Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-3-2023.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD., a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: MOF INVEST, a.s., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 31 734 456, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP6-2020/029769/HRU zo dňa 23.11.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP6-2020/029769/HRU zo dňa 23.11.2020.
II. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odbor živnostenského podnikania č. OU-HE- OZP-2020/004651-016 zo dňa 17.8.2020 a v r a c i a mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP6-2020/029769/HRU zo dňa 23.11.2020, ktorý ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odbor živnostenského podnikania č. OU-HE-OZP-2020/004651-009 zo dňa 17.08.2020 ako správneho orgánu prvého stupňa. Navrhol zrušenie aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.08.2020 a vrátenia mu veci na nové konanie a domáhal sa priznania práva na náhradu trov konania.
Priebeh administratívneho konania
2. Dňa 09.03.2020 doručil žalobca Okresnému úradu Humenné, odbor živnostenského podnikania, podanie - ohlásenie živnosti v predmete podnikania „Nákup a predaj nehnuteľností“.
3. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor živnostenského podnikania (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-HE-OZP-2020/004651-009 zo dňa 17.03.2020 bolo rozhodnuté o tom, že podanie žalobcu nie je ohlásením v časti predmet podnikania „Nákup a predaj nehnuteľností“ z dôvodu, že predmetné podanie nie je ohlásením podľa § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v texte aj ako „Živnostenský zákon“). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol dňa 20.07.2020 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Po vrátení veci, rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor živnostenského podnikania č. OU-HE-OZP-2020/004651-016 zo dňa 17.08.2020 bolo rozhodnuté o tom, že podanie žalobcu nie je ohlásením v časti predmet podnikania „Nákup a predaj nehnuteľností“ z dôvodu, že nie je ohlásením podľa § 10 ods. 1 Živnostenského zákona, pretože predmet podnikania „nákup a predaj nehnuteľností“ nie je živnosťou podľa živnostenského zákona. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
5. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2020/029769/HRU zo dňa 23.11.2020 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.08.2020 potvrdil.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Napadnuté rozhodnutie č. OU-PO-OOP6-2020/029769/HRU zo dňa 23.11.2020 žalovaný odôvodnil tým, že v prípade, ak by každý, kto vlastní nehnuteľnosť a hodlá ju predať, musel mať živnostenské oprávnenie, výrazne by stúpol počet živnostníkov. To, že niekto predáva, resp. kupuje nehnuteľnosť, z neho nerobí živnostníka. V spojení so základným právom vlastniť je nemožné požadovať od každého, aby v prípade nakladania so svojím vlastníctvom mal k tejto činnosti aj živnostenské oprávnenie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca má vydané živnostenské oprávnenie pre predmety podnikania „Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“ a „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“.
7. Podľa názoru žalovaného v režime Živnostenského zákona je možné vykonávať len činnosti, ktoré sprostredkúvajú predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností (realitná činnosť). Na túto činnosť už žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie, a preto jeho podanie zo dňa 09.03.2020 nie je ohlásením podľa Živnostenského zákona.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že na získanie živnostenského oprávnenia je potrebné splniť viaceré skutočnosti súčasne. Okrem splnenia podmienky uvedenej v § 2 Živnostenského zákona, musí činnosť spĺňať podmienky remeselnej, voľnej alebo viazanej živnosti, čo v tomto prípade nie je splnené. Podmienky teda nie sú splnené, lebo ide o činnosť, ktorá nespadá pod živnosť. Navyše činnosť nákup a predaj nehnuteľností nie je uvedená pri voľných ani pri viazaných živnostiach.
Argumenty žalobcu
9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko ich považuje za nezákonné.
10. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že predpisy súkromného práva, najmä Občiansky zákonník a Obchodný zákonník obsahujú právnu úpravu záväzkových vzťahov medzi subjektmi práva. Živnostenský zákon je predpisom verejného práva a upravuje, kedy je, resp. nie je opakované vstupovanie do týchto záväzkových vzťahov živnosťou. Každá živnosť spočíva v tom, že živnostník vstupuje do záväzkových vzťahov upravených súkromnoprávnymi predpismi, pričom sa to však deje za účelom dosahovania zisku a za splnenia ďalších zákonom stanovených znakov živnosti. Živnostenské právo reguluje prípady, kedy dochádza k uzatváraniu záväzkov podľa súkromného práva za súčasného splnenia podmienok v § 2 Živnostenského zákona. Keďže uvedená činnosť spočívajúca v nákupe a predaji nehnuteľností žalobcom, bude nepochybne spĺňať definíciu živnosti v zmysle § 2 a súčasne nie je z tejto definície zákonom vyňatá, považuje žalobca právny názor žalovaného za nesprávny. V napadnutom rozhodnutí absentuje identifikovanie právnej normy, ktorá by vylučovala predaj a nákup nehnuteľností z definície živnosti. Zdôraznil skutočnosť, že živnostenský zákon nevymenúva činnosti, ktoré možno zapísať ako živnosť, ale naopak sa v ňom nachádza taxatívny výpočet činností, ktoré živnosťou nie sú. Činnosť spočívajúca v nákupe a predaji nehnuteľností však medzi týmito činnosťami vylúčenými spod režimu živností nenachádza. V ostatných častiach považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nepreskúmateľné.
Vyjadrenie žalovaného, replika
11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 14.04.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa aj naďalej stotožňuje so svojím právnym názorom, že na právne vzťahy týkajúce sa odplatných prevodov nehnuteľností, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V právnom systéme SR je zakotvená sloboda vlastníctva a každý môže predať vec, ktorú vlastní, bez toho, aby disponoval živnostenským oprávnením. Z uvedeného vyplýva, že nákup a predaj nehnuteľností je možné vykonávať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Žalobca chcel mať zapísaný ako predmet podnikania nákup a predaj nehnuteľností, to však nie je možné s poukazom na ustanovenie § 2 Živnostenského zákona, v zmysle ktorého činnosť musí spĺňať podmienky remeselnej, viazanej alebo voľnej činnosti. V žiadnom prípade nemôže byť predmetom živnosti činnosť, ktorú môže bez zákonných obmedzení, či povolení vykonávať fyzická osoba.
12. Podľa názoru žalovaného, ak by na činnosť, ktorá môže byť vykonávaná bez povolení či obmedzení fyzickými osobami muselo byť vydané živnostenské oprávnenie, viedlo by to k neprimeranej administratívnej záťaži a záťaži fyzických osôb. Fyzické osoby môžu vykonávať množstvo činností, ktoré sú možné na základe občianskeho práva a nežiadajú o živnostenské oprávnenie, ani sa na ne živnostenské oprávnenie nevydáva, ide napr. o predaj a kúpu použitých vecí. Nie je možné, aby zákonodarca taxatívne zakotvil všetky prípady, ktoré majú byť vyňaté zo živnostenského oprávnenia, a preto je potrebné, aby boli tieto individuálne prípady riešené samostatne a od prípadu k prípadu. A tiež nie je možné udeliť živnostenské oprávnenie na nedovolený predmet podnikania.
13. Žalovaný považuje predmetnú právnu vec za správne právne posúdenú a námietky žalobcu uvedené v žalobe za účelové a irelevantné. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
14. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2021 zotrval na svojej argumentácii. Zdôraznil, že živnostenské právo reguluje prípady, kedy dochádza k uzatváraniu záväzkov podľa súkromného práva za súčasného splnenia podmienok v § 2 Živnostenského zákona. Argumentom a contrario by potom na žiadnu činnosť, kde určitý subjekt vstupuje so súkromnoprávnych vzťahov nebolo potrebné živnostenské oprávnenie, čo je absurdný záver. Činnosť spočívajúca v „nákupe a predaji nehnuteľností“ žalobcom bude nepochybne spĺňať definíciu živnosti v zmysle § 2 Živnostenského zákona a súčasne nie je z tejto definície zákonom vyňatá, resp. žalobcovi nie je známe takéto zákonné ustanovenie a žalovaný neidentifikoval žiadnu právnu normu, ktorá by vylučovala činnosť „nákup a predaj nehnuteľností“ z definície živnosti. Žalovaný neidentifikoval ani jednu podmienku, ktorú by žalobca v zmysle podmienok podľa Živnostenského zákona nespĺňal. Z definície živnosti vyplýva, že pokiaľ určitá činnosť spĺňa definičné znaky v citovanom ustanovení uvedené, je táto činnosť živnosťou, s výnimkou prípadu, ak nie je z tejto definície výslovne vyňatá. Zoznam odporúčaných voľných živností je len určitou pomôckou, nejedná sa o záväzný dokument, ohraničujúci komplexný výpočet možných voľných živností. Každý záujemca o podnikanie si preto môže vybrať aj činnosť, ktorá v tomto zozname nemusí byť vôbec uvedená a rovnako si môže pomenovať činnosť uvedenú v tomto zozname aj inak. Žalobca si nie je vedomý toho, žeby žalovaný preukázal, že predmet činnosti „nákup a predaj nehnuteľností“ nebol v súlade so Živnostenským zákonom. Tvrdenie žalovaného, že ide o nedovolený predmet podnikania je arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné, keďže žalovaný neidentifikoval žiadne porušenie Živnostenského zákona a preto takéto tvrdenie v prípade, ak subjekt žiada o vydanie živnostenského oprávnenia, aby v danom predmete činnosti podnikať mohol, je zjavne nesprávne.
15. Žalovanému bola replika doručená dňa 10.05.2021, no žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky.
Súdne konanie
16. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6S/5/2021 zo dňa 04.11.2021 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
17. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Svk/8/2022 zo dňa 31.05.2023 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/5/2021 zo dňa 04.11.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku vyslovil právny názor, v zmysle ktorého aj podmienka ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu bola v danom prípade splnená, čím žalobca dostatočne osvedčil svoju aktívnu žalobnú legitimáciu. Kasačný súd sa však nestotožnil s argumentáciou správneho súdu, že žalobca ako podnikateľ je oprávnený nakupovať a predávať nehnuteľnosti so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z
realizovaných právnych úkonov už na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Sprostredkovaním predaja a kúpy nehnuteľností nie je predaj a kúpa vo vlastnom mene. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca chcel ohlásením nového predmetu podnikania rozšíriť svoje podnikateľské aktivity.
Citácia dotknutých právnych predpisov
18. Podlˇa § 177 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako “SSP”), správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
20. Podľa § 2 odsek 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 2 Živnostenského zákona, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 10 odsek 1 Živnostenského zákona, oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.
23. Podľa § 19 Živnostenského zákona, živnosti sú: a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, b) viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.
24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. V súlade s § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a tiež postup, ktorý ich vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec verejne vyhlásil dňa 09.11.2023, z dôvodu, že vydali nezákonné rozhodnutia, ktoré zasiahli do práva žalobcu na podnikanie.
27. Správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu, po opätovnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
28. Sloboda podnikania sa zaručuje komunitárnym a úniovým právom, ktoré podlieha doložke prednosti pred zákonmi SR podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Úniové právo má právny význam pre interpretáciu a aplikáciu čl. 35 ods. 4 Ústavy SR, v ktorom je obsiahnuté základné právo podnikať. Účelom ústavnej ochrany práva podnikať je umožniť každému, aby sa stal strojcom svojho životného šťastia v rozsahu voľby spôsobu, akým bude zabezpečovať prostriedky na svoju ekonomickú existenciu. Ústavný súd najskôr rozhodol, že právo podnikať sa podľa Ústavy SR zaručuje len fyzickým osobám (PL. ÚS.13/97), neskôr bola sloboda podnikania priznaná aj právnickým osobám rozhodnutím PL. ÚS 37/1999, v zmysle ktorého právo podnikať sa priznáva každej osobe a je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti.
29. Živnostenský zákon stanovuje podmienky vykonávania podnikateľskej činnosti, čím je daný rozdiel medzi predmetom úpravy tohto zákona a predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov a ich vzájomné obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním, Živnostenský zákon upravuje predovšetkým podmienky potrebné pre získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti. Výpočet činností vylúčených z pôsobnosti Živnostenského zákona je daný taxatívne a zahŕňa činnosti, ktorých podriadenie Živnostenskému zákonu by bolo nevhodné vzhľadom k ich povahe, ako aj činnosti, ktoré pre svoj význam vyžadujú zvláštne, spravidla náročnejšie zákonné úpravy.
30. Živnosťou je každé samostatné a sústavné prevádzkovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu (ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku) a za podmienok ustanovených Živnostenským zákonom. Zákonodarca explicitne stanovil, že môže to byť len činnosť predpokladaná v § 19 Živnostenského zákona, ktorá sa vyznačuje samostatnosťou, sústavnosťou, konaním vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku Je nutné poznamenať, že uvedené charakteristické znaky sa zhodujú s definíciou podnikania uvedenou v § 2 odsek 1 Obchodného zákonníka.
31. Nemenej dôležitým definovaním živnostenského podnikania je jeho negatívne vymedzenie v § 3, resp. za splnenia určitých podmienok aj v § 4 Živnostenského zákona. V tomto negatívnom vymedzení zákonodarca definuje činnosti, ktoré sú vylúčené z režimu Živnostenského zákona. Inak povedané, taxatívne vymenúva činnosti, ktoré nie sú živnosťou. Tieto činnosti sú však podnikaním podľa osobitných predpisov.
32. V prípade splnenia všetkých administratívno-právnych povinností pri ohlásení živnosti, živnostenský úrad vydá podnikateľovi osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré deklaruje splnenie podmienok ku dňu ohlásenia živnosti. Pre začatie podnikania preto nie je rozhodujúci deň vydania živnostenského oprávnenia, ale deň vzniku (ohlásenia) živnosti. Podnikateľ môže pri ohlásení živnosti uviesť aj neskorší deň začatia živnosti, a to podľa svojej úvahy a bez ďalšieho zákonného obmedzenia. Ak správny orgán zistí, že účastník konania síce urobil podanie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, avšak nespĺňa podmienky, ktoré sú zákonom ustanovené, rozhodne podľa § 47 ods. 9 Živnostenského zákona o tom, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.
33. Žalovaný argumentoval tým, že nákup a predaj nehnuteľností je upravený v Občianskom zákonníku, preto sa nejedná o živnosť, nakoľko by to viedlo k neprimeranej administratívnej záťaži a k záťaži fyzických osôb, ak by každý, kto predáva alebo kupuje nehnuteľnosť, musel mať živnostenské oprávnenie. K uvedenej domnienke žalovaného správny súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade žalobcu by šlo o nákup a predaj nehnuteľností v rámci podnikateľskej činnosti, teda sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
34. Správny súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobcu v zmysle ktorej Živnostenský zákon je predpisom verejného práva a upravuje, kedy je opakované vstupovanie práve do záväzkových vzťahov upravených Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom živnosťou.
35. Činnosť spočívajúca v nákupe a predaji nehnuteľností nepochybne spĺňa definíciu živnosti v zmysle § 2 a súčasne nie je z tejto definície vylúčená. Ak by chcel zákonodarca nákup a predaj nehnuteľností ako živnosť vylúčiť, urobil by to rovnako explicitne ako v prípade prenájmu nehnuteľností, bez iných než základných služieb, či ďalších činností, ktoré nie sú živnosťou podľa § 3 Živnostenského zákona.
36. Správny súd po oboznámení sa so žalobou a obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca preukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tak, že došlo k ujme na jeho právach v dôsledku rozhodnutia, ktorým mu nebolo priznané podnikateľské oprávnenie na činnosť „Nákup a predaj nehnuteľností“, preto zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
38. Podľa § 167 odsek 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
39. Podľa § 467 odsek 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 odsek 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom.
41. Nakoľko kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, správny súd rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov kasačného konania a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), b) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.