcov boli užívateľmi pôdy, pričom za účinnosti uhorského práva aj účinnosti z roku 1950 ( ) platilo, že toto právo je zriadené v prospech určitej osoby, v tomto prípade v prospech S. U. a manželky D.Ž. a je to právo osobné, pričom sa nepripúšťal jeho prevod. Uvedené právo užívania podľa uhorského práva zaniklo najneskôr smrťou oprávnených osôb - a to S. U. O. K. D. U.. Preto zrejme nedošlo ani k jeho zápisu na list vlastníctva č. X. Za účinnosti z roku 1964 existoval len inštitút osobného užívania pozemkov, avšak v tom čase bol vlastníkom pozemkov a aj rodinného domu štát na základe rozhodnutia o znárodnení. V tom čase inštitút vecných bremien neexistoval. Uvedené právo vzniklo na základe uhorského práva, preto ho súd aj podľa neho posudzoval. Ich právnym nástupcom preto nesvedčí žiadne právo spočívajúce v užívaní pozemkov. Uvedené právo užívania podľa uhorského práva zaniklo najneskôr smrťou oprávnených osôb - a to S. U. a manželky D. U.. Toto právo nemohlo ďalej prechádzať na nástupcov.

Ak by súd posudzoval nárok na určenie práva užívať nehnuteľnosti v zmysle žalobného návrhu v zmysle platného v súčasnosti ako návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve užívania predmetných pozemkov, takémuto návrhu by nebolo možné vyhovieť vzhľadom k tomu, že súd môže zriadiť vecné bremeno svojím rozhodnutím len v spojitosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a len v spojitosti s rozhodovaním o neoprávnenej stavbe. Inak súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by z okolností prípadu vyplývalo ako nevyhnutné východisko pri riešení prejedávaného prípadu ( viď R 37/1985).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nie je dané právo žalobcov zodpovedajúce vecnému bremenu a ani právo užívania nehnuteľností, súd považoval vykonávanie ďalších navrhnutých dôkazov preukazujúcich rozsah užívania nehnuteľností za nepotrebné. Preto boli návrhy na doplnenie dokazovania zamietnuté.

Aj v prípade, žeby po oboznámení sa s LV č. X, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXX U. N. J..Ú.. D. došlo k návrhom na doplnenie dokazovania, v tomto prípade by ich súd aj tak zamietol, nakoľko na samotnom odôvodnení a dôvodoch rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby by tieto ďalšie dôkazy nič nezmenili.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov ( ).