Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-80-2023.pdf
PDF · 130.51 KB
Case nature
Subarea
2Co/80/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: H. A., D.: XX.XX.XXXX, H. A.: F. XXXX/XXX, XXX XX A. N., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom: Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: L.. N. C., D.: XX.XX.XXXX, H. A.: C. X, N., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom: Štefánikova ul. 14, Bratislava o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19.07.2023, č. k. 20C/13/2023-21, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19.07.2023, č. k. 20C/13/2023-21, vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV uznesením Bratislava IV zo dňa 19.07.2023, č. k. 20C/13/2023-21, vo výroku I. rozhodol, že zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, a to na pozemku parcely registra ". evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XX/X o výmere 164 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "Y. evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XX/X o výmere 427 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra ". evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XX o výmere 557 m2, druh pozemku: záhrada v spoluvlastníckom podiele 1/2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Žilina nachádzajúcich sa v katastrálnom území: S. Č., P.: S. Č., okres: Žilina a na pozemku parcely registra ". evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XX/X o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, prístavba súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XX/X o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiely 1/1, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: S. Č., P.: S. Č., okres: Žilina, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2021 vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov súdnych a exekučných konaní. Vo výroku II. súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Výrokom III. uznesenia súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 Eur za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 11.07.2023 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo na majetku žalovaného, a to na nehnuteľnosti, ako súd prvej inštancie špecifikoval vo výroku I. uznesenia. Žalobca v návrhu uviedol, že medzi spornými stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému bezúročne sumu 20.000,- eur v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal požičanú
sumu vrátiť žalobcovi do jedného mesiaca odo dňa jej poskytnutia, pričom požičanú sumu nevrátil ani sčasti, a to ani po viacerých pokusoch žalobcu o mimosúdnu dohodu. Z uvedeného dôvodu žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Existenciu obavy ohrozenia exekúcie žalobca odôvodňoval tým, že zo strany žalovaného dochádza k obštrukciám pri preberaní akýchkoľvek písomností, resp. k ich nepreberaniu, pričom žalovaný sa napriek viacerým pokusom žalobcu správa pasívne vo vzťahu k riešeniu existujúceho dlhu voči žalobcovi, čo nasvedčuje nielen neochotu, ale aj odmietnutie plniť svoje záväzky žalobcovi. Vzhľadom na to, že upomínacie konanie je len v počiatočnej fáze, žalovaný má dostatok času na postupné zbavenie sa svojho majetku a zabránenie vymoženia žalovanej pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 343 ods.1, § 344, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 333, § 334 ods. 1 CSP. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje opatrenie súdu, ktorého zmyslom je zabezpečiť majetok pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť pozíciu veriteľa, resp. zabrániť, aby došlo k zhoršeniu jeho postavenia. Uvedené možno dosiahnuť zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, aby došlo k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá bola alebo by mohla byť priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia veriteľ nadobúda postavenie záložného veriteľa a po právoplatnom priznaní peňažnej pohľadávky súdnym rozhodnutím môže pristúpiť k výkonu záložného práva v exekučnom konaní. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná tak, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je pritom úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s obsahom skutkového stavu uvedeného v návrhu, ako aj priloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, nakoľko žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a rovnako tak osvedčil aj nutnosť zabezpečenia svojej pohľadávky vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Konštatoval, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priložených dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2021 poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 20.000 eur, a to v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo žalovaný zároveň potvrdil notárom osvedčeným podpisom. Sporné strany si priamo v zmluve dohodli, že žalovaný vráti poskytnutú pôžičku do jedného mesiaca odo dňa jej poskytnutia, t. j. najneskôr do 10.09.2021. Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu pokúsil u žalovaného domôcť mimosúdneho splatenia dlhu, kedy právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke pokus o mimosúdny zmier pred podaním žaloby. Uvedená zásielka nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 30.06.2023 v upomínacom konaní žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na náhradu istiny v sume 20.000 eur s príslušenstvom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva sa týka nehnuteľností v katastrálnom území S. Č., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, pričom časť týchto nehnuteľností je v jeho výlučnom vlastníctve a časť je v podielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami spočívajúceho v peňažnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému, pričom o tomto nároku žalobcu, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, sa už rozhoduje v konaní vo veci samej. Žalobca tiež osvedčil existenciu predmetu spôsobilého pre zriadenie záložného práva, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedené v katastrálnom území: S. Č., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX V. XXXX. Podľa súdu prvej inštancie obava ohrozenia exekúcie bola preukázaná tvrdeným správaním žalovaného, z ktorého strany dochádza k obštrukciám pri preberaní akýchkoľvek písomností žalobcu, resp. k ich nepreberaniu. Žalovaný sa zároveň napriek viacerým pokusom žalobcu správa pasívne vo vzťahu k riešeniu existujúceho dlhu voči žalobcovi a nemá ochotu splniť svoj existujúci záväzok zo zmluvy o pôžičke. Od splatnosti pôžičky zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade dlhu, ako ani k iným pokusom o dohodu o spôsobe splatenia dlhu, resp. k dohode o splátkach so žalobcom. Zároveň nie je vylúčená možnosť, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na tretie osoby. Súd prvej inštancie taktiež poznamenal, že nie v každom prípade je nutné striktne vyžadovať od žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby preukázal kroky druhej strany vedúce k
zbaveniu sa veci, ku ktorej sa má záložné právo zriadiť. Ak sa pohľadávka žalobcu a jeho obava z ohrozenia exekúcie črtá z obsahu doložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení ako dôvodná, možno návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť aj bez toho, aby žalobca preukázal konkrétne konanie žalovaného s úmyslom znemožniť vymožiteľnosť súdom priznanej pohľadávky žalobcu. V prípade, že žalovaný nevlastní žiadny známy majetok dostatočnej hodnoty, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou na vymoženie žalobcom uplatnenej pohľadávky, žalobca môže svoj nárok uspokojiť len prostredníctvom predmetnej nehnuteľnosti, a ak by došlo k predaju tejto nehnuteľnosti alebo by pribudli záložné práva k tejto nehnuteľnosti, podstatne by sa sťažila, resp. zmarila vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Súd prvej inštancie aj zdôraznil, že v posudzovanom prípade sa jedná len o zriadenie záložného práva, cieľom ktorého je zabezpečenie úhrady žalovanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Samotný výkon záložného práva a predaj nehnuteľností je až následnou možnosťou v prípade, že zo strany žalovaného nedôjde k dobrovoľnému splneniu jeho judikovanej povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neskúmal ani hodnotu zabezpečovaných nehnuteľností, nakoľko ich prípadnému predaju pri výkone záložného práva môže žalovaný kedykoľvek zabrániť práve dobrovoľným plnením súdom judikovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie posúdil požadovaný zásah do práv žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako primeraný, nakoľko s ohľadom na princíp proporcionality nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného v pomere k účelu sledovanému podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie má len zabezpečovací charakter spočívajúci v zriadení záložného práva k majetku žalovaného, ktoré ale nebráni žalovanému slobodne nakladať so svojím majetkom aj po nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie nároky žalobcu na zabezpečenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky v exekúcii vyhodnotil ako významnejšie, než nároky žalovaného na ponechanie jeho nehnuteľností nezaťažených záložným právom. Keďže súd nepozná ostatné majetkové pomery žalovaného, a teda nemôže konštatovať, že u žalovaného existuje dostatočný majetok, z ktorého by bolo možné nárok žalobcu v exekúcii uspokojiť a tá by teda nebola ohrozená, súd považuje za primerané a dôvodné zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného s cieľom vylúčenia ohrozenia exekúcie.
5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uvádza, že svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke žalobcovi splatil. Žalobca žalovanému odmietol napriek opakovaným prísľubom vystaviť potvrdenie o splatení pôžičky. Žalobca vzniknutú situáciu, ktorú účelovo spôsobil nevystavením potvrdenia o splatení pôžičky žalovanému, zneužíva ako formu nátlaku na žalovaného. V upomínacom konaní vedenom na OS BB pod sp. zn.: 33Up/1145/2023 bol dňa 17.07.2023 vydaný platobný rozkaz, ktorý žalovaný napadol odporom zo dňa 16.08.2023. V odpore žalovaný jednoznačne preukazuje, že pôžička vo výške 20.000,- eur bola žalobcovi v celom rozsahu splatená. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému na vrátenie pôžičky vo výške 20.000,- eur, ktorú žalovaný uvádza v návrhu ako právny základ pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, neexistuje. Ak súd prvej inštancie ustálil skutkový záver, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, jedná sa o nesprávny skutkový záver a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné preukázať len existenciu pohľadávky medzi stranami sporu, ale aj obavu z ohrozenia exekúcie. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobca zdôvodňuje tým, že žalovaný neprevzal od žalobcu jednu zásielku - Pokus o mimosúdny zmier pred podaním žaloby zo dňa 30.05.2023. Na základe tejto skutočnosti žalobca konštatuje, že žalovaný sa správa pasívne a obštrukčne. Žalovaný má za to, že nie je zrejmé, ako z faktu, že žalovaný neprevzal jednu zásielku, vyplýva záver, že exekúcia na majetok žalovaného by bola ohrozená, lebo že by žalovaný svoj majetok previedol na iné osoby. Ak súd z jednej neprevzatej zásielky vyvodil skutkový záver, že uvedené predstavuje dôvodnú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie, zo strany súdu sa jedná o nesprávne skutkové zistenie a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný sa domnieva vo vzťahu k doručovaniu mu zásielky žalobcom, že išlo o vopred premyslené účelové konanie žalobcu, ktorý potreboval vyfabulovať aspoň nejaký dôvod, na základe ktorého by mohol žiadať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný uvádza, že sa v lete roku 2021 presťahoval z pôvodnej adresy z F. X, XXX XX N. na novú adresu, a to C. X, XXX XX N.. Žalobca bol o tejto skutočnosti informovaný priamo žalovaným, napríklad v spoločnej komunikácii v aplikácii H., kedy žalovaný žalobcovi dňa 28.07.2022 o 8:57hod. oznámil, že jeho nová adresa je C. X, XXX XX N.. Žalobca túto novú adresu žalovaného na C. X S. N. používal aj vo vzájomných zmluvných dokumentoch. Žalobca si teda bol vedomý, že žalovaný už od leta 2022 býva na C. X. S. N. a nie na F.. Žalobca napríklad dňa 10.08.2022 v čase 14:38hod. obdržal email od žalovaného, ktorý v prílohách obsahoval ručiteľské vyhlásenie žalovaného v dvoch verziách A a
B, kde bola ako adresa žalovaného uvedená už C. X., a nie F.. Tieto dokumenty následne žalobca upravoval a žalovanému poslal späť s pripomienkami v prílohe emailov zo dňa 17.08.2022 v čase 12:00hod., na čo žalovaný reagoval emailom v čase 16:15hod., zaslanom žalobcovi, kde bola ako adresa žalovaného uvedená C. X.. Informácia o zmene adresy trvalého pobytu žalovaného vyplýva aj z Obchodného registra. Žalobca obchodoval s obchodnou spoločnosťou žalovaného HBR Slovakia, s.r.o., IČO: 36 430 366, kde je žalovaný jediným konateľom a spoločníkom. Odo dňa 30.09.2022 má žalovaný v OR SR ako adresu trvalého bydliska uvedenú adresu C. X, N.. Žalovaný má za to, že vo veci absentuje splnenie základných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému a existencia dôvodnej obavy na strane žalobcu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný uviedol, že aj pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia platí, že obmedzenie práv žalovaného by malo nastať v prípade, ak bude žalovaný usvedčený z konania, na základe ktorého možno konštatovať kroky smerujúce k mareniu exekúcie. Bolo by tým napríklad zbavovanie sa majetku. Avšak zabezpečovacie opatrenie nemožno zriadiť v situácii, kedy súd bez opory v skutkovom stave a v konkrétnych krokoch žalovaného len hypotetizuje, že existuje možnosť, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na tretie osoby. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že dôsledné zohľadnenie proporcionality nie je možné bez toho, aby sa súd zaoberal hodnotou nehnuteľností, a teda ujmou, ktorú spôsobí žalovanému verzus benefitu žalobcu, teda oprávnenosti záujmu žalobcu na tejto ujme spôsobenej zabezpečovacím opatrením žalovanému. Správna aplikácia zásady proporcionality nie je preto možná bez porovnania hodnoty nehnuteľností s hodnotou zabezpečovanej pohľadávky. Hodnotou nehnuteľností sa pritom súd prvej inštancie nezaoberal a preto vo veci nesprávne aplikoval, resp. neaplikoval, zásadu proporcionality.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že splatenie pôžičky žalobca v celom rozsahu rozporuje a túto skutočnosť aj v komunikácii so žalovaným, rozporoval. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný preukazuje splatenie pôžičky prostredníctvom potvrdení o výbere hotovosti, ktoré nemožno považovať za relevantné, nakoľko samotný výber hotovosti nedokazuje splatenie dlhu žalobcovi. Dôkazné bremeno ohľadne splatenia dlhu zaťažuje povinného, pričom otázka splatenia pôžičky bude predmetom súdneho konania. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné iba to, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. To znamená, že postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Žalobca uvádza, že žalovaný nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť žalovanú pohľadávku a žalobca je v obave, že by žalovaný po prípadnom zrušení napadnutého uznesenia túto bezodkladne previedol na iný subjekt. O charaktere žalovaného, z pohľadu žalobcu, hovorí napríklad aj jeho odmietavý postoj k úhrade pokuty vo výške 64,- eur, ktorú spôsobil na motorovom vozidle požičanom od spoločnosti žalobcu Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Žalobca poukazuje na to, že v obsahu odporu žalovaný uvádza, že predmetný dlh zanikol splatením zo strany žalovaného dňa 15.10.2021. Toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde a odporuje tomuto tvrdeniu aj skutočnosť, že následne po tom, čo mal byť žalovaný dlh údajne splatený, v roku 2022 dochádzalo k emailovej komunikácii medzi žalobcom a samotným žalovaným, ktorej obsahom bolo pokus o urovnávanie predmetného dlhu uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej súčasťou mala byť aj predmetná existujúca pohľadávka uplatnená podanou žalobou. Žalobca ďalej uvádza, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude mať možnosť v budúcnosti vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému. Obava z ohrozenia exekúcie nemusí spočívať iba v aktívnom zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného, ale môže spočívať aj v inom konaní, pričom ani Civilný sporový poriadok nevyžaduje preukazovanie úmyslu zbavovania sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, v zmysle ktorého: „cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom
procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri súde odvolacom.“ Žalobca uvádza, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému nemá spôsobiť bezprostredný zásah do vlastníckych, či iných práv žalovaného, ale má len posilniť možnosť žalobcu domáhať sa svojej pohľadávky v prípade, že mu tieto budú súdom priznané v konaní vo veci samej. Žalobca upriamuje pozornosť na to, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je iba dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je nanajvýš dôležité poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha. Žalobca sa pokúšal žalovaného vo veci splatenia pôžičky kontaktovať viackrát, či už osobne alebo telefonicky, pričom sa na jeho strane stretol s nevôľou plniť si svoje peňažné záväzky a s neposkytnutím akejkoľvek súčinnosti pri riešení situácie. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nevyplýva len z jediného márneho doručenia pokusu o mimosúdny zmier, ale z celkovej faktickej pasivity žalovaného, ktorého odmietavý a rezolútny postoj je len podčiarknutý jeho účelovou obranou o splatení dlhu, ktorá je spochybňovaná viacerými skutočnosťami. Pokus o mimosúdny zmier bol doručený na adresu žalovaného, ktorá bola uvedená v samotnej Zmluve o pôžičke, preto žalobca akokoľvek popiera tvrdenia žalovaného o tom, že išlo o účelové zaslanie písomnosti. Zo strany žalovaného ide o fabuláciu, nakoľko tento si bol jasne vedomý svojich nesplnených záväzkov a tým pádom mal jednoznačným a riadnym spôsobom upovedomiť svojich veriteľov o zmene adresy na dourčovanie. Žalobca „Pokus o mimosúdny zmier pred podaním žaloby“ zasielal na tú adresu, ktorá je uvedená v Zmluve o pôžičke a teda na adresu, ktorá je uvedená na dokumente, na základe ktorého predmetný dlh vznikol. Žalovaný síce napísal žalobcovi v aplikácii H. adresu C. X, XXX XX N., avšak bez akéhokoľvek kontextu, žalobca na uvedené tým pádom nijako nereagoval, nakoľko nevedel a bez uvedenia súvislosti žalovaným ani nemohol vedieť o akú adresu ide. Žalobca uvádza aj, že komunikácia v aplikácii H. taktiež okrem vyššie uvedeného preukazuje, že žalovaný požiadal žalobcu o prípravu dokumentov za účelom „započítania“ jeho dlhu voči žalobcovi a žalobca následne žalovanému zaslal návrhy zmlúv, kde bola adresa žalovaného uvedená F. X, XXX XX N., pričom žalovaný uvedenú adresu nerozporoval. Žalobca ďalej uvádza, že o charaktere žalovaného vypovedá nie len to, že neplní svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke, ale taktiež nepreberá zodpovednosť ani v iných prípadoch. Žalobca poukazuje na fakt, že v auguste 2022 si žalovaný požičal motorové vozidlo značky N. od žalobcu, resp. od spoločnosti TOPA STAV, s.r.o., ktorej je žalobca konateľom. V čase, kedy mal žalovaný požičané predmetné vozidlo prekročil rýchlosť a spoločnosti TOPA STAV, s.r.o. bola doručená pokuta za správny delikt vo výške 64,- eur. Žalovaný ani po výzvach zo strany žalobcu túto pokutu neuhradil, pričom šoféroval požičané motorové vozidlo, prekročil povolenú rýchlosť a dopustil sa priestupku, avšak pokutu nezaplatil. V súvislosti s princípom proporcionality žalobca uvádza, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti z rozhodnutia oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uložené povinnosti splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, no jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že jediným majetkom povinného sú výlučne nehnuteľnosti špecifikované v návrhu, je odôvodnená obava úplného vylúčenia možnosti uspokojenia veriteľa v prípade ich predaja povinnou osobou. Tým, že žalovaný nemá iný majetok, žalobca v súčasnosti nemá inú možnosť, ako zabezpečiť vymoženie svojej pohľadávky inak ako návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom záložného práva k predmetnému nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného. Zriadenie záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach je tak primerané sledovanému účelu, ktorým je zabezpečenie pohľadávky žalobcu.
7. Žalovaný v následnom vyjadrení uvádza, že vlastní viacero nehnuteľností, ktoré sú svojou hodnotou oveľa primeranejšie na zriadenie záložného práva s ohľadom na výšku domnelej pohľadávky žalobcu voči žalovanému z pôžičky. Zriadenie záložného práva na v návrhu označených nehnuteľnostiach preto zásadným spôsobom porušuje zásadu proporcionality. Žalovaný dodáva, že vlastníctvo iných nehnuteľností žalovaným vyplýva z katastra nehnuteľností, ako verejne dostupného registra, pri ktorom platí zásada verejnosti údajov v ňom uvedených. Žalovaný preto nie je povinný vlastníctvo týchto nehnuteľností preukazovať (a žalobcovi tým proaktívne pomáhať v úmyselnom poškodzovaní žalovaného šikanóznym výkonom domnelých práv). Žalovaný preto žiada, aby sa súd oboznámil s týmito
verejne dostupnými informáciami na základe lustrácie katastra nehnuteľností, na základe čoho bude zrejmé, že žalobca klame, keď tvrdí, že žalovaný nevlastní okrem nehnuteľností uvedených v návrhu iný majetok vhodný na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný má za to, že poukazovanie na neuhradenie pokuty vo výške 64,- eur je pre vec nepodstatnou skutočnosťou, avšak ilustruje správanie sa žalobcu, ktorý súdu účelovo podáva len časť informácií. Žalobca v tejto súvislosti neuviedol, že žalovaný si vozidlo od žalobcu požičal na naliehanie žalobcu, ktorého spoločnosť TOPA STAV, s.r.o. mala v tom čase dlh voči žalovanému vo výške istiny 20.920,46 eur titulom toho, že žalovaný v konkurze úpadcu Tae Young Euro, s.r.o., vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 3K/6/2019, vyplatil na základe žiadosti žalobcu pohľadávky veriteľov voči úpadcovi v uvedenej výške (úpadca voči spoločnosti žalobcu TOPA STAV, s.r.o. vymáhal pohľadávku vo výške 800.000,- eur, pričom žalobca mal záujem na ukončení konkurzu úpadcu). Žalovaný tým urobil službu žalobcovi, žalobca sa požičaním motorového vozidla chcel revanšovať žalovanému, ktorého motorové vozidlo bolo vtedy havarované. Žalobca tým odďaľoval povinnosť vrátiť sumu 20.920,46 eur žalovanému. Pokutu vo výške 64,- eur následne žalovaný žalobcovi neuhradil preto, že žalobca začal uvádzať nepravdy o tom, že motorové vozidlo zn. N. žalovanému prenajal, začal požadovať nájom, pričom zároveň spoločnosť žalobcu žalovanému dlžnú sumu vo výške 20.920,46 eur nevrátila. K tejto pohľadávke žalovaného voči spoločnosti žalobcu aktuálne žalovaný pripravuje podklady a bude ju vymáhať súdnou cestou.
8. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol a doplnil, že zásielka nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. K neprevzatiu zásielky teda došlo výlučne z dôvodu omisívneho konania žalovaného. Žalobca postupoval správne, keď zásielku pokus o zmier doručoval na adresu žalovaného, kde na predmetnej adrese žalovaný nebol neznámy a teda objektívne si predmetnú zásielku žalobcu mohol prevziať, dostala sa do jeho dispozičnej sféry vplyvu. Žalobca ďalej uvádza, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vlastníctvu iného majetku zaťažuje výlučne žalovaného. Ak dané nepreukázal, usvedčuje to žalovaného z toho, že žiadny iný majetok žalovaný nevlastní. Žalobca uvádza aj, že nie je pravdou, že by si žalovaný vozidlo od žalobcu požičal na naliehanie žalobcu, ktorého spoločnosť TOPA STAV, s.r.o. mala v tom čase dlh voči žalovanému vo výške istiny 20.920,46 eur titulom toho, že žalovaný v konkurze úpadcu Tae Young Euro, s.r.o., vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 3K/6/2019, vyplatil na základe žiadosti žalobcu pohľadávky veriteľov voči úpadcovi v uvedenej výške. Z tvrdení žalovaného je však zrejmé, že žalovaný skutočne pokutu vo výške 64,-eur, ktorú spôsobil, žalobcovej spoločnosti TOPA STAV, s.r.o. a ani žalobcovi nerefundoval a predmetnú pokutu za neho musel uhradiť žalobca resp. jeho spoločnosť. Ak má žalovaný akékoľvek neuspokojené nároky voči spol. TOPA STAV, s.r.o. je na ňom, aby tieto uplatnil. Do dnešného dňa však spol. TOPA STAV, s.r.o. žiadna takáto výzva na vrátenie istiny 20.920,46 eur doručená nebola a ak by bola pravda čo uvádza žalovaný, určite by predmetnú sumu už vymáhal.
9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Odvolací súd posúdením návrhu, odvolania a následných vyjadrení a priložených dokladov dospel k záveru, že je dôvodné zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko tu absentuje osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tu musí byť jednak peňažná pohľadávka veriteľa a jednak obava, že exekúcia bude ohrozená. Obe dané podmienky musia byť osvedčené. V danom prípade je možné konštatovať a stotožniť sa s tým, že je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky. Takouto môže byť aj pohľadávka, o ktorej prebieha súdne konanie, nemusí ísť o už judikovanú pohľadávku. Nie je ani potom v danom prípade relevantné poukazovanie žalovaného na to, že podal odpor voči platobnému rozkazu, že pohľadávku rozporuje, túto neuznáva. Otázka existencie pohľadávky sa rieši práve v prebiehajúcom súdnom konaní a súd v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je oprávnený riešiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky ako predbežnú otázku. Na účely zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčenie pohľadávky aj v rovine jej domáhania sa v súdnom konaní. Z predložených listín a argumentov strán k uplatnenej pohľadávke sa ani nedá jednoznačne usúdiť, že by išlo o absolútne nedôvodné domáhanie sa nároku zo strany veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (žalovanému). Odvolací súd má však v danom prípade za to, že tu nie je riadne osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Len
samotná existencia, či osvedčenie peňažnej pohľadávky nepostačuje k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Ako je vyššie uvedené je nevyhnutné splnenie aj druhej podmienky a to osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie postavil na tom argumente, že žalovaný sa pasívne správa k riešeniu problému, robí obštrukcie v súvislosti s preberaním zásielok a správa sa pasívne. Uvádza, že žalovaného vzťah k riešeniu problému nasvedčuje neochotu a odmietnutie plniť svoje peňažné záväzky žalobcovi. Obštrukčné konanie žalovaného žalobca odvodzuje aj od toho, že žalovanému bolo prostredníctvom právneho zástupcu zaslané podanie označené ako pokus o mimosúdny zmier pred podaní m žaloby zo dňa 30.05.2023, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie dané vyhodnotil, ako splnenie osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v odvolaní namieta, že by neprevzatie jednej zásielky žalovaným, mohlo dôvodne viesť k záveru, že exekúcia na majetok žalovaného by bola ohrozená, lebo že by žalovaný svoj majetok previedol na iné osoby. Poukázal i na to, že riadne mal zaevidovanú novú adresu jeho pobytu, či v registri obyvateľov, či v obchodom registri, čo sú verejne dostupné registre a poukázal i na to, že žalobcovi sám aj v rámci ich vzájomnej komunikácie uviedol svoju novú adresu. Odvolací súd v danom musí prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný dňa 11.08.2021 zmenil adresu trvalého pobytu na C. X, N.. Dané bolo riadne zaevidované aj v registri obyvateľov SR. Taktiež zmena zápisu adresy žalovaného vyplýva z obchodného registra, v spoločnostiach, v ktorých figuruje ako spoločník a konateľ a dané zmeny boli zapísané v spoločnosti HBR Slovakia, s.r.o. dňa 30.09.2022 a v spoločnosti HBR Financovanie s.r.o. dňa 17.08.2022. Ďalej je preukázané, že žalovaný v správe zo dňa 28.07.2022 uviedol žalobcovi adresu C. X, N.. Preto ak v máji 2023 žalobca zasielal výzvu žalovanému na adresu F. X a tá sa vrátila hoc ako neprevzatá v odbernej lehote, mohol zásielku doručovať na C. X, o ktorej mal vedomosť, respektíve danú adresu mohol zistiť z verejne dostupných zdrojov. Navrhovateľ síce uvádza v návrhu, že sa mu žalovaný vyhýba, avšak dané nepodložil žiadnymi inými dôkazmi, ako len neprevzatím jednej zásielky v odbernej lehote a to doručovanej na neaktuálnu adresu trvalého pobytu žalovaného. Na takomto odôvodnení, ktoré uvádza navrhovateľ, nie je možné prijať záver o tom, že je osvedčená aj obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani to, že žalovaný na výzvy žalobcu neuhradil údajný dlh, neznamená, že je ohrozená exekúcia, že dlh neuhradí ani potom, ako bude priznaný súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že žalovaný neuznáva pohľadávku a voči tejto sa bráni v konaní podaním odporu, čo je jeho právom a nemožno z toho, že neuznáva pohľadávku vyvodiť, že ju neuhradí ani potom, ako prípadne bude právoplatné súdne rozhodnutie ukladajúce mu túto povinnosť. Odvolací súd dodáva, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nie len v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na majetok dlžníka, teda jeho zmenšenie, ale aj kvalitatívnym dopadom na majetok, jeho zmena zloženia, štruktúry, likvidity a podobne. Ohrozenie exekúcie môže vyplývať aj z iných okolností, avšak vždy tu musí byť popísaná a osvedčená okolnosť, ktorá zakladá dôvodnosť, že exekúcia bude ohrozená. Nie je teda vždy potrebné, aby preukázal navrhovateľ(veriteľ) úmysel žalovaného (dlžníka), previesť majetok, či inak ho zaťažiť, nakoľko úmysel ako vnútorný subjektívny vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný len výnimočne, alebo rozpoznateľný až v takom štádiu, kedy už nie je možné následku zabrániť ani podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Avšak z návrhu a príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu (ako napríklad k prevodu nehnuteľného majetku, teda zbaveniu sa majetku, či k jeho zmenšeniu) reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Odvolací súd dospel k záveru, že dané nebolo v návrhu osvedčené a založenie obavy z ohrozenia exekúcie na tom podklade, že žalovaný neprevzal v odbernej lehote zásielku od žalobcu, ktorá bola navyše doručovaná na neaktuálnu adresu žalovaného, je nepostačujúce. Odvolací súd dodáva, že nie je sám oprávnený hľadať dôvody ohrozenia exekúcie, či dedukovať ich z vyjadrenia k odvolaniu. Dodáva však aj, že zamietnutie návrhu neznamená prekážku veci rozhodnutej, teda navrhovateľ sa môže opätovne domáhať daného nároku ak sa vyskytnú, alebo označí a uvedie v návrhu také okolnosti na strane žalovaného, ktoré osvedčujú, že exekúcia bude ohrozená.
11. Žalovaný v odvolaní uvádza aj, že nejde o jeho jediný majetok, že vlastní aj iné nehnuteľnosti a to primeranejšej hodnoty k zabezpečovanej pohľadávke. Argumentuje zároveň tak, že nie je povinný daný majetok označiť, má za to, že je dôkazné bremeno v tomto smere na žalobcovi, respektíve uvádza aj, že súd si má dané preveriť, nakoľko zápisy v katastri nehnuteľností sú verejne prístupné. Odvolací súd musí k danej argumentácii uviesť, že nie je právne správna. Žalobca nie je povinný pátrať po všetkom nehnuteľnom, či inom majetku dlžníka. Na vyhľadanie vlastníctva nehnuteľnosti na stránke G. A. je navyše nevyhnutné do vyhľadávača zadať nie len meno a priezvisko osoby, ale aj údaj o katastrálnom území. Z dôvodu, že údaj o katastrálnom území je povinný, stáva sa vyhľadanie vlastníctva nehnuteľného majetku, bez znalosti, v ktorom katastrálnom území má osoba nehnuteľnosť, takmer nemožné. Nie
je spravodlivé požadovať od žalobcu, aby prelustroval všetky katastrálne územia v rámci Slovenskej republiky, ktorých celkový počet podľa údaju zverejnenom na stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je 3559. Navrhovateľ v návrhu uviedol a označil jemu známy nehnuteľný majetok, a tvrdí, že ide o jediný majetok dlžníka. Je potom na dlžníkovi, ak v odvolaní tvrdí, že má iný majetok a aj na tomto zakladá nedôvodnosť návrhu, aby preukázal vlastníctvo tohto iného majetku. V opačnom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vlastníctve aj iného majetku. Odvolací súd v danej veci nezmenil rozhodnutie z dôvodu, že by považoval tento argument žalovaného za dôvodný, odvolací súd má za to, že tvrdenie žalobcu, že ide o jediný majetok dlžníka nebol zo strany žalovaného relevantne spochybnený. Ku zmene rozhodnutia však došlo z dôvodu, ako je vyššie vysvetlené, že nebola v návrhu osvedčená hrozba zmarenia exekúcie.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil (ust. § 388 CSP).
13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi plný nárok na náhradu týchto trov, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).