Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1595-2004.pdf
PDF · 89.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1595/2004
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného t.č. neexistujúceho právneho subjektu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO:31629962, proti povinnému: ATOM, s.r.o., so sídlom Horná 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 642 993, na vymoženie pohľadávky vo výške 282,05 Eur, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod spis. zn. EX 1496/2004, na základe návrhu oprávneného zo dňa 06.12.2004, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2004 a poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 016207 zo dňa 20.12.2004 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava podal, podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2004, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 282,05 Eur, a to na základe exekučného titulu, platobného výmeru vydaného JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava pod číslom 481/2004 zo dňa 10.05.2004.
Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 016207 zo dňa 20.12.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Václava Kunu, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1496/2004.
Písomným podaním zo dňa 01.02.2012, súdny exekútor podal na tunajšom súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu oprávneného z obchodného registra.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exek. poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania zastavená. Rozhodnutiu o zastavení tak nebráni ani nariadenie odkladu vykonávania exekúcie.
Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že v dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer, ktorý je exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Pre ďalší postup považoval súd za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci je platobný výmer vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu, Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, ktorého právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 exekučného poriadku.
Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f) exekučného poriadku). Exekučný titul v predmetnej exekúcii bol vydaný podľa zákona č. 273/1994 Z.z., pričom pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.
Súd po preskúmaní platobného výmeru, mal preukázané, že tento nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol majetok zdravotnej poisťovne. Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 exekučného poriadku.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009 a z Uznesenia Ústavného súdu č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo 18. februára 2010.
Nakoľko exekučný titul, vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným právnym aktom (paaktom), súd dospel k záveru, že exekučný titul nemá žiadnu právnu silu a preto je tu daný iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a z tohto dôvodu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
V prebiehajúcej exekúcií z aktuálneho výpisu z obchodného registra bolo zároveň preukázané, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2007, pod sp.zn. 7K 70/01-1404, súd zrušil konkurz, vyhlásený uznesením súdu zo dňa 20.04.2001 pod č.k. 7K 70/01 z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2007. Na základe uvedeného bola spoločnosť PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, so sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO 31 629 962, zapísaná v odd. Po, vložke č. 769/B z obchodného registra v celom rozsahu dňom 08.08.2007 ex offo vymazaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( OSP ), sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto podmienky skúma súd aj bez návrhu po celý čas konania.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Skutočnosť, že oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, je dostatočným dôvodom na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc zo zisteného stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona, exekúciu z úradnej povinnosti podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31.08.2005 /, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému, je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení exekúcie má oprávnený, keď exekúcia prebieha na základe nulitného právneho aktu. Nakoľko subjekt oprávneného, ktorému by súd mohol podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie už neexistuje, a súdny exekútor si trovy exekúcie ani neuplatnil, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.