Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-1723-2008.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1723/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I/ Súd v y h l a s u j e exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1Er/1723/2008 v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II/ Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi, Exekútorský úrad Žilina, Pivovarská 1069, Žilina, vo výške 91,90 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sa dňa 28.03.2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3601/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 564,36 Eur s príslušenstvom, priznanej na základe Notárskej zápisnice č. N 5545/2005, NZ 51287/2005, NCRLs 50642/2005 zo dňa 30.10.2005 napísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Na základe predmetného exekučného titulu bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie č. 5503 017245* zo dňa 25.04.2006 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 564,36 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 729,96 Eur od 11.08.2005 do 14.11.2005, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 717,28 Eur od 15.11.2005 do 30.11.2005, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 683,66 Eur od 1.12.2005 do 27.12.2005, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 615,38 Eur od 28.12.2005 do 31.1.2006, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 607,31 Eur od 01.02.2006 do 13.02.2006, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 564,36 Eur od 14.02.2006 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 81,75 Eur ako aj trovy exekúcie.
Súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.03.2005 zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Na notárskom úrade bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal Mgr. Tomáš Kušnír. Ten za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 31289,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 21991,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 11.08.2005 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná osoba uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky.
Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku splatí povinný v lehote do 30.11.2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň bolo dohodnuté, že právne vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd na základe vyššie uvedeného zistil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh neexistoval.
Ďalej súd poukazuje na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca.
Účastníci si v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a teda, podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento zväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval).
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Okresný súd zároveň poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn 8Sžo17/2007. Taktiež Okresný súd poukazuje na početné rozhodnutia ako aj argumentáciu v
rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE 79/2008-64 zo dňa 3.10.2008 ako aj ďalšie konania vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici napr. sp. zn. 12 CoE/47/09, 12CoE/48/09, 15CoE/25/09, 13CoE/79/08, 16CoE/17/06, 17CoE 62/2006.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 písm. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd ďalej skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom.
Predmetná notárska zápisnica č. č. N 5545/2005, NZ 51287/2005, NCRLs 50642/2005 zo dňa 30.10.2005 napísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola spísaná len so zástupcom povinného. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť spísaná s povinným, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu a teda notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby táto notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a exekúciu v celom rozsahu zastavil.
V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor zaslal súdu vyúčtovanie trov exekúcie ktoré si uplatňoval vo výške 112,00 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. V zmysle § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Toto malo význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 91,90 Eur.
Odmenu a náhradu hotových výdavkov a súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). V danej veci súd aplikoval vyhlášku v znení účinnom do 30.04.2008, nakoľko v
zmysle § 27a tejto vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 odmena podľa doterajších predpisov (exekučné konanie začalo dňa 28.03.2006).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V súlade s citovanými ustanoveniami súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia:
- v zmysle ust. § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu (žiadosť o udelenie poverenia., upovedomenie + výzva, príkaz + exekučný príkaz, príkaz + exekučný príkaz SP, návrh na zastavenie a vyúčtovanie), spolu vo výške 5 x 6,64 Eur = 33,20 Eur.
- v zmysle ust. § 14 ods. 3 a ust. § 15 ods. 1, vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za 8 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti ( 2 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x doručenie exekučných príkazov, 2 x každé zisťovanie mzdy povinného, 1 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) spolu vo výške 8 x 3,32Eur = 26,56 Eur.
- podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhrada hotových výdavkov vo forme poštovného vo výške 16,83 Eur
- DPH (20%) v zmysle § 196 Exekučného poriadku zo sumy 76,59 Eur = 15,31 Eur
Trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi potom predstavujú sumu 91,90 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, ktorú si vyúčtoval podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za úkony- prijatie návrhu + založenie spisu- 60min., vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia, vystavenie daň. dokladu - 60min..Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tieto dva úkony vzhľadom na to, že tieto úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, ale len k tomu, aby trovy exekúcie boli súdnemu exekútorovi priznané. Podľa názoru súdu sa jedná o administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je v zmysle §25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Vyčíslením trov súdny exekútor iba sumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu odmenu v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a nemožno ho považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie-60min., nakoľko má za to, že paušálna odmena 3,32 EUR za získanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorá bola súdnemu exekútorovi priznaná, je odmenou za konkrétne úkony, ktoré súdny exekútor musí vykonať, aby získal toto poverenie.
Teda odmena exekútora v paušálnej sume 3,32 EUR za získanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je odmenou za vydanie poverenia súdom ako také, za vydanie aktu aplikácie práva súdom, ale je odmenou za niektoré úkony (činnosť) súdneho exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie a bez uskutočnenia ktorých by k vydaniu poverenia súdom nedošlo v tomto prípade teda spracovaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd takto uplatnenú časovú odmenu považoval za duplicitnú a preto ju súdnemu exekútorovi nepriznal.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade má súdny exekútor rovnaké procesné práva a povinnosti ako každý iný účastník. V konaní o trovách je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané v exekučnom spise.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).