Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-61-2011.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcúnovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2012 takto,
rozhodol:
P. O., O.. XX.X.XXXX X. P., Z. V. Š. Č.. XXX, D.. P.
j e v i n n ý, ž e
dňa 14.12.2009, prostredníctvom neznámej osoby, zakúpil telefónnu kartu XXXX XXX XXX, z ktorej dňa 15.12.2009, o 18.37 hodine zaslal SMS správu na telefón L. Š., v ktorej sa tomuto vyhrážal, že sa niečo môže stať jemu a jeho trom deťom, ak nezaplatí 110.000,- €, kde peniaze mali byť odovzdané dňa 17.12.2009, o 09.00 hodine vo firme Zlatá Studňa, v obci Š., D. P., ktoré peniaze mal vo firme prevziať obv. P. O. a následne mal po vyzdvihnutí peňazí ísť smerom na P., kde pri preberaní peňazí bol obv. P. O. zaistený príslušníkmi PZ,
t e d a
iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a chcel činom spôsobiť značnú škodu
č í m s p á ch a l
obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona
z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia vecí:
- mobilný telefón zn. O. XXXXi - C. XXXXXXXXXXXXXX
- U. Z. K.. O. XXXX - C. XXXXXXXXXXXXXXX
- F. M. D. Č. XXXX XXX XXX
- F. M. D. Č. XXXX XXX XXX
a
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného P. U., O.. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. P. - Š., H.. V. Č.. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry P., XPv XXXX/XX zo 16.6.2011, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a to ako organizátor podľa § 21 ods. 1/ písm. a/ Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň, v mesiaci november XXXX X. P., na ul. X. pod hrozbou fyzickej likvidácie obv. P. O. a jeho vtedajšej priateľky a pod hrozbou havárie jeho motorového vozidla tomuto prikázal, aby do konca roka 2009 zabezpečil anonymnú telefónnu kartu, kde v prípade, ak to urobí, bude mu poskytnutá finančná odmena, z ktorej na základe ústnych a písomných pokynov obv. P. U. mal následne zaslať SMS správu na telefón L. Š., v ktorej sa tomuto mal vyhrážať, že sa niečo môže stať jemu a jeho trom deťom, ak nezaplatí 110.000,- €, kde peniaze mali byť odovzdané dňa 17.12.2009, o 09.00 hodine vo firme K. F.Ň., X. D. Š., D. P., ktoré peniaze mal vo firme prevziať obv. P. O. a následne mal po vyzdvihnutí peňazí ísť smerom na P. a ďalej postupovať podľa telefonických pokynov obv. P. U.
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 16.6.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v P. na obžalovaných obžalobu sp. zn. XPv XXXX/XX pre obzvlášť závažný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a to ako organizátor podľa § 21 ods. 1/ písm. a/ Trestného zákona (obž. U.) a ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (obž. O.) na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň, v mesiaci november 2009 v P., O. H.. X. P. D.. P. U. hrozbou fyzickej likvidácie obv. P. O. a jeho vtedajšej priateľky a pod hrozbou havárie jeho motorového vozidla tomuto prikázal, aby do konca roka 2009 zabezpečil anonymnú telefónnu kartu, kde v prípade, ak to urobí, bude mu poskytnutá finančná odmena, kde obv. P. O. z obavy pred vyhrážkami dňa 14.12.2009, prostredníctvom neznámej osoby, zakúpil telefónnu kartu 0940 862 740, z ktorej na základe ústnych pokynov obv. P. U. dňa 15.12.2009, o 18.37 hod. zaslal SMS správu na telefón L. Š., v ktorej sa tomuto vyhrážal, že sa niečo môže stať jemu a jeho trom deťom, ak nezaplatí 110.000,- €, kde peniaze mali byť odovzdané dňa 17.12.2009, o 09.00 hodine vo firme Zlatá Studňa, v obci Š., D. P., ktoré peniaze mal vo firme prevziať obv. P. O. a následne mal po vyzdvihnutí peňazí ísť smerom na P. a ďalej postupovať podľa telefonických pokynov obv. P. U..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.1.2012 obžalovaní P. U. R. P. O. vo vzťahu ku skutku kladenému im v obžalobe za vinu vyhlásili, že sú nevinní.
Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výpoveďou obžalovaných U. R. O., P. L. Š., F. F. U., L. M., E. U., E. U., R. U., U.R. P., L. O., Č. F. X. P. X., L. M., U.. E. I., U. O., U. O., X. K. P.. U. T. C. Č.Í. Ď. G. Y. (K. D. X. Y. P. H. D. R. P. X., výpisov telefónnych hovorov atď.).
Obžalovaný P. O. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate v plnej miere priznal k spáchaniu skutku, pričom podrobne popísal svoje konanie tak, ako je uvedené v skutkovej vete odsudzujúcej časti tohto rozsudku, avšak s tým rozdielom, že uviedol, že k tomuto skutku bol prinútený spoluobžalovaným P. U., ktorý sa mu vyhrážal, vydieral (že bude mať dopravnú nehodu, že vie všetko
zariadiť) a ktorého sa bál (lebo mu dokázal vykopnúť nad rameno), pričom mu mal tento napísať na papier, ktorý mu odovzdal pri jednom zo stretnutí, znenie troch sms - správ, ktoré zaslal poškodenému.
Keďže rozhodné skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný ohľadne vlastného priebehu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu boli potvrdzované i výpoveďou poškodeného L. Š. (vypovedal ako mu bolo vyhrážané a ako sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní a rovnako o strachu, ktorý mal zo zaslaných sms - správ, ale rovnako aj o tom ako sa prestal báť, keď zistil, že sa mu vyhrážal obžalovaný O.Í.), svedkov U. P., E. U., P. X. (vypovedali o tom ako si obžalovaný zaobstarával SIM karty a ako sa ich pýtal, či si u nich môže odložiť nejaké peniaze; ako sa obrátil na X., aby mu tento poslal z iného telefónu ním napísanú sms - správu s cieľom naznačiť, že odvoz peňazí si zabezpečil niekto iný ako obžalovaný O. atď.), ktorý každý zo svojej perspektívy popisovali skutočnosti týkajúce sa spáchania skutku (viď vyššie), pričom tieto boli konzistentné a vzájomne sa doplňujúce i s výpoveďou samotného obžalovaného O. ako i ďalšími v trestnom konaní zabezpečenými listinnými dôkazmi (domové prehliadky u obž. O. R. F. X. - objavené mobilné telefóny a SIM karty, z ktorých bolo vyhrážané, či volané, fotodokumentáciou mobilného telefónu poškodeného č. l. 139-142, výpisom odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov a sms správ z mobilného tel. čísla XXXX XXX XXX) súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v odsudzujúcej časti skutkovej vety tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného P. O., že to bol práve obžalovaný P. U., ktorý „vymyslel“ plán ako vydierať poškodeného a ktorý ho mal nútiť vydieraním a vyhrážaním k samotnému zaslaniu výhražných sms správ a konaniu podľa jeho pokynov, jediným priamym dôkazom, ktorý mal osvedčovať uvedené tvrdenie mala byť výpoveď samotného obžalovaného P. O.. Preto súd musel o to dôslednejšie vyhodnocovať dôveryhodnosť obvineného a jeho prípadné motivácie vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, či poškodiť inému. Ako bolo už vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že výpoveď obžalovaného O. bola konzistentná s jeho výpoveďami z prípravného konania pokiaľ išlo o vlastný priebeh skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, jeho výpoveď pokiaľ ide o účasť obžalovaného U. na spáchanom skutku (tak ako mu bolo v obžalobe kladené za vinu) bola vzájomne v priebehu celého trestného konania vzájomne protirečivá a v rozpore s inými, ničím nespochybnenými dôkazmi. Vo svojej výpovedi zo dňa 11.2.2010 mimo iné vypovedal, že obžalovaný P. U. mu pri osobnom stretnutí dňa 14.12.2009, po tom čo zohnal SIM kartu na neznámeho človeka, povedal ako ma pri vydieraní postupovať, že má poslať v určenom čase tri sms - správy s obsahom, ktorý mu mal napísať na papier a odovzdať, pričom obsah týchto obžalovaným U. napísaných sms správ sa presne zhodoval s obsahom správ, ktoré obžalovaný O. skutočne poslal (dňa 15.12.2009 o 18.37 hod.: „Daj boh Šťastia L. Š. X. M.. Stala sa jedna vec na každého to prichádza teraz ste ďalší v poradí mate tri zdrave deti maly L. je v zahraničí, ale mate pekne 2 dcery X. R. G. neradi by sme boli keby sa im niečo stalo takže je to na vas nič nemusite robiť len zaplatiť 110000 eur. bankovky budu 100 a 50 eurovky platne neoznačené zbytočne nemiešajte viac ľudí do toho. napr. policiu vašho švagra T. ... takže budeme to riešiť cez špedíciu ona príde po peniašky k vam do firmi (Š.) dňa 17.12.2009 o 9.00 hod. keď pride šofér pošlite ho smer P. ....“. a ďalšie dve ktorými upresňoval pokyny pre poškodeného). Vo svojej výpovedi z apríla 2011 ako aj na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť presný dátum a ani bližšie popísať okolnosti, ktoré by pomohli súdu ustáliť časový priebeh stretnutí s obžalovaným U., na ktorých sa mu mal tento vyhrážať zabezpečením dopravnej nehody v prípade, ak nebude robiť čo mu obžalovaný U. prikáže a na ktorých mu mal dávať pokyny ako má postupovať pri vydieraní poškodeného, ale uviedol, že dňa 14.12.2009 sa určite s obžalovaným U. nestretol, že sa pomýlil keďže vypovedal v strese po tom čo ho zobrali kukláči. Uvedenému zdôvodneniu rozporu v tejto, pre dôveryhodnosť výpovede obžalovaného, dôležitej okolnosti súd neuveril, keďže v inom popise udalostí - pokiaľ išlo o samotný priebeh skutku bol obžalovaný O. presný i konzistentný so svojimi neskoršími výpoveďami a skutočnosti, ktoré uvádzal boli neskôr potvrdzované inými dôkazmi (zabezpečovanie SIM kariet, komunikácia s priateľmi, ale i okolnosti prečo ukončil „pracovný“ pomer s obžalovaným P. U.). Na dôvažok je potrebné uviesť, že obžalovaný P. U. sa v žiadnom prípade nemohol dňa 14.12.2009 stretnúť osobne s obžalovaným O., keďže bol na rodinnej dovolenke s priateľmi. Uvedenú okolnosť mal súd spoľahlivo preukázanú inými dôkazmi (výpoveďou manželky obžalovaného R. U. - a priateľom E. U.Ý., ktorí vypovedali, že v tom čase boli spoločne na dovolenke v talianskych Alpách).
Práve naopak dôveryhodnosť tvrdení obžalovaného pokiaľ ide o účasť obžalovaného P. U. na spáchanom skutku bola ďalej oslabovaná samotným s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie
absurdným správaním obžalovaného O.. Tento vypovedal, že sa bál, aby na neho „polícia neprišla“ a preto požiadal kamaráta X., aby mu tento na jeho mobil posielal sms správy (akože od neznámeho M.
- ktorý si mal nielen objednávať dopravu od P. U. - špeditéra, ale ktorý si mal výslovne vypýtať ako šoféra obžalovaného O., ktorý mal následne ísť v stanovenom čase po „zásielku“ do firmy poškodeného) z mobilného telefónneho čísla, z ktorého zasielal správy poškodenému, ktorými ho vydieral, aby tak odvrátil podozrenie z jeho osoby ako osoby, ktorá vydierala poškodeného. Teda vykonával určité logické operácie s úmyslom utajiť sa ako priamy páchateľ. Berúc do úvahy uvedené správanie obžalovaného je pre súd ťažko uveriteľné, že by obžalovaný O. zahodil papier na ktorom mal obžalovaným P. U. napísané znenie 3 sms správ, ktoré mal zaslať poškodenému, teda jediný priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval tú skutočnosť, že to bol práve obžalovaný U., ktorý vymyslel celý plán vydierania. Rovnako z výpovede iných svedkov (matky obžalovného O., jeho brata, manželky a priateľov P. Č. U.) nevyplynulo, že by sa im ako najbližším ľuďom obžalovaný O. zdôveril s tým, že je vydieraný P. U. a akým spôsobom. Vyjadrenia P.R. (o tom, že spomenul, že sa obžalovaný O. V. U., či potrebuje SIM kartu pre U.) či matky obžalovaného O. a jeho brata (títo vypovedali, že pred zadržaním obžalovaného O. nevedeli nič o tom, že by mal ich syn ergo brat nejaké problémy) nijakým spôsobom v kontexte iných súdom vykonaných dôkazov nepoukazujú na to, žeby bol obžalovaný O. pred spáchaním skutku v zovretí strachu či obáv tak, ako ich sám uvádzal. Rovnako obžalovaným O. popisované „U. vykopávanie nôh nad jeho plece“ nemôže byť spôsobilé, s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie, bez iných prejavov (ktoré neboli) vyvolať v niekom strach a obavy v takej miere, že by „bezmyšlienkovite“ plnil príkazy iného. Rovnaké úvahy platia ohľadne údajných „vyhrážok“ obžalovaného U. pokiaľ ide o zabezpečenie dopravnej nehody obžalovaného O..
Pokiaľ ide skúmanie motívu obžalovaného O. poškodiť obžalovanému U. tento mal rovnako súd za preukázaný a to z toho dôvodu, že obžalovaný P. U. mal pár mesiacov pred skutkom „prepustiť P. O. zo zamestnania“.
Zo znaleckého posudku P.. U. T., znalca z odboru psychológia, ktorý vypracoval znalecký posudok na obžalovaného P. O. vyplýva, že jeho osoba je emočne nezrelá a labilná, pričom skúmaním zaznamenal u obžalovaného snahu sa javiť v lepšom svetle, a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech i známky nesebakritičnosti, čo znižovalo ako všeobecnú tak i špecifickú vierohodnosť obžalovaného.
Svedkovia L. M. (zamestnanec obžalovaného U.), F. U. (brat obžalovaného U.) k vlastnému priebehu skutku neuviedli nič, vypovedali mimo iné ku okolnostiam za ktorých bol prepustený obžalovaný O. zo zamestnania u obžalovaného Mušku, kde mimo iné uviedli, že sa obaja v podstate rozišli v zlom. Keďže na základe vyššie rozvedených úvah mal súd za to, že časť výpovede obžalovaného P. O. vo vzťahu k miery účasti obžalovaného P. U. na spáchanom skutku, je hrubo nedôveryhodná a to s prihliadnutím na motívy výpovede obžalovaného O. (prítomnosť motívu poškodiť P. U. - pre ukončenie pracovného pomeru, motívu znížiť mieru svojej trestnej zodpovednosti - snaha vyvolať dojem, že bol ku skutku nútený a vydieraný pod hrozbou ťažkej ujmy) a pre hrubé rozpory v podstatných okolnostiach týkajúcich sa miery účasti obžalovaného U. na skutku (viď vyššie - rozpory týkajúce sa časového popisu stretnutí obžalovaného O. R. U.), pre absurdnosť správania obžalovaného O. (viď úvahy o neponechaní si sms správ, ktoré mal zaslať poškodenému ako jedinému priamemu dôkazu proti U. v kontexte jeho snáh o odvrátenie podozrenia vypisovaním fiktívnych sms správ prostredníctvom kamaráta X.) a rovnako s prihliadnutím na závery psychologického posudku na obžalovaného O. (ktorým bola konštatovaná mimo iné i znížená tak všeobecná ako aj špecifická dôveryhodnosť obžalovaného O.), súd rozhodol, že nebolo dokázané, že obžalovaný P. U. v presne nezistený deň, v mesiaci november 2009 v P.D., O. H.. X. pod hrozbou fyzickej likvidácie obv. P. O. a jeho vtedajšej priateľky a pod hrozbou havárie jeho motorového vozidla tomuto prikázal, aby do konca roka 2009 zabezpečil anonymnú telefónnu kartu, kde v prípade, ak to urobí, bude mu poskytnutá finančná odmena, z ktorej na základe ústnych a písomných pokynov obv. P. U. mal následne zaslať SMS správu na telefón L. Š., v ktorej sa tomuto mal vyhrážať, že sa niečo môže stať jemu a jeho trom deťom, ak nezaplatí 110.000,- €, kde peniaze mali byť odovzdané dňa 17.12.2009, o 09.00 hodine vo firme K. F., X. D. Š.É., D. P., ktoré peniaze mal vo firme prevziať obv. P. O. a následne mal po vyzdvihnutí peňazí ísť smerom na P. a ďalej postupovať podľa telefonických pokynov obv. P. U..
Súd na základe vyššie rozvedeného obžalovaného P. U. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
Naproti tomu, berúc v úvahy vykonané dokazovanie a skutkové úvahy vyššie rozvedené a popísané mal súd za preukázané, že obžalovaný P. O. dňa 14.12.2009, prostredníctvom neznámej osoby, zakúpil telefónnu kartu XXXX XXX XXX, z ktorej dňa 15.12.2009, o 18.37 hodine zaslal SMS správu na telefón L. Š., v ktorej sa tomuto vyhrážal, že sa niečo môže stať jemu a jeho trom deťom, ak nezaplatí 110.000,- €, kde peniaze mali byť odovzdané dňa 17.12.2009, o 09.00 hodine vo firme K. F., v obci Š., D. P., ktoré peniaze mal vo firme prevziať obv. P. O. a následne mal po vyzdvihnutí peňazí ísť smerom na P., kde pri preberaní peňazí bol obv. P. O. zaistený príslušníkmi PZ. Uvedené ako bolo skôr rozvedené mal súd za preukázané nielen z výpovede samotného obžalovaného a jeho priznania sa, ale aj z výpovedí iných svedkov (viď vyššie), ktorí každý zo svojej perspektívy popísali skutkové okolnosti tak, že tieto spolu s výpoveďou obžalovaného O.Ž. vytvorili konzistentný sled udalostí, vzájomne sa potvrdzujúcich a osvedčujúcich priebeh skutku tak, ako je vyjadrený v skutkovej vete odsudzujúcej časti tohto rozsudku. Následne súd po právnej stránke posúdil skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, pretože páchateľ iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a chcel činom spôsobiť značnú škodu.
Ťažkú ujmu súd vnímal ako vyvolanie strachu u poškodeného, že v prípade, ak nebude postupovať podľa pokynov obžalovaného O. tak bude ublížené jeho trom deťom. To že uvedená hrozba skutočne vyvolala u poškodeného L.Á. Š. strach o bezpečnosť jeho detí svedčí aj to, že v podstate okamžite kontaktoval orgány činné v trestnom konaní.
Súd mal za to, že obžalovaný sa skutku dopustil v priamom úmysle.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného P. O. súd zistil, že tento je ženatý, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol súdne trestaný, svoj skutok oľutoval.
Obžalovanému P. O. bol ukladaný trest vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 10 do 20 rokov.
Súd u oboch obžalovaného zistil 3 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, j/, l/ (spáchal trestný čin vo veku blízkom mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na jeho vôľovú a najmä rozumovú spôsobilosť - znalec udával, že ide u obžalovaného o osobu s intelektom v subnorme a a že ide o človeka citovo nestabilného; viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a v podstate sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval)) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby) a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 10 rokov do 16 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to na základe nasledovných najmä skutkových úvah.
Prvou a pre súd významnou okolnosťou prípadu bola tá skutočnosť, že počas celého konania nebola prítomná žiadna indícia, že by obžalovaný O. bol plánoval skutočne svoje hrozby adresované poškodenému Š. uskutočniť v prípade, ak by poškodený nesplnil k čomu bol nútený. Druhou podstatnou skutočnosťou, ktorá uvedené nepriamo potvrdzuje je to, že samotný poškodený pre súdom uviedol, že v momente keď zistil „kto je za tým“ prestal sa o svoje deti báť. Tomu, že zo strany obžalovaného išlo o nerozvážnosť a nepremyslenie možných následkov svedčí aj popis jeho osobnosti tak ako vypovedal znalec z odboru psychológia, teda že išlo o osobnosť nezrelú a s rozumom v pásme podpriemeru.
Za takejto skutkovej situácie s prihliadnutím na osobu obžalovaného mal súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 10 rokov až 16 rokov a 8 mesiacov by bolo v danom prípade pre obžalovaného neprimerane prísne.
Na základe uvedeného mal súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov bude pre páchateľa dostatočný a zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov.
Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, kedy v konaní nemôže uložiť kratší trest ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň 10 rokov.
Následne súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa (prvý krát súdne trestaný) za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Pri páchaní predmetného obzvlášť závažného zločinu boli obžalovaným O. použité: mobilný telefón zn. O. XXXXi - C. XXXXXXXXXXXXXX, U. Z. K.. O. XXXX - C. XXXXXXXXXXXXXXX, F. M. D. Č. XXXX XXX XXX R. F. M. D. Č. XXXX XXX XXX, P. H. X. P. D. O. a preto súd mu zároveň uložil trest prepadnutia týchto vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových častiach tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.