Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-96-2022.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SOLE GRILL co, s. r. o., 908 73 Veľké Leváre č. 1363, IČO: 50 342 088, zastúpený: TAX LAW, s. r. o., Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 35 850 370, v konaní o zaplatenie 11.695,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/97/2020 - 149 zo dňa 10. 3. 2022 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/97/2020 - 149 zo dňa 10. 3. 2022 p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 58Cb/97/2020 - 149 zo dňa 10.3.2022 vo výroku I. svojho rozhodnutia zamietol žalobu v celom rozsahu a v nadväzujúcom výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 11.695,57 Eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že mu žalovaný opravnou faktúrou č. 3181017738 žalovaný priznal nárok vo forme preplatku vo výške 11.695,57 Eur, ktorý mu nebol vyplatený. Žalovaný v konaní namietal, že všetky peňažné nároky strán sporu sú vysporiadané. K veci uviedol, že opravná faktúra č. 3181017738, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, bola vystavená na žalobcu ako odberateľa za fakturačné obdobie od 1.1.2018 do 26.10.2018 ako vyúčtovacia faktúra, t. j. opravný doklad ku faktúram za opakované dodanie tovaru a služieb (ODTaS) na základe Zmluvy č. PZ00156915_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 5.11.2018. Podľa interných postupov žalovaného sa opravná „preplatková" faktúra vždy prednostne započíta s pôvodnou „nedoplatkovou" faktúrou, ku ktorej bola vystavená a ak po vykonanom zápočte zostáva z opravnej faktúry preplatok, tento sa môže v rámci zmluvného účtu odberateľa použiť na vyrovnanie iných neuhradených pohľadávok po lehote splatnosti. Žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018 a následne aj list zo dňa 29.1.2019, kde mu na jeho žiadosť zo dňa 9.1.2019 vysvetlil, ako bola faktúra započítaná a aký je stav na jeho účte. Žalovaný vystavil žalobcovi Opravnú faktúru č. 3191008380 vo výške 1.220,94 Eur s DPH k faktúre č. 117204111 a opravnú faktúru č. 3191008539 vo výške 4.028,87 Eur s DPH k faktúre č. 117180468 na základe interného šetrenia reklamácie žalobcu zo dňa 9.1.2019 komisiou pre zníženie časti stočného pri poruche na vnútornom rozvode, s čím bol žalobca oboznámený
listom Odpoveď na žiadosť o zníženie časti stočného z dôvodu poruchy zo dňa 16.1.2019. Žalovaný uviedol, že k väčšiemu úniku vody na odbernom mieste žalobcu došlo z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu bezodkladne zabezpečiť na vlastné náklady vykonanie opravy poruchy na vodovodnej prípojke, dôsledkom čoho bola vyúčtovacia faktúra č. 117180468 zo dňa 7.11.2017 vo výške 9.392,23 Eur s DPH. Faktúra predložená žalobcom bola započítaná s preddavkovou faktúrou č. 4184499190 v sume 1.384,20 Eur s DPH (k tejto faktúre bola faktúra vystavená ako opravná), s preddavkovou faktúrou č. 317620746 v sume 1.384,20 Eur s DPH, s preddavkovou faktúrou č. 317685710 v sume 1.384,20 Eur s DPH a s časťou vyúčtovacej faktúry č. 117180468 v sume 7.542,97 Eur. Preplatok vo výške 5.000,16 Eur s DPH bol poukázaný na účet žalobcu, o čom bol žalobca upovedomený. Žalobca v konaní sporoval existenciu akejkoľvek splatnej pohľadávky žalovaného v čase vystavenia opravnej faktúry s poukazom na čl. VI bod. 9 prvá veta všeobecných obchodných podmienok, keďže faktúra č. 3181017738 bola vystavená dňa 5.11.2018 na preplatok v sume 11.695,57 Eur, bola splatná 19.11.2018, napriek tomu preplatok nebol dodávateľom uhradený. Porucha vodovodu podľa žalobcu netrvala 686 dní a nie je predmetom sporu. Žalobca namietal, že nedošlo k zákonnému legitímnemu započítaniu a akákoľvek dohoda o započítaní nebola z jeho strany schválená.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 11.695,57 Eur, ktorý odôvodnil tým, že mu žalovaný vyčíslil preplatok v tejto výške vo vyúčtovacej faktúre č. 3181017738 a tento mu nevyplatil. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že žalovaný žalobcovi skutočne pri vyúčtovaní po vykonaní odpočtov na odbernom mieste vyčíslil preplatok v sume 11.695,57 Eur. Žalovaný však namietal, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s neuhradenými platbami žalobcu pred začatím konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinami a výsluchom svedkov dospel k záveru, že žalovaným tvrdený spôsob fakturácie vyplýva z čl. VI Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktoré tvorili súčasť zmluvy č. PZ0015915_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Vodné a stočné uhrádzal žalobca ako odberateľ priebežne, pričom priebežnými platbami sa nefakturovala skutočná spotreba, ale spotreba určená na základe spotreby vody a výšky stočného v predchádzajúcom období. Ak bola spotreba v nasledujúcom období nižšia, na základe zistenia skutočnej spotreby bola vystavená vyúčtovacia faktúra. Rozdiel vyčíslený vo vyúčtovacej faktúre nie je možné automaticky považovať za preplatok odoberateľa, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný má v zmysle zákona a všeobecných obchodných podmienok povinnosť odberateľovi tento preplatok vrátiť iba vtedy, ak voči odberateľovi neeviduje žiadne svoje splatné pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že faktúra č. 3181017738 nepreukazuje, že rozdiel medzi žalobcom vykonanými platbami a jeho spotrebou zodpovedal preplatku vo vyúčtovacej faktúre a nemožno ju považovať ani za dôkaz, že žalovaný voči žalobcovi v čase jej vystavenia neevidoval žiadne splatné pohľadávky. Súd prvej inštancie vyhodnotil nesúhlas žalobcu z jednostranným úkonom žalovaného vo vzťahu k platnosti alebo neplatnosti jednostranného započítania ako irelevantný. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok nahrádzajúci splnenie. Jeho následky sú podobné ako pri splnení, keďže dochádza k uspokojeniu veriteľa. Predpokladom započítania je existencia navzájom sa kryjúcich pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu a musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalobca v konaní nerozporoval doručenie započítacieho prejavu žalovaného, rozporoval iba skutočnosť, že žalovaný v čase vystavenia faktúry č. 3181017738 nemal voči nemu žiadnu pohľadávku, čo preukazoval práve spomenutou faktúrou ako jediným dôkazom, ktorý na podporu svojich tvrdení v konaní súdu predložil. Súd prvej inštancie zo započítacieho prejavu uzavrel, že žalovaný v ňom uviedol neuhradené faktúry žalobcu za vodné a stočné a predložil súdu prvej inštancie zoznam a detaily jednotlivých platieb žalobcu, z ktorých úhrada faktúr č. 125000008809 zo dňa 13.12.2017 v sume 1.384,20 Eur, č. 125000031958 zo dňa 12.1.2018 v sume 1.384,20 Eur a č. 1600022384 zo dňa 23.11.2017 v sume 9.392,23 Eur nevyplýva. Žalobca v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné odvodiť, že tieto pohľadávky žalovaného v okamihu započítania neexistovali a nepredložil dôkazy o úhrade faktúr.
3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 4 ods. 3, § 15 ods. 7 písm. b), § 22 ods. 1 vety prvej a § 22 ods. 2 z. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách; § 358, § 359 a § 360 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 580, § 581 ods. 1 až ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (obsahom tohto odvolacieho dôvodu je vada nesprávnych skutkových zistení, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - poznámka odvolacieho súdu). V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby mu priznal nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že sa s napadnutým rozhodnutím nestotožňuje, keďže má za to, že vec bola nesprávne právne a fakticky posúdená a boli porušené práva na spravodlivý proces. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie mal ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť započítacieho úkonu žalovaného, ktorú (resp. splnenia podmienok na takýto úkon) žalobca od začiatku konania namietal. Žalobca namieta, že sa súd prvej inštancie v rozhodnutí obmedzil na právny výklad k započítaniu, uvedenie teoretických poznatkov a základného účelu a charakteru tohto inštitútu a nezaoberal sa konkrétnym úkonom, ktorým sa bráni žalovaný proti uplatnenému nároku žalobcu (Oznámenie o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018), jeho formálnymi či obsahovými náležitosťami za účelom posúdenia jeho platnosti. Žalobca považuje jeho obsah za zmätočný, nakoľko ak je v jeho názve uvedené, že ide započítanie pohľadávok so záväzkami, nie je z neho jasné, čo je pohľadávka a čo je záväzok a o koho pohľadávku a záväzok ide a za zmätočné považuje odčítavanie jednotlivých súm, čomu nezodpovedá konečná suma. Žalobca tiež namieta existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. Súd prvej inštancie mal podľa odvolateľa posúdiť kumulatívne splnenie všetkých podmienok na započítanie, najmä čo sa týka spôsobilosti započítania, oznámenie druhej strane za účelom začatia účinku započítania a až následne rozhodnúť o obrane žalovaného a nároku žalobcu uplatneného žalobou. Nevysporiadaním sa s namietanou platnosťou právneho úkonu (vzájomného započítania pohľadávok) ako predbežnou otázkou v konaní dostačujúco súd prvej inštancie podľa odvolateľa urobil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 27.10.2023.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na dôvody uvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:
10. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že odvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.
12. Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že záver súdu prvej inštancie o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a vzal do úvahy všetky dôkazy, ktoré boli významné z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku a ktoré boli sporovými stranami označené a predložené, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení, ani na vyvrátenie procesnej obrany žalovaného, súdu okrem jedinej listiny, faktúry č. 3181017738, nepredložil žiaden iný dôkaz.
13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd ustálil, že žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia nevyplateného preplatku z vyúčtovania odberu pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd za fakturačné obdobie od 1.1.2018 do 26.10.2018 vo výške 11.695,57 Eur vyúčtovaného opravnou faktúrou č. 3181017738 zo dňa 05.11.2018 so splatnosťou 19.11.2018. Zmluvný vzťah medzi stranami je založený Zmluvou č. PZ00156915_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 20.05.2010, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, predloženej žalovaným. Žalovaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie preplatku nesporoval, ale v rámci procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalobcu zanikla pred začatím konania jednostranným započítaním s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi z titulu nezaplatených faktúr za služby, a to faktúry č. 125000008809 zo dňa 13.12.2017 v sume 1.384,20 Eur, faktúry č. 125000031958 zo dňa 12.1.2018 v sume 1.384,20 Eur a faktúry č. 1600022384 zo dňa 23.11.2017 v sume 9.392,23 Eur, keď žalovaný urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu doručením Oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018. Žalovaný teda neuplatňoval svoje nároky kompenzačnou námietkou v zmysle § 147 ods. 2 CSP, ale tvrdil, že svoje protipohľadávky započítal voči uplatnenej pohľadávke žalobcu ešte pred začatím konania hmotnoprávnym kompenzačným prejavom, v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu zanikla pred začatím konania.
14. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je, že: 1/ súd prvej inštancie mal ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť započítacieho úkonu žalovaného, resp. kumulatívne splnenie podmienok na takýto úkon, 2/ mal posúdiť formálne či obsahové náležitosti Oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018, 3/ posúdiť platnosť jednostranného započítania pohľadávok, keďže žalobca s takýmto právnym úkonom žalovaného nesúhlasil a neschválil ho, 4/ vysporiadať sa s jeho zmätočnosťou, keď jeho obsah nereflektuje jeho názov, nie je z neho jasné čo je pohľadávka a čo je záväzok a o koho pohľadávku alebo záväzok ide a odčítavaniu jednotlivých súm nezodpovedá konečná suma, 5/ napokon žalobca namieta existenciu pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie voči pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenie uplatňuje v konaní. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu ani napadnutého rozhodnutia žalobcom vytýkané vady nesprávnych skutkových zistení nevyplývajú. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal zásadnou spornou otázkou pre rozhodnutie vo veci, a to žalovaným tvrdeným zánikom pohľadávky žalobcu pred začatím konania jednostranným započítaním, ktoré žalobca považuje za neplatné.
15. Odvolací súd uvádza, že aj pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov platí základná právna úprava započítania, ako jedného zo spôsobov zániku záväzku, obsiahnutá v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) ktorú dopĺňa Obchodný zákonník <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>niektorými (osobitnými) ustanoveniami o započítaní pohľadávok v ustanoveniach § 358 - 364 Obchodného zákonníka. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Okrem predpokladov týkajúcich sa vlastností alebo kvality pohľadávok (rovnorodosť, vzájomnosť, neexistencia zákazu započítania, § 581 Občianskeho zákonníka, či existencia dohody strán podľa § 364 Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje v obchodno-záväzkových vzťahoch započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky), je ďalším nevyhnutným predpokladom započítania existencia započítacieho (kompenzačného) prejavu. K zániku pohľadávok totiž nedochádza len ich samotným stretom, voči druhému účastníkovi právneho vzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu. Ide teda o adresný právny úkon, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento úkon musí byť teda predovšetkým slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka však okrem toho ustanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až okamihom, keď jej dôjde. „Dôjdením“ sa rozumie okamih, keď sa prejav vôle (ústny, prípadne listina s ním) dostane do dispozičnej sféry adresáta, takže sa s ním tento môže oboznámiť. Týmto okamihom nastáva fikcia, že pohľadávky zanikajú spätne k okamihu, kedy sa stretli. Zánik pohľadávok nenastáva vo všeobecnosti automaticky okamihom vystavenia započítavanej faktúry (05.11.2018) ani okamihom jej splatnosti (19.11.2018). Pre účinky započítania sa vyžaduje právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu adresovaný druhému účastníkovi. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dochádza v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Námietka žalobcu, že so započítaním nesúhlasil, je irelevantná, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, pre započítanie jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, možno ho vykonať aj proti jeho vôli.
16. Pokiaľ žalobca namieta platnosť započítacieho úkonu žalovaného, resp. kumulatívne splnenie podmienok na takýto úkon, v prvom rade ničím nepreukázal neexistenciu protipohľadávok žalovaného spôsobilých na započítanie. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal zaplatenie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi z titulu neuhradených faktúr č. 125000008809 zo dňa 13.12.2017 v sume 1.384,20 Eur, č. 125000031958 zo dňa 12.1.2018 v sume 1.384,20 Eur a č. 1600022384 zo dňa 23.11.2017 v sume 9.392,23 Eur. O úhrade týchto pohľadávok splnením alebo iným spôsobom nahrádzajúcim plnenie neoznačil ani nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz. Z listinných dôkazov produkovaných žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, a to najmä Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (čl. VI.), Oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018, listu žalovaného zo dňa 29.1.2019 vyplýva, že žalovaný započítal tzv. opravnú faktúru č. 3181017738 vo výške 11.695,57 Eur (teda vyúčtovaciu faktúru) voči preddavkovej faktúre č. 4184499190 v sume 1.384,20 Eur, ku ktorej bola vystavená a pohľadávkam z titulu neuhradených faktúr č. 317620746 v sume 1.384,20 Eur, č. 317685710 v sume 1.384,20 Eur s DPH a s časťou faktúry č. 117180468 v sume 7.542,97 Eur (vystavená na sumu 9.392,23 Eur). Vo vzťahu k námietke žalobcu zmätočnosti, že odčítavaniu jednotlivých súm nezodpovedá konečná suma numerickým výpočtom odvolací súd zistil, že súčet započítaných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 11.695,57 Eur (3 x 1.384,20 Eur +7.542,97 Eur). Pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyčíslená faktúrou č. 3181017738 predstavuje rovnako sumu 11.695,57 Eur.
17. V prípade započítania jednostranným právnym úkonom sa pre jeho platnosť vyžadujú náležitosti podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolacia námietka žalobcu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal obsahovými a formálnymi náležitosťami Oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2018, je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z obsahu Oznámenia o započítaní je zrejmé, ktoré svoje pohľadávky voči žalobcovi žalovaný uplatňuje na započítanie voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému z opravnej faktúry č. 3181017738 a v akej výške. Aj keď dňa 06.11.2018 nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 3181017738 splatná (splatnosť opravnej faktúry bola 19.11.2018), možnosť započítania akýchkoľvek pohľadávok dodávateľa upravuje dohoda strán. Započítanie v posudzovanej veci tak nie je neplatné ani z dôvodu neskoršej splatnosti opravnej faktúry, keď ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka umožňuje na základe dohody strán započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Zo Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd vyplýva, že v prípade, že dodávateľ eviduje voči odberateľovi akékoľvek splatné pohľadávky, je oprávnený jednostranne započítať svoju splatnú pohľadávku voči odberateľovi s preplatkom v zmysle vyúčtovacej faktúry (t. j. s pohľadávkou odberateľa voči dodávateľovi). V prípade, ak dodávateľ neeviduje voči odberateľovi žiadne splatné pohľadávky alebo ak je preplatok vyšší ako celková suma splatných pohľadávok, dodávateľ vráti odberateľovi preplatok alebo jeho časť do 14 (štrnástich) kalendárnych dní odo dňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, ak
nie je v zmluve uvedené inak. Odberateľ a dodávateľ sa dohodli, že dodávateľ je oprávnený započítať akúkoľvek svoju pohľadávku voči odberateľovi s akoukoľvek pohľadávkou odberateľa voči dodávateľovi (viď. bod 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
18. Odvolací súd z uvedeného dôvodu preto rovnako ako súd prvej inštancie posúdil procesnú obranu žalovaného ako dôvodnú a riadne preukázanú. Záver súdu prvej inštancie, že prišlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky pred začatím konania (17.04.2019 doručením návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu) započítaním jednostranným úkonom žalovaného zo dňa 06.11.2018, ktorého doručenie žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nesporoval, odvolací súd posúdil ako vecne správny. Z dôvodu zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní pred jeho začatím je potom správne aj meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej.
19. Odvolací súd preto viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku II. o náhrade trov konania vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).