Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-27-2015.pdf
PDF · 113.56 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec, IČO: 51 864 983, za ktorú koná advokát Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1RM/2015-34-I zo dňa 19.01.2015, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa doručila dňa 02.12.2014 Krajskému súdu v Bratislave žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), ktorou požadovala sprístupnenie informácií, či boli vo vzťahu k jej osobe použité informačno- technické prostriedky podľa ustanovení I. časti V. hlavy zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov alebo ustanovení zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“) za obdobie od 01.01.2009 do dnešného dňa (29.11.2014), a či účastnícke stanice registrované na jej osobu boli v rovnakom období odpočúvané.
2. Časť žiadosti vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa použitia informačno-technických prostriedkov podľa I. časti V. hlavy zákona č. 301/2005 Z.z. bola v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpená Okresnému súdu Bratislava I.
3. Krajský súd v Bratislave ako povinná osoba o zvyšnej časti (t.j. či boli vo vzťahu k žalobkyni použité informačno-technické prostriedky podľa ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním, a či účastnícke stanice registrované na jej osobu boli odpočúvané v danom období) rozhodol prvostupňovým rozhodnutím Spr. 6381/14 zo dňa 09.12.2014 tak, že odmietol žiadosť žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií podľa § 8 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že informácie žiadané žiadateľkou spadajú pod režim utajovaných skutočností,
keďže skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním sú podľa Smernice 8/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 12415/2004-31 zo dňa 25.08.2004 v platnom znení (ďalej len „Smernica“) utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia Vyhradené, resp. Dôverné. Žiadosti, ako aj následné rozhodnutia povinnej osoby o udelení, resp. neudelení súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov, sú utajené ako celok a u povinnej osoby sú vedené v listinnej podobe. Informácie požadované žalobkyňou sa v spisoch so zrušeným stupňom utajenia za uvedené obdobie nenachádzajú. Z uvedeného vyplýva, že povinná osoba nie je pôvodcom utajovaných skutočností, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach. Povinná osoba nie je oprávnená rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). Povinná osoba môže zmeniť alebo zrušiť označenie stupňa utajenia len na základe rozhodnutia pôvodcu utajovanej skutočnosti o zmene alebo zrušení stupňa utajenia (§ 5 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Národného bezpečnostného úradu o administratívnej bezpečnosti č. 453/2007 Z.z.). Potvrdenie skutočnosti, či podmienky utajenia v čase podania žiadosti o informácie stále trvajú, by bolo potvrdením, že vo vzťahu k osobe žalobkyne bola podaná žiadosť o udelenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a či bolo vydané rozhodnutie podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane pred odpočúvaním, či už ako záujmovej osobe alebo na účastnícke stanice registrované na jej osobu a zároveň by uvedené znamenalo porušenie povinnosti oprávnenej osoby podľa § 38 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností. Povinná osoba poznamenala, že utajenie sa vzťahuje na celú žalobkyňou žiadanú informáciu. Ďalej uviedla, že požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť, a to z dôvodu, že trestné konania, v ktorých sa rozhoduje o použití informačno- technických prostriedkoch sú vedené v osobitnom registri Ntt, s ktorými má možnosť oboznámiť sa iba príslušný sudca, resp. zamestnanec určený rozvrhom práce, ktorý je oprávnený oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom postup povinnej osoby a rozhodnutie považovala za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie nepreskúmateľné pre zmätočnosť a pre nedostatok dôvodov.
5. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 1RM/2015-34-I zo dňa 19.01.2015 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Spr. 6381/14 zo dňa 09.12.2014 ako zákonné a vecne správne. Rozhodujúcou otázkou, ktorou sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal bolo, či požadované informácie majú charakter utajovanej skutočnosti podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, a teda či bol naplnený dôvod pre nesprístupnenie žalobkyňou požadovaných informácii podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií; zároveň sa zaoberal tým, či povinná osoba v napadnutom rozhodnutí venovala osobitnú pozornosť vymedzeniu dôvodov, pre ktoré nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť tak, aby presvedčila žalobkyňu o správnosti postupu povinnej osoby ako správneho orgánu a zákonnosti vydaného rozhodnutia.
6. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý sa zaoberal podmienkami utajenia. Pod pojmom formálna podmienka utajenia je nutné rozumieť zaradenie predmetnej informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie tejto položky oblasti utajovaných skutočnosti, a pod pojmom materiálna podmienka označenia predmetnej informácie za utajovanú skutočnosť je nutné rozumieť objasnenie, prečo naozaj existuje potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky a z čoho vychádza tvrdenie, že Slovenskej republike by mohla byť sprístupnením informácie spôsobená ujma.
7. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil splnenie formálnej podmienky utajenia požadovaných informácií, keď označil oblasť, v ktorej utajovaná skutočnosť vzniká (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov). Zároveň aj odôvodnil splnenie materiálnej podmienky utajenia, keď uviedol, že sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný účel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, ktoré závažným spôsobom zasahujú do všeobecných práv občanov.
8. Vo vzťahu k preukázaniu formálnej podmienky utajenia odvolací orgán osobitne zdôraznil, že základné vymedzenie utajovaných skutočností určuje vedúci v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane
utajovaných skutočností, ktorý zároveň na základe konkrétnych informácií, ktoré boli utajené, vymedzí podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „Nariadenie o utajovaných skutočnostiach“), ktoré vznikajú pri činnosti právnickej osoby. V pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR je zoznam podľa § 2 ods. 1 citovaného Nariadenia o utajovaných skutočnostiach vydaný Smernicou.
9. Žalovaný objasnil, že povinnú osobu je potrebné považovať za pôvodcu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rozhodnutí, ktorým sa udelil, resp. neudelil súhlas na použitie informačno- technických prostriedkov, ale pri svojej rozhodovacej činnosti vytvorila utajované skutočnosti spracovaním iných (primárnych) utajovaných skutočností, ktorými sú predovšetkým príslušné žiadosti o použitie informačno-technických prostriedkov. Povinná osoba ako pôvodca utajovaných skutočností je následne v zmysle § 7 zákona o ochrane utajovaných skutočností povinná neprestajne a ex offo skúmať trvanie podmienok utajenia. Ak táto potreba pominula, je povinná rozhodnúť o zmene, resp. o zrušení príslušného stupňa utajenia.
10. Pretrvávanie potreby ochrany primárnych utajovaných skutočností bolo pre povinnú osobu zásadnou skutočnosťou pre rozhodovanie o trvaní potreby ochrany ňou vytvorených utajovaných skutočností. Povinná osoba zistila skutkový stav v tom zmysle, že žalobkyňou požadované informácie stále predstavujú utajované skutočnosti, bolo preto potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti jej postupu, pokiaľ išlo o posúdenie existencie dôvodov ich ochrany (materiálna podmienka). Odvolací orgán tiež uviedol, že o prípadnom zásahu do práv a slobôd bude osoba, proti ktorej sa informačno-technické prostriedky použili, oboznámená.
II.
Žaloba
11. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1RM/2015-34-I zo dňa 19.01.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Spr. 6381/14 zo dňa 09.12.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne požadovala náhradu trov konania.
12. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za abstraktné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nevenujúce sa všetkým odvolacím bodom. Žalovaný sa vyjadril iba k dvom a nechal bez povšimnutia ďalších dvadsaťdva, na ktorých argumentácii zotrvala.
13. Následne namietala závery napadnutého rozhodnutia týkajúce sa otázky pôvodcu utajovaných skutočností. Zastávala názor, že súd zodpovedá za svoje rozhodnutie o tajnom sledovaní, a preto nie je možné tak ľahkovážne konštatovať ako žalovaný, že súd je viazaný stupňom utajenia žiadostí bezpečnostných zložiek štátu.
14. Rozhodnutie žalovaného považovala za protirečivé, pretože na jednej strane odvolanie zamietol, a na druhej strane sa priznáva k sledovaniu jej osoby.
15. Záverom uviedla, že nesprístupnením minimálnej informácie, či bola alebo nebola sledovaná orgánmi verejnej moci, došlo k porušeniu jej práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Rovnako sprístupnenie tejto informácie nemôže spôsobiť ujmu Slovenskej republike.
16. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatku dôvodov. Oboma rozhodnutiami došlo k porušeniu práv žalobkyne na prístup k informáciám, porušeniu práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na účinný opravný prostriedok.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutých rozhodnutí a zdôraznil, že o žiadosti žalobkyne prebehlo riadne a zákonné konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia spĺňajúce formálne aj obsahové požiadavky.
18. Uviedol, že prvostupňový orgán včas vydaným rozhodnutím, ktoré malo všetky náležitosti ustanovené zákonom, nevyhovel žiadosti žalobkyne o informácie z dôvodu podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií. V odôvodnení rozhodnutia sa jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom vysporiadal s naplnením tak materiálnej, ako i formálnej podmienky utajenia informácií, ktoré žalobkyňa požadovala sprístupniť.
19. Žalovaný mal za to, že i keď odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia neobsahuje podrobnú odpoveď na každý z dvadsiatich ôsmich bodov prezentovaných žalobkyňou v odvolaní, odvolací orgán sa jasne vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami nevyhnutnými na rozhodnutie vo veci.
20. Akákoľvek bližšia identifikácia skutkových okolností by viedla k sprístupneniu informácie, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť. Obe rozhodnutia jednoznačne formulujú záver, že na informácie požadované žalobkyňou, t.j. či bolo alebo nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by umožňovalo jej tajné sledovanie, sa vzťahujú dôvody nesprístupnenia. Preto jej ani žiadna takáto informácia sprístupnená nebola, a to bez ohľadu na to, že z nejakej pasáže napadnutého rozhodnutia žalobkyňa odvodila, že bola orgánmi verejnej moci sledovaná.
21. Vo vzťahu k rozporu s čl. 13 Dohovoru žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou orgánu rozhodujúceho o žiadosti podľa zákona o slobode informácií, posudzovať rozpor platného právneho poriadku SR s akýmkoľvek ustanovením Dohovoru, navyše v časti, ktorá sa slobodného prístupu k informáciám vôbec netýka. Konanie začaté na základe žiadosti o sprístupnenie informácií žalobkyňa zamieňa s konaním, ktorým sa chce brániť proti prípadnému oprávnenému či neoprávnenému použitiu informačno-technických prostriedkov proti jej osobe.
IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
22. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/27/2015 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/27/2015.
23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 07.11.2023.
24. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
30. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
31. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.
34. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.
35. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z.z. o administratívnej bezpečnosti, označenie stupňa utajenia sa zmení alebo zruší na základe rozhodnutia pôvodcu utajovanej skutočnosti o zmene alebo zrušení stupňa utajenia; pôvodca utajovanej skutočnosti môže rozhodnúť aj o zmene alebo zrušení stupňa utajenia časti utajovanej písomnosti podľa § 3 ods. 1.
36. Podľa § 1 písm. j) Nariadenia vlády o utajovaných skutočnostiach, utajovaná skutočnosť môže vzniknúť z používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
37. Podľa položky č. 1 Prílohy č. 1 Smernice, za utajované skutočnosti v pôsobnosti ministerstva sa považujú skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z.z.
38. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
39. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií žiadaných žalobkyňou, t.j. či boli vo vzťahu k jej osobe
použité informačno-technické prostriedky podľa ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním, a či účastnícke stanice registrované na jej osobu boli v danom období odpočúvané.
40. Správny súd na úvod uvádza, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom.. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.
41. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zákona). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti.
42. Pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou však nie je možné zákon o slobode informácií aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácií neohrozí iný záujem štátu. Takýto implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
43. V danej veci správny súd uvádza, že sprístupnením informácií tak, ako ich žalobkyňa žiadala by nastala potenciálna hrozba nedodržania ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, v zmysle ktorého sú informácie, ktorých sa žalobkyňa domáhala utajovanou skutočnosťou.
44. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením. Správny súd dospel k záveru, že pri sprístupňovaní informácií je vždy potrebné vyhodnotiť, či neexistuje aj implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, vyplývajúce z iných právnych predpisov, na ktoré zákon o slobode informácií výslovne neodkazuje. Manipulácia s utajovanou písomnosťou je tvorba, príjem, evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uschovávanie a akékoľvek iné nakladanie s utajovanou písomnosťou (ďalej aj „manipulácia“), ktorá sa zaznamenáva v administratívnej pomôcke (§ 2 ods. 1 vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti).
45. Vyzradením informácií o použití informačno-technických prostriedkov by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímnym dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana dôležitých záujmov štátu, a preto povinné osoby pri sprístupňovaní informácií musia zvážiť dôvod neposkytnutia informácií, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby poskytnutá informácia neohrozila objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Povinné osoby v individuálnych prípadoch musia v rámci správnej úvahy zvážiť, či by poskytnutím informácií mohol byť zmarený účel trestného konania a či by nebolo ohrozené objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.
46. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje za potrebné prisvedčiť správnosti postupu správnych orgánov, ktoré dospeli k záveru spočívajúcom v nesprístupnení informácie žalobkyni z dôvodu ochrany utajovaných skutočností v zmysle § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, keď správne vyhodnotili, že ňou požadované informácie sú utajovanými skutočnosťami, vychádzajúc z príslušných právnych
predpisov, a to § 2 písm. a) a § 7 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, § 1 písm. j) Nariadenia vlády o utajovaných skutočnostiach, § 5 ods. 1 písm. b) vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z.z. a Smernice. Rovnako tak sa vysporiadali s formálnou a materiálnou podmienkou utajenia požadovaných informácií. Vo vzťahu k formálnej podmienke utajenia správne poukázali na skutočnosť, že táto bola naplnená označením informácie za utajovanú vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež aj s materiálnou podmienkou utajenia sa správne orgány zaoberali dostačujúcim spôsobom, pričom uvedené závery sú podrobne citované v bodoch 7 – 10 tohto rozsudku.
47. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za abstraktné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nevenujúce sa všetkým odvolacím bodom. Správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že rozhodnutie je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v prípade, ak v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako chýba aj argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania. Na jednej strane je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zbytočne zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré sú na úkor zrozumiteľnosti rozhodnutia. Na druhej strane je zároveň potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo správnu úvahu o tom, ako sa správny orgán vysporiadal a ako vyhodnotil skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, a teda, aby jeho rozhodnutie netrpelo nedostatkom dôvodov.
48. Žalobou napadnuté rozhodnutia tieto požiadavky spĺňajú, nakoľko je z nich dostatočne zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový orgán a žalovaný vysporiadali so žiadosťou žalobkyne o sprístupnenie informácií. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nevenovaní sa všetkým bodom odvolania zo strany žalovaného správny súd uvádza, že v predmetnej veci je nutné poukázať aj na to, že akákoľvek bližšia identifikácia skutkových okolností by viedla k sprístupneniu informácie, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť.
49. K námietke pôvodcu utajovaných skutočností správny súd uvádza, že je pravdou, tak ako uvádza žalovaný, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o súhlase na použitie informačno- technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v príslušnej žiadosti oprávneného orgánu, ktorý je ich pôvodcom. Inými slovami, prvostupňový správny orgán nie je pôvodcom utajovaných informácií, a teda má výrazne obmedzené možnosti sprístupnenia informácií, posúdenia trvania utajovania príslušných informácií, čo bol aj prípad predmetnej právnej veci.
50. Ohľadom námietky žalobkyne, že nesprístupnením minimálnej informácie, či bola alebo nebola sledovaná orgánmi verejnej moci, došlo k porušeniu jej práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, správny súd uvádza, že konanie začaté na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií nie je možné stotožňovať s konaním, v ktorom sa žalobkyňa chce brániť proti neoprávnenému použitiu informačno – technických prostriedkov.
51. Správny súd záverom poukazuje, že k totožným právnym záverom dospel aj Najvyšší správny súd SR, a to v rozsudku sp. zn. 6Svk/17/2022 zo dňa 25.10.2022 týkajúcom sa obdobnej žiadosti o sprístupnenie informácií.
52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili, preto správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu účelne vynaložených trov.
54. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.