Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13S-23-2011.pdf
PDF · 83.95 KB
No categories available
13S/23/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: U. X., bytom Y. U. č. XXX, P. V. právne zast. JUDr. Z. V., advokátom, so sídlom Y. XXX/X-X, P. V., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (predtým Colné riaditeľstvo SR), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 14. januára 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, k rukám advokáta JUDr. Z. V. náhradu trov konania v sume X.XXX,XX Eur.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 14. januára 2011 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňovú exekučnú výzvu Colného úradu Trenčín (ďalej len správny orgán prvého stupňa) zn. XXXXX/XXXX-6631 (XXXX/XXXX) zo dňa 6. septembra 2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán daňovou exekučnou výzvou vyzval žalobcu na úhradu daňového nedoplatku v celkovej výške 484.143,92 Eur, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného výmeru colného úradu zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 2. júna 2009. Žalovaný správny orgán po skutkovom a právnom preskúmaní veci skonštatoval, že prvostupňový správny orgán vydal predmetnú daňovú exekučnú výzvu, v súlade so zákonom.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a za nezákonný považoval aj postup colného úradu (v tomto konaní prvostupňového správneho orgánu), s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/35/2009 zo dňa 9. marca 2010. Namietal, že úlohou žalovaného v danej veci bolo, v zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., preskúmať dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 uvedeného zákona. Ak sa správca dane o uzavretie daňovej dohody ani nepokúsil a napriek tomu vyrubil daň podľa pomôcok, potom podľa žalobcu porušil zásadu zákonnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) a na takúto vadu musí súd prihliadnuť ex offo, hoci by to žalobca aj nenamietal. Žalobca ďalej nesúhlasil s postupom colných orgánov, ktoré za osobu ktorej vznikla daňová povinnosť, podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z., určili žalobcu len preto, že mal predmetný hangár, v ktorom boli zistené tabakové výrobky prenajatý na základe ústnej dohody od p. K. F.. Mal za to, že postup colného úradu pri určení osoby daňového dlžníka musí byť v takýchto prípadoch zameraný na zistenie všetkých skutkových okolností, najmä je nevyhnutné postupovať v slede od vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, cez nájomcu až po neoprávneného užívateľa
a preveriť ich skutočný vzťah k skladovým priestorom so zameraním na detenciu tabakových výrobkov. Na záver vytkol správnym orgánom, že sa nesústredili na zadržanie detentora tabakových výrobkov tým, že by vykonali kontrolu v skladových priestoroch v čase, keď by tento detentor s tabakovými výrobkami nakladal. Naopak kontrolu vykonali v dobe, keď sa v skladových priestoroch nikto nenachádzal a týmto konaním presunuli zámerne celé dôkazné bremeno na osobu žalobcu.
Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania a trov zastupovania. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 21) uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v daňovom konaní nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet zistených v ním prenajatých priestoroch, v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z., mu vznikla daňová povinnosť podať daňové priznanie zo zistených tabakových výrobkov a zaplatiť spotrebnú daň. Vzhľadom k nečinnosti žalobcu, dňa 2. júna 2009 vydal colný úrad platobný výmer zn. XXXXX/XXXX-XXXX, ktorým žalobcovi určil základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v množstve 8.579.600 ks cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 484.143,92 Eur. Následne, po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu - vyššie uvedeného platobného výmeru, vydal colný úrad rozhodnutie, ktorým vo veci právoplatne vyrubenej spotrebnej dane začal voči žalobcovi daňové exekučné konanie a v nadväznosti na to vydal dňa 6. septembra 2010 voči žalobcovi daňovú exekučnú výzvu zn. XXXXX/XXXX-XXXX (XXXX/XXXX). K žalobným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v exekučnom konaní sa pri vymáhaní daňového nedoplatku vychádza z právoplatného exekučného titulu, a preto daňový dlžník nemôže v odvolaní voči daňovej exekučnej výzve uvádzať skutkové a právne okolnosti týkajúce sa merita veci už právoplatne skončeného daňového konania. Žalovaný mal za to, že vznesené námietky žalobcu týkajúce sa pôvodných skutkových okolností prípadu sú pre účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho daňovú exekučnú výzvu, bezpredmetné. K námietke žalobcu, že colný úrad pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok bez predchádzajúcej snahy dohodnúť sa so žalobcom o výške dane, žalovaný uviedol, že takáto snaha nebola v danom prípade dôvodná, pretože žalobca sa k predmetnej daňovej veci od počiatku staval spôsobom, že mu žiadna daňová povinnosť nevznikla. K námietke žalobcu, že colné úrady sa nesústredili v dokazovaní na zadržanie, resp. zistenie detentora zistených tabakových výrobkov, žalovaný uviedol, že bez ohľadu na vyjadrenia žalobcu k českej právnej úprave, záväzným právnym predpisom pre žalovaného bol pri posudzovaní konkrétneho prípadu iba zákon č. 106/2004 Z.z. v spojení s ďalšími všeobecne záväznými právnymi normami, začlenenými do právneho poriadku SR. Navyše, v zmysle dokazovania colného úradu sa pravdivosť tvrdení žalobcu v daňovom konaní nepreukázala, naopak, na základe zistených nejasností a nezrovnalostí prípadu sa o to viac spochybnila, čo vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu a dôkazného bremena ležiaceho na jeho strane len potvrdilo správnosť jeho legitimity v daňových konaniach ako daňového subjektu, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, keď vydali daňovú exekučnú výzvu na vymáhanie daňového nedoplatku evidovaného colným úradom vo vzťahu k žalobcovi, vo výške 484.143,92 Eur.
Daňové nedoplatky podľa zákona č. 511/1992 Zb. môže vymáhať len správca dane (§ 73 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona).
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).
Náležitosti daňovej exekučnej výzvy ako osobitného právneho aktu správcu dane taxatívne určuje § 76 ods. 2 písm. a) až k) zákona č. 511/1992 Zb..
V prejednávanej veci tunajší súd, na pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2012, oboznámil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/64/2010-40 zo dňa 13. októbra 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/20/2011-66 zo dňa 23. novembra 2011. Uvedeným rozsudkom bolo právoplatne zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 20. apríla 2010, ktoré je exekučným titulom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/23/2011. Zástupkyňa žalovaného, na pojednávaní dňa 4. apríla 2012, doručila súdu rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. XXXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 24. februára 2012, ktorým bolo daňové exekučné konanie zastavené. Uviedla, že platobný výmer Colného úradu Trenčín zo dňa 2. júna 2009, ktorý bol exekučným titulom na vymáhanie nedoplatku na základe rozhodnutia žalovaného bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe tejto skutočnosti, právny zástupca žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2012, uviedol, že nie je dôvod, aby sa vo veci ďalej konalo. Z uvedeného dôvodu, žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal priznať náhradu trov konania podľa písomného vyčíslenia.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 250h ods. 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
V predmetnej veci žalobca využil svoje dispozičné právo a žalobu, na pojednávaní dňa 4. apríla 2012, zobral v celom rozsahu späť.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom, Krajský súd v Trenčíne konanie zastavil, s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p..
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c v spojení s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. tak, že na náhradu trov konania zaviazal žalovaného, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Náhradu trov konania priznal krajský súd žalobcovi v celkovej sume 6.963,83 Eur, v zmysle predloženého vyúčtovania doručeného súdu dňa 10. apríla 2012. Táto suma predstavuje trovy právneho zastúpenia vyčíslené za rok 2011: a) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 3 úkony právnej pomoci á 1.389,33 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,41 Eur/1 úkon, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 13. septembra 2011, spolu v celkovej sume 4.190,22 Eur, b) náhrada za stratu času v zmysle § 17 cit. vyhlášky v celkovej sume 49,40 Eur (4x12,35 Eur/1 polhodina), c) cestovné Považská Bystrica - Trenčín a späť v celkovej sume 29,30 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia za rok
2011 v celkovej sume 4.268,92 Eur + 20% DPH (853,78 Eur) = 5.122,67 Eur. Ďalej krajský súd priznal žalobcovi aj trovy právneho zastúpenia vyčíslené za rok 2012: a) v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 1 úkon právnej pomoci á 1.389,33 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,63 Eur/1 úkon, a to za účasť na pojednávaní dňa 4. apríla 2012, spolu v celkovej sume 1.396,96 Eur, b) náhrada za stratu času v zmysle § 17 cit. vyhlášky v celkovej sume 50,84 Eur (4x12,71 Eur/1 polhodina), c) cestovné Považská Bystrica - Trenčín a späť v celkovej sume 31,50 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia za rok 2012 v celkovej sume 1.479,30 Eur + 20% DPH (295,86 Eur) = 1.775,16 Eur. Navyše krajský súd priznal žalobcovi aj náhradu vo výške 66 Eur za uhradený súdny poplatok za podanie žaloby, v zmysle položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu
na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom
rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.