Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_4C-130-2007.pdf
PDF · 97.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/130/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Hollého č. 10, P.O.BOX 78 Trnava, IČO: 00 419 702, zastúpený AK Soukeník - Štrpka s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14 Bratislava proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36 Bratislava, IČO: 17 335 345 o vydanie nehnuteľných vecí takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na trovách právneho zastúpenia 1.777,90 € k rukám advokáta JUDr. Juraja Macka do troch dní.
odôvodnenie:
Navrhovateľ pôvodne označený ako Rímskokatolická cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Hollého 10 Trnava prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 27.04.2007 návrh na vydanie nehnuteľných vecí proti odporcovi v 1. rade Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave a proti odporcovi v 2. rade Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Banská Bystrica.
V návrhu uviedol, že katolická cirkev je v Slovenskej republike registrovanou cirkvou. Navrhovateľ je útvarom rímskokatolickej cirkvi správnou subjektivitou, ktorý je registrovaný na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca bol pôvodným výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v pozemnoknižnej vložke Č.. X H. L.. Ú. D. L.Č., H. H. Č.. XX H. L.. Ú. L. L., H. Č.. XXX H. L.. Ú. L. L., H. Č.. XXX H. L.. Ú. L. L., H. Č.. XXX H. L.. Ú. Y. L., H. Č.. XXX H. L.. Ú. L. L. K. H. Č.. XXX H. L.. Ú. D. L.. Navrhovateľ dňa 28.04.2007 vyzval odporcov podľa Zák. č. 161/2005 Z.z. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie. Podľa § 5 odsek 3 Zák. č. 161/2005 Z.z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Navrhovateľ si preto týmto spôsobom uplatňuje svoj nárok pred súdom. Podľa § 2 odsek 2 Zák. č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 08.05.1945, židovským náboženským obciam od 02.11.1938 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Z tohto ustanovenia vyplývajú štyri kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby oprávnenej osobe mohlo byť navrátené vlastníctvo k nehnuteľným veciam. Po prvé právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov. Navrhovateľ je útvarom Rímskokatolickej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou. Nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v Slovenskej republike. Rímskokatolická cirkev je z právneho hľadiska subjektom sui generis. Dvoma základnými charakteristickými vlastnosťami Rímskokatolickej cirkvi je jej univerzálnosť a jednotnosť. Univerzálny a jednotný charakter Rímskokatolickej cirkvi a jej majetku uznala Slovenská republika uzatvorením Základnej zmluvy zo Svätou stolicou, ktorá bola uverejnená v Zbierke
zákonov pod č. 326/2001 Z.z. Právo na navrátenie vlastníctva je možno uplatniť iba k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a podiely spoločnej nehnuteľnosti. Nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 08.05.1945 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3 Zák. č. 161/2005 Z.z. Navrhovateľ oprávnene podal výzvu na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam u odporcov ako povinných osôb. Proces identifikácie žalovaných nehnuteľností a ich prípadne geodetické zameranie je mimoriadne časovo náročné. Z toho dôvodu navrhovateľ podáva žalobu v záujme vylúčenia zániku práva v zmysle § 5 odsek 3 Zák. č. 161/2005 Z.z. a upresní žalobný návrh po zosúladení aktuálneho stavu s katastrom nehnuteľností na základe aktuálnej identifikácie parciel, prípadne geometrických plánov, overených príslušnou správou katastra, ktoré budú súdu predložené dodatočne v potrebnom počte rovnopisov.
K návrhu na začatie konania ako listinné dôkazy navrhovateľ pripojil potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - cirkevný odbor o právnej subjektivite zo dňa 15.07.2005, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla, výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a výpisy z pozemkovej knihy.
Odporca v 1. rade podaním zo dňa 23.05.2007 predložil súdu písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že výzva navrhovateľa neobsahuje žiadne konkrétne údaje o nehnuteľnostiach, ktoré požaduje vydať, neurčuje ani katastrálne územie, v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú a taktiež je bez uvedenia konkrétneho reštitučného titulu, na základe ktorého prešli do vlastníctva štátu. Odporca v 1. rade predpokladá, že navrhovateľ z dôvodu hrozby preklúzie a v záujme zachovania svojho reštitučného nároku zaslal odporcovi takto formulovanú generálnu výzvu na všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, bez ich identifikácie, ktoré by v prípade včasného uplatnenia mohli spĺňať podmienky na ich vydanie. Navrhovateľ však nepostupoval v zmysle § 5 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. vzhľadom na to, že v stanovenej prekluzívnej lehote sám nemal vedomosť o tom ku ktorým nehnuteľnostiam žiada navrátiť vlastníctvo a ktoré požaduje vydať. Taktiež nepreukázal v stanovenej prekluzívnej lehote zákonom predpokladanú skutočnosť, teda to, akým spôsobom a či vôbec prešli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva štátu v rozhodnom období. Na základe doložených listinných dôkazov nevedia sa vyjadriť k pasívnej legitimácii odporcu vzhľadom na to, že nie je možné posúdiť či je odporca povinnou osobou v zmysle § 4 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. Z týchto dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení tvrdil, že výzva navrhovateľa je neurčitá a nezrozumiteľná, preto je podľa § 37 odsek 1 OZ neplatná, nenastali z nej ani platné následky, pretože nebola splnená v lehote do 30.04.2006 ani odkladacia podmienka, ktorou je preukázanie právne relevantným a nezameniteľným spôsobom odňatie vlastníctva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho právo zaniklo podľa § 5 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z.
V priebehu konania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.06.2008 predložil súdu čiastočné späťvzatie návrhu ako i spresnenie žalobného návrhu. Uznesením zo dňa 09.03.2009 v súlade s ust. § 96 odsek 1 a 2 O.s.p. súd konanie čiastočne v časti o vydanie nehnuteľností parcely pôvodne zapísané vo H. Č.. X L.. Ú. D. L., H. H. Č.. XX L.. Ú. L. L., H. H. Č.. XXX H. L.. Ú. L. L., H. H. Č.. XXX L.. Ú. Y. L., H. H.L. Č.. XXX L.. Ú. L. L., H. H. Č.. XXX L.. Ú. D. L. H. H. L. D. Č.. XX, XX, XX K. XXX D. Q. H. H. Č.. XXX L.. Ú. L. L. zastavil a konanie voči odporcovi v 2. rade taktiež zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2009. Ďalším podaním zo dňa 21.05.2009 právny zástupca navrhovateľa predložil súdu oznámenie o zmene názvu účastníka konania na strane navrhovateľa. Z podania vyplýva, že dňa 14.02.2008 bola vyhlásená apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites o vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Na základe konštitúcie došlo okrem iného k zmene označenia Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy na Trnavskú arcidiecézu, ktorá má právnu kontinuitu po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze a je tým istým subjektom, ktorý bol zriadený apoštolskou konštitúciou Qui Divino z 30.10.1977. Novým názvom navrhovateľa je Rímskokatolická cirkev Trnavská arcidiecéza.
Podaním zo dňa 01.06.2009 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu spresnenie žalobného návrhu. O zmene účastníka konania na strane navrhovateľa súd rozhodol v zmysle § 95 odsek 1 O.s.p. uznesením zo dňa 22.05.2009 a o pripustení upresnenia petitu návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 10.06.2009.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, výzvou na navrátenie vlastníctva, výpismi z pozemkovej knihy, rozhodnutím Č..N.. XXXX/XX, Z. Č..N.. XXXX/XX, A. Č..N.. XXXX/XX, Z. Č..N.. XXXX/XX, A.Í. Č..N.. XXXX/XX, Z. Č..N.. XXXX/XX, A. B. Z. Č..N.. XXXX/XX, XXXX/ XX, vyžiadaním správy od Správy katastra Dunajská Streda a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Predmetom konania je vydanie nehnuteľných vecí podľa reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z. Navrhovateľ výzvou zo dňa 25.04.2006 doručenou odporcom ako povinným osobám 28.04.2006 vyzval odporcov na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle Zákona č. 161/2005 Z.z. Vo výzve uviedol, že dňa 01.05.2005 nadobudol účinnosť Zákon č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Rímskokatolická cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a súčasne všetky orgány, zložky, alebo inštitúcie Rímskokatolickej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy zriadené a ustanovené v zmysle Zákona č. 308/1991 Zb. v platnom znení a v zmysle Kódexu kanonického práva (CIC) ako oprávnená osoba vyzýva odporcov ako povinnú osobu podľa § 4 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (okrem tých na navrátenie, ktorých už boli vyzvaní), pôvodne zapísaných a vedených vo všetkých pozemnoknižných vložkách, v ktorých je uvedený ako pôvodný vlastník orgán, zložka alebo inštitúcia Rímskokatolickej cirkvi vo všetkých katastrálnych územiach na území Slovenskej republiky. Nehnuteľnosti zapísané v uvedených pozemnoknižných vložkách prešli do vlastníctva štátu, alebo obce a boli zapísané v predmetných pozemnoknižných vložkách a na základe dôvodu uvedenom v § 3 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z., čo osvedčuje zápis v časti B v pripojených pozemnoknižných vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. dokumentoch, ktoré na ne odkazujú. Rímskokatolická cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a orgány, zložky, alebo inštitúcie Rímskokatolickej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy sú právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch nehnuteľností, ktorí sú zapísaní v predmetných pozemkových knihách, resp. pozemnoknižných vložkách v zmysle Kódexu kanonického práva a v zmysle Zákona č. 308/1991 Zb.
Podľa § 3 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. sa oprávnenej osobe navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu, alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnená internátov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa Zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, c) odňatia bez náhrady postupom podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, alebo podľa Zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h) prevzatia bezprávneho dôvodu, i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20.04.1960 č. 53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave finančného odboru z 10.01.1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava - Staré mesto z 27.02.1961, j) Zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a Zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbariaristov, komposesorátov a podobných útvarov.
Podľa § 5 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.04.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Je nesporné, že predmetný Zákon č. 161/2005 Z.z. ako aj všetky ostatné reštitučné zákony sú voči všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku predpismi špeciálnymi. Príslušné ustanovenia lex generalis sa použijú subsidiárne, pokiaľ v týchto osobitných predpisoch nie je obsiahnutá vlastná špeciálna právna úprava. Keďže v Zákone č. 161/2005 Z.z. zákonodarca vymedzil časovo, vecne a personálne okruh vzťahov, na ktoré sa reštitučné oprávnenie vzťahuje, je zrejmé, že mal vôľu zasiahnuť do existujúcich majetkových pomerov alebo v obmedzenej miere a len u tých vzťahov, u ktorých nápravu
považoval za žiadúcu a možnú. Tým, že realizoval túto svoju právomoc, stanovil zákonodarca súčasne i rámec rozhodovania o týchto nárokoch, keďže platí, že o rozsahu a podmienkach reštitúcie môžu súdy rozhodovať len v rámci prejavu vôle štátu k reštitúcii, teda v medziach reštitučných zákonov. Tým je daná špeciálna povaha tohto zákona, z ktorej vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje, platí vo vymedzenom rozsahu osobitný režim, ktorý sa premietol v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle citovaného zákona. Týmto základným predpokladom je písomná výzva oprávnenej osoby povinnej osobe a preukázanie jedného z dôvodov navrátenia vlastníctva uvedeného v § 3 zákona. Aby nezaniklo právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, musela svoj nárok u povinnej osoby uplatniť najneskôr v lehote do 30.04.2006. Ustanovenie § 5 Zákona č. 161/2005 Z.z. bližšie nevymedzuje obsah pojmu výzva. Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu, alebo obce z dôvodu uvedeného v ust. § 3 tohto zákona. Povinnosťou súdu bolo skúmať, či výzvou zo dňa 25.04.2006 došlo k riadnemu uplatneniu práva navrhovateľom v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. Aj s prihliadnutím na exitujúcu judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR podľa názoru súdu nemožno výzve navrhovateľa priznať účinky kvalifikovanej výzvy, spĺňajúcej zákonné náležitosti. Je potrebné si uvedomiť, že nárok na navrátenie vlastníckeho práva bol uvedeným zákonom priznaný oprávneným osobám, a nie vlastníkom. Až do uzavretia dohody o vydaní nehnuteľnej veci, resp. vydania rozhodnutia o navrátení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je ich vlastníkom doterajší vlastník, ktorému prislúchajú všetky práva vlastníka. Pôvodný vlastník, ktorého nehnuteľnosti prešli na štát, alebo na inú právnickú osobu v rozhodnom období, je len oprávnenou osobou, ktorej prislúcha právo na uplatnenie nároku. Oprávnené osoby takto v každom reštitučnom konaní nie sú v pozícii vlastníkov, ale len žiadateľov domáhajúcich sa vydania ich bývalého vlastníctva. Prináleží im preto právo dispozície so svojou žiadosťou, t.j. v akom rozsahu a ku ktorým veciam si vlastníctvo uplatnia. V nadväznosti na túto skutočnosť ako i ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka zakotvujúce pre platnosť právneho úkonu podmienku jeho určitosti nemožno preto ani pri výzve oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje svoj reštitučný nárok a uvedenia dôvodu o ktorý ho opiera. Za takúto však nemožno považovať výzvu navrhovateľa, ktorou vyzval odporcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných a vedených vo všetkých pozemnoknižných vložkách, v ktorých je uvedený ako pôvodný vlastník, orgán, zložka alebo inštitúcia Rímskokatolickej cirkvi vo všetkých katastrálnych územiach na území Slovenskej republiky. Naviac za situácie, že pri akceptácii argumentácie navrhovateľa, že zákonodarca za kvalifikovanú výzvu považuje i takto všeobecne koncipovanú výzvu by zákonodarca bremeno preukazovania splnenia predpokladov u oprávnenej osoby presunul práve na osobu povinnú, čo by v zásade bolo popretím i dispozitívneho práva oprávnenej osoby na uplatnenie si svojich nárokov. Vychádzajúc však z dikcie Zákona č. 161/2005 Z.z. je dôvodný záver, že preukazná povinnosť na splnenie podmienok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťažuje práve oprávnenú osobu. Posudzujúc výzvu navrhovateľa súd dospel k záveru, že tento právny úkon navrhovateľa nebol určitý a nekonkretizoval ani dôvod navrátenia vlastníctva, keď poukaz na ust. § 3 odsek 1 citovaného zákona v tomto smere, pri existencii viacerých skutkových podstát nie je postačujúci. Preto nespĺňal zákonom požadované náležitosti výzvy. Keďže navrhovateľ si v zákonnej lehote neuplatnil právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam právne aprobovaným spôsobom, vyvolávajúcim účinky uplatnenia si práva, jeho právo v zmysle § 5 odsek 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. zaniklo. Vo výzve navrhovateľa absentovalo dostatočne konkrétne označenie nehnuteľností, ku ktorým sa navrátenie vlastníctva domáhal. Nedostatok tejto výzvy súd videl najmä v nedostatočnom označení nehnuteľností parcelným číslom a výmerou. Ďalší nedostatok výzvy súd videl v tom, že zo strany navrhovateľa vo výzve nebolo uvedené z ktorého konkrétneho reštitučného dôvodu si uplatňuje svoje nároky spomedzi rôznych reštitučných dôvodov vymedzených v § 3 odsek 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. Pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 odsek 1 Zák. č. 161/2005 Z.z. nemožno ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera. Požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností by bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výzva navrhovateľa zo dňa 25.04.2006 nespĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy podľa § 5 odsek 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. a preto jej doručením povinnému neboli splnené zákonné predpoklady na uplatnenie práva v zákonom ustanovenej lehote do 30.04.2006, čím právo navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zaniklo.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 a 149 odsek 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi v konaní súd priznal náhradu trov, ktoré vznikli právnym zastupovaním odporcu advokátom JUDr. Jurajom Mackom v období od 26.10.2007 do 15.02.2011. Hodnota predmetu konania v období od 26.10.2007 do 14.04.2009 bola 187.193,95 €, pričom hodnota predmetu konania podľa písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu vychádza z hodnoty ornej pôdy, ktorá bola zistená podľa Zák. č. 582/2004 Z.z. a prílohy č. 1. Hodnota predmetu konania v období od 14.04.2009 odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 09.03.2009 do 15.02.2011 do dátumu odvolania plnej moci JUDr. Mackovi bola 10.120,90 €.
Ide o nasledovné úkony právnej pomoci:
prevzatie a príprava zastúpenia - plná moc zo dňa 26.10.2007 - 798,37 €, písomné podanie vo veci samej zo dňa 16.09.2009 - 270,54 €, účasť na pojednávaní dňa 18.09.2009 - 270,54 €, účasť na pojednávaní dňa 21.10.2009 - 270,54 €, spolu 1.610 €.
Vyčíslenie hodnoty režijného paušálu: hodnota režijného paušálu v roku 2007 5,91 € (178,- Sk), jeden úkon právnej služby, hodnota režijného paušálu v roku 2009 - 6,95 € tri úkony právnej služby, spolu 26,76 €.
Náhrada cestovných výdavkov - účasť na pojednávaní dňa 18.09.2009 cesta z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť, použité osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, priemerná spotreba 5,3 l nafty / 100 km, cena nafty 1,112 €, vzdialenosť Bratislava Dunajská Streda a späť 100 km, náhrada za spotrebované pohonné látky 5,3 l x 1,112 €/liter : 100 x 100 km = 5,90 €, základná náhrada 0,183 €/km x 100 km = 18,30 €. Účasť na pojednávaní dňa 21.10.2009 cesta z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť spolu 48,42 €.
Náhrada za stratu času: účasť na pojednávaní dňa 18.09.2009 cesta z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť počet hodín 1hod. 40 minút 4 x 11,59 € = 46,36 €, účasť na pojednávaní dňa 21.10.2009, cesta z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť 46,36 €. Spolu 92,72 €.
Trovy konania spolu: hodnota právnych úkonov 1.610 €, hodnota režijného paušálu 26,76 €, náhrada cestovných výdavkov 48,42 €, náhrada za stratu času 92,72 €. Spolu 1.777,90 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i/ sa rozhodlo bez návrhu, neide o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3/O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2/ O.s.p. ).