Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/84/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36 447 269, zastúpený IURISTICO, s.r.o., IČO: 36 588 041, Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -287 z 17.10.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 26.409,17 eur s 13 % úrokmi z omeškania ročne od 8.4.2006 do zaplatenia.

Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42.890,54 eur so 7% úrokom z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha podanou žalobou zaplatenia náhrady za užívanie jeho pozemku parc. č. 128/1 o výmere 10945 m2 vedenej v LV č. XXXX pre k. ú. W. za čas od marca 2003 do 15.9.2004 vo výške 69.299,71 eur s úrokom z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v období od 16.1.2003 do 16.9.2004 bol vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 128/1 o výmere 9673 m2 v k. ú. W.. Na tejto parcele je zriadená dopravná líniová stavba - pozemná komunikácia. Táto stavba bola zriadená v 60. resp. 70. rokoch 20. storočia. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2007 bolo určené, že Mesto Prešov je vlastníkom tejto miestnej komunikácie. Tento rozsudok po vyčerpaní riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov nadobudol právoplatnosť 1.7.2008. V čase, keď bol žalobca vlastníkom tejto nehnuteľnosti, žalovaný neplatil za užívanie jeho nehnuteľnosti náhradu, čím na strane žalovaného užívaním pozemku došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie nespočívalo vo zväčšení jeho majetku, ale v tom, že za normálnych okolností by za užívanie tejto nehnuteľnosti musel zaplatiť. Výška bezdôvodného obohatenia bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. M. na sumu 42.890,54 eur. Správnosť záverov posudku žiaden z účastníkov nenamietal. Preto po posúdení veci cez ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 Obč. zák. súd žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 42.890,54 eur. Ak žalobca požadoval náhradu vo väčšom rozsahu, v prevyšujúcej časti žalobu preto pokiaľ sa týka istiny, zamietol.

Žalobca požadoval aj úroky z omeškania, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za prvú výzvu súd považoval až žalobu doručenú žalovanému na vyjadrenie. Žaloba bola doručená žalovanému 6.4.2006, pohľadávka nadobudla splatnosť 7.4.2006 a od 8.4.2006 je preto žalovaný v omeškaní. Nárok na úrok z omeškania súd posúdil podľa Obč. zák., Obč. zák. a nar. vl. SR č. s tým, že výšku úrokov z omeškania odvodil od dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS. V prevyšujúcej časti súd žalobu o úroky z omeškania zamietol.

S odkazom na ust. súd prvého stupňa uviedol, že pre obtiažnosť veci o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal včas odvolanie žalobca. Namieta, že pri rozhodovaní o výške nároku na istine súd prvého stupňa vychádzal len zo znaleckého posudku. Opomenul hodnotenie ďalších listinných dôkazov. V rozpore s ust. uprednostnil jeden dôkaz pred ďalšími realizovanými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa zisťovania obvyklej výšky nájomného. Vytýka aj to, že súd prvého stupňa predmetný nárok posúdil výlučne podľa ustanovení . Opomenul, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorého dôvodom bol vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, je obchodnoprávneho charakteru a je potrebné ho posudzovať v režime obchodnoprávnom. Zdôraznil pritom aplikáciu ust. Obch. zák.. Preto aj v otázke úrokov z omeškania, ak súd prvého stupňa aplikoval ust. Obč. zák. vážne pochybil, pretože v rozpore s ust. a Obch. zák. poprel danosť a platnosť komplexnej úpravy omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch. Otázku zodpovednosti za omeškanie žalovaného riešil bez toho, aby vo svojom odôvodnení sa vôbec zaoberal posúdením akému právnemu režimu vzťah účastníkov konania podriadiť. Pre priznanie úrokov z omeškania mal súd aplikovať ust. Obch. zák. v znení platnom a účinnom od 1.8.2005. Na úrokoch z omeškania mu preto mala byť priznaná výška 13% ročne. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj sumu 26.409,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne za obdobie od 8.4.2006 do zaplatenia, ale aj úroky z omeškania zo sumy 42.890,54 eur vo výške 6% ročne od 8.4.2006 do zaplatenia.

Následne písomným podaním, doručeným súdu 18.11.2011, žalobca čiastočne zobral podané odvolanie späť a to v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 26.409,17 eur s 13% úrokmi z omeškania ročne od 8.4.2006 do zaplatenia. V tejto časti žiadal odvolacie konanie zastaviť.

Pretože predmetom odvolacieho konania zostal ešte napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 42.890,54 eur za čas od 8.4.2006 do zaplatenia, odvolací súd na prejednanie tohto odvolania zodpovedajúco ust. nariadil pojednávanie. Na tomto zmysle ust. , preskúmal v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že pri rešpektovaní dispozičného úkonu žalobcu o čiastočnom späťvzatí odvolania je potrebné v späťvzatej časti odvolacie konanie zastaviť a vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

V zmysle týchto ustanovení bolo potrebné odvolacie konanie v späťvzatej časti odvolania zastaviť.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebolo tak oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ).

Súd prvého stupňa nárok, ktorý bol priznaný už právoplatným výrokom rozsudku posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto vyhovujúcej časti nebolo odvolaním napadnuté, niet dôvodu sa ani v rámci rozhodovania o podanom odvolaní od týchto záverov odkloniť. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že súdna prax uzavrela, že ak vznikne bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v rámci obchodnoprávneho vzťahu, riadia sa otázky premlčania, ale i následkov spojených s omeškaním príslušnými ustanoveniami . Preto, aby sa na právo oboch účastníkov na uplatnenie úrokov z omeškania, súvisiacich s omeškaním vydania bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť ust. Obch. zák., je v prvom rade potrebné urobiť záver o tom, že medzi nimi ide o obchodný záväzkový vzťah.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je významným v tomto konaní aj to, že vo včas podanom odvolaní odvolateľ netvrdí, že vzťah medzi účastníkmi mal súd prvého stupňa posúdiť podľa ust. Obch. zák. (, a ). Žalobca v odvolaní namietal, že súd mal vychádzať z ust. Obch. zák.. Za takéhoto stavu pre objasnenie, ktorú právnu úpravu na úroky z omeškania je potrebné v danej veci použiť, je preto rozhodujúcim, či sa posudzovaný vzťah medzi žalobcom (ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti) a žalovaným mestom (ako samosprávnou územnou jednotkou) týkal zabezpečenia verejných potrieb. Vzhľadom na znenie ust. veta prvá Obch. zák. je pre toto konanie zásadným vyriešenie otázky, či v danom prípade išlo zo strany žalobcu o podnikateľskú činnosť týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb alebo išlo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom nesúvisiacim. Podnikateľskú činnosť zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať ktorákoľvek právnická či fyzická osoba vo všetkých oblastiach národného hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu, teda záujmu všetkých právnických a fyzických osôb nachádzajúcich sa na území štátu, či danej územnosprávnej jednotky. Také potreby sú zabezpečované jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich môžu tiež hromadne využívať.

V predmetnej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého nárok je právne posúdený ako nárok na vydanie plnenia získaného bez právneho dôvodu. Takýto uplatnený a už aj právoplatne prisúdený nárok má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva. Nemožno ho považovať za nárok zo záväzkového vzťahu založeného pri takej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá by sa týkala zabezpečovania verejných potrieb (viď podobne aj rozsudky NS ČR , alebo ). Táto podstata spoločenského vzťahu, v ktorom jeho účastníci vystupovali, je rozhodujúcou aj na posúdenie právneho režimu, ktorý by sa mal aplikovať na úroky z omeškania. Podstatu spoločenského vzťahu zdôrazňujú aj závery Nálezov Ústavného súdu ČR, na ktoré odkázal v odvolaní samotný žalobca. Aj oni zdôraznili to, že zásadným, kľúčovým činiteľom pre aplikáciu konkrétneho predpisu na riešenie úrokov z omeškania, či premlčania je podstata tohto spoločenského vzťahu, v ktorom účastníci vystupovali.

Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil podmienky pre aplikáciu ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.. Ak súd prvého stupňa úrok z omeškania posúdil podľa občianskoprávnych noriem, treba s týmto jeho právnym posúdením súhlasiť.

Zdôrazniť treba to, že odvolací súd nariaďoval pojednávania práve za tým účelom, aby sa k týmto skutočnostiam, týkajúcim sa posudzovania charakteru vzťahu medzi účastníkmi, dal účastníkom priestor vyjadriť. Ani po ich argumentácii nebolo potrebné právne posúdenie realizované súdom prvého stupňa na uplatnený nárok týkajúci sa úrokov z omeškania meniť.

Z týchto dôvodov odvolací súd vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 42.890,54 eur v prevyšujúcej už právoplatne prisúdený 7% úrok z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia považoval za správny a preto ho v tejto časti aj podľa potvrdil.

Súd prvého stupňa nerozhodol o náhrade trov konania s odkazom na ust. . Za takéhoto stavu nebol priestor ani preto, aby o trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd. V zmysle ust. , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.