Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/59/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpený: Sidor a partneri, s. r. o., IČO 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO 44 250 029, so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -153 zo dňa 24.3.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že právny predchodca žalovaného, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 5.11.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 44,76 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 20.12.2015, s termínom konečnej splatnosti 11/2020, s mesačnou periodicitou splácania úveru k 20. dňu mesiaca, s RPMN 24,99 %, s ročnou úrokovou sadzbou 25,00 % a s celkovou výškou nákladov v sume 1.012,20 eur. Predchodca žalovaného poskytol žalobcovi sumu 1.500 eur, pričom žalobca na zmluvu zaplatil celkom sumu 268,56 eur. Predčasná splatnosť úveru vyhlásená nebola.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ich presný rozpis, eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, teda aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Pokiaľ predmetné zákonné ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného

výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V súvislosti s tvrdenou absenciou dojednania konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie dospel k záveru, že z údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zrejmá konečná splatnosť úveru, keď je zrozumiteľne uvedený 11. mesiac v roku 2020, čo pri znalosti splatnosti splátky v rámci mesiaca uvedením 20. dňa, je možné vyvodiť, že konečná splatnosť úveru bola 20.11.2020. Žalobca poukazoval na to, že v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov vo výške 10,34 % a jej dvojnásobok potom predstavuje výšku 20,68 %, čo je menej ako výška úrokovej sadzby dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. ktorú uvádzanú výšku priemernej hodnoty ročnej úrokovej sadzby žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa údajov uvádzaných na stránke NBS, zistených súdom prvej inštancie vlastnou činnosťou, v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy, maximálne prípustná výška odplaty pre spotrebiteľské úvery, ktorá predstavuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola pri strednodobej splatnosti úverov od jedného do piatich rokov vrátane vo výške 27,66 %. Ak bola potom odplata dojednaná v zmluve vo výške 25,00 %, nie je odplata v rozpore s dobrými mravmi, keď jej výška je v rozmedzí maximálne prípustnej výšky odplaty, ktorú bolo v zmysle platnej právnej úpravy možné v čase uzatvárania predmetnej zmluvy možné dohodnúť. Súd prvej inštancie sa napokon zaoberal aj žalobcom uvádzaným nedostatkom zmluvy, ktorým malo byť neoverenie úverovej schopnosti spotrebiteľa úver splácať. Žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol podstatné skutočnosti potrebné pre možnosť tohto posúdenia, keď uviedol, kde je zamestnaný a uviedol údaje aj o svojom osobnom stave, počte vyživovacích povinností a výške svojich podstatných výdavkov. Žalovaný v konaní predložil dôkaz o tom, ako a na základe čoho posudzoval spôsobilosť žalobcu ako dlžníka splácať úver, keď skutočnosti uvádzané žalobcom si overil dopytom do Sociálnej poisťovne a dopytom do nebankového registra klientskych informácií a porovnal príjmy žalobcu a jeho výdavky, čím došlo k splneniu si jeho zákonnej povinnosti uloženej mu v rámci skúmania schopnosti dlžníka poskytnutý úver splácať. Súd prvej inštancie mal v danej veci teda za to, že žalovaný úverovú schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa preveril. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú, keď nebol preukázaný taký nedostatok podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý by spôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia , , , . V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné bez opory v právnom poriadku, vykonanom dokazovaní, bez aplikácie príslušných ustanovení právnej úpravy. Žalobca namietal absenciu údaju o dobe trvania zmluvy, keďže údaj uvedený v zmluve tak, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, je nedostatočný. Údaj o dobe trvania zmluvy úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, pričom stanovenie doby trvania zmluvy ako jednej z obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy si vyžaduje presné a jasné vymedzenie informácie. Nepostačuje, ak je spotrebiteľ povinný si odvodzovať takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení zmluvy. Počet (60 splátok) a výška splátok úveru (44,76 eur) predstavovali v čase uzatvorenia zmluvy samostatné zmluvné náležitosti, ktoré súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim, resp. neurčito a nejasne uvedeným údajom o dobe trvania zmluvy. Nepostačuje, ak je spotrebiteľ povinný si odvodzovať takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení zmluvy. Pokiaľ je doba trvania zmluvy pri jej vzniku časovo ohraničená, potom aj vyjadrenie tejto podstatnej náležitosti musí byť vymedzené tak, že je určený začiatok a koniec trvania zmluvy. Žalobca namietal, že pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie z vlastnej činnosti posudzoval len odplatu pre zmluvy, pričom otázke rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi sa vôbec nevenoval. Údaj o úrokových sadzbách uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek je pritom s poukazom na ustanovenie 186 ods. 1 všeobecne známou skutočnosťou, informáciou verejne dostupnou ako aj overiteľnou. Súdom prvej inštancie uvedený údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty považuje žalobca za nepreskúmateľný a i nesprávny z dôvodov, že nie je zrejmý údaj o období (príslušný štvrťrok), v ktorom bola súdom prvej inštancie zistená výška odplaty podľa údajov NBS. Rovnako nevyplýva, či súd prvej inštancie posudzoval údaj zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi alebo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

bankami a pobočkami zahraničných bánk. Je pritom celkom zjavné, že údaj o RPMN v zmluve je bez pochybností vadný z dôvodu, že pokiaľ je úroková sadza jednou zo zložiek pri výpočte RPMN, výsledok výpočtu hodnoty RPMN nikdy za žiadnych okolností nemôže predstavovať hodnotu nižšiu, ako je údaj o ktorejkoľvek zložke celkovej odplaty. Inak povedané, pokiaľ žalovaný určil výšku zmluvnej úrokovej sadzby na 25 %, nemohol pri výpočte RPMN dospieť výsledku RPMN v hodnote 24,99 %, t. j. nižšej. Žalobca v priebehu konania namietal, že do RPMN je potrebné započítať aj náklady spojené s doplnkovou službou – poistným a v tejto súvislosti navrhol i vykonať dokazovanie v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému preukázať existenciu poistného vzťahu. Pokiaľ by teda súd prvej inštancie zisťoval hodnotu RPMN pre zmluvu a následne by tento údaj porovnával s najvyššou prípustnou výškou odplaty pre spotrebiteľské úvery, ktorá podľa zistení súdu prvej inštancie predstavovala výšku 27,66 %, musel by nevyhnutne konštatovať neplatnosť zmluvy najmenej v časti odplaty. Ak aj súd prvej inštancie vlastnou činnosťou overoval súladnosť administratívneho stropu odplaty pre zmluvu, nevyhnutným predpokladom bolo ustáliť správnosť údaju o RPMN, následne zistiť správny údaj o hodnote najvyššej prípustnej výške odplaty z verejne dostupných zdrojov NBS, tento konfrontovať so v zmluve uvedenou a súdom ustálenou (správnou alebo nesprávnou) RPMN a až následne bolo možné, aby súd prvej inštancie vyslovil záver o tom, či pre zmluvu bola alebo nebola najvyššia prípustná výška odplaty žalovaným, resp. právnym predchodcom žalovaného pretočená. V prvom rade žalobca považuje za dôležité namietať, že pokiaľ súd konštatoval, že žalobca nepreukázal že žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je priamo založený dôvod porušenia práva na spravodlivý súdny proces žalobcu tým, že súd prvej inštancie nesprávne žalobcu ako procesnú stranu zaťažil dôkazným bremenom, ktoré podľa hmotnoprávnych ustanovení patrí druhej strane sporu - žalovanému. Žalovaný len nahliadnutím do registra (bez ďalšieho vyhodnotenia získaných údajov) ako veriteľ nemôže odborne posúdiť celkovú finančnú situáciu spotrebiteľa bez toho, aby skúmal aké mesačné výdavky, vyživovacia povinnosť, zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ako je strava, doprava, ubytovanie, aké bežné výdavky a v akej výške mesačne má spotrebiteľ. Z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je známe, že spotrebiteľské úvery sú často poskytované z dôvodu vzniknutej finančnej situácie, kde sa spotrebiteľ nachádza v úverovej špirále, zadlžený ďalšími úvermi, ktoré nie je schopný splácať. Tomu nasvedčuje i prejednávaná vec, keď žalovaný nahliadnutím do NRKI disponoval informáciou o tom, že žalobca je dlhodobo v omeškaní s plnením svojich zmluvných záväzkov, napriek tomu žalobcovi úver poskytol. Bolo na žalovanom, aby tento preukázal, že bonita žalobcu bola náležite skúmaná, že došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal listinnými dôkazmi tvrdené overenie deklarovaného príjmu, resp. nepredložil žiadny relevantný listinný dôkaz svedčiaci o príjme žalobcu. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalobcu trpí takými vadami, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť, nesprávne rozhodnutie vo veci a nezákonnosť samotného rozhodnutia. Konanie je postihnuté aj vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, pretože údaj o dobe trvania zmluvy nemožno stotožňovať s údajom o dátume konečnej splatnosti. V prejednávanom prípade bola informácia o dobe trvania zmluvy uvedená zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim akékoľvek pochybnosti, keď zmluva obsahovala splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2015, splatnosť ďalších splátok v 20. dňa v mesiaci, počet splátok 60 a termín konečnej splatnosti november 2020. V predmetnej zmluve bola výška úrokovej sadzby zhodná s výškou odplaty. Žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah“ úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia. Žalovaný ako veriteľ bol nútený danú splátku spotrebiteľského úveru zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol a stanoviť výšku splátky vo výške 41,87 €. RPMN spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe preskúmavanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 24,99 % je vypočítané v súlade so vzorcom RPMN podľa prílohy č. 2 k zákonu , zároveň žalovaný udáva, že aj úroková sadzba vo výške 25,00 % p.a. je v preskúmavanej zmluve o úvere dojednaná v súlade so zákonom ( Z. z). Žalovaný ako veriteľ inkasoval od žalobcu ako dlžníka výhradne len úroky,

ktoré zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu RPMN vo výške 24,99 %. K námietke ohľadom nezahrnutia poistného do výpočtu RPMN, žalovaný trvá na tom, že poistenie schopnosti splácať úver je fakultatívny inštitút a uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, teda žalobcovi by bol poskytnutý úver na základe oboch predmetných zmlúv aj v prípade, ak by odmietol poistenie. Je teda jasné, že pokiaľ poistné nie je povinnou súčasťou zmluvy ale iba fakultatívnou možnosťou, ktorú môže spotrebiteľ výslovne odmietnuť, nebolo potrebné sumu poistenia zahŕňať do výšky RPMN. Žalobca však vo svojom odvolaní sám uvádza, že výška najvyššej prípustnej odplaty v danom období bola vo výške 26,72 %. Z uvedeného taktiež vyplýva, že dojednaná odplata nepresahovala najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom. Úroková sadzba teda taktiež nepresahovala limit najvyššej prípustnej odplaty. Žalovaný ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Výsledkom tohto posúdenia bolo schválenie žiadaného úveru, keďže žalobcovi ostalo na splácanie žiadanej splátky vo výške 44,76 eur a ďalšie osobné výdavky spolu 399,49 eur. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný nedisponoval údajom o príjme žalobcu pred uzatvorením zmluvy. Ako vyplýva z predloženého dopytu zo Sociálnej poisťovne, tento bol vykonaný dňa 5.11.2015, teda pred uzatvorením zmluvy. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu v tomto prípade nedošlo. Žalovaný si v Sociálnej poisťovni overil informáciu o príjme a úverovú správu z Nebankového registra klientskych informácií. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v priebehu konania opakovane poukázal na to, že z internetovej stránky NBS o údajoch o úrokových mierach podobného úveru v bankách vyplýva, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 5 rokov v mesiaci november 2015 činil úrok 10,34 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 25 % v danom prípade prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Rozhodovacia prax teda považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Žalovaný dôvodí nepatrný rozdiel vo výške úrokovej sadzby 25 % a RPMN 24,99 %, pričom k vlastným tvrdeniam žiadne dôkazy nepredkladá, pričom žiadnym výpočtom nemôže žalovaný vo výsledku dospieť k údaju o RPMN nižšom ako je samotná výška úrokovej sadzby. Žalobca už opakovane v tejto súvislosti tiež uvádza, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 24,99 %, avšak nezohľadňovala splátku s poistením, čo je ďalším dôvodom nesprávnosti údaju o RPMN v zmluve. Žalovaný v priebehu konania žiadny dôkaz pokiaľ ide o fakultatívnosť poistného nepredložil, preto pri mesačnej splátke s poistením by mala byť v zmluve správne uvedená RPMN vo výške 28,01 %. Predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi bol poskytnutý nebankovým subjektom a spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím úveru. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Nesprávnu RPMN potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Nie je zrejmé, z akých predložených dokladov veriteľ pri skúmaní bonity pri poskytnutí úveru vychádzal, pričom v zmluve sú uvádzané mesačné výdavky 20 eur a aj iné mesačné výdavky 25 eur; avšak tento údaj nemôže byť údajom hodnoverným, pretože ak osoba, ktorá žiada o úver, tvrdí, že je osobou ženatou a vyživuje 1 osobu, nie je prinajmenšom možné, aby mala výdavky súvisiace nielen s bývaním, ale aj s uhrádzaním bežných potrieb vo výške 45 eur mesačne. Žalovaný nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov, výdavkov a zohľadnení ďalších skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že ako vyplýva z dokumentu Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 zverejneného Ministerstvom financií SR, priemerná RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk v danom období pri obdobnom úvere bola 13,36 %, teda dvojnásobok predstavoval 26,72%. Teda úroková sadzba, ktorá je zhodná s výškou odplaty nepresahovala stanovenú najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Vzhľadom na to, že dojednaná úroková sadzba je v súlade so všeobecným právnym predpisom, nemôže byť v rozpore s dobrými

mravmi. Žalovaný ako veriteľ uvádza, že inkasoval od žalobcu ako dlžníka výhradne len úroky, ktoré zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu RPMN vo výške 24,99 %. Správnosť výpočtu RPMN vyplýva aj z bodu 3. formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedený vzorec výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. K námietke ohľadom nezahrnutia poistného do výpočtu RPMN, žalovaný trvá na tom, že poistenie schopnosti splácať úver je fakultatívny inštitút. Taktiež celková čiastka úveru je uvedená správne, lebo poistné vzhľadom na to, že nebolo povinné, nepatrí do celkových nákladov. Na výpočet celkovej čiastky preto bola použitá splátka bez poistenia. 60 splátok vo výške 41,87 eur predstavuje 2.512,20 eur. Žalovaný trvá na tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti, konal s odbornou starostlivosťou, teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

11. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801 uzavretej dňa 5.11.2015 medzi Consumer Finance Holding, a..s, IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom je bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

12. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal podstatou argumentácie žalobcu týkajúcou sa vád zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

14. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

16. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením . Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre zamietnutie žaloby v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Predovšetkým z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Súd prvej inštancie totiž v napadnutom rozsudku len uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými a predloženými stranami (ods. 6. rozsudku súdu prvej inštancie) a zistený skutkový stav zhrnul do dvoch viet opisujúcich obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konštatovanie, že predčasná splatnosť úveru nebola vyhlásená (ods. 7. rozsudku súdu prvej inštancie). V odôvodnení rozsudku tak absentuje uvedenie čiastkových zistení súdu prvej inštancie, ich posúdenie z hľadiska, či sú preukázané alebo nepreukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, v nadväznosti na to potom absentuje uvedenie komplexných skutkových zistení v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

17. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vo vzťahu k vecnému zdôvodneniu venoval skúmaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to uvedeniu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej sa venoval rozporu dojednanej odplaty s dobrými mravmi a náležitému posúdeniu schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca už v žalobe (čl. II. žaloby) namietal absenciu doby trvania zmluvy, resp. nedostatočné uvedenie tohto údaju, avšak súd prvej inštancie sa týmto argumentom žalobcu vôbec nezaoberal. Tiež žalobca v žalobe (čl. III. žaloby) poukazoval na rozpor dojednanej výšky úroku s dobrými mravmi, svoju argumentáciu podporil aj odkazom na judikatúru, avšak súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku otázke rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi nevenoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie obmedzil prieskum zmluvy o spotrebiteľskom úvere na zisťovanie maximálnej prípustnej odplaty (ods. 26. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom už ďalej nevenoval pozornosť rozdielu medzi údajom o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 25 %, ktorá je vyššia ako údaj o RPMN vo výške 24,99 % v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v nadväznosti na to správnosti výpočtu RPMN a zahrnutia alebo nezahrnutia poistného do celkových nákladov spotrebiteľa. Žalobca vo svojich písomných podaniach urobených v konaní pred súdom prvej inštancie (vyjadrenie zo dňa 21.5.2021, zo dňa 1.2.2022) poukazoval na nesplnenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, predostrel rozsiahle argumenty vo vzťahu k nedostatočnému skúmaniu bonity spotrebiteľa poukazujúc na konkrétne listinné dôkazy a svoju argumentáciu podporil aj odkazom na iné rozhodnutia odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 27. rozsudku súdu prvej inštancie) sa vo vzťahu k tejto otázke obmedzil len na všeobecné konštatovania, že žalobca v zmluve uviedol podstatné skutočnosti potrebné pre možnosť tohto posúdenia a žalovaný v konaní predložil dôkaz o tom, na základe čoho posudzoval spôsobilosť žalobcu ako dlžník a porovnal príjmy a výdavky žalobcu. Navyše nesprávne súd prvej inštancie uzavrel, že dôkazné bremeno o tejto

otázke leží na žalobcovi. Vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie žalobcu vo vzťahu k tejto otázky (minimálne 7 strán textu) nie je záver súdu prvej inštancie, že žalovaný úverovú schopnosť žalobcu preveril, náležite zdôvodnený. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Nezaoberanie sa všetkými argumentmi žalobcu namietajúcimi v súdenom spore porušenie konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a bez toho, aby súd prvej inštancie podrobne uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku z časti vôbec a z časti nedostatočne reagoval na všetky dôvody podanej žaloby a neposkytol žalobcovi repliku na ním predostreté skutkové a právne otázky týkajúce sa vyššie uvedených dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

18. Vo vzťahu k posudzovaniu výšky odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov súd prvej inštancie úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, keď výšku najvyššej prípustnej odplaty upravuje ustanovenie , ktoré zákonné ustanovenie pri rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité.

19. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý súdny proces je opodstatnená.

20. Závažným pochybením súdu prvej inštancie je aj postup, keď súd prvej inštancie z časti svoje rozhodnutie založil na známych skutočnostiam podľa ustanovenia , že v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy maximálne prípustná výška odplaty pre spotrebiteľské úvery bola pri strednodobej splatnosti úverov od jedného do piatich rokov vo výške 27,66 % (ods. 26. rozsudku súdu prvej inštancie) a z ktorých známych skutočností vychádzal bezpochyby pri konštatovaní, že odplata dojednaná v zmluve vo výške 25 % nie je v rozpore s dobými mravmi. V zmysle ustanovenia je totiž potrebné, aby súd stranám uviedol, že túto skutočnosť bude považovať za preukázanú bez toho, aby o nej vykonal dokazovanie a strany sa mohli k tejto skutočnosti vyjadriť, prípadne ju vyvrátiť. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, keď svoje rozhodnutie z časti založil na jemu známej skutočnosti bez toho, aby stranám oznámil, že nejakú skutočnosť nebude dokazovať a umožnil stranám k nej zaujať stanovisko, prípadne ju vyvrátiť, ak by vyjadrili svoj opačný postoj. V súdenom spore však súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré považoval za preukázané a existujúce, hoci strany o nich nemali vedomosť. I v takomto prípade si súd totiž musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, do ktorého informovania zahrnie aj tieto pre súd prvej inštancie známe skutočnosti. Keďže súd prvej inštancie takýmto spôsobom nepostupoval, vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Navyše ani táto informácia nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku správne identifikovaná, keďže nie je zrejmé, o aké údaje na stránke NBS sa má jednať (napr. údaje o úveroch poskytnutých veriteľmi alebo bankami), k akému dňu, resp. za aké obdobie (príslušný štvrťrok), boli zisťované, ako náležite v odvolaní namietal žalobca. V tomto smere sú tiež zistenia súdu prvej inštancie bez bližšej špecifikácie nepreskúmateľné.

21. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

22. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu ( ); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia , ktoré

odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia , potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní súd prvej inštancie argumentačný základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia právnych noriem. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu, vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností. Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu v rámci prostriedkov procesného útoku (zopakovanú aj v odvolaní). Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodní.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).