Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10Er-319-2005.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Subarea
10Er/319/2005
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, AK Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému: I. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. H. XX, I. o zaplatenie 204,48 € (6 160 SK) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.2.2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 204,48 € (6 160 SK) s prísl., keď poukázal na notársku zápisnicu N 4315/2004, NZ 80375/2004 zo dňa 6.11.2004 napísanú na notárskom úrade JUDr. Jarmila Kováčová so sídlom v Bratislave. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, AK Bratislava, Údernícka 5 uznal svoj dlh voči oprávnenému a to úver a poplatok vo výške 9 612 Sk a 0,25% úrok z omeškania zo sumy 6 160 Sk od 1.9.2004 do zaplatenia.
Súčasťou notárskej zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4190881 uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 8.1.2004. V zmysle zmluvy o úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 12 000 Sk, dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6 480 Sk, teda spolu čiastku vo výške 18 480 Sk a to formou 12 dvojtýždňových splátok po 1 540 Sk počnúc od 22.1.2004. Súčasťou úverovej zmluvy je vo forme predtlače i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Údernícka 5, v zmysle ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Poverením tunajšieho súdu 10Er 319/05-9 zo dňa 12.4.2005 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Mierové nám. 4 (ďalej len exekútor)
Právoplatným uznesením tunajšieho súdu 10Er 319/05-14 zo dňa 2.7.2007 bolo vyhovené návrhu na zmenu súdneho exekútora a poverením tunajšieho súdu 10Er/319/2005-20 zo dňa 31.1.2008 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (ExP) súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako i plnomocenstvo, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu sa prejavuje tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd teda musí podrobiť súdnej kontrole všetky neprijateľné podmienky, pričom svoju pozornosť musí hlavne sústrediť na neprimeranosť sankcií, ktoré hrozia spotrebiteľovi ak nedodrží povinnosti zo zmluvy. Takéto skúmanie podmienok zmluvy judikoval i súdny dvor, ktorý hovorí o nevyhnutnosti ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečistými zmluvnými podmienkami. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Európsky súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že toto ustanovenie treba považovať za kogentné, a teda nie je možné v žiadnom prípade sa od neho odchýliť a meniť ho. Európsky súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom ,,najmä“, § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO).
Ako vyplýva z úvodných častí odôvodnenia oprávnený a povinný dňa 8.1.2004 uzavreli tzv. formulárovú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
V danom prípade má súd za to, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinným je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Teda prinútil povinného súhlasiť s niečím, čo žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol a s čím musel súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy neplatná (§ 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 4315/2004, NZ 80375/2004 zo dňa 6.11.2004 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje to, že tento dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v § 558 Občianskeho zákonníka, pričom však predmet uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku" v Obchodnom zákonníku. Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú.
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z toho súd vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, je pre neho absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jeho záujme, ale v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinného nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť
ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti plnomocenstva.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným je absolútne neplatné, a táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom, a teda sú dané všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda že exekúcia sa začala, hoci sa rozhodnutie nestalo doposiaľ vykonateľným. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) k § 58 ods. 1 zastavil.
S obdobným názorom vyslovil súhlas i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16 nevzhliadol žiadnym spôsobom porušenie ústavných práv oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.