Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-32-2012.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/32/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: VZOR výrobné družstvo Zvolen, so sídlom Lihoveckého 1805, Zvolen, IČO: 00 168 238, právne zast.: JUDr. Alena Cvopová, advokátka so sídlom Nográdyho 37, Zvolen, proti povinnému: ALIUS, s.r.o., so sídlom T. Vansovej 28/33, Prievidza, IČO: 36 313 521, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 25.11.2009, o vymoženie 82,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. decembra 2011, č.k. 16Er/747/2009-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K 24/2009-88 zo dňa 14.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2009, bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi - povinnému pre nedostatok majetku. Spoločnosť bola dňa 25.11.2009 ex offo vymazaná z obchodného registra. Konštatoval, že spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok exekučného konania. V predmetnej exekúcii povinný zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Obč. zák.), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii, a preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Ex. por. v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Ex. por. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Ex. por.). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1, 2 Ex. por., a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Ex. por. je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po 6 mesiacoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za
zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Ex. por. sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného
- právnickej osoby. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnej exekútorke v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. IV.ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10.2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 zo 07.08.2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp.zn. II.ÚS 150/04, III.ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III.ÚS 118/05, III.ÚS 158/05, II.ÚS 294/05 a iné). Súd v zmysle hore uvedeného trovy exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej prizná trovy exekúcie 54,38 eur, ktoré špecifikovala. Uviedla, že exekútor je štátom splnomocnený na realizáciu núteného výkonu rozhodnutí, pričom má zákaz podnikať. Jeho postavenie sa tak líši od postavenia advokáta. Štát preniesol časť mocenských oprávnení na neštátny orgán - exekútora a obmedzil mu právo na slobodnú voľbu povolania, právo podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť. Exekútor nemôže rozhodovať, ktorý prípad vezme a ktorý nie, nezapríčiní začatie konania a ani jeho ukončenie a nemôže teda znášať trovy konania. Oprávnený musí vedieť, že nie každá exekúcia sa skončí vymožením a že môže nastať aj alternatíva zániku povinného. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 14/2006, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 12CoE 53/2006 i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/04.
Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej dňa 05.05.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 82,15 eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.12.2008 č.k. 14Rob 623/2008-14. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2009.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29K/24/2009 zo dňa 14.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2009, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi - povinnému pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 25.11.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k názoru, že v prípade, keď je dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti (povinného) rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., teda že exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní prvostupňový súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.