Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_23To-12-2012.pdf
PDF · 91.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Jozefa Mészárosa na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2012 prejednal odvolanie obžalovaného
R.. Y. S.
nar. XX.XX.XXXX vo A., bytom H. č. XXX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 3T/15/2010-1023 zo dňa 10.01.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u je sa v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný R.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, o d s u d z u j e podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j)Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky rozsudku zostávajú týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 3T/15/2010-1023 zo dňa 10.01.2012 bol R.. Y. S. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., pretože 1) dňa 12.12.2006 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Zmluvu o pôžičke na sumu 175.927,77 € (5.300.000,- Sk) s veriteľom - firma E. S. - T. S., F. č. XX, IČO: 31038981, v zastúpení E. S., na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 175.927,77 € (5.300.000,- Sk) s lehotou splatnosti do 28.02.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému E. S. - S., F. č. XX, IČO 31 038981 spôsobil škodu vo výške 175.927,77 €, 2) dňa 15.05.2007 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Dodatok č. 1 ku Zmluve o pôžičke zo dňa 12.12.2006, na základe ktorej mu veriteľ - firma E. S. - T. S. - S., F. č. XX, IČO 31 038 981, v zastúpení E. S., poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk) s lehotou splatnosti do 15.06.2007, hoci už
vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému E. S. - S., F. č. XX, IČO 31 038981 spôsobil škodu vo výške 9.958,18 €, 3) dňa 16.05.2007 v T.ko dlžník uzatvoril s veriteľom - S. J., s.r.o., T., IČO 36 294 144 v zastúpení konateľom K.. M. Z. a generálnym riaditeľom R. J., Úverovú zmluvu, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 248.954,39 € (7.500.000,- Sk) s lehotou splatnosti do 30.06.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. J., s.r.o. T. F., IČO 36 294 144 spôsobil škodu vo výške 248.954,39 €, 4) dňa 31. 05.2007 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Dodatok č. 2 ku Zmluve o pôžičke zo dňa 12.12.2006, na základe ktorej mu veriteľ - firma E. S. - T. S. - S., F. č. XX, IČO 31 038 981, v zastúpení E. S., poskytol ďalší úver vo výške 8.298,48 € (250.000,- Sk), s dobou splatnosti do 08.06.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému E. S. - S., F. č. XX, IČO 31 038981 spôsobil škodu vo výške 8.298,49 €.
Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 77 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka spočívajúci v povinnosti oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať po dobu trvania ochranného dohľadu.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch odvolania poukazoval na to, že v čase uzatvárania zmlúv o pôžičke s E. S. bol bezúhonným človekom, nemal žiadne dlžoby, ani žiadne exekúcie a mal veľa podnikateľských aktivít, pričom nebyť problémov s vyplatením provízie od R.. I., nebol by problém uhradiť vzniknuté záväzky. Tak pôžičky od E. S., ako aj práce vykonané na jeho kaštieli firmou S. J., s.r.o., mali byť vrátené z provízie R.. I.. Všetky peniaze, ktoré si požičal od E. S., použil do rekonštrukcie kaštieľa v Q.. Pokiaľ ide o záväzok z S. J., s.r.o., zo dňa 16.05.2007, na pôžičku 7.500.000,- Sk, v skutočnosti finančné prostriedky od tejto firmy nedostal, v tejto hodnote mali byť vykonané práce na dokončenie rekonštrukcie jeho kaštieľa. V tomto smere teda ide jednoznačne o občiansko-právny vzťah, ktorý nie je možné kriminalizovať. Nikdy ani nepomyslel a ani nekalkuloval s možnosťou, že by svoje záväzky nevyrovnal. Vždy a všade vystupoval v záväzkových vzťahoch ako fyzická osoba, s plnou osobnou a majetkovou zodpovednosťou za svoje záväzky a nikdy sa špekulatívne neskrýval za nejaké spoločnosti. Poukazoval na svoju aktivitu pri predaji akcií spoločnosti Y., a.s., T., K.. R. E. v roku 2007-2008, z ktorého predaja mal sľúbenú províziu, pričom K.. E. súhlasil s postúpením pohľadávky spoločnosti S. J., s.r.o., na jeho spoločnosť T., s.r.o. Ohľadne týchto skutočností žiadal vypočuť K.. E., K.. U., K.. L. a ohľadne sprostredkovania predaja pozemkov pri Senci americkej spoločnosti, za čo mu bola sľúbená provízia R.. I., žiadal vypočuť svedka T. N. z Prahy. Uvádzal, že ako bývalý riaditeľ rôznych bankových inštitúcií, ako aj advokát, mal skúsenosti v obchodnom podnikaní, mal rozbehnutých viacero serióznych obchodov, a teda nemal dôvod predpokladať, že by vzniknuté záväzky, tak ako to bolo dohodnuté v jednotlivých zmluvách, nesplatil. Keďže v jeho konaní chýba úmysel obohatiť seba, alebo iného, na základe toho, že iného uvedie do omylu, ide v jeho prípade o občiansko-právny vzťah. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a). b), c), d), e) Tr. por. v celom rozsahu a jeho spod obžaloby oslobodil, prípadne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby boli vypočutí navrhovaní svedkovia. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedla, že podľa jej názoru, obžalovaný nemal v čase spáchania skutkov také príjmy, aby si mohol byť vedomý toho, že bude môcť požičané sumy v dohodnutých lehotách vrátiť. Poukázala na jeho nesplatené záväzky existujúce v tom čase, ktoré dôkazy spolu s ďalšími v predmetnej veci nepochybne obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutkov, tak ako tieto uzavrel súd prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, keďže
výrok o vine, ako aj treste prvostupňového súdu považovala za správny a zákonný, navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v tomto smere odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Následne v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa obžalovanému je neprimeraný.
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie a na základe vyhodnotenia všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov správne zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd po preskúmaní dôkaznej situácie nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa. Nemohol prisvedčiť odvolaniu obžalovaného v tom, že v jeho konaní ide o občiansko-právny vzťah, ktorý poškodení zbytočne kriminalizovali. Z výpovedí poškodených bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičke, uviedol týchto do omylu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Obžalovaný pri uzatváraní jednotlivých zmlúv predstieral svoju solventnosť, hoci reálna situácia z hľadiska jeho solventnosti bola úplne iná. Zo spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný mal úver z VÚB, a.s., Bratislava z roku 2001 so splatnosťou do roku 2011, avšak, keďže poslednú splátku zaplatil v januári 2005 a viac neplatil, bol úver dňom 08.11.2005 pre nedodržanie dohodnutých podmienok vyhlásený za splatný s tým, že dlžná suma bola stanovená bankou vo výške 1.917.033,47 Sk. V súvislosti s týmto úverom mal obžalovaný zároveň záložné právo na rodinný dom v H. č. XXX. Dňa 16.11.2005 si obžalovaný vzal úver z K., a.s., Bratislava vo výške 6.500.000,- Sk , dňa 29.03.2006 vo výške 3.000.000,- Sk a dňa 12.06.2006 vo výške 5.500.000,- Sk, s mesačnými splátkami vo výške 100.758,- Sk. Pre nedodržanie podmienok splácania bol tento úver dňa 03.09.2007 vyhlásený za splatný a dlžná suma bola stanovená na výšku 15.063.880,70 Sk. Dňa 01.12.2006 uzavrel zmluvu o pôžičke 5.000.000,- Sk s dohodnutým úrokom 1.000.000,- Sk od K.. C. V. z V., dňa 17.01.2007 uzavrel zmluvu o pôžičke na 3.000.000,- Sk, so L. V. z V. a v marci 2007 vo výške 5.000.000,- Sk s U. C.. Už z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si musel byť vedomý pri uzatváraní pôžičiek s E. S. a firmou S. J., s.r.o., z hľadiska solventnosti, že reálne nebude môcť byť schopný požičané peniaze v dohodnutých pevných termínoch v zmluvách vrátiť. Pritom týchto veriteľov neinformoval o svojej situácii z hľadiska solventnosti a zadĺženosti. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu obžalovaného, že E. S. mu peniaze požičal viackrát, pretože mu dôveroval. Ako vyplynulo z výpovede tohto svedka, ďalšie sumy, ktoré požičal obžalovanému, mu požičal jedine z toho dôvodu, že obžalovaný ho presviedčal, že má blokovaný úver v banke a peniaze potrebuje na vyplatenie úrokov, pričom týmto úverom mu chcel splatiť dlh.
Pokiaľ ide o zmluvu s firmou S. J., s.r.o., je síce pravda, že obžalovaný peniaze vo výške 7.500.000,- Sk reálne nedostal, avšak v tejto hodnote mali byť prevedené práce na dokončenie jeho kaštieľa a obžalovaný súhlasil s lehotou splatnosti tejto sumy do 30.06.2007, hoci už vopred musel vedieť, vzhľadom na jeho horeuvedené záväzky, že dohodnutú sumu nebude môcť vrátiť.
Neobstojí ani obrana obžalovaného, že požičané peniaze chcel vrátiť z provízie, ktorú mal dostať od R.. I. v súvislosti so sprostredkovaním predaja pozemkov americkej firme pri L. R.. I. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že mal s obžalovaným uzatvorenú rámcovú zmluvu o províziách pre obžalovaného za sprostredkovanie obchodov, vo výške 50 % z provízie R.. I., ale táto zmluva sa práve na tento konkrétny obchodný vzťah nevzťahovala. Vzťahovala sa na menšie projekty. R.. I. mal totiž dostať províziu 80.000.000,- Sk a 50 % pre obžalovaného by bolo veľa. Dohodli sa podľa tohto svedka v tomto konkrétnom prípade na provízii okolo 20 %, teda okolo 15.000.000,- Sk. R.. I. obžalovanému požičal na úkor dohodnutej provízie okolo 1.600.000,- Sk Keď sa ho obžalovaný pýtal, kedy môže dostať províziu, svedok ho viackrát upozornil, že až po skončení celého projektu, ktorý spočíval v troch fázach, od kúpy pozemkov, cez územné rozhodnutie až po stavebné povolenie. Doposiaľ však od roku 2005 nebol projekt dotiahnutý pre rôzne obštrukcie, či už vlastníkov pozemkov, alebo iné prekážky do konca. Teda aj v tomto prípade sa obžalovaný neodôvodnene spoliehal na fiktívny príjem, na základe ktorého si požičiaval peniaze so stanoveným dátumom splatnosti. Naviac, z hľadiska celkovej zadĺženosti obžalovaného, išlo o sumu, ktorá by mu nestačila ani na splatenie dlžných úverov bankám.
Taktiež neobstojí obrana obžalovaného, pokiaľ poukazoval na to, že dlžobu voči spoločnosti S. J., s.r.o., mal v úmysle splatiť započítaním provízie z predaja akcií Y..s., T., spoločnosti K.. R. E. T., s.r.o. Obžalovaný uzatvoril s veriteľom S. J., s,r,o., zmluvu dňa 16.05.2007 a lehota splatnosti bola do 30.06. 2007. Podľa K.. E. ho s obžalovaným zoznámil jeden pracovník H. banky až na konci roku 2007 a k jednaniu o predaji akcií s K.. U. prišlo až začiatkom roka 2008. Pritom K.. U. ako riaditeľ Y., a.s., uviedol, že aktivita R.. S. v tomto smere nebola z ich strany vyžiadaná a neexistoval medzi nimi ani zmluvný vzťah, ani ústny mandát. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd týchto svedkov k predmetnej skutočnosti opätovne vypočúvať a poukazuje na to, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy s firmou S. J., s.r.o., sa obžalovaný ešte s K.. R. E. osobne nepoznal. Na druhej strane sa nemohol obžalovaný spoliehať z hľadiska svojej solventnosti na predaj kaštieľa v Q., pretože ako vyplynulo zo spisového materiálu, na túto nehnuteľnosť existovali záložné práva K. z 12.06.2006 a ďalšie exekučné príkazy na zriadenie záložného práva ďalších veriteľov. Vychádzajúc z uvedeného teda obžalovaný v čase uzatvárania predmetných zmlúv o pôžičkách uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, musel jednoznačne vedieť o nereálnosti a nemožnosti vrátenia požičaných súm v dohodnutých termínoch jednotlivým veriteľom. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, bol preto správne uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.
Odvolací súd pri preskúmavaní výroku o treste však dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému sa vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu a pomery páchateľa, javí byť neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uložiť obžalovanému aj trest kratšieho trvania, a to pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, tak ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Tu odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný sa v podstate ku skutkom doznal, hoci podľa svojho tvrdenia nepovažoval tieto za trestné, že v osobe páchateľa ide o osobu, ktorú možno doposiaľ hodnotiť ako bezúhonného občana, ktorý však vzhľadom na jeho rozsiahle aktivity už prekročil hranice medzi obchodno-právnym a trestno-právnym dôsledkom svojich obchodov a bezdôvodne sa spoliehal na sľúbené, avšak z časového hľadiska uzatvorených pôžičiek s dotyčnými poškodenými nereálne príjmy.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1, písm. e), ods. 3 Tr. por. výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby § 221 ods. 4 Tr. zák., a to vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, ktorý trest považuje za primeraný pre splnenie jeho účelu. U obžalovaného nejde o narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné pôsobiť výkonom trestu v najprísnejšom ústave pre výkon trestu odňatia slobody, a preto ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.