Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-6-2012.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom Bardejovská č.6, 043 29 Košice zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, P.O.Box H-11, 040 01 Košice proti odporcovi: K. N., U.. XX.XX.XXXX, A. R. - R. H. C., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou G. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súde Revúca, o zaplatenie 55,55 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,55 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00% ročne z tejto sumy od 04.09.2010 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
16,50 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Frajta do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 55,55 € s príslušenstvom a trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 03.09.2010 na autobusovej linke č. 27 Košickej MHD cestoval bez platného cestovného lístka. Na základe tejto skutočnosti je odporca povinný zaplatiť úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 55 € a 0,55 € čo predstavuje základné cestovné.
Vykonaným šetrením bolo zistené, že odporca sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt nie je známy. Súd preto odporcovi v súlade s ust. § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil na ďalšie konanie opatrovníka.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov dňa 28.03.2012 (§ 101 ods.2 O.s.p.).
Súd rozhodoval na základe listín nachádzajúcich sa v spise a to Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 03.09.2010, prepravného poriadku MHD v Košiciach a Tarify MHD v Košiciach a dospel k takýmto skutkovým a právnym záverom:
Odporca cestoval dňa 03.09.2010 v čase o 14:46 hod. linkou (autobusom) MHD č.27, pásmo T1, číslo vozu 3524, v úseku zastávok Sofijská - Belehradská prostriedkom Dopravného podniku a.s. Košice bez platného cestovného lístka.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 9 písm.b) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu,
Podľa § 11 ods.1 písm.d/ zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi, potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa § 14 ods.2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa čl. 12 bod 1. Prepravného poriadku DPMK cestujúci je povinný na vyzvanie vodiča alebo iného člena osádky, alebo oprávneného zamestnanca, ktorý má kontrolný odznak, kedykoľvek počas prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla predložiť na nahliadnutie cestovný lístok, prípadne preukážku na zľavu cestovného. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na priestor mimo vozidla, pokiaľ sa vystupuje na konečnej zastávke, resp. uzavretý priestor.
Podľa čl. 12 bod. 2 veta prvá Prepravného poriadku DPMK cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100 násobku stanoveného základného cestovného.
Podľa článku E. Tarify DPMK s Názvom Cestovanie bez platného lístka pre stanovenie výšky úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je cena základného cestovného papierového lístka na 30 minút platného v tarifnom pásme T1 zakúpeného v predpredaji.
Podľa článku E. bod 1. Tarify DPMK cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí základné cestovné plus úhradu vo výške sto násobku stanoveného základného cestovného.
V konaní bolo preukázané, že odporca použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s. Košice bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení Prepravného poriadku a Tarify MHD v Košiciach mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 55 € ako aj cenu základného cestovného 0,55 €. Súd preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný a v plnom rozsahu mu vyhovel.
Pokiaľ ide o omeškanie so splnením záväzku odporcu, tento sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po zistení porušenia tarifno-prepravných podmienok, a preto je povinný platiť aj úrok z omeškania, ktorého výška vyplýva z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 04.09.2010 bola základná úroková sadzba ECB 1,00% ročne a potom výška úrokov z omeškania je požadovaných 9,00% ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Revúca.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
Čo sa týka požiadavky na zaplatenie 1,70 € ako poštovného v rámci trov konania, tejto súd nevyhovel z dôvodu, že do trov konania nemožno podradiť náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania (hoci neskôr v konaní úspešnému) v súvislosti s predsúdnou korešpondenciou s protistranou a nie v súvislosti so samotným súdnym konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.