Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-112-2011.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a. s., so sídlom Košice, Werferova 3, IČO: 36 572 586, zastúpený JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom so sídlom Košice, Urbánkova 6, proti odporkyni: O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XX/XX, o zaplatenie 1.890,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 20. júna 2011, č. k. 8C/24/2011
- 46, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, ďalej vo výroku, ktorým súd určil ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 47,60 % za neprijateľnú zmluvnú podmienku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.189 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z tejto sumy ročne od 26. 04. 2010 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva celý dlh zročným. Druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 1.890,60 eura až do zaplatenia v dôsledku späťvzatia tejto časti návrhu navrhovateľom konanie podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil. Tretím výrokom návrh vo zvyšnej časti zamietol. Štvrtým výrokom určil ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 47,60 % uvedenú v článku II. bod. 3.h/ zmluvy o finančnom prenájme č. 9030090776 zo dňa 16. 12. 2009 za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Napokon piatym výrokom súd prvého stupňa uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 74,72 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 3, § 41, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a), k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 16. 12. 2009 uzatvorená Zmluva o finančnom prenájme č. 9030090776, predmetom ktorej boli parný vysávač, sada riadu, multirobot a taška v hodnote spolu 1.199 eur a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť túto sumu v mesačných splátkach po dobu 30 mesiacov po 63,02 eura počnúc mesiacom január 2010 vždy k 25. dňu v mesiaci (1.890,60 eura). Rovnako mal za preukázané, že pri podpise zmluvy odporkyňa zaplatila akontáciu vo výške 10 eur a potom už žiadne ďalšie splátky neuhradila. Súd predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ust. § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Uvedené podľa názoru súdu malo za následok, že pokiaľ určité otázky neboli výslovne upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. S poukazom na uvedené súd považoval oprávnenie navrhovateľa zakotvené v článku II.6.h) Zmluvy požadovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 47,60 % za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok. Z uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa na navýšenú cenu tovaru zo sumy 1.199 eur na 1.900,60 eura za neprijateľnú zmluvnú podmienku, priečiacu sa dobrým mravom. Takéto dojednanie by podľa názoru súdu nepochybne znamenalo zvýhodnenie veriteľa na úkor odporkyne ako spotrebiteľa. Navyše takýto výkon práva navrhovateľom súd posúdil ako odporujúci dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nepožívajúci právnu ochranu. Súd ďalej priznal navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. (v znení novely č. 586/2008 Z. z.) aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 26. 04. 2010 do zaplatenia, t. j. odo dňa, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s uhradením celého dlhu. K námietke odporkyne, že v danom prípade bola podvedená, súd uviedol, že je viac ako nepravdepodobné, aby sa dospelá osoba domnievala, že za 10 eur dostane od cudzej právnickej osoby dar v hodnote skoro 1.200 eur, pričom vrátenie tovaru odporkyňou dňa 15. 06. 2011 súd posúdil ako odstúpenie od zmluvy jednostranným právnym úkonom. Vzhľadom k tomu, že tento úkon odporkyňa urobila až po uplynutí 7 pracovných dní (čl. V písm. b) Všeobecných obchodných podmienok), na odstúpenie prihliadnuť nemohol. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods.1-3 OSP a v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v pomere jeho 62,89 % -ného úspechu v celkovej výške 74,72 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh čiastočne zamietol ako aj proti výroku o určení ročnej percentuálnej miery nákladov za neprijateľnú zmluvnú podmienku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukazujúc na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného k 22. 05. 2008), ako i ust. § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 2, 3 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, mal za to, že ako dodávateľ uzatvoril s odporkyňou ako spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou odloženej platby - splátky, na základe ktorej umožnil jej nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vrátane RPMN vo výške 47,60 %, v dôsledku čoho nie je možné zmluvu v časti RPMN považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy a ani konštatovať jej rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia o neprijateľných podmienkach sa nevzťahujú na predmet a cenu plnenia. Ďalej uviedol, že súd aplikoval postup v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. zákona účinného od 01. 06. 2010, teda po uzavretí predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne výška RPMN v neprospech spotrebiteľa považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom zákon č. 568/2007 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy, ktoré novelizoval z. č. 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2009 v § 4 ods. 3 riešil len otázku bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia zákonom požadovaných údajov a teda nepostihuje zmluvu - úver bezúročnosťou v prípade uvedenia nesprávnej výšky RPMN.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyhovujúci výrok, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 1.189 eur s príslušenstvom a výrok o zastavení konania v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty neboli odvolaním napadnuté, preto ich odvolací súd nepreskúmaval a nadobudli právoplatnosť.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.
Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti absentujú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia stanovené v ust. § 157 ods. 2 OSP, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola účastníkovi
- navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Odvolací súd dodáva, že ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia len uviedol to, že z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa oprávnenia navrhovateľa požadovať od klienta RPMN vo výške 47,60 %, považoval nárok navrhovateľa na navýšenú cenu tovaru zo sumy 1.199 eur na 1.900,60 eura za neprijateľnú podmienku, priečiacu sa dobrým mravom. V odôvodení však absentuje odôvodnenie výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a špecifikácia, z čoho táto zamietajúca časť pozostáva. Navyše nie je možné zistiť, o akú zvyšnú časť ide, keďže absentuje akékoľvek skutkové a právne zdôvodnenie, ako aj to, z akých skutkových a právnych podkladov vychádzal, keď dospel k uvedenému právnemu záveru o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporkyňou ako kupujúcou uzatvoril ako predávajúci dňa 16. 12. 2009 v súlade s ust. § 489 Obchodného zákonníka zmluvu o finančnom prenájme, ktorej predmetom boli hnuteľné veci - parný vysávač, sada riadu, multirobot a taška, v celkovej hodnote 1.900,60 eura. Odporkyňa sa zaviazala túto cenu zaplatiť v dohodnutých splátkach ( 30x po 63,02 eura) , no ani jednu nezaplatila, okrem sumy 10 eur pri podpise zmluvy, čím sa stal celý dlh splatný. Preto sa domáhal od odporkyne zaplatenia istiny 1.890,60 eura s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a trovy konania. Súd napadnutým rozsudkom prisúdil navrhovateľovi sumu 1.189 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh zamietol (konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty bolo zastavené). Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, z čoho pozostáva prisúdená suma a aký nárok súd zamietol.
K určeniu neprijateľnosti ročnej percentuálnej miery nákladov odvolací súd dodáva, že RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré slúži spotrebiteľovi ako ukazovateľ na jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek, a preto súd prvého stupňa nemohol v zmysle § 153 ods. 4 OSP určiť v danej veci RPMN vo výške 47,60 % uvedenú v článku II. bod 3.h) zmluvy o prenájme č. 9030090776 zo dňa 16. 12. 2009 za neprijateľnú podmienku, keďže v prípade RPMN nejde o zmluvné dojednanie medzi účastníkmi konania, ale o jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v prípade jej absencie má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo však nie je daný prípad, keďže RPMN predmetná zmluva obsahovala.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil RPMN vo výške 46,70 % za neprijateľnú zmluvnú podmienku a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP. V ďalšom konaní súd prvého stupňa pokiaľ bude toho názoru, že niektorá zo zmluvných podmienok dohodnutých medzi účastníkmi konania je neprijateľnou, je potrebné ohľadne preukázania ich neprijateľnosti zabezpečiť si dôkazy, prípadne vykonať aj ďalšie s vecou súvisiace dokazovanie. Navyše v prípade, ak by dospel k tomu právnemu záveru, že niektorá zo zmluvných podmienok je neprijateľná, potom je potrebné rozhodnúť tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 153 ods.4 OSP. Okrem toho súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo nároky kladené na súdne rozhodnutia Občianskym súdnym poriadkom a bude sa zaoberať aj argumentmi navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.