Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/101/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: N.. O. O., N. P. XXX, D. W., v 2. rade: O. O., N. U., S. XX, v 3. rade: V. O., N. U., S. XX, žalobcovia v konaní zastúpení: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobcovia v podanej žalobe žiadali, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 286.702,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 2.2.2006 do zaplatenia a k náhrade trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná pohľadávka predstavuje zaplatenie majetkovej i nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená žalobcom ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, ktorého sa dopustila polícia v dňoch 1. - 4. 2.2006.

V písomnej žalobe uviedli, že žalobcovia dňa 18.10.2003 podali na Okresný súd Bratislava III žalobu o neplatnosť právnych úkonov a iné, konanie vedené pod sp.zn.: , v rámci ktorej sa žalobcovia domáhali neplatnosti právnych úkonov proti odporcom: v rade 1. MIDATEX, s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, Bratislava 831 02, IČO: 35 807 661, v rade 2. JW Consult, s.r.o., so sídlom 313, Tekovské Lužany 935 41, IČO: 35 862 459, v rade 3. O. M., trvalé bytom Z. H. X, N., nar.: XX.XX.XXXX, v rade 4. MILI TRADE, s.r.o., so sídlom 230, Borovce 922 09, IČO: 36 255 637, v rade 5. Z. G., trvalé bytom R. XXX, XXX XX R., D..: XX.XX.XXXX, v rade 6. Penzión Sofia, s.r.o., so sídlom 370, Zbehy 951 42, IČO: 36 563 072, v rade 7. Detský

domov Levice, so sídlom 29. augusta 60, 934 01 Levice, IČO: 379 70 054, a zároveň aby Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn.: , určil, že vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Levice, obec Levice, okres Levice, ktoré boli do vykonania vkladu Správou katastra Levice dňa 18.03.2002 pod č. V 1363/2002 vedené na LV č. 2696 ako pozemok par.č. 3899 druh pozemku záhrady o výmere 295 m2 a pozemok par.č. 3900 druh pozemku zastavané plochy o výmere 295 m2 a rodinný dom so súp.č. 2814 postavený na pozemku par.č. 3900 a ktoré sú v súčasnosti vedené na LV č. 1711 Správou katastra Levice, nachádzajúce sa v katastrálnom území Levice, okres Levice, obec Levice - rodinný dom so súpisným číslom 2814 stojaci na pozemku parcelné číslo 3900, druh stavby 510, ďalej garáž so súpisným číslom 5488 stojaca na pozemku parcelné číslo 3899/2, druh stavby 370, ďalej pozemok parcelné číslo 3899/1 o výmere 251 m2, druh pozemku záhrady,

ďalej pozemok parcelné číslo 3899/2 o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcelné číslo 3900 o výmere 295 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je žalobca v 1. rade v podiele 2/4 -iny (slovom dve štvrtiny) k celku, ďalej je žalobca v 2. rade v podiele 1/4 - ina (slovom jedna štvrtina) k celku a ďalej je žalobca v 3. rade v podiele 1/4 - ina (slovom jedna štvrtina) k celku. Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn.; , dňa 23.07.2009 vyhovel návrhu žalobcov.

V priebehu vyššie uvedeného konania Okresný súd Bratislava III vydal dňa 20.07.2004 uznesenie, sp.zn.: -71, ktorým nariadil nasledovné predbežné opatrenie:

I. spoločnosti MILI TRADE, s.r.o. so sídlom Borovce 230, IČO: 36255 637, sa odo dňa doručenia uznesenia ukladá zákaz nakladať s nehnuteľnosťami - záhrada s p.č. 3899 o výmere 295 m2, zastavaná plocha s p.č. 3900 o výmere 295 m2 a rodinný dom súp.č. 2814 na p.č. 3900, všetky zapísané na LV č. 1711 pre k.ú. Levice, a to najmä zákaz ich užívať, prenajať, previesť do vlastníctva inej osoby alebo ich zničiť.

II. Žalovanému, spoločnosti ES Consulting, s.r.o., so sídlom Kopčianska 55, Bratislava, IČO: 35 862 459, O. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O.. Z.. H. X, N. a spoločnosti MILI TRADE s.r.o., so sídlom Borovce 230, IČO: 36255 637 sa odo dňa doručenia tohto uznesenia ukladá príkaz, aby sa zdržali zásahov do výkonu užívacieho práva žalobcov I až III k nehnuteľnosti - záhrada s p.č. 3899 o výmere 295 m2, zastavaná plocha s p.č. 3900 o výmere 295 m2 a rodinný dom súp.č. 2814 na p.č. 3900, všetky zapísané na LV č. 1711 pre k.ú. Levice.

Žalobkyňa v 2. rade dňa 01.02.2006 a dňa 02.02.2006, t.j. v priebehu konania vedenom na Okresnom súde III, sp.zn.: , podala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach (ďalej v texte tiež ako „ORPZ LV"), ČVS: ORP-69/OVK-LV-2006, trestné oznámenie na O. M., trvalé bytom Z. H. X, N., nar.: XX.XX.XXXX, na N. N. a na ďalšie tretie osoby, a to z dôvodu, že tieto osoby násilne vnikli do nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn.: a to bez akéhokoľvek oprávnenia, resp. právneho titulu, t.j. vyššie uvedené osoby násilné vnikli do predmetných nehnuteľností bez toho, aby ich na to oprávňoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vecne a miestne príslušného súdu. Vyššie uvedené osoby pri tomto zásahu do

užívacieho práva žalobcov aplikovali neoprávnenú svojpomoc, resp, svojpomoc ktorá v danom prípade nebola a v žiadnom prípade ani nemohla byť oprávnená a opodstatnená.

Žalobkyňa v 2. rade, mala zato, že O. M., N. N. a ďalšie osoby sa svojím násilným konaním naplnili skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody (ďalej v texte tiež ako „TZ"), resp. trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru .

OR PZ Levice so žalobcom v 2. rade spísal v rámci konania ČVS: ORP-69/OVK-LV-2006 len zápisnicu o podaní trestného oznámenia. Do dňa podania tejto žaloby žiadne vysvetlenie, t.j. OR PZ LV neurobil v zmysle a nasl. (ďalej v texte tiež ako „TP"), žiaden procesný úkon. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ORPZ LV sa vôbec nezaoberala trestným oznámením žalobcu v 2. rade. Žalobca má v tejto súvislosti zato, že ORPZ LV ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci, bol v tejto súvislosti v maximálnej možnej miere nečinný. Žalobcovia sú zároveň v tejto súvislosti presvedčení, že v prípade, že ORPZ LV, by sa začalo riadne a v čas zaoberať trestným oznámením, predmetné trestné oznámenie by riadne vybavilo v súlade s a nasl. , nedošlo by k násilnému vysťahovaniu žalobcov z ich jediného domova a ich výraznému zásahu do žalobcových základných ľudských práv a slobôd.

Žalobcovia v neodbornom konaní resp. v nečinnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach, vidia nesprávny úradný postup a to konkrétne v tom, že:

- vôbec neposkytol žalobcom ochranu pred neoprávneným zásahom do užívacieho práva

žalobcov,

- svojou nečinnosťou a „asistenciou" umožnil tretím osobám vypratať nehnuteľnosti

vedené na LV č. 1711, k.ú. Levice, bez akéhokoľvek právneho titulu (napr. právoplatný

rozsudok na vypratanie nehnuteľnosti),

- akceptoval a zároveň umožnil vykonať neoprávnenú svojpomoc tretích osôb,

- vôbec sa nezaoberal trestným oznámením podaným žalobcom v 2. rade, t.j. predmetné

trestné oznámenie nevybavil v súlade s .

Žalobcovia vyčíslili škodu, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom OR PZ Levice vo výške 286.702,83 EUR. Predmetná výška škody pozostáva z majetkovej ujmy vo výške 19.456,11 EUR. Pričom majetková ujma vychádza z ceny nájmu za 3-izbový byt a z ceny za nájom dvoch garáží, ktoré si boli žalobcovia nútení prenajať z dôvodu násilného vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. 1711, k.ú. Levice a to v období od 4.2.2006. do 23.2.2009. Ďalej výška škody pozostáva z nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia vyčíslili spolu so výške 267.246,72 EUR. Nemajetková ujma tvorí pre každého zo žalobcov peňažnú sumu vo výške 89.082,24,- EUR. Žalobcov výpočet nemajetkovej ujmy vychádzal zo sumy 3.32,- EUR/1 hodina právnej neistoty, ktorá od 01.02.2006 - dátum podania trestného oznámenia, do dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktorú adresoval žalobca na Ministerstvo vnútra dňa 23.02.2009.

Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že dňa 1.2.2006 o 17.00 hod. spozorovala, že má otvorenú bránku na dome, kde mala trvalý pobyt t.j. S. XX, U.

a o ktorý sa v tom čase súdila. Následne prestala fungovať elektrina, to už sa do domovej nehnuteľnosti dobíjali traja ľudia, príp. viacerí pretože ich bolo viac na pozemku ako po otvorení dverí zistila, ktorí prepílili zámok na elektrickej skrini, vyvŕtali zámok na garáži a tiež poškodili zámok na vchodových dverách. Takýmto násilným spôsobom sa snažili svojpomocne vniknúť do nehnuteľnosti. Jej prvá reakcia bola privolanie policajnej hliadky, ktorá po príchode zisťovala skutkový stav. Polícia zistila, že na pozemku sa nachádza O. M. N. N., Š.. H. a N. N., a mnohí ďalší páni. Keď sa ich policajti spýtali, prečo násilným spôsobom vnikli na pozemok a neskôr do nehnuteľnosti odpovedali, že majú uznesenie KS Bratislava, ktoré zrušili predchádzajúce predbežné opatrenia a oni chcú užívať svoju nehnuteľnosť. Na to upozornila policajtov, že je podaná na Okresnom súde Bratislava III žaloba o definitívne určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a o zrušenie právnych úkonov a že nedošlo ešte k právoplatnému skončeniu vo veci. Uvedení páni sa preukázali len listom vlastníctva, z ktorého v tom čase už Správa katastra Levice vymazala predbežné opatrenie z 20.7.2004 a na základe listu vlastníctva ich násilným spôsobom chceli ešte v ten deň vyhodiť z predmetnej nehnuteľnosti s tým, že chcú aby v domovej nehnuteľnosti prenocovali ich ľudia. Uvádzali, že na základe nájomnej zmluvy, tú však nepreukázali. Následne sa im vyhrážali fyzickým útokom, ak neodsťahujú svoj hnuteľný majetok z predmetnej nehnuteľnosti. Policajná hliadka, ktorá si privolala ďalších kolegov, vyšetrovateľov naliehala, aby sa dohodli a predišli fyzickému napadnutiu, na čo reagovali, že sa nemajú o čom dohodnúť, nakoľko v prípade prebieha súdny spor a spoločnosti MILITRADE ešte nie je súdom určená za právoplatného vlastníka nehnuteľnosti. Takže nemá v rukách doklad, ktorý by ju oprávňoval na deložovanie užívateľov predmetnej nehnuteľnosti. Každý subjekt v SR sa musí preukázať právoplatným rozhodnutím na deložáciu v prípade, ak chce niekoho iného vypratať z domovej nehnuteľnosti.

Od 1.2.2006 do 4.2.2006 prebiehalo násilné vypratávanie hnuteľných vecí z predmetnej nehnuteľnosti neznámymi ľuďmi, nerobili to za prítomnosti polície. Políciu niekoľko krát ohlásili, tá odmietala prísť k predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že sa nebude predmetným prípadom zaoberať. Trestné oznámenie z 1.2.2006 bolo spísané o 21.50 h. v mieste trvalého bydliska, tak ako je uvedené v zápisnici jeho doplnenie sa udialo 2.2.2006 o 9.00 hod na Úrade justičnej a kriminálnej polície v Leviciach. Zo strany príslušníkov

polície nebola informovaná o vykonaní ďalších úkonov po podaní trestného oznámenia. Polícia na jej adresu neposlala žiadne vyjadrenie. Po podaní trestného oznámenia policajný orgán má 30 dní na prijatie veci a začatie trestného stíhania alebo jej odmietnutie, taktiež vychádzajúc z dátumov očakávala odpoveď začiatkom marca alebo neskôr. Tá sa však nedostavila. Po negatívnych skúsenostiach, ktoré má s policajným zborom a OP v Leviciach sa mnoho krát stalo, že aj 8 mesiacov nedostala odpoveď, aj napriek mnohým písomným urgenciám . Taktiež bola v domnení, že aj toto je jeden z mnohých prípadov, ktoré policajti zase zapotrošili. Písomne sa neinformovala, viac krát bola na polícii, doručovali jej iné oznámenia, poštu si vždy preberala.

Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že keď prišla hliadka k nim, tak nástojili, aby sa dohodli a v tichosti vysťahovali. Hliadka bola u nich 3-4 krát , vysťahovať sa nechceli. Hliadka im vravela, aby odišli, nech nemusia chodiť na Východnú. Ona osobne trestné oznámenie nepodávala. Domová nehnuteľnosť im bola vydaná v dezolátnom stave, hnuteľné veci boli zničené, vyhádzané von oknom na sneh. Povyhadzované veci poodnášali, nevedia

kam. Má zdravotné problémy, trpí nevyliečiteľnou chorobou. Počas liečenia bola vysťahovaná z domu, kde mala inštalovanú hydromasážnu vaňu. Bolo jej liečenie znemožnené a prejavilo sa to na jej zdraví.

Žalobcovia podaním zo dňa 31.1.2012 upravili žalobný petit tak, že žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 93.946,27 EUR s 6 % ročným úrokom z omeškania od 2.2.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania, žalobkyni v 2. rade sumu 93.946,27 EUR s 6 % ročným úrokom zo meškania od 2.2.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania, žalobkyni v 3. rade sumu 98.810,29 EUR s 6 % ročným úrokom z omeškania od 2.2.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 1.2.2012 za prítomnosti účastníkov konania uznesením pripustil zmenu petitu žaloby.

Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom príslušníkov Okresného riaditeľstvo Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach.

Dňa 1. februára a 2. februára 2006 podala O. O. na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Leviciach trestné oznámenie za násilné vniknutie na pozemok a násilné vniknutie do obytnej nehnuteľnosti - porušenie domovej slobody. Vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach spísal zápisnicu o trestnom oznámení.

Na základe uvedeného trestného oznámenia bolo vykonané preverenie na uvedenej adrese, k veci bol vyťažený O. M., ktorý sa tu nachádzal a ten uviedol, že sa v dome zdržiava oprávnene, k čomu predložil výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu; zároveň bola preverená totožnosť osôb, ktoré sa s ním na mieste nachádzali.

Dňa 2.2.2006 bolo doplnené trestné oznámenie O. O., následne boli do spisu zabezpečené listinné materiály, z ktorých bolo zistené, že sa nejedná o trestný čin, a preto bola uvedená vec odmietnutá uznesením vyšetrovateľa PZ podľa zo dňa 13.2.2006.

Uznesenie o odmietnutí veci bolo doručené na Okresnú prokuratúru v Leviciach dňa 14.2.2006. Vyšetrovateľ v danej veci teda konal a urobil všetky úkony potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci.

Predmetné uznesenie nebolo doručené oznamovateľke O. O. z toho dôvodu, že sa z miesta trvalého bydliska v U., ul. S. XX v tom čase odsťahovala a vyšetrovateľovi uviedla, že sa tu zdržiavať nebude. Adresu svojho nového bydliska ešte nevedela a uviedla, že túto adresu oznámi vyšetrovateľovi

dodatočne. Nakoľko adresu svojho pobytu vyšetrovateľovi dodatočne neoznámila a v mieste trvalého bydliska sa nezdržiavala, nebolo možné predmetné uznesenie oznamovateľke doručiť.

Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia takého nesprávneho úradného postupu v príčinnej súvislosti s ktorým by bola spôsobená škoda. Rovnako tu absolútne absentuje aj akákoľvek príčinná súvislosť medzi napádaným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa a škodou, ktorú si žalobcovia v tomto konaní uplatňujú. Príčinná súvislosť je forma pôsobenia súvislosti medzi vecami, procesmi, systémami objektívnej reality, kedy jav, nazývaný príčinou, vyvoláva nevyhnutne alebo zákonite za určitých podmienok oný jav, ktorý sa nazýva následok. Príčinná súvislosť je priame , konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces, (príčina - nesprávny úradný postup) vyvoláva druhý proces (následok - škodu).

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Levice pod ČVS: ORP-69/OVK- LV-2006 je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade podala dňa 1.2.2006 o 21.50 hod. trestné oznámenie na O. M. a N. N. pre trestný čin porušovania domovej slobody a násilné vniknutie do nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX na ul. S. S. U.. O tomto oznámení bola spísaná Zápisnica o trestnom oznámení. Dňa 2.2.2006 bola s oznamovateľkou t.j. žalobkyňou v 2. rade spísaná Zápisnica o trestnom oznámení za účelom doplnenia trestného oznámenia zo dňa 1.2.2006.

V spise je úradný záznam z 1.2.2006 spísaný vyšetrovateľom npor. Mgr. Ľ. Š., v ktorom je uvedené: „Dnešného dňa 1.2.2006 o 21.00 h som vyťažil O. M., nar. XX.XX.XXXX, byt. N. - W., X.. O..Z..H. XXXX/ X, ktorý sa nachádzal v dome č. 54 na ul. Východnej v Leviciach. Menovaný uviedol, že sa v tomto dome nachádza oprávnene, pretože vlastníkom domu je spoločnosť Mili Trade s.r.o. Borovce a on má s touto spoločnosťou nájomnú zmluvu od dňa 1.2.2006 na obdobie jedného roka. K uvedenému predložil: výpis z listu vlastníctva, zmluvu o prenájme. Ďalej uviedol, že s ním je v dome aj ďalších šesť osôb, u ktorých bola zistená totožnosť.“

Dňa 2.2.2006 bol vyšetrovateľom požiadaný o podanie informácie O. M.. Do spisu bol založený list vlastníctva č. 1711, zmluva o prenájme, zmluva o úvere, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uznesenie OS Bratislava III č.k. -71, uznesenie OS Bratislava III č.k. -124, uznesenie KS Bratislava č.k. -309, , , návrhy a vyjadrenia žalobcov, upovedomenie o začatí exekúcie Er 185/2003-21, výpisy z katastra nehnuteľností , výpis z obchodného registra OS Trnava - Mili Trade s.r.o., fotodokumentácia.

Uznesením zo dňa 13.2.2006 pod ČVS: ORP-69/OVK-LV-2006 bola podľa vec podozrenia z prečinu Porušovanie domovej slobody podľa , písm. a,c a prečinu Obmedzovania domovej slobody podľa odmietnutá, lebo vo veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na odloženie veci.

Z prezenčnej pečiatky na predmetom uznesením je zrejmé, že spis bol doručený dňa 14.2.2006 Okresnej prokuratúre Levice. Na Okresnej prokuratúre Levice sa predmetná vec viedla pod sp.zn. .

Z oznámenia Okresnej prokuratúry Levice vyplýva, že vyšetrovateľ Policajného zboru, Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach rozhodol uznesením č. ORP-69/OVK-LV-2006 z 13.2.2006, ktorým podľa písmeno d/ odmietol veci z podozrenia zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa , písmeno a/, písmeno c/ a iné. Prokurátor vzal dňa 15.2.2006 predmetné uznesenie na vedomie a vrátil vyšetrovací spis č. ORP-69/OVK-LV-2006 Okresnému riaditeľstvo Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach.

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 23.6.2004 pod č.k. -71 vydal predbežné opatrenie, ktorým spoločnosti ES Consulting s.r.o. so sídlom Bratislava (žalovaný) uložil zákaz nakladať nehnuteľnosťami - záhrada s p.č. 3899 o výmere 295 m2, zastavaná plocha s p.č. 3900 o výmere 295 m2 a rodinný dom súp.č. 2814 na p.č. 3900, všetky zapísané na LV č. 1711 pre kat. úz. Levice a to najmä zákaz ich užívať, prenajať, preniesť do vlastníctva inej osoby alebo ich zničiť.

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 20.7.2004 pod č.k. -124 vydal predbežné opatrenie, ktorým spoločnosti MILI TRADE s.r.o. so sídlom Borovce (žalovaný) uložil zákaz nakladať s horeuvedenými nehnuteľnosťami a žalovanej spoločnosti ES Consulting s.r.o., O. M. a spoločnosti MILI TRADE s.r.o. uložil príkaz, aby sa odo dňa doručenia tohto uznesenia zdržali zásahov do výkonu užívacieho práva žalobcov v 1. až 3. rade k predmetným nehnuteľnostiam.

Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 31.10.2005 pod č.k. -309, , o.i. uznesenie Okresného súdu Bratislava III. v Bratislave č.k. -71 zo dňa 23.6.2004 a č.k. -124 zo dňa 20.7.2004 zmenil tak, že návrhy žalobcov na vydanie predbežných opatrení zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. uviedol, že nariadenými predbežnými opatreniami súd zasiahol do vlastníckych práv žalovaných, ktoré sú chránené zákonom

- a predovšetkým . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.1.2006.

Svedok Ľ. Š., zam. na Obvodnom oddelení PZ Nová Baňa uviedol, že je to približne 6 rokov dozadu, pamätá si to tak zhruba. Počas výjazdu bol vyslaný na prípad, kde malo dôjsť k porušovaniu domovej slobody u p. Méresovej. V podstate v tejto veci vypočúval jednu aj druhú stranu, pamätá si , že s p. O. hovoril ešte v noci, aj na druhý deň. Nepamätá si presne, s ktorou p. O.. Je to určite v spise. V podstate ona mu doložila podklady rozhodnutí súdov, potom vypočúval druhú stranu, to bolo na druhý deň a tí mu tiež predložili nejaké podklady a na základe týchto podkladov túto tresnú vec odmietol . Ohľadom tejto záležitosti sa aj vyjadroval písomne, ak sa dobre pamätá, bolo to na žiadosť Ministerstva vnútra SR. Vtedy si naposledy pozrel aj tento spis, nenašiel tam doručenku a vlastne pamätá si toľko, že on túto vec nedoručoval na adresu trvalého pobytu p. O. v tej dobe, preto, že vedel na 100% že tam nebýva. Keď spolu jednali pri tom podávaní trestného oznámenia p. O. mu uviedla, že sa nebude zdržiavať na tejto adrese v Leviciach, ale odchádza s rodinou preč a nevedela mu vtedy uviesť adresu kde sa bude zdržiavať. Dohodli sme, že túto adresu oznámi neskôr. Vlastne od tejto doby sa mu viac neozvala a teda nemal adresu jej pobytu - aktuálnu. Je mu teraz jasné, že mal to formálne

poslať, počkať kým sa vráti návratka, ale predpokladal, že p. O. mu oznámi adresu, tak aby jej to došlo. Žalobkyňa v 2. rade sa neinformovala o priebehu vyšetrovania. Nepamätá si, z akého dôvodu si nezapísal telefónne číslo. Pamätá si, že keď prišiel na miesto samé, že tu boli zhruba 3-4 osoby, ktoré predložili nájomnú zmluvu. Predložili mu aj iné listinné materiály, jedna aj druhá strana. Celá vec bola nejasná pretože tam boli súdne rozhodnutia, boli tam predbežné opatrenia, prakticky sa nedalo na mieste určiť, kto je v práve, každý si predložili svoje listinné materiály a rozhodol o odmietnutí veci na základe predložených materiálov. Spis potom išiel na prokuratúru, odkiaľ nič nedošlo. Riešila sa momentálna situácia s tým, aby nedošlo k nejakým ďalším udalostiam, napadnutiam a pod. a takto boli aj dotyční poučení, aby sa takéhoto správania vyvarovali. Ako vyšetrovateľ vždy pri prvom kontakte s poškodeným tomuto odovzdal jeden výtlačok informácie o právach poškodeného, kde sú uvedené jeho základné práva čo táto osoba vždy potvrdí aj podpisom na takomto istom výtlačku. Tu boli uvedené práva čo sa týka nazerania do spisu, oboznámenia sa poškodeného so spisom, možnosti podávať opravné prostriedky a ďalšie práva, takže o tomto p. O. bola určite poučená, kedykoľvek sa mohla na neho obrátiť ako na vyšetrovateľa. Pracoval v Leviciach ešte ďalšie 3-4 roky, takže nebol problém sa s ním skontaktovať. Nevie sa vyjadriť akým spôsobom boli žalobcovia deložovaní. Pokiaľ vie, odišli z domu sami s tým, že v podstate celý problém bol, že uzavreli nevhodnú zmluvu, na základe ktorej prišli o tento dom. Prvoradou úlohou keď prišli, bolo zabezpečiť, aby na mieste nedochádzalo k protiprávnej činnosti. Takto aj konal, preto aj poučil prítomné osoby, aby sa takéhoto konania vyvarovali. V tom čase keď bol na mieste, nedochádzalo k žiadnym konfliktom a nájomník spolu s návštevou alebo ďalšími mužmi, boli asi v obývacej izbe, kde sedeli. Samozrejme ako vyšetrovateľ pre objasnenie veci zisťoval vlastnícke práva a k tomu si vyžiadal listinné materiály u oboch strán. Takúto záležitosť však nie je možné riešiť na mieste, v noci. Prebiehali súdne konania v predmetnej veci. Žiadne ďalšie napadnutia neboli hlásené

a celá vec bola doriešená následne pri vyšetrovaní. Čo sa týka nejakých majetkových sporov, tieto boli otázkou súdu. On ako policajt nemôže na mieste suplovať súd a rozhodovať o užívateľských právach. Uznesenie nezaslal na adresu trvalého pobytu, len preto, že mu oznamovateľka mala oznámiť adresu kde sa bude zdržiavať, hneď po oznámení by jej toto uznesenie doručil. Okrem toho bola poučená o svojich právach a vedela, že sa môže na neho hoci kedy obrátiť, prípadne sa obrátiť aj na prokuratúru. Fakticky štyri roky neprejavila žiadny záujem o to, ako bola predmetná vec vyriešená.

Svedok Z. W., výsluhový dôchodca, ktorý bol prítomný pri spisovaní zápisnice o trestnom oznámení uviedol, že si len hmlisto pamätá, že sa nejaký taký skutok stal, ale na bližšie okolnosti sa nevie rozpamätať, ani nevie v akej súvislosti to bolo, že vykonával vtedy výjazdovú skupinu a tieto veci si viac menej koordinoval vyšetrovateľ. Na bližšie okolnosti sa skutočne nepamätá.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Predmetom konania je náhrada škody z titulu nesprávneho úradného postupu, keďže žalobcovia tvrdia, že po tom čo podala žalobkyňa v 2. rade trestné oznámenie, vyšetrovateľ bol nečinný a nevykonal žiadne procesné úkony. Tvrdia, že vzniknutá ujma je jednoznačne v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom polície. Keby bola polícia konala a zakázala narušiteľom vstup do ich nehnuteľností, poučila ich o povinnosti podať žalobu o vypratanie na súd, ujma by im nevznikla. Tým, že boli vyhodení z vlastného domu za asistencie polície bola poškodená ich česť a dôstojnosť. Žalobcovia sú presvedčení, že polícia s páchateľmi spolupracovala a preto nevykonala úkony, ktorými by v intenciách zákona ochránila právo žalobcov na nedotknuteľnosť obydlia. Fatálnou chybou bolo, že polícia neinformovala žalobcov o výsledku vyšetrovania a nedoručovala písomnosti žalobkyne v 2. rade v dôsledku čoho prišlo k tomu, že trestná činnosť nebola vyšetrená.

Týmto je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojeniu nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Žalobcovia adresovali žalovanému žiadosť zo dňa 23.2.2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom - nečinnosťou orgánu verejnej moci.

Žalovaný podaním zo dňa 24.8.2009 odmietol vyhovieť žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko ju považoval za nedôvodnú.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Podľa v znení novely policajný zbor plní tieto úlohy:

a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

i) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok.

Podľa v znení novely policajt je povinný:

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné soby vystavil vážnemu ohrozeniu.

Podľa (účinný v čase skutku) ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenie zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných podkladov príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa alebo v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.

Podľa , ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne.

Podľa uznesenie podľa odseku 1 a 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Žalobcovia počas celého konania poukazovali, že ujma, ktorá bola im spôsobená bola ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, ktorého sa dopustila polícia v dňoch , kedy dňa 1.2.2006 žalobcovia privolali policajnú hliadku na svoju ochranu z dôvodu pokusu o ich deložovanie osobou, ktorá nemala na deložovanie exekučný titul. Polícia keby bola konala v súlade so zákonom, trvala by na predložení exekučného titulu na

deložovanie a pokiaľ takýto titul osoba, zapísaná na LV ako vlastník nemala, bolo povinnosťou polície zabrániť deložovaniu a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcich osôb. Tento nesprávny úradný postup priamo spôsobil, že žalobcovia boli pod dohľadom polície deložovaní. Všetka následná nečinnosť polície je len ďalším dôkazom ľahostajnosti a nečinnosti polície.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenia), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe prevedeného dokazovania sa súd nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov, že Okresné riaditeľstvo PZ Levice resp. polícia neurobila žiaden procesný úkon, nezaoberala sa trestným oznámením žalobkyne v 2. rade, a že bola v maximálnej možnej miere nečinná a nevybavila trestné oznámenie v súlade s ust. , akceptovala a umožnila vykonať neoprávnenú svojpomoc tretích osôb.

Zo spisu Okresného riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Levice pod ČVS: ORP-69/ OVK-LV-2006 je nesporné, že po podaní trestného oznámenia žalobkyňou v 2. rade dňa 1.2.2006, ktorá bola vypočutá v mieste trvalého bydliska , boli vyšetrovateľom vykonané prvotné úkony - úradný záznam, z 1.2.2006 - vyťaženie O. M., vykonaná fotodokumentácia miesta. Vyšetrovateľ následne vykonal doplnenie trestného oznámenia dňa 2.2.2006 žalobkyňou v 2. rade a doložením dôkazových prostriedkov ako aj výsluchom O. M.. Následne uznesením zo dňa 13.2.2006 pod ČVS: ORP-69/OVK- LV-2006 predmetnú vec odmietol.

V konaní nebolo preukázané, žeby policajný orgán nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Spis bol následne aj dňa 14.2.2006 doručený Okresnej prokuratúre Levice. Prokurátor predmetné uznesenie vzal na vedomie a vrátil vyšetrovací spis. Súd poukazuje na to, že prokurátor je oprávnený zrušiť akékoľvek uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru alebo policajného orgánu, a to aj bez podania sťažnosti oprávnenej osoby. V danom prípade sa tak zo strany Okresnej prokuratúry Levice nestalo, stotožnil sa s rozhodnutím vyšetrovateľa.

Taktiež sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že boli žalobcovia pod dohľadom polície deložovaní. Podľa žalobcov polícia mala trvať na predložení exekučného titulu na deložovanie a pokiaľ takýto titul osoba zapísaná na LV ako vlastník nemala, bolo povinnosťou polície zabrániť deložovaniu. Polícia však ich práva v dňoch 1.- 4.2.2006 neochránila a aj následne bola ľahostajná.

Súd poukazuje na to, že žalobkyňa v 2. rade sama uviedla, že násilné vypratávanie od 1.2.2006 do 4.2.2006 prebiehalo bez prítomnosti polície. Policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku; takáto právomoc mu nepatrí. Z uznesenia OR PZ Levice zo dňa 13.2.2006 pod ČVS: ORP-69/OVK-LV-2006 vyplýva, že vyšetrovateľ na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil dôkazový materiál. Poukázal na to, že z listinných dôkazov bolo zistené, že vlastníkom domu č. XX na ul. S. S. U. je spoločnosť Mili Trade s.r.o. Borovce, nájomcom tohto domu je od

1.2.2006 na dobu jedného roka O. M., ako aj, že návrhy žalobcov na vydanie predbežných opatrení boli zamietnuté a spoločnosť Mili Trade s.r.o. Borovce teda s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať môže.

Je pravdou, že zo strany vyšetrovateľa nebolo žalobkyni v 2. rade ako oznamovateľke doručené uznesenie zo dňa 13.2.2006 ČVS: ORP-69/OVK-LV-2006. Vyšetrovateľ Ľ. Š., ktorý bol v predmetom konaní vypočutý ako svedok, k tomuto uviedol, že pri podávaní trestného oznámenia mu žalobkyňa v 2. rade uviedla, že sa nebude zdržiavať na tejto adrese v Leviciach, odchádza s rodinou preč a nevedela mu vtedy uviesť adresu kde sa bude zdržiavať. Dohodli sa, že túto adresu oznámi neskôr. Od tej doby sa neozvala, neinformovala sa o priebehu vyšetrovania. Žalobkyňa v 2. rade bola poučená o svojich právach, mohla sa na neho hocikedy obrátiť, prípadne aj na prokuratúru. Fakticky štyri roky neprejavila žiadny záujem o to, ako bola predmetná veci vyriešená.

Žalobkyňa v 2. rade poprela, že by mala vyšetrovateľovi tieto okolnosti ohľadom adresy uviesť. Nevyplýva to ani zo zápisnice o výsluchu. Uviedla, že očakávala odpoveď začiatkom marca alebo neskôr . Tá sa však nedostavila. Bola v domnení, že toto je jeden z mnohých prípadov, ktoré policajti zase zapotrošili, nakoľko viackrát sa stalo, že i napriek mnohým písomným urgenciám odpoveď nedostala.

Je potrebné uviesť, že žalobkyňa v 2. rade vo svojom záujme mala oznámiť adresu, na ktorú jej bolo možné zásielky doručovať keď si bola vedomá, že pri prvom trestnom oznámení uviedla adresu U., X.. S. XXXX/XX a neskôr sa na nej nezdržiavala. Žalobkyňa v 2. rade ako oznamovateľka, poškodená sa nezaujímala o stave veci, hoci bola poučená o možnosti nazerania do spisu ako aj o svojich právach a možnosti ich uplatnenia.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že vyšetrovateľ má určité právnické vzdelanie aspoň minimálne inak by pozíciu vyšetrovateľa nemohol zastávať, jeho kroky zároveň dozoruje Okresná prokuratúra, kde je neustála služba a po porade s prokurátorom mohol predísť tomuto nezákonnému vysťahovaniu, nakoľko v každej kancelárii vyšetrovateľa je presný rozpis služieb prokurátora s tel. kontaktom a sú zastihnuteľní v priebehu 24 hodín. Ak mala žalobkyňa vedomosti o dozorovaní Okresnej prokuratúry a pochybovala o správnosti úradného postupu polície, mohla sa obrátiť kedykoľvek v priebehu vyšetrovania na prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta ( ). Neučinila tak.

I napriek uvedeným skutočnostiam súd je toho názoru, že nedoručenie predmetného uznesenia žalobkyni v 2. rade nemá za následok taký nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcom bola spôsobená škoda. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že uznesenie o odmietnutí veci bolo doručené Okresnej prokuratúre Levice dňa 14.2.2006, pričom prokurátor v zmysle vykoná dozor nad dodržiavaním zákonnosti. Okresný prokurátor vzal uznesenie na vedomie a vrátil vyšetrovací spis OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach.

Súd na základe horeuvedených skutočností sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že Okresné riaditeľstvo PZ Levice nemalo záujem vo veci konať, že príslušní policajti porušili svoje zákonné povinnosti a týmto porušením povinností im v dôsledku nečinnosti vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Súd nevzhliadol na základe prevedeného dokazovania, že by došlo k nesprávnosti úradného postupu zo strany policajného orgánu.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznáva a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný mal vo veci plný úspech. Na pojednávaní dňa 16.3.2012 v prípade úspechu si uplatnil trovy konania, ktoré vyčísli písomne v lehote troch dní. Trovy konania v stanovenej lehote nevyčíslil.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný trovy konania nevyčíslil a iné jeho trovy z obsahu spisu nevyplývajú, súd dospel k záveru, že úspešnému žalovanému, ktorému právo na náhradu trov konania patrilo, náhradu trov nemožno priznať. Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 10. apríla 2012