Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9T-133-2010.pdf
PDF · 184.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/133/2010
Rozhodnutie
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.04.2012 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ing. U. Ď.Ď., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Y. M., R. F. XXXX/XX je vinný, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že ako konateľ spoločnosti TEHOS, s.r.o., IČO: 36 389 331
- dňa 10.11.2006 uzatvoril so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o., Česká republika, IČO: 62363786 "Rámcovú kúpnu zmluvu č. 323/2006 na dodávku príjmovej linky pilín", na základe ktorej sa spoločnosť TEHOS, s.r.o. zaviazala kúpiť technologickú linku na výrobu peletiek za kúpnu cenu 18.491.200,- Kč (23.798.174,40 Sk; 789.954,67 €) bez DPH, ktorá bola postupne v období od decembra 2006 do júna 2007 sčasti zaplatená vo výške 16.500.000,- Kč (20.478.000,- Sk), avšak pred úhradou poslednej splátky vo výške 1.991.200,- Kč uzatvoril dňa 29.06.2007 so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. dodatok nazvaný "Príloha č. 6 k Rámcovej kúpnej zmluve č. 323/2006" na základe ktorého spoločnosť TEHOS, s.r.o. ako kupujúci od tejto kúpnej zmluvy odstúpila a tovar jej teda nebol dodaný, pričom zo zaplatenej kúpnej ceny jej spoločnosť OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. vrátila len sumu 5.000.000,- Kč (5.915.000,- Sk) formou dobropisu zo dňa 07.08.2007
- dňa 28.12.2007 uzavrel so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej spoločnosť TEHOS, s.r.o. ako postupník získala od spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o., IČO: 31 634 338 vo výške 11.500.000,- Kč, pričom konateľom a spoločníkom spoločnosti ODOS DK, s.r.o. bol obžalovaný a vedel o majetkovej situácii tejto spoločnosti, ktorá jej neumožňovala riadne a včas splatiť postúpenú pohľadávku, napriek tomu sa spoločnosť TEHOS na základe tejto zmluvy zaviazala zaplatiť spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. za postúpenú pohľadávku odplatu vo výške 100% z hodnoty postupovanej pohľadávky, t.j. sumu 11.500.000,- Kč, ktorá bola uhradená formou zápočtu oproti vyššie uvedenému splatnému záväzku spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. z titulu nevrátenej časti kúpnej ceny vo výške 11.500.000,- Kč, zatiaľ čo postúpená pohľadávka zostala zo strany spoločnosti ODOS DK, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. doteraz neuhradená, čím spôsobil spoločnosti TEHOS, s.r.o. škodu vo výške 483.403,04 €, teda z nedbanlivosti inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, čím spáchal prečin "Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku" podľa § 238 Tr. zák., a za to mu súd ukladá podľa § 238 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti TEHOS, s.r.o., Nám. slobody č. 1269/3, Dolný Kubín, IČO: 36 389 331 škodu vo výške 466.507,33 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 29.12.2010 obžalobu pre skutok, ktorý formuloval nasledovne: "... obvinený dňa 10.11.2006, ako konateľ spoločnosti Tehos, s.r.o. Dolný Kubín, ul. Pelhřimovská 2054/6, IČO: 36389331, uzatvoril "Rámcovú kúpnu zmluvu číslo 323/2006 na dodávku príjmovej linky pilín" so spoločnosťou Monticom Obilní technika, s.r.o., Farma ZD, 763 14 Zlín 12 - Veliková, Česká republika, za kúpnu cenu 18 491 200,- Kč bez DPH (23 798 174,40 Sk), ktorá bola sčasti uhradená zaplatením faktúr: číslo 260937/842/2006 zo dňa 1. 12. 2006 na sumu 5 140 000,- Sk (4 000 000,- Kč), číslo 260938/965/2006 zo dňa 3. 1. 2007 na sumu 4 424 000,- Sk (3 500 000,- Kč), číslo 270904/2007 zo dňa 23. 2. 2007 na sumu 4 916 000,- Sk (4 000 000,- Kč), číslo 270917/2007 zo dňa 24. 5. 2007 na sumu 2 415 000,- Sk (2 000 000,- Kč), č. 270921/2007 zo dňa 20. 6. 2007 na sumu 3 582 000,- Sk (3 000 000,- Kč), čím porušil povinnosti uvedené v § 135a ods. 1 Zákona číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník), pričom následne dňa 29. 6. 2007 v zmysle prílohy číslo 6 "rámcovej kúpnej zmluvy" ako M. spoločnosti TEGOS, s.r.o. odstúpil od tejto zmluvy a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupiteľom Obilní technika, s.r.o. a postupníkom Tehos, s.r.o., bola spoločnosťou Tehos, s.r.o. odkúpená pohľadávka spoločnosti Obilní technika, s.r.o. voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o. Dolný Kubín, Na Sihoti 1168, ktorej M. bol obvinený, v hodnote 11 500 000,- Kč (suma uhradených faktúr), v dôsledku čoho bol predmet zmluvy podľa novej rámcovej kúpnej zmluvy č. 342/2007 zo dňa 7.7.2007 a zmluvy o dielo č. 343/2007 zo dňa 16.7.2007 uzatvorených medzi spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. a ODOS DK, s.r.o., inštalovaný na Ukrajine, kde z plánovanej výroby peletiek mala byť uhrádzaná finančná strata spoločnosti Tehos, s.r.o., čo sa mu ale pre podnikateľské problémy na Ukrajine nepodarilo realizovať, čím poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. Dolný Kubín, ul. Pelhřimovská 2054/6, spôsobil škodu vo výške 466 507, 33 EUR (14 054 000,- Sk, 11 500 000,- Kč)." Pred vyhlásením rozsudku prokurátor formuláciu žalovaného skutku upravil (č.l. 1166) a skutok navrhol právne kvalifikovať ako nedbanlivostný prečin "Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku" podľa § 238 Tr. zák. Okresný súd Dolný Kubín dňa 23.09.2011 podanú obžalobu najskôr odmietol a vrátil vec prokurátorovi (č.l. 1067), toto rozhodnutie však Krajský súd v Žiline dňa 11.01.2012 zrušil (č.l. 1078) pričom o.i. konštatoval, že zo zabezpečených dôkazov možno vyvodiť dostatočnú dôvodnosť postavenia obžalovaného pred súd, pretože v prípravnom konaní bol skutkový stav zistený v rozsahu nevyhnutnom na podanie obžaloby a o skutkovom stave nie sú dôvodné pochybnosti. Následne na hlavnom pojednávaní, konanom v dňoch 27.3.2012 (č.l. 1112), 28.03.2012 (č.l. 1124), 29.03.2012 (č.l. 1140), 03.04.2012 (č.l. 1886) a 10.04.2012 (č.l. 1194) okresný súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný spočiatku odmietol vo veci vypovedať (č.l. 61), pričom vyšetrovateľovi len predložil svoje vyhlásenie k veci samej (č.l. 62). Neskôr už k veci opakovane vypovedal (č.l. 64, 74, 1047) a tvrdil, že jeho konanie v pozícii M. spoločnosti Tehos, s.r.o. nebolo nikdy motivované snahou spôsobiť škodu tejto spoločnosti, alebo jej vlastníkovi, t.j. mestu Y. M.. Naopak, poukazoval na svoje zásluhy pri rozsiahlej rekonštrukcii tepelného hospodárstva v Y. M., čím nielenže zabránil kolapsu zastaraného systému vykurovania (vrátane rozvodov tepla), ale najmä zefektívnil výrobu tepla a spravil z krachujúcej spoločnosti Tehos, s.r.o. ziskovú firmu. Ohľadom žalovaného skutku uvádzal, že spočiatku chcel, aby peletky z biomasy vyrábala spoločnosť Tehos, s.r.o. Keď však došlo po komunálnych voľbách v r. 2006 k zmene vo vedení mesta Dolný Kubín a s tým spojenej neochote vyjsť mu v ústrety pri realizácii jeho plánov, ktoré súviseli s pokračujúcou reorganizáciou výroby tepla v Y. M., začal uvažovať o náhradnom riešení. Až pod tlakom týchto okolností sa rozhodol kúpiť linku vyrobenú pôvodne pre Tehos, s.r.o. na svoju firmu ODOS DK, s.r.o. a umiestnil ju na Ukrajine. Uviedol, že táto jeho investícia bola napokon stratová len preto, že bol podvedený spoločníkmi pri realizácii podnikateľského zámeru na Ukrajine. Potom si už chcel peletovaciu linku vziať odtiaľ späť na Slovensko, ale ukrajinskí spoločníci ho spolu so svedkom F. začali vydierať a požadovali 200-400 tis. € ako odstupné. Keďže im vyplatil len 50 tis. €, nedovolili mu linku doviezť späť na Slovensko. Práve kvôli ich konaniu teda prišiel o peletovaciu linku, avšak jeho trestné oznámenie voči bývalým spoločníkom orgány činné v trestnom konaní odmietli. Aj po prevalení sa kauzy ponúkal mestu Y. M. riešenie vzniknutej situácie. Zabezpečil totiž pre firmu Tehos, s.r.o. linku na výrobu peliet, prevádzkou ktorej by firma Tehos, s.r.o. dokázala po pár rokoch vykryť ním
spôsobenú stratu. Na túto linku zriadil aj záložné právo, lebo mu to takto poradila audítorka firmy Tehos, s.r.o. (svedkyňa Y.). Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo v máji a júni ešte za firmu Tehos, s.r.o. pokračoval v splácaní kúpnej ceny za linku, od kúpy ktorej krátko nato odstúpil. Poukazoval na to, že konal pod veľkým tlakom, a tak mnohé jeho kroky strácali ekonomickú aj logickú súvislosť. Potvrdil, že úver pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. na kúpu peletovacej linky vybavoval už v marci 2007. Tvrdil však, že pôvodne plánoval kúpiť inú linku, ale situácia sa napokon zmenila, a tak kúpil linku pôvodne určenú pre Tehos, s.r.o. Priznal, že zámerne nechcel, aby Tehos, s.r.o. vymáhal od firmy Obilní technika, s.r.o. peniaze za nevrátené zálohy kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, lebo "ak by ich v tom nechal, bolo by to od neho chrapúnske" (č.l. 1116). Preto firma Tehos, s.r.o. kúpila od firmy Obilní technika, s.r.o. pohľadávku voči firme obžalovaného a zaviazala sa zaplatiť firme Obilní technika, s.r.o. za postúpenie takej pohľadávky odplatu vo výške 11,5 mil. Kč, t.j. 100% hodnoty postúpenej pohľadávky. Následným započítaním pohľadávok (nárok firmy Tehos, s.r.o. na vrátenie kúpnej ceny, oproti nároku firmy Obilní technika, s.r.o. na zaplatenie odplaty za postúpenie) zanikla povinnosť firmy Obilní technika, s.r.o. vrátiť firme Tehos, s.r.o. peniaze vo výške 11,5 mil. Kč a namiesto toho zostala firme Tehos, s.r.o. pohľadávka v rovnakej výške už voči firme ODOS DK, s.r.o., ktorá je doteraz nezaplatená. V rámci svojich výpovedí obžalovaný viackrát korigoval svoje vyjadrenia ohľadom vedomosti orgánov spoločnosti Tehos, s.r.o. o nákupe peletovacej linky. Raz uvádzal, že valné zhromaždenie bolo o tejto investícii informované (č.l. 67), pričom vopred avizoval, že v jeho prospech bude vypovedať aj bývalý primátor V. (č.l. 72), inokedy vravel, že mal "tichý súhlas" na realizáciu ďalších projektov, vzhľadom na úspešnú realizáciu predchádzajúcich projektov (č.l. 69). Obžalovaný ohľadom rôznych verzií zápisníc zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.10.2006 uvádzal, že jej znenie "reklamoval", a preto "sa doplnila" (č.l. 69). Pred súdom však už priznal, že zápisnicu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.10.2006 zmenil on, pretože zistil, že odtiaľ "vypadla" poznámka o tom, že členov dozornej rady informoval o nákupe peletovacej linky (č.l. 1131). Zámerné falšovanie listín však odmietol (č.l. 1188). Obžalovaný priznal autorstvo svojich vyhlásení, ktoré priebežne k veci samej poskytoval. Obžalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2008 (č.l. 696) tvrdil, že časť linky, ktorú zaplatila firma TEHOS, s.r.o., sa vrátila z Ukrajiny späť a je uložená v priestoroch firmy Tehos, s.r.o. Vo vyjadrení zo dňa 14.01.2009 (č.l. 277) opäť tvrdil, že peletovacia linka, ktorá sa v tom čase nachádzala v areáli firmy Tehos, s.r.o., je tou istou linkou, ktorá bola pôvodne (v r. 2007) vyrobená pre firmu Tehos, s.r.o. Uviedol, že linka sa vrátila z Ukrajiny späť do firmy Tehos, s.r.o. Vo vyhlásení zo dňa 15.06.2009 (č.l. 272) však už obžalovaný priznal, že peletovacia linka uskladnená v areáli firmy Tehos, s.r.o. je iná linka, než tá, ktorá bola pôvodne vyrobená v roku 2007 pre firmu Tehos, s.r.o. Uviedol, že ide o linku, ktorá bola dodaná jeho firme ODOS DK, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy z r. 2008. Keďže firma ODOS DK, s.r.o. za túto technológiu nezaplatila ani len časť ceny, priznal, že jej vlastníkom je aj naďalej firma Obilní technika, s.r.o. Vo vyhlásení zo dňa 15.07.2009 (č.l. 62) obžalovaný uviedol, že linku, ktorá bola v rámci jeho súkromného podnikateľského plánu vyvezená na Ukrajinu, si kúpil pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. aj za peniaze firmy Tehos, s.r.o. Svedok Ing. F. X. ako súčasný M.Ľ. spoločnosti Tehos, s.r.o. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1116) v zhode s prípravným konaním (č.l. 101, 106) opísal okolnosti, za akých sa ako nástupca obžalovaného v pozícii konateľa dozvedel skutočnosti opísané v žalovanom skutku. Uviedol, že konateľom firmy sa stal v máji 2009. Dovtedy tam pôsobil ako člen dozornej rady, ale nebol obžalovaným informovaný o zámere kúpiť peletovaciu linku. Uviedol, že firma Tehos, s.r.o. nikdy nedisponovala ani len časťou takto objednanej technologickej linky. V areáli firmy síce bola istý čas zložená časť technologickej linky, ale zástupcovia spoločnosti Obilní technika, s.r.o. uviedli, že ide o úplne inú linku, ktorá bola vyrobená na základe zmluvy z r. 2008 pre firmu ODOS DK s.r.o. Túto skutočnosť napokon priznal aj obžalovaný v čestnom vyhlásení, a preto bola táto technologická linka firmou Obilní technika, s.r.o. odvezená preč. V r. 2009 bola vykonaná zo strany mesta Dolný Kubín kontrola v spoločnosti Tehos, s.r.o., pričom z jej záverov vyplynuli skutočnosti uvedené v žalovanom skutku. Svedok za spoločnosť Tehos, s.r.o. uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 466.507,33 € (14.054.000,- Sk). Uviedol, že ide o sumu zálohových platieb, ktoré firma Tehos, s.r.o. zaplatila spoločnosti Obilní technika, s.r.o. za kúpu technológie, ktorá však firme Tehos, s.r.o. napokon nebola dodaná. V rovnakom rozsahu uplatnil za poškodenú spoločnosť nárok na náhradu škody aj jej splnomocnenec (č.l. 122, 1112). Svedok Ing. P. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1117) v zhode s prípravným konaním (č.l. 132) potvrdil, že od 01.11.2008 pracuje ako hlavný kontrolór mesta Dolný Kubín. Na základe interpelácie poslanca mestského zastupiteľstva (svedok Ing. Š.) bola vykonaná kontrola v spoločnosti Tehos, s.r.o. ohľadom spôsobu obstarania a dodávky tzv. peletovacej linky. Kontrolou boli zistené porušenia účtovných predpisov, a tiež boli konštatované výhrady k manažérskej práci konateľa, keďže takáto investícia bola stratová. Obžalovaný počas kontroly tvrdil, že kúpená technológia sa nachádza v areáli firmy Tehos,
s.r.o., čo sa však neskôr ukázalo ako nepravdivá informácia. Svedok uviedol, že v rámci kontroly neboli preukázané tvrdenia obžalovaného o tom, že mal problém s umiestnením linky v priestoroch patriacich mestu Dolný Kubín, ktoré ich malo odmietnuť prenajať na tento účel. Svedok zároveň pripustil, že v tom čase nebola kompetencia obžalovaného pri nakladaní so spravovaným majetkom obmedzená, pričom poukázal na čl. 7 písm. f) zakladateľskej listiny s tým, že valné zhromaždenie v tom čase neprijalo žiadne uznesenie, ktorým by určilo hornú hranicu (rozsah) nakladania s majetkom. Obžalovaný teda nebol povinný napriek výške realizovanej investície túto skutočnosť vopred prerokovať s nijakým orgánom spoločnosti Tehos, s.r.o. Napriek tomu svedok poukazoval na skutočnosť, že išlo o úkon týkajúci sa budúceho rozvoja a stratégie firmy, a preto mal o svojom zámere informovať vlastníka ním riadenej firmy. Potvrdil, že obžalovaný z titulu svojej pozície rozhodoval o miliónových úhradách aj v iných prípadoch, ale išlo o úhrady súvisiace s bežnou prevádzkovou činnosťou firmy Tehos, s.r.o. (napr. nákup plynu na výrobu tepla), alebo o úhrady súvisiace s vopred riadne odsúhlasenou rekonštrukciou rozvodov tepla. Svedok Ing. L. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1146) v zhode s prípravným konaním (č.l. 199) potvrdil, že ako poslanec mestského zastupiteľstva začal dostávať od občanov mesta neoverené informácie o nákupe technologickej linky na spracovanie drevnej štiepky. Na základe toho sa začal o danú vec čoraz intenzívnejšie zaujímať, až napokon prostredníctvom poslaneckej interpelácie inicioval vykonanie kontroly vo firme Tehos, s.r.o., ktorá vzniknutý problém odhalila. Uviedol, že otázka nákupu takejto linky nebola nikdy prerokúvaná na mestskom zastupiteľstve, ani na zasadnutí valného zhromaždenia firmy Tehos, s.r.o. Svedok PaedDr. Ľ. V. bol primátorom mesta Dolný Kubín do decembra 2006. V prípravnom konaní (č.l. 173) svedok tvrdil, že nákup linky na spracovanie biomasy bol súčasťou schváleného projektu zmeny tepelného hospodárstva v meste Dolný Kubín, pričom táto linka úzko súvisela s výstavbou kotolne na biomasu. Tvrdil, že sa odsúhlasoval aj nákup stroja na spracovanie biomasy. Na hlavnom pojednávaní (č.l. 1133) už svedok tvrdil, že nevie o tom, či nejaký orgán v minulosti odsúhlasoval nákup stroja na spracovanie biomasy. Ani po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania nevedel tento rozpor vysvetliť, keď poukazoval len na odstup času. Svedok Ing. C. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1132) v zhode s prípravným konaním (č.l. 176) uviedol, že primátorom mesta bol od decembra 2006 do decembra 2010 s tým, že valné zhromaždenie spoločnosti Tehos, s.r.o. bolo realizované za účasti poslancov mestského zastupiteľstva s tým, že on ako primátor nemal možnosť hlasovať, len viedol rokovania. O nákupe peletovacej linky vopred nič nevedel. Nevedel ani o žiadnom probléme, či záujme obžalovaného umiestniť také zariadenie do niektorého priestoru vo vlastníctve mesta. O celej kauze sa dozvedel až na základe interpelácie poslanca Ing. Š., ktorý opakovane žiadal objasnenie tohto nákupu. Preto bola napokon vytvorená kontrolná komisia, ktorá odhalila pozadie celého prípadu. Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1142) v zhode s prípravným konaním (č.l. 166, 163) uviedol, že pracoval ako konateľ firmy MOTORŠPORT, s.r.o., pričom svoju činnosť (autoservis) v tom čase vykonávali v priestoroch firmy Tehos, s.r.o. na základe zmluvy o nájme. V r. 2006 zistil, že obžalovaný chce v týchto priestoroch umiestniť peletovaciu technológiu, ktorý pri rozhovore so svedkom naznačil, že ak sa mu podarí jeho zámer realizovať, bude nájom ukončený. Svedok o týchto skutočnostiach informoval primátora mesta Ing. V., ktorý mu prisľúbil, že bude túto situáciu riešiť. Následne bola podpísaná zmluva o nájme na ďalšie obdobie, ktorú za spoločnosť Tehos, s.r.o. podpisoval obžalovaný. Svedok Ing. P. D. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1128) v zhode s prípravným konaním (č.l. 183) potvrdil, že bol predsedom dozornej rady Tehos, s.r.o. Obžalovaný ich informoval o zámere vybudovať technológiu na spracovanie biomasy, avšak nehovoril o tom, že ide kupovať nejakú peletovaciu linku. Najskôr v prípravnom konaní tvrdil, že na oboch zápisniciach z rokovania dozornej rady zo dňa 24.10.2006 je jeho podpis, v konaní pred súdom však spresnil, že jeho podpis sa na verzii zápisnice z č.l. 653 síce nachádza, ale je skopírovaný. Uviedol, že túto skutočnosť zistil až dodatočne, keď si porovnal znenie pravej zápisnice, ktorú má doma odloženú. Svedkyňa W. L. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1129), v zhode s prípravným konaním (č.l. 205) potvrdila, že v spoločnosti Tehos, s.r.o. pracovala ako asistentka a vyhotovovala zápisnice zo zasadnutia dozornej rady. Rokovaní sa však osobne nezúčastňovala a zápisnicu vyhotovovala podľa rukou písaných poznámok obžalovaného, ktoré prepísala na počítači. Po prepísaní zápisnice túto podpísala a poslala na kontrolu a podpis predsedovi dozornej rady. Ohľadom nákupu technologickej linky jej obžalovaný nariadil založiť osobitnú zložku, v ktorej evidovala všetky doklady súvisiace s týmto prípadom. Svedkyňa potvrdila, že podpis na zápisnici z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti Tehos, s.r.o. zo dňa 26.10.2006 (z č.l. 754) je jej podpisom, avšak tvrdila, že nikdy na rokovaní tohto orgánu nebola a nikdy ju ani primátor mesta nežiadal, aby vyhotovila takú zápisnicu alebo jej prepis.
Svedkyňa Ing. K. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1187) uviedla, že pracovala na mestskom úrade ako prednostka od r. 2001 až do januára 2007. Z vlastnej iniciatívy si viedla osobitnú evidenciu zápisníc a uznesení z valného zhromaždenia firmy Tehos, s.r.o., ktoré sa realizovali po skončení mestského zastupiteľstva za účasti jednotlivých poslancov. Svedok Ing. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1187) tvrdil, že na žiadnom z valných zhromaždení firmy Tehos, s.r.o. nebola otázka nákupu peletovacej linky prerokúvaná. Svedok MUDr. P. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1125) v zhode s prípravným konaním (č.l. 180) uviedol, že v období od roku 2002 bol členom dozornej rady Tehos, s.r.o. s tým, že na žiadnom z rokovaní dozornej rady nebol prerokúvaný nákup peletovacej linky. O nákupe takej linky sa svedok dozvedel až v r. 2009, keď vyšla celá kauza najavo. Svedok Ing. U. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1126) v zhode s prípravným konaním (č.l. 193) uviedol, že ako člen dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o. vystupoval od augusta 2005 do marca 2007. Na žiadnom z rokovaní dozornej rady nebola prejednávaná otázka nákupu technologickej linky na výrobu peletiek. Bol prekvapený, keď sa v roku 2009 takáto investícia odhalila. Po nahliadnutí do dvoch rôznych zápisníc z rokovania dozornej rady zo dňa 24.10.2006 (č.l. 653, 689) svedok uviedol, že mal k dispozícii len tú zápisnicu, ktorá je podpísaná svedkyňou L.. Svedok Ing. L. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1131) v zhode s prípravným konaním (č.l. 187) uviedol, že bol členom dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o., pričom poprel vedomosť o zámere kúpy peletovacej linky. Nič "osobitne drahé" na rokovaní dozornej rady nepreberali. Svedok Ing. R. U. v prípravnom konaní (č.l. 196) uviedol, že obžalovaný predniesol pred členmi dozornej rady len zámer nákupu štiepkovacieho stroja. Nepamätá si na žiadnu informáciu o zámere kúpiť aj peletovaciu linku. Podľa jeho názoru nákup takej linky však logicky nadväzuje na nákup štiepkovacieho stroja. Má k dispozícii zápisnicu z dozornej rady zo dňa 24.10.2006, pričom tam sa nákup peletovacej linky nespomína. Svedok Ing. L. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1141) v zhode s prípravným konaním (č.l. 202) uviedol, že pracoval ako ekonóm vo firme Tehos, s.r.o. od mája 2007. O kúpe technologickej linky sa dozvedel až koncom r. 2007, keď zistil v rámci účtovnej závierky, že boli vyplatené preddavkové platby. Až vtedy mu obžalovaný oznámil, že ide o preddavky kúpnej ceny za peletovaciu linku. V prípravnom konaní svedok tvrdil, že v rámci užšieho vedenia firmy Tehos, s.r.o. bol prerokovaný zámer nákupu peletovacej linky. Do užšieho vedenia patril okrem neho a obžalovaného aj výrobný riaditeľ M.. Na hlavnom pojednávaní už svedok tvrdil, že v prípravnom konaní takto nevypovedal. Tvrdil, že obžalovaný ho o zámere kúpiť linku ani nemohol informovať, keďže v čase jeho vstupu do firmy Tehos, s.r.o. už bola kúpna zmluva podpísaná. Svedok Ing. R. U. v prípravnom konaní (č.l. 232) uviedol, že vo firme Tehos, s.r.o. pracoval ako ekonomický námestník až do 01.08.2006. O nákupe technologickej linky vopred nič nevedel, ani na túto tému s obžalovaným nerozprával. Svedok Ing. X. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1127) v zhode s prípravným konaním (č.l. 190) uviedol, že pracoval ako hlavný kontrolór mesta až do septembra 2008. V spoločnosti Tehos, s.r.o, ktorej 100%-ným spoločníkom bolo mesto Dolný Kubín, nezistil neoprávnený nákup technologického zariadenia. Neboli mu totiž predložené žiadne listiny o tomto nákupe a ani v účtovníctve o tom nebol záznam. Tvrdil, že obžalovaný ich informoval o možnom nákupe peletovacej linky, ale bolo to len v rovine jeho budúcich vízií. Nešlo o konkrétnu informáciu o plánovanom nákupe takej technológie. Svedkyňa Ing. Y. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1147) potvrdila, že pre firmu Tehos, s.r.o. vykonávala audit účtovnej uzávierky za rok 2006 a následne za každý ďalší rok, pričom nezistila z účtovného hľadiska vážnejší žiadny problém. Svedok Z. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1134), v zhode s prípravným konaním (č.l. 141, 144) uviedol, že pracoval ako konateľ firmy Obilní technika, s.r.o., ktorá vyrábala technologické zariadenia (lisy) na výrobu peletiek z drevnej hmoty. Obžalovaný ich požiadal o výrobu takej technológie s tým, že technologická linka bude umiestnená v Dolnom Kubíne. Prvé rokovania medzi ním a obžalovaným boli v apríli 2006, pričom k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy č. 323/2006 došlo dňa 20.11.2006 s tým, že v prílohe bola uvedená špecifikácia jednotlivých dielov celej technológie. Neskôr boli k zmluve postupne uzavreté viaceré dodatky, ktoré boli označované ako "prílohy". Firma Tehos, s.r.o. na základe tejto zmluvy zaplatila kúpnu cenu vo výške 16.500.000,- Kč a nezaplatená zostala len posledná časť kúpnej ceny vo výške 1.991.200,- Kč. Na základe posledného dodatku zo dňa 29.06.2007 (príloha č. 6) spoločnosť Tehos, s.r.o. odstúpila od tejto kúpnej zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy a k uzavretiu novej zmluvy s firmou ODOS DK, s.r.o. (zmluva č. 342/2007) došlo na základe žiadosti obžalovaného, ktorý uviedol, že sa rozhodol, že peletky sa nebudú vyrábať v Dolnom Kubíne, ale na Ukrajine kvôli lacnejšiemu zdroju surovín. Len preto sa kúpna zmluva s firmou Tehos, s.r.o. dňa 29.06.2007 zrušila a hneď na
to (07.07.2007) bola uzavretá nová kúpna zmluva s firmou ODOS DK, s.r.o., ktorej predmetom bola tá istá technologická linka s tým, že bola rozšírená o zariadenie na automatické balenie vyrobených peletiek. Po uzavretí kúpnej zmluvy s firmou ODOS DK, s.r.o. vrátila firma Obilní technika, s.r.o. časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške 5 mil. Kč firme Tehos, s.r.o. Zostávajúcu sumu zaplatenej kúpnej ceny (11.500.000,- Kč) firme Tehos, s.r.o. nevrátili, pretože spoločnosť ODOS DK, s.r.o. jej takúto sumu na základe novej kúpnej zmluvy č. 342/2007 dlhovala. Obžalovaný, ktorý bol konateľom aj v tejto firme, tvrdil, že banka mu neumožnila dočerpanie úverových prostriedkov. Obžalovaný sám navrhol, že vzniknutú situáciu vyrieši tým, že firma Tehos, s.r.o. prevezme od firmy Obilní technika, s.r.o. jej pohľadávku voči firme ODOS DK, s.r.o. v celom rozsahu. Zmluva o postúpení tejto pohľadávky bola uzavretá dňa 28.12.2007. Na základe takého postúpenia Obilní technika, s.r.o. odovzdala vyrobenú technológiu firme ODOS DK, s.r.o. a na žiadosť obžalovaného túto nainštalovala na Ukrajine a odovzdala firme ODOS DK, s.r.o. do užívania. V novembri 2008 bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva č. 357/2008 so spoločnosťou ODOS DK, s.r.o., na základe ktorej bola zhotovená ďalšia linka na výrobu peletiek s tým, že za túto linku mala zaplatiť firma ODOS DK, s.r.o., ale využívať ju mala firma Tehos, s.r.o. Išlo už o inú linku, keďže tá pôvodná bola nainštalovaná na Ukrajine. Táto technologická linka bola podstatne lacnejšia, keďže to bola repasovaná linka so zníženou kapacitou výroby. Podstatná časť tejto linky bola firme ODOS DK, s.r.o. dodaná ešte pred zaplatením kúpnej ceny a bola zložená v areáli firmy Tehos, s.r.o. Firma ODOS DK, s.r.o. však napokon ani za túto druhú technologickú linku nezaplatila, a preto firma Obilní technika, s.r.o. technologickú linku kupujúcemu (ODOS DK, s.r.o.) odňala. Svedok Ing. U. M. v prípravnom konaní (č.l. 151) vypovedal ako obchodný riaditeľ firmy Obilní technika, s.r.o. Uviedol, že obžalovaný im oznámil, že technológia vyrobená pre firmu Tehos, s.r.o. bude napokon dodaná na Ukrajinu pre spoločnosť ODOS DK, s.r.o. Táto skutočnosť bola dohodnutá aj zmenou zmluvných dokumentov v júli 2007. Ešte predtým však vykonali ohliadku miesta na Ukrajine z dôvodu spresnenia projekčných a technických otázok. Svedok C. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1120) v zhode s prípravným konaním (č.l. 154, 158) uviedol, že s obžalovaným rokoval už v roku 2005 o možnosti výroby peletiek na Ukrajine s tým, že svedok mal nájsť vhodné miesto na umiestnenie technológie na ich výrobu na Ukrajine. Koncom r. 2005 bol obžalovanému priamo na Ukrajine ukázať miesto, ktoré spoločne odsúhlasili. V roku 2006 bol na realizáciu tohto podnikateľského zámeru vytvorený spoločný ukrajinsko-slovenský subjekt. Úlohou obžalovaného bolo zabezpečiť technologickú linku na výrobu peletiek, pričom tento mal zároveň zabezpečiť aj existenciu ďalšej firmy, ktorá bude zabezpečovať odbyt ich výrobkov. Obžalovaný peletovaciu linku zabezpečil prostredníctvom jeho firmy ODOS DK, s.r.o. a túto priamo na Ukrajine nainštalovali zamestnanci firmy Obilní technika, s.r.o. Výroba peletiek však riadne nefungovala z dôvodu technologických nedostatkov výroby. Vzhľadom na nespokojnosť zainteresovaných osôb sa z podnetu obžalovaného v marci 2008 na Ukrajine uskutočnilo stretnutie, na ktorom obžalovaný prejavil záujem o vrátenie celej peletovacej linky späť na Slovensko. Ukrajinskí spoločníci s tým súhlasili pod podmienkou vyplatenia sumy 400.000,- € ako náhrady za nimi preinvestované náklady. Obžalovaný však zaplatil len sumu 50.000,- €, a preto peletovacia linka zostala na Ukrajine, hoci už bola pripravená v kamiónoch na hraniciach. Na týchto svojich vyjadreniach svedok zotrval aj počas konfrontácie s obžalovaným (č.l. 80). Svedok Mgr. E. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1119) už nevypovedal tak presne a detailne ako v prípravnom konaní (č.l. 212), preto súd prečítal túto jeho výpoveď. Svedok vtedy opísal spôsob a plán podnikateľského zámeru, ktorý chceli spoločne s obžalovaným a svedkom C. F. realizovať na území Ukrajiny. Realizáciu tohto podnikateľského zámeru preberali už v roku 2006 s tým, že na Ukrajine budú vyrábať peletky. Obžalovaný mal zabezpečiť technológiu na ich výrobu. Prevádzka bola spustená až v r. 2007, pričom technológia na výrobu peletiek bola inštalovaná českou firmou. Výroba peletiek však nefungovala podľa ich predstáv, a preto sa v marci 2008 v Mukačeve uskutočnilo stretnutie medzi obžalovaným a svedkami F. a F., vrátane dvoch ukrajinských investorov. Na tomto stretnutí obžalovaný oznámil, že nemá záujem na ďalšom spoločnom podnikaní. Ním dodanú technológiu na výrobu peletiek si chcel odviezť z Ukrajiny s tým, že ostatných spoločníkov vyplatí. V tomto zmysle bol svedkom F. spísaný aj záznam o rokovaní (č.l. 927), ktorý obžalovaný podpísal dobrovoľne. Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1144) už nevypovedal tak presne a detailne ako v prípravnom konaní (č.l. 219) čo odôvodňoval odstupom času. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že sa na ten prípad rozpamätal a stalo sa to tak, ako vtedy vypovedal. V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaný ho už koncom r. 2006 oslovil s ponukou práce pri montáži peletovacej linky na Ukrajine. Už na jar 2007 bol svedok spolu s projektantom firmy Obilní technika, s.r.o. na Ukrajine prezrieť budúce miesto (halu), kde bude linka nainštalovaná. Následne svedok zostal na Ukrajine dozerať na prípravné práce pred inštaláciou technológie, ktoré trvali cca 4 až 5 mesiacov. V auguste 2007 sa do pripravených priestorov začala technológia dovážať a montovať. Skúšobná prevádzka sa spustila
v októbri 2007. Výsledné produkty boli nekvalitné, pričom došlo ku sporu s firmou Obilní technika, s.r.o., ktorá tvrdila, že problém je vo vstupnej surovine, zatiaľ čo oni tvrdili, že problém je v technológii. V lete 2008 došlo k demontáži technológie, ale medzi obžalovaným a ukrajinskými spoločníkmi došlo k sporu pri vývoze linky za hranice, a tak k jej vývozu späť na Slovensko napokon nedošlo. Svedok R. Š. v prípravnom konaní (č.l. 209) uviedol, že vo firme EKOPELET, s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť. Funkciu vo firme prijal na žiadosť svedka F., ktorý nechcel oficiálne vo firme figurovať. K žalovanému skutku preto nevedel nič bližšie uviesť. Svedkyňa V. V. v prípravnom konaní (č.l. 215) ako colná deklaranta uviedla, že na žiadosť svedka F. vykonávala colnú deklaráciu k tovaru vyvážanému na Ukrajinu. Svedok F. bol na takúto činnosť splnomocnený od firmy ODOS DK, s.r.o. Svedok R. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1148) v zhode s prípravným konaním (č.l. 169) uviedol, že podnikal s obžalovaným v rámci firmy ODOS DK, s.r.o. až do roku 2006. Oficiálne síce obchodný podiel vo firme previedol až v septembri 2008, ale reálne už v rokoch 2007 - 2008 nevykonával žiadnu činnosť v tejto firme. O nákupe technológie nevedel nič bližšie uviesť. Žiadnu listinu v tejto súvislosti nepodpisoval, teda nepodpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 553) ani záložnú zmluvu (č.l. 559). Svedok Ing. P. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1143) nevedel vypovedať ku skutku tak podrobne ako v prípravnom konaní, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 222). Svedok po prečítaní jeho výpovede uviedol, že vtedy mal k dispozícii spisovú dokumentáciu tohto úveru, a preto k danej veci vypovedal oveľa podrobnejšie. Svedok vtedy uviedol, že obžalovaný vybavoval v banke DEXIA pre firmu Tehos, s.r.o. úver na rekonštrukciu teplovodných vedení v meste Dolný Kubín, pričom išlo o objemovo veľký úver. Javil sa im ako solídny partner a aj preto bol schválený úver pre jeho firmu ODOS DK, s.r.o. v objeme 30 mil. Sk. O tento úver obžalovaný žiadal už na jar 2007 a dňa 15.06.2007 bol schválený. Úver žiadal na nákup technológie na spracovanie biomasy. Úver bol vyčerpaný len vo výške 14,5 mil. Sk, a to dňa 28.06.2007. K čerpaniu ďalších tranží úveru už nedošlo, pretože nastali problémy pri realizácii podnikateľského zámeru obžalovaného na Ukrajine. Napokon úverový záväzok firmy ODOS DK, s.r.o. prevzala spoločnosť JIA, s.r.o., ktorá sa zaviazala úver splatiť do roku 2017 a spolu s ňou aj ďalšie dve pristupujúce osoby (L. T., L. G.). Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z rámcovej kúpnej zmluvy č. 323/2006 (č.l. 9) mal súd preukázané, že obžalovaný ako konateľ firmy Tehos, s.r.o. dňa 10.11.2006 uzavrel s českou spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka peletovacej linky. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 18.491.200,- Kč. Z jednotlivých príloh (dodatkov) k rámcovej kúpnej zmluve č. 323/2006 (č.l. 309 - 318) mal súd preukázané priebežné úpravy textu rámcovej zmluvy s tým, že na základe prílohy č. 5 zo dňa 07.05.2007 sa obžalovaný zaviazal zaplatiť ďalšiu zálohovú platbu vo výške 3 mil. Kč do 25.06.2007 a následne dňa 29.06.2007 už uzavrel prílohu č. 6, v zmysle ktorej odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, čo na rokovaní s predávajúcim odôvodnil zásadnou zmenou priorít v investičnej oblasti firmy Tehos, s.r.o. (č.l. 319). Z rámcovej kúpnej zmluvy č. 342/2007 (č.l. 321) mal súd preukázané, že dňa 07.07.2007 obžalovaný v mene svojej firmy ODOS DK, s.r.o. kúpil tú istú technologickú linku (doplnenú o baličku finálnych produktov) za sumu cca 21,5 mil. Kč. Napokon na základe rámcovej kúpnej zmluvy č. 357/2008 (z č.l 327) mal súd preukázané že dňa 07.11.2008 uzavrel obžalovaný ďalšiu zmluvu o kúpe inej peletovacej linky za kúpnu cenu cca 8 mil. Kč. Zo zmluvy o podnájme č. 03/2006 zo dňa 01.01.2006 (č.l. 282) mal súd preukázané, že nebytové priestory kotolne Bysterec boli od 01.01.2006 prenajaté firme MOTORŠPORT, s.r.o. na dobu neurčitú, pričom dňa 30.06.2007 bol uzavretý dodatok č. 2 o úprave výšky nájomného (č.l. 285). Všetky zmluvné dokumenty za firmu Tehos, s.r.o. podpisoval obžalovaný. Z úverových podkladov banky DEXIA mal súd preukázané, že obžalovaný ešte počas trvania pôvodnej kúpnej zmluvy medzi firmou Tehos, s.r.o. a firmou Obilní technika, s.r.o. požiadal o úver pre svoju súkromnú firmu ODOS DK, s.r.o., pričom dňa 28.06.2007 (deň pred zrušením kúpnej zmluvy č. 323/2006) podpísal úverovú zmluvu (č.l. 387). Následne obžalovaný koncom r. 2007 (čl. 377) požiadal o zníženie výšky pôvodne poskytnutého úveru z pôvodnej sumy 30 mil. Sk na sumu 14,5 mil. Sk, ktorá už bola vtedy reálne vyčerpaná. Obžalovaný v podanej žiadosti uviedol, že tieto pôvodne plánované úverové zdroje "boli nahradené pôžičkou od spoločnosti Tehos, s.r.o." (č.l. 373). V žiadosti o úver obžalovaný priznal, že jeho firma ODOS DK, s.r.o. má miliónové pohľadávky voči firme Tehos, s.r.o. za výstavbu blokových kotolní (č.l. 371, 382), pričom tieto pohľadávky boli následne predmetom aj záložného práva v prospech banky DEXIA (č.l. 389). Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 550) mal súd preukázané, že dňa 28.12.2007 firma Tehos, s.r.o. ako postupník kúpila od firmy Obilní technika, s.r.o. pohľadávku, ktorú mala táto firma voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o. vo výške 11.500.000,- Kč z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny za peletovaciu linku,
ktorú firma Obilní technika, s.r.o. pôvodne vyrobila pre firmu Tehos, s.r.o. a na základe novej kúpnej zmluvy s firmou ODOS DK, s.r.o. ju dodala tejto firme na Ukrajinu. Za takto kúpenú pohľadávku sa firma Tehos, s.r.o. zaviazala zaplatiť 100% jej nominálnej hodnoty, t.j. 11.500.000,- Kč. Už v tejto zmluve bolo dohodnuté, že odplata za postúpenú pohľadávku bude predmetom zápočtu oproti povinnosti firmy Obilní technika, s.r.o. vrátiť firme Tehos, s.r.o. zálohovo zaplatenú kúpnu cenu v rovnakej výške. Z dohody o vzájomnom vyrovnaní (č.l. 552) mal súd preukázané, že medzi firmou Obilní technika, s.r.o. a Tehos, s.r.o. došlo k zápočtu vzájomných pohľadávok dňa 28.12.2007. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2008 (č.l. 553) mal súd preukázané, že na základe tejto zmluvy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorú v tom čase mala mať firma Tehos, s.r.o. voči firme Obilní technika, s.r.o. vo výške 14.054.000,- Sk. Túto pohľadávku mala kúpiť firma ODOS DK, s.r.o. za 100% jej nominálnej hodnoty. Túto pohľadávku obžalovaný zabezpečoval záložným právom na technológiu, o ktorej vyhlasoval, že je v jeho vlastníctve (č.l. 273, 556). Obžalovaný vo vyhlásení zo dňa 17.04.2009 (č.l. 248) priznal, že zmluvu o postúpení podpísal namiesto svedka X. on sám. Z listín súvisiacich s konaním pred OR PZ Dolný Kubín č. ORP-384/OEK-DK-08 (č.l. 912-929, 986-991) mal súd preukázané, že obžalovaný podal voči svedkovi F. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a sprenevery, ale toto jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté. Z protokolu o výsledkoch kontroly (č.l. 644-696) mal súd preukázané, že mesto Dolný Kubín vykonalo vo firme Tehos, s.r.o. v r. 2009 kontrolu, ktorej predmetom bolo preveriť úkony súvisiace s nákupom peletovacej linky. Vykonanou kontrolou boli odhalené jednotlivé úkony, ktoré obžalovaný vykonal v pozícii konateľa firmy Tehos, s.r.o. tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Podľa záverov kontroly neexistovalo vtedy žiadne uznesenie valného zhromaždenia firmy Tehos, s.r.o., ktoré by obmedzovalo právomoci konateľa tak, ako to predpokladá čl. VII písm. f) Zakladateľskej listiny. Zo Zakladateľskej listiny spoločnosti Tehos, s.r.o. (č.l. 567) mal súd preukázané, že v zmysle článku VII. písm. f) mohol konateľ rozhodovať o všetkých finančných operáciách až do výšky určenej uznesením valného zhromaždenia. Podľa čl. VI. bod 1. písm. a) Zakladateľskej listiny patrí do výlučnej právomoci valného zhromaždenia rozhodovať o zásadných otázkach investičnej a obchodnej politiky spoločnosti. V čase spáchania žalovaného skutku platilo všeobecne záväzné nariadenie č. 76/2003 (č.l. 714), pričom podľa § 10 ods. 3 nebola pôsobnosť orgánov spoločnosti Tehos, s.r.o. obmedzená nad rámec ustanovení Obchodného zákonníka. V priebehu trestného konania boli už pred podaním obžaloby vyšetrovateľom zabezpečené dve verzie zápisníc zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o. zo dňa 24.10.2006, ktoré boli aj pripojené ako prílohy k protokolu o kontrole vykonanej v spoločnosti Tehos, s.r.o. zo strany mesta Dolný Kubín. Podľa tej verzie zápisnice, ktorá nebola zapisovateľkou (svedkyňa L.) podpísaná a o ktorej sa predseda dozornej rady (svedok Ing. D.) vyjadril, že ju nepodpísal a jeho podpis je len skopírovaný, bola predmetom rokovania dozornej rady v tento deň aj informácia obžalovaného o investíciách súvisiacich s modernizáciou kotolne na biomasu, vrátane výstavby sušiacej a peletovacej linky na kotolni Bysterec (č.l. 653). Podľa druhej verzie zápisnice (č.l. 689) obžalovaný na rokovaní dozornej rady v tento deň informoval len o investíciách súvisiacich s modernizáciou kotolne na biomasu bez bližšej špecifikácie. Už v priebehu prípravného konania vyšetrovateľ zabezpečil aj súbor zápisníc a uznesení valného zhromaždenia spoločnosti Tehos, s.r.o., z ktorých vyplýva, že dňa 26.10.2006 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti Tehos, s.r.o., na ktorom obžalovaný oboznámil členov valného zhromaždenia s výstavbou peletkárne s tým, že túto investíciu by chcel uviesť do prevádzky najneskôr do konca r. 2008 (č.l. 754). Až pred vyhlásením rozsudku prokurátor predložil súdu inú verziu zápisnice z valného zhromaždenia (č.l. 1154), v ktorej už chýba zmienka o takomto bode rokovania. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 6Rob/88/2011 mal súd preukázané, že na základe postúpenej pohľadávky súd právoplatne zaviazal spoločnosť ODOS DK, s.r.o. na zaplatenie sumy 469.146,25 € s príslušenstvom v prospech spoločnosti Tehos, s.r.o. Z výpisu z obchodného registra na meno spoločnosti TEHOS, s.r.o. (č.l. 1174) mal súd preukázané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je mesto Dolný Kubín a konateľom bol od 01.01.2005 do 29.01.2009 obžalovaný. Od 01.05.2009 je konateľom svedok Ing. X.. Podľa výpisu mohol konateľ konať v mene spoločnosti samostatne. Z výpisu z českého obchodného registra na spoločnosť Obilní technika, s.r.o. (č.l. 1176) mal súd preukázané, že táto spoločnosť do 13.01.2007 pôsobila pod obchodným menom MONTICOM - OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. Konateľom tejto spoločnosti je svedok X., a to od 30.01.1995. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť ODOS DK, s.r.o. mal súd preukázané, že v tejto spoločnosti je obžalovaný spoločníkom a zároveň konateľom od augusta 1995. Zo správ o povesti na obžalovaného mal súd preukázané, že tento zatiaľ nebol nikdy súdom odsúdený (č.l. 1179), ani trestne stíhaný v inej veci. V minulosti spáchal dva priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, keď sa opakovane vyhrážal, resp. vulgárne nadával rôznym fyzickým osobám (č.l. 1094
- 1100).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a z nedbanlivosti ho spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Z prečítaných listín a z výpovedí jednotlivých svedkov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Obžalovaný bol v pozícii konateľa spoločnosti Tehos, s.r.o. od 01.01.2005 do 29.01.2009. Jediným vlastníkom (spoločníkom) tejto firmy bolo mesto Dolný Kubín (č.l. 1174). Obžalovaný dňa 10.11.2006 podpísal so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. (č.l. 1176) "Rámcovú kúpnu zmluvu č. 323/2006", na základe ktorej sa firma Tehos, s.r.o. zaviazala kúpiť technologickú linku na výrobu peletiek za cenu 18.491.200,- Kč. Spoločnosť Tehos, s.r.o. postupne zaplatila firme Obilní technika, s.r.o. zálohy na kúpnu cenu vo výške 16.500.000,- Kč, t.j. takmer 90% z kúpnej ceny. Pred zaplatením poslednej dohodnutej splátky vo výške 1.991.200,- Kč sa však obžalovaný dohodol so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. na zrušení kúpnej zmluvy ku dňu 29.06.2007. Medzitým (ešte pred zrušením kúpnej zmluvy) obžalovaný pripravoval umiestnenie tejto linky na Ukrajine v rámci realizácie vlastného (súkromného) podnikateľského zámeru, a tiež požiadal v banke DEXIA o úver pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. na kúpu tejto technologickej linky. Úverová zmluva o poskytnutí úveru pre firmu ODOS DK, s.r.o. bola podpísaná dňa 28.06.2007, a následne (29.06.2007) bola zrušená kúpna zmluva medzi firmou Tehos, s.r.o. a firmou Obilní technika, s.r.o. O pár dní nato (07.07.2007) kúpila firma ODOS DK, s.r.o. tú istú technologickú linku od firmy Obilní technika, s.r.o., ktorá bola následne vyvezená na Ukrajinu v rámci realizácie súkromného podnikateľského zámeru obžalovaného so svedkami F. a F.. Zo schváleného úveru vo výške 30 mil. Sk firma ODOS DK, s.r.o. napokon vyčerpala len 14,5 mil. Sk a zaplatila časť kúpnej ceny za peletovaciou linku vo výške cca 10 mil. Kč. Zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 11,5 mil. Kč firma ODOS DK, s.r.o. predávajúcej firme Obilní technika, s.r.o. nezaplatila. Obžalovaný následne požiadal o zníženie úveru o sumu 15,5 mil. Sk s odôvodnením, že táto časť pôvodne plánovaných úverových zdrojov bola nahradená pôžičkou zo strany firmy Tehos, s.r.o. Po zrušení kúpnej zmluvy č. 323/2006 firma Obilní technika, s.r.o. vrátila firme Tehos, s.r.o. len časť zálohovo zaplatenej kúpnej ceny (5 mil. Kč) a zostávajúcu časť vo výške 11,5 mil. Kč zostala spoločnosti Tehos, s.r.o. dlžná. V decembri 2007 však uzavrela firma Tehos, s.r.o. so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. zmluvu o postúpení, na základe ktorej firma Tehos, s.r.o. kúpila (prevzala) od spoločnosti Obilní technika, s.r.o. pohľadávku voči firme obžalovaného ODOS DK, s.r.o. vo výške 11,5 mil. Kč, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny za peletovaciu linku podľa kúpnej zmluvy č. 342/2007. Za túto pohľadávku sa firma Tehos, s.r.o. zaviazala zaplatiť firme Obilní technika, s.r.o. odplatu vo výške 100% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Následne došlo k zápočtu takto vzniknutej pohľadávky firmy Obilní technika, s.r.o. voči firme Tehos, s.r.o. oproti pohľadávke firmy Tehos, s.r.o., ktorú táto mala voči firme Obilní technika, s.r.o. v rovnakej výške (11,5 mil. Kč) z titulu nevrátenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy č. 323/2006. Nadobudnutá pohľadávka voči firme ODOS DK, s.r.o. nebola firme Tehos, s.r.o. doteraz uhradená. Takýmto konaním teda obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil spoločnosti Tehos, s.r.o. značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom (§ 135a Obch. zák.) ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok. V tejto súvislosti treba uviesť, že konanie obžalovaného treba posudzovať komplexne, počnúc kúpou technologickej linky pre firmu Tehos, s.r.o., cez následné zrušenie kúpnej zmluvy napriek splateniu takmer celej kúpnej ceny, cez uzavretie novej zmluvy v prospech vlastnej firmy obžalovaného, až po prevzatie pohľadávky voči firme obžalovaného firmou Tehos, s.r.o. Samotná kúpa technologickej linky sa totiž ešte z trestnoprávneho hľadiska nejavila ako škodlivý (nehospodárny) úkon v zmysle § 238 Tr. zák. Nebolo predsa preukázané, že by kúpna cena bola neadekvátna, pričom kúpená linka sa skutočne vyrobila a po zrušení kúpnej zmluvy vznikla firme Tehos, s.r.o. na strane aktív bonitná pohľadávka voči funkčnej firme Obilní technika, s.r.o. spočívajúca v povinnosti vrátiť firme Tehos, s.r.o. zaplatenú kúpnu cenu (§ 457 Obč. zák.). Škodlivým a plne nehospodárnym bolo až následné konanie obžalovaného, keď tento "kúpil" od svojho dlžníka (Obilní technika, s.r.o.) pohľadávku voči vlastnej (stratovej) firme ODOS DK, s.r.o. za 100% jej hodnoty, čím vznikla firme Tehos, s.r.o. započítateľná povinnosť zaplatiť firme Obilní technika, s.r.o. odplatu za postúpenie vo výške 11,5 mil. Kč. Tým obžalovaný spôsobil na strane spoločnosti Obilní technika, s.r.o. vznik dovtedy neexistujúcej pohľadávky, ktorá bola následne započítaná oproti reálnej (dôvodnej) pohľadávke firmy Tehos, s.r.o. na vrátenie kúpnej ceny (zálohy) vo výške 11,5 mil. Kč. Firme Tehos, s.r.o. tak napokon zostala len pohľadávka voči firme ODOS DK, s.r.o. vo výške 11,5 mil. Kč, ktorá je stále (ani len sčasti) neuhradená. Až tento absolútne nevýhodný úkon pre spoločnosť Tehos, s.r.o. teda znamenal jasné porušenie povinností konateľa podľa § 135a Obch. zák.
Okresný súd najskôr vyslovil pochybnosti, či bolo takéto konanie predmetom pôvodnej obžaloby a vec vrátil prokurátorovi (č.l. 1067). Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (č.l. 1078) však napokon okresný súd konštatuje, že totožnosť žalovaného skutku zostáva zachovaná aj po úprave jeho formulácie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Možno totiž ustáliť, že totožný skutok bol opísaný aj v pôvodnej obžalobe (v druhej polovici opisu žalovaného skutku), i keď menej prehľadne a zrozumiteľne. Namietané postúpenie (prevzatie) pohľadávky bolo totiž okrajovo spomínané už aj v pôvodnej obžalobe. Okresný súd pri posudzovaní totožnosti skutku vychádzal z judikovaných rozhodnutí iných súdov (ZSP č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997), v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:
- úplnej zhody konania a následku
- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku
- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní
- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR č. 1TdoV 19/2011 - ZSP č. 7/2012). Hoci formuláciu žalovaného skutku orgány činné v trestnom konaní v priebehu trestného konania opakovane upravovali (č.l. 38, 1027, 1058, 1166), okresný súd rešpektujúc názor krajského súdu (č.l. 1078) a ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por. napokon upravil jeho znenie tak, aby jasne a zrozumiteľne pomenúval miesto, čas a spôsob spáchania žalovaného skutku, vrátane ďalších skutočností potrebných na to, aby žalovaný skutok nemohol byť zamenený s iným a zároveň aby opis skutku obsahoval všetky zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu (§ 163 ods. 3 Tr. zák.). V pôvodnej obžalobe prokurátor prioritne kládol obžalovanému za vinu, že kúpil technologickú linku pre firmu Tehos, s.r.o., čím mal porušiť § 135a ods. 1 Obch. zák. Neskôr prokurátor žalovaný skutok upravil (č.l. 1166) a doplnil, že obžalovaný kúpou technologickej linky bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia porušil nielen povinnosti konateľa podľa § 135a ods. 1 Obch. zák., ale aj čl. 8 ods. 2 písm. i) stanov spoločnosti Tehos, s.r.o. (č.l. 564), v spojení s čl. 9 ods. 4, 6 a 7 týchto stanov. Spomínané ustanovenia stanov však v tom čase riešili len nakladanie s už existujúcim (vlastneným) hnuteľným majetkom, ktorý je prebytočný a neupotrebiteľný. Nevzťahovali sa teda na nákup nového majetku. Okrem toho nemožno prehliadať súbežne existujúce ustanovenie čl. VII písm. f) zakladateľskej listiny firmy Tehos, s.r.o., v zmysle ktorého mohol konateľ rozhodovať o všetkých finančných operáciách až do výšky určenej uznesením valného zhromaždenia. Z výsledkov vykonanej internej kontroly vyplýva, že v tom čase nebolo prijaté žiadne obmedzenie právomocí konateľa v tomto smere (č.l. 647), čo napokon potvrdili aj niektorí svedkovia. Kompetenciu obžalovaného ako konateľa tzv. mestskej s.r.o. v tom čase neobmedzovali ani "Zásady hospodárenia s majetkom mesta", ktoré boli schválené mestom Dolný Kubín vo forme VZN č. 76/2003 (č.l. 714). V ustanovení § 10 ods. 3 VZN bolo totiž výslovne uvedené, že pre orgány mestom založených obchodných spoločností platia len také obmedzenia, aké vyplývajú z Obchodného zákonníka. Obmedzenia uvedené v § 10 ods. 1 a ods. 2 VZN sa vzťahovali len na príspevkové alebo rozpočtové organizácie mesta a firma Tehos, s.r.o. takou organizáciou nie je a ani nikdy nebola. Prípadné obmedzenia pre konateľa by mali byť jasné a určiteľné. Dokazovaním sa však preukázalo, že ani mesto Dolný Kubín (jediný spoločník firmy Tehos, s.r.o.) nevie preukázať, či obžalovaný porušil (prekročil) svoje kompetencie. Je nepochybné, že v tom čase súbežne existovali rôzne protichodné interné predpisy (zakladateľská listina, stanovy, VZN č. 76/2003). Mnohí svedkovia (vrátane primátorov a kontrolórov) nevedeli uviesť, kde (a či vôbec) bolo obmedzenie právomocí konateľa v tom čase upravené. Roztrieštenosť vnútornej právnej úpravy, v ktorej bolo ťažké sa vyznať aj inak osobitne kompetentným osobám (primátor, kontrolór), preto nemôže byť kladená za vinu obžalovanému. V tejto nejasnej situácii, ktorú zavinil poškodený (jeho jediný spoločník) nedbalým vymedzením kompetencie konateľa, potom nemožno vyvodzovať trestno-právnu zodpovednosť obžalovaného poukazovaním len na porušenie (nerešpektovanie) všeobecnej kompetencie valného zhromaždenia. V takej situácii je jediným istým a jasným obmedzením právomocí konateľa ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka.
V zmysle § 135a ods. 1 Obch. zák. sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Obžalovaný je povinný si tieto svoje povinnosti plniť za každej situácie. Ani prípadné (viac či menej formálne) prerokovanie kúpy predmetnej technologickej linky s niektorým orgánom firmy Tehos, s.r.o. by ho teda nezbavovalo povinnosti postupovať v súlade s § 135a Obch. zák. Preto súd bližšie neskúmal otázku, ktorá z predložených verzií zápisníc a uznesení zo zasadnutia Dozornej rady Tehos, s.r.o. zo dňa 24.10.2006 (č.l. 657, 689) a z Valného zhromaždenia Tehos, s.r.o. zo dňa 26.10.2006 (č.l. 754, 1154) je pravá. Napriek tomu súd okrajovo poukazuje na vyjadrenie obžalovaného, ktorý pred súdom priznal, že zápisnicu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.10.2006 pozmenil on, pretože zistil, že odtiaľ "vypadla" poznámka o tom, že informoval členov dozornej rady o nákupe peletovacej linky (č.l. 1131). Obžalovaný sám priznal, že v rozpore s § 135a ods. 1 Obch. zák. uprednostnil záujmy firmy Obilní technika, s.r.o. pred záujmami firmy Tehos, s.r.o., keď "prevzal" ich pohľadávku voči jeho súkromnej firme ODOS DK, s.r.o. na firmu Tehos, s.r.o. s odôvodnením, že "ak by ich v tom nechal, bolo by to od neho chrapúnske" (č.l. 1116). Obžalovaný totiž pochopiteľne vedel, v akej hospodársko-ekonomickej situácii je jeho firma ODOS DK, s.r.o., ktorá jej neumožňuje splatiť svoj splatný záväzok v dohľadnom čase. Vedel teda, že ide o prakticky nevymožiteľnú pohľadávku, a preto chcel firme Obilní technika, s.r.o. pomôcť. Rozhodol sa však tak učiniť na úkor ním riadenej firmy Tehos, s.r.o. Škodlivosť tohto úkonu (postúpenia) spočíva najmä v tom, že takúto pohľadávku voči takému dlžníkovi prevzal (kúpil) za 100% jej nominálnej hodnoty. Ani v prípade lukratívnej (bonitnej) pohľadávky nie je odplata vo výške 100% z hodnoty (výšky) postupovanej pohľadávky obvyklá a adekvátna. Chýbal by potom najmä zmysluplný (ekonomicky zdôvodniteľný) motív postupníka, keďže je obvyklým a dôvodným očakávanie postupníka, že sa mu podarí získanú pohľadávku buď ďalej postúpiť (predať) so ziskom alebo vymôcť vyššiu časť, než boli náklady na obstaranie takej pohľadávky. Ani v prípade okamžitého splatenia takto získanej pohľadávky zo strany dlžníka (ODOS DK, s.r.o.) by teda firma Tehos, s.r.o. na tomto "obchode" nič nezískala, keďže výška výnosu by bola rovnaká ako výška odplaty (ceny) za postúpenie pohľadávky. Objektívne teda obžalovaný takýto úkon (postúpenie) nemohol realizovať v dobrej viere, t.j. v snahe konať na prospech spoločnosti Tehos, s.r.o., či na prospech jej jediného spoločníka. O tom, že takto získaná pohľadávka bola vysoko riziková a nebonitná svedčí aj skutočnosť, že súdom priznaná pohľadávka (6Rob/88/2011) doteraz nebola od firmy ODOS DK, s.r.o. vymožená. Pohľadávka de facto nebola ničím krytá, keďže vystavená zmenka (bez ohľadu na jej platnosť) znela len na meno firmy ODOS DK, s.r.o., bez bonitného avalu. Zriadené záložné právo na peletovaciu linku (č.l. 273, 556) nikdy nebolo platné, keďže záložca (ODOS DK, s.r.o.) nikdy nenadobudol vlastníctvo k tejto linke, a teda nemohol s ňou takýmto spôsobom disponovať, čo dodatočne obžalovaný priznal v čestnom vyhlásení (č.l. 272). Napriek doteraz uvedeným skutočnostiam súd pričítal obžalovanému zavinenie len v nedbanlivostnej forme (§ 16 písm. a) Tr. zák.). Hoci voči obžalovanému bolo pôvodne začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný úmyselný zločin podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák., pre takúto právnu kvalifikáciu neboli súdu predložené dôkazy. Obžalovaný síce vykonal (podpísal) namietané zmluvy a úkony úmyselne, ale úmysel páchateľa trestného činu podľa § 237 Tr. zák. musí smerovať nielen k porušeniu povinnosti podľa § 135a Obch. zák., ale aj k spôsobeniu škodlivého následku (v podobe čo i len malej škody). Na naplnenie skutkovej podstaty úmyselného trestného činu podľa § 237 Tr. zák. nestačí, že obžalovaný úmyselne porušil povinnosť opatrovať a spravovať zverený majetok spoločnosti Tehos, s.r.o., ale je potrebné mu preukázať, že jeho konanie úmyselne smerovalo aj k spôsobeniu škodlivého následku (rozh. NS ČR č. 5Tdo/1138/2010). V danom prípade nebolo preukázané, že by obžalovaný chcel úmyselne spôsobiť spoločnosti Tehos, s.r.o. škodu. Jeho vízia podnikania na Ukrajine a splácanie postúpeného záväzku firme Tehos, s.r.o. z tam očakávaného zisku však boli natoľko rizikové a negarantované, že sa objektívne nemohol spoliehať na to, že k vzniku škody nedôjde. Z jeho strany teda išlo o typickú vedomú nedbanlivosť páchateľa. Obžalovaný sa obhajoval tvrdením, že investíciu na Ukrajine nepovažovala za rizikovú ani banka, ktorá mu poskytla úver, nemožno však prehliadať, že banka mala svoju úverovú pohľadávku zabezpečenú z viacerých strán, zatiaľ čo "pôžička z Tehosu" nebola ničím ručená.
Rovnako neobstojí ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že takto konal len pod tlakom okolností s tým, že k zmene subjektu, ktorý napokon peletovaciu linku kúpil, došlo až v dôsledku neochoty mesta Dolný Kubín poskytnúť mu na jej umiestnenie a prevádzku vhodné priestory. Hoci neochota mesta poskytnúť firme Tehos, s.r.o. priestory na prevádzku peletovacej linky nebola ničím preukázaná (oproti tvrdeniam obžalovaného stojí výpoveď svedka V., M. a nájomné zmluvy), treba uviesť, že aj táto skutočnosť by bola len dôkazom o nedostatočnej analýze pripravovanej investície. Je totiž zarážajúce, že obžalovaný uzavrel záväznú zmluvu o kúpe technologického zariadenia v hodnote viac ako 20 mil. Sk, ktorého umiestnenie, t.j. prevádzkové priestory nemal vopred riadne (zmluvne) zabezpečené. Obžalovaný na jednej strane tvrdí, že sa usiloval do poslednej chvíle hľadať riešenie pre firmu Tehos, s.r.o. a preto ešte aj v máji a júni 2006 uhrádzal posledné miliónové splátky (zálohy) kúpnej ceny, ale už o pár dní nato od kúpnej zmluvy odstúpil, pričom pri rokovaní poukazoval na zásadnú zmenu priorít v investičnej oblasti (č.l. 319). Zároveň je však preukázané, že súbežne a dlhší čas pripravoval na Ukrajine vlastný podnikateľský zámer (výpovede svedkov F., M., F., F.) na Ukrajine a vybavoval úver pre svoju firmu na nákup peletovacej linky (svedok I.). Na hlavnom pojednávaní to už obžalovaný ani nepopieral, ale tvrdil, že úver pre svoju firmu vybavoval na kúpu inej linky (č.l. 1114). Svedok X. však jeho vyjadrenia poprel a uviedol, že firma Obilní technika, s.r.o. nikdy nevyrábala súbežne dve technológie, z ktorých jedna by bola určená pre Tehos, s.r.o. a druhá pre ODOS DK, s.r.o. K zrušeniu kúpnej zmluvy firmou Tehos, s.r.o. došlo hneď nasledujúci deň potom, čo obžalovaný podpísal zmluvu o úvere pre jeho firmu ODOS DK, s.r.o. (č.l. 387). Následne (07.07.2007) firma ODOS DK, s.r.o. kúpila linku určenú pôvodne pre Tehos, s.r.o. Obžalovaný napokon poukazoval na skutočnosť, že aj po odhalení jeho činnosti a po odvolaní z funkcie konateľa ponúkal riešenie vzniknutej situácie. Malo ísť o ponuku pre firmu Tehos, s.r.o., aby prevádzkovala výrobu peliet na peletovacej linke, ktorú zabezpečí jeho firma ODOS DK, s.r.o., pričom z produkovaného zisku sa firme Tehos, s.r.o. postupne podarí získať späť vlastné peniaze, ktoré on neoprávnene použil. Je však preukázané, že v tomto smere obžalovaný opakovane poskytoval nepravdivé vyjadrenia zástupcom mesta, keď tvrdil, že linka, ktorú v r. 2009 umiestnil do priestorov firmy Tehos, s.r.o., bola pôvodnou linkou vyrobenou pre Tehos, s.r.o., keďže ju priviezol späť z Ukrajiny (č.l. 696, 277). Z klamstva ho usvedčil svedok X., ktorý potvrdil, že išlo už o inú linku, keďže tá pôvodná zostala nainštalovaná na Ukrajine. Linka pre Tehos, s.r.o. z roku 2008 bola podstatne lacnejšia. Išlo totiž len o repasovanú linku so zníženou kapacitou výroby. Zaplatiť ju mala firma ODOS DK, s.r.o., ktorá tak však neučinila, a preto firma Obilní technika, s.r.o. technologickú linku kupujúcemu (ODOS DK, s.r.o.) odňala a z Dolného Kubína ju odviezla. Nepravdivosť svojich predchádzajúcich vyhlásení napokon obžalovaný priznal vo vyhlásení zo dňa 15.06.2009 (č.l. 272). Hoci sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia obžalovaného o tom, že pôvodne plánoval kúpiť peletovaciu linku pre firmu Tehos, s.r.o., je nepochybné, že obžalovaný dlhší čas vedel, že firma Tehos, s.r.o. pripravovanú technológiu napokon nekúpi. Preto systematicky pripravoval konečný nákup tejto linky pre vlastnú firmu ODOS DK, s.r.o. Popri tom však až do posledného momentu pokračoval v splácaní kúpnej ceny z peňazí firmy Tehos, s.r.o. Cieľavedome teda využil ním spravované finančné prostriedky firmy Tehos, s.r.o. na dočasné úverové preklenutie (prefinancovanie) výroby linky určenej v konečnom dôsledku pre jeho súkromný podnikateľský zámer. To napokon obžalovaný priznal pri rokovaní s bankou DEXIA, keď pri žiadosti o zmenu úveru pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. o.i. uviedol, že pôvodne plánované úverové zdroje (cca 15,5 mil. Sk) už boli nahradené pôžičkou od firmy Tehos, s.r.o. (č.l. 373, 377). Obdobne sa obžalovaný vyjadril aj vo vyhlásení pred vyšetrovateľom (č.l. 62), keď priznal, že technológiu, ktorá bola následne v rámci jeho súkromného podnikateľského plánu vyvezená na Ukrajinu, si kúpil pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. aj za peniaze firmy Tehos, s.r.o. Existuje predpoklad, že pokiaľ by podnikateľský zámer obžalovaného spojený s výrobou peletiek na Ukrajine bol podľa jeho očakávaní ziskový, podarilo by sa mu postupne splatiť finančné prostriedky, ktoré si takýmto spôsobom zo spoločnosti Tehos, s.r.o. "požičal". Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že obžalovaný nebol oprávnený takto konať a používať spravovaný majetok (finančné prostriedky firmy Tehos, s.r.o.) na takýto účel. Taký postup totiž nebol v záujme tejto spoločnosti, ale len v záujme obžalovaného, resp. iných právnických osôb (§ 135a ods. 1 Obch. zák.). Pokiaľ obžalovaný poukazoval na svoju nezištnú prácu a zásluhy na rekonštrukcii (modernizácii) tepelného hospodárstva v meste Dolný Kubín treba uviesť, že žiadnu trestnú činnosť nemožno ospravedlniť (vyviniť) len poukazovaním na dovtedy pozitívne správanie (dobré skutky) páchateľa. Riadne plnenie si správcovských a manažérskych povinností je predsa zákonnou povinnosťou každého konateľa akejkoľvek s.r.o. Ani úspešný a šikovný konateľ teda nemôže zneužiť svoju funkciu na páchanie trestnej činnosti. Úvahy obžalovaného o tom, že celkový ekonomický prínos obžalovaného pre firmu
Tehos, s.r.o. prevažuje ním spôsobenú škodu, sú preto pre posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti irelevantné. Pri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Vzhľadom na rozsah spôsobenej škody, ktorá takmer 20-násobne prekračuje rozsah tzv. značnej škody, ktorej naplnenie je o.i. potrebné pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 238 Tr. zák., súd uvažoval len o uložení trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho z trestov. Uloženie adekvátneho (prísnejšieho) peňažného trestu v danom prípade neprichádzalo do úvahy, keďže by tým mohlo byť zmarené uspokojenie nároku poškodenej spoločnosti (§ 56 ods. 5 Tr. zák.). Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný doteraz viedol riadny život. Oproti tomu nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti trestného zákona (0 až 2 roky) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne však ukladal obžalovanému trest pri hornej hranici takto upravenej trestnej sadzby (0 až 16 mesiacov) vzhľadom na škodlivosť ním zavineného následku. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej škody. Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti, a to vo výške 466.507,33 €. V rámci trestného konania si poškodená spoločnosť Tehos, s.r.o. prostredníctvom svojho splnomocnenca uplatnila nárok na náhradu škody voči obžalovanému v takejto výške (č.l. 122, 1112). Ide o nižšiu sumu, než aká je uvedená v opise skutku (483.403,04 €), avšak súd je v adhéznom konaní viazaný prejavom vôle poškodeného. V trestnom konaní bolo preukázané, že poškodená spoločnosť Tehos, s.r.o. zaplatila firme Obilní technika, s.r.o. zálohy na kúpnu cenu za peletovaciu linku v celkovej výške 16.500.000,- Kč. Tomu zodpovedá suma 20.478.000,- Sk, keď prepočet medzi menami bol uskutočnený kurzom "devíza-stred" platným v čase realizácie jednotlivých platieb tak, ako sú tieto zaznamenané v prílohe č. 4 k protokolu o internej kontrole (č.l. 651). Po zrušení kúpnej zmluvy a predaji linky firme ODOS DK, s.r.o. vrátila firma Obilní technika, s.r.o. poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. len časť zaplatených záloh, a to sumu 5.000.000,- Kč (5.915.000,- Sk). Zostávajúca časť nevrátených záloh tak činí sumu 11.500.000,- Kč (14.563.000,- Sk). V účtovníctve poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. je evidovaná pohľadávka z tohto titulu len vo výške 14.054.000,- Sk. K rozdielu vo výške 509.000,- Sk došlo v dôsledku kurzového rozdielu v období od realizácie zálohových platieb po ich riadne zaevidovanie v účtovníctve, ku ktorému došlo až dodatočne (č.l. 648). z nedbanlivosti inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že taký výrok chýba.