Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-340-2011.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/340/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa BECK reisen s. r. o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpeného JUDr. Michalom Bohunickým, advokátom, Advokátska kancelária DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s. r. o., so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 967 421, proti odporkyni M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. ul. XXXX/XXX, XXX XX B. B. o zaplatenie 574,80,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/155/2010-80 zo dňa 04. 10. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom zo dňa 04. 10. 2011 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 574,80,- Eur. Zároveň zaviazal navrhovateľa, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradil odporkyni trovy konania vo výške 34,- Eur, a na účet okresného súdu zaplatil (podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyplateným svedočným, vo výške 93,46,- Eur.
V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia uplatňovanej istiny v sume 574,80,- Eur na tom skutkovom základe, že „s odporkyňou uzavrel dňa 30. 09. 2009 kúpnu zmluvu na predaj spotrebného tovaru, za dohodnutú cenu 499,- Eur. Pri podpise zmluvy odporkyňa uhradila 20,- Eur, zvyšných 479,- Eur neuhradila. Zmluvné strany si zároveň dohodli platenie zmluvnej pokuty a preto žiadal priznať aj zmluvnú pokutu vo výške 95,80,- Eur".
Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 30. 09. 2009 písomnú kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 11. 2008 do 28. 02. 2010. Z jej obsahu vyplýva, že odporkyni bol zo strany osoby konajúcej v mene navrhovateľa vydaný spotrebný tovar (presne špecifikovaný v odôvodnení rozsudku) „pri podpise zmluvy", s tým že „odporkyňa uhradila pri podpise zmluvy časť kúpnej ceny vo výške 20,- Eur. (...) Priamo zo zmluvy vyplýva, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 479,- Eur odporkyňa zaplatí technikovi, ktorý dňa 02. 10. 2009 príde do miesta bydliska odporkyne, vybalí tovar, skontroluje a odporkyni predvedie. Podľa tvrdenia odporkyne technik sa nedostavil ani v dohodnutý deň, ani v iný náhradný termín." Následne okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ nepreukázal, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 10. 2009 a to cestou technika odporkyni tovar vybaliť, predviesť, odskúšať a skontrolovať na možnosť vád tovaru,
a preto jeho nárok na doplatenie kúpnej ceny 479,- Eur nie je dôvodný. Navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť, na ktorú sa zaviazal v kúpnej zmluve, a preto zatiaľ nevznikla povinnosť odporkyne doplatiť mu zvyšok kúpnej ceny." V súvislosti s časťou uplatňovaného nároku týkajúceho sa zaplatenia zmluvnej pokuty (vo výške 95,80,- Eur) okresný súd taktiež názor, že „navrhovateľ ako predávajúci si nesplnil svoju povinnosť vybaliť a predviesť tovar prostredníctvom technika, odporkyni teda nevznikla povinnosť na doplatenie zvyšku kúpnej ceny a nedošlo teda ani k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne. Keďže nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne, nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný." Z uvedených dôvodov preto okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."). Keďže odporkyňa bola v konaní plne úspešná, v súlade s uvedeným ustanovením jej priznal náhradu trov konania a to konkrétne náhradu zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 34,- Eur.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že odporkyňa s ním uzatvorila dňa 30. 09. 2009 „Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29018074 (...)". Skutočnosť, že sa jedná o platne uzavretú zmluvu, konštatuje aj okresný súd v napadnutom rozsudku. Odporkyňa mala možnosť od tejto zmluvy odstúpiť, pretože o tejto možnosti bola riadne oboznámená. S argumentáciou prvostupňového súdu, ktorá bolo dôvodom zamietnutia jeho návrhu nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru „na základe článku III, bod 2 zmluvy, tovar už odporkyni predvedený bol". V tejto súvislosti poukázal na to, že „z výpovede svedka - technika J. V. vyplýva, že bolo v jeho záujme, aby u odporkyne vybalenie tovaru a prevzatie zvyšku kúpnej ceny vykonal. Odporkyňu však v deň s ňou zmluvne dohodnutý doma nezastihol." Z predmetnej zmluvy vyplýva, že odporkyňa v zmluve neuviedla svoje telefónne číslo, čo sťažilo komunikáciu s ňou a preto jej on (navrhovateľ) zaslal dňa 23. 10. 2009 výzvu, v ktorej ju vyzval na úhradu zostatku kúpnej ceny, ako aj na oznámenie dátumu, kedy bude zastihnuteľná. Následne odporca uviedol, že „dňa 11. 11. 2009 odporkyňu znova navštívil technik, avšak opäť bez úspechu. Dňa 09. 12. 2009 technik J. X. odporkyňu doma zastihol, ale odporkyňa nemohla vyplatiť zvyšok kúpnej ceny." Z uvedeného je zrejmá jeho (navrhovateľova) snaha splniť si svoju zmluvnú povinnosť, avšak túto povinnosť nebolo možné splniť bez súčinnosti odporkyne. V tejto súvislosti potom namietal, že „prvostupňový súd sa počas dokazovanie vysporiadaval len s otázkou, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť, pritom však neprihliadol na to, že k splneniu jeho povinnosti bola nevyhnutná súčinnosť odporkyne. Je zrejmé, že súd sa otázkou súčinnosti odporkyne nezoberal a návrh ako celok zamietol, hoci tovar, ktorý tvoril predmet zmluvy odporkyňa riadne prevzala, do dnešného dňa s ním disponuje a to aj napriek tomu, že navrhovateľovi neposkytla v zmluve dohodnutú súčinnosť na to, aby kúpnu cenu doplatila."
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolanie navrhovateľa „bolo zamietnuté", z čoho možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že trvá na tom, že navrhovateľ ako predávajúci si nesplnil svoju povinnosť vybaliť a predviesť tovar prostredníctvom technika a preto jej nevznikla povinnosť na doplatenie zvyšku kúpnej ceny za prevzatý tovar. Za celý čas neregistrovala žiadnu snahu zo strany navrhovateľa, aby sa s ňou prostredníctvom technika skontaktoval. Napriek tomu, že sa zdržiava v mieste trvalého bydliska, nikdy nenašla od technika navrhovateľa žiadny odkaz ani správu, ktorá by ju upozornila na to, kedy jej má prísť tovar rozbaliť a predviesť. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že ju dňa 09. 12. 2009 navštívil technik navrhovateľa a že som mu odmietla zaplatiť zvyšok kúpnej ceny. Naopak, ona sa snažila s technikom skontaktovať na rôznych predvádzacích akciách a nikdy ho tam nezastihla. Je pravdou, že tovar, ktorý je predmetom zmluvy sa nachádza u nej, je však nepoužívaný, doposiaľ nerozbalený a je ochotná ho kedykoľvek vrátiť.
Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 574,80,- Eur, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa stotožňuje i s dôvodmi, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že v prípade predmetnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 30. 09. 2009 v žiadnom prípade nejde o „Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci", ako nesprávne uviedol navrhovateľ v odvolaní, pretože z formálneho označenia i obsahu fotokópie zmluvy (č.l. 4 - 5 spisu) jednoznačne vyplýva, že ide o Kúpnu zmluvu, ktorá je vzhľadom na charakter účastníkov, zmluvou spotrebiteľskou (čo správne konštatoval i okresný súd). Z hľadiska predmetu konania je však podstatný obsah tohto záväzkovo-právneho vzťahu (ktorého existencia je nesporná a nebola spochybnená ani prvostupňovým rozhodnutím) a to konkrétne to, že zo zmluvy vyplýva, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 479,- Eur bola odporkyňa povinná zaplatiť technikovi navrhovateľa, ktorý mal dňa 02. 10. 2009 prísť do miesta bydliska odporkyne, vybaliť tovar ktorý bol predmetom zmluvy, skontrolovať ho a odporkyni predviesť. Inak povedané, povinnosť odporkyne zaplatiť zvyšok kúpnej ceny vo výške 479,- Eur (ktorá je zatiaľ nesporná), bola viazaná na vyššie uvedenú povinnosť navrhovateľa a do doby, dokiaľ si navrhovateľ uvedenú zmluvnú povinnosť nesplní, nenastala splatnosť uvedenej pohľadávky navrhovateľa. Ako správne konštatoval okresný súd, navrhovateľ riadnym a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že si uvedenú zmluvnú povinnosť ku dňu rozhodovania splnil a preto splatnosť jeho pohľadávky, predstavujúcej zvyšok kúpnej ceny vo výške 479,- Eur nenastala a preto okresný súd rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľa v tejto časti uplatňovaného nároku zamietol. Keďže povinnosť odporkyne zaplatiť zvyšok kúpnej ceny je zmluvne viazaná na splnenie vyššie uvedenej povinnosti navrhovateľa, je logické, že odporkyni objektívne nevznikla ani subjektívna povinnosť (a navrhovateľovi subjektívne právo) na zaplatenie uplatňovanej zmluvnej pokuty. Preto okresný súd nemal inú možnosť, ako zamietnuť návrh navrhovateľa i v časti nároku týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by jednoznačne preukázal, že svoju vyššie uvedenú zmluvnú povinnosť objektívne nemohol splniť z dôvodu absencie nevyhnutnej súčinnosti zo strany odporkyne. Takýmto dôkazom rozhodne nie je ani výpoveď svedka J. V. (technika navrhovateľa) a ani výpoveď svedka F. U. (obchodného zástupcu navrhovateľa).
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že „dňa 09. 12. 2009 technik J. X. odporkyňu doma zastihol, ale odporkyňa nemohla vyplatiť zvyšok kúpnej ceny", tak na toto tvrdenie nemohol (podľa § 205a O.s.p.) prihliadať, pretože ide o skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, pričom navrhovateľ bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Okrem toho, nejedná sa o takú skutočnosť, ktorú by navrhovateľ objektívne nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1, písm. d/ O.s.p.).
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 574,80,- Eur, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda de facto i v súvisiacom výroku o trovách konania. Pretože odvolací súd je (podľa § 212 ods. 1 O.s.p.) rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách konania a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť určenia výšky odporkyni priznaných trov prvostupňového konania, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania, predstavujúcich náhradu zaplateného súdneho poplatku za odpor) nezaoberal. Skúmal len to, či na strane odporkyne existoval procesnoprávny dôvodu (základ) na priznanie trov prvostupňového konania.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade je nesporné, že odporkyňa bola v prvostupňovom konaní plne úspešná (okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu) a preto okresný súd postupoval vecne správne, keď jej v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (medzi ktoré nesporne patrí i náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnej odporkyni náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., v znení účinnom do 31. 12. 2011 vyplýva, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže z obsahu spisu je nesporné, že okresný súd z rozpočtových prostriedkov štátu vyplatil svedkovi F. U. svedočné vo výške 93,46,- Eur a v konaní bol neúspešný navrhovateľ u ktorého neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd rozhodol vecne správne, keď mu v zmysle citovaného ustanovenia uložil povinnosť nahradiť uvedené trovy štátu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výrokoch o trovách konania.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Do doby rozhodnutia odvolacieho súdu však nepodala návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže existenciu jej eventuálnych trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O.s.p.), náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.