Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/235/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, právne zastúpený JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Košická 52, Bratislava, proti odporcovi: Ing. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S. XX, D. D., o zaplatenie 637,68 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 1. Júna 2011, č.k. -117, takto

rozhodol:

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 239,13 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,71 eur od 6.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 79,71 eur od 6.9.2008 do zaplatenia a zo sumy 79,71 eur od 6.10.2008 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a konanie zastavuje. Vo zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 637,68 Eur s prísl. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení O. z., , , , O. z., zákona č. 328/91 Zb., a ,, , keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. D. XX, T. na 3. poschodí pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.01.1976. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom období, teda za mesiace 11/2008 - 3/2009 predpísané nájomné za užívanie uvedeného bytu zaplatil odporca vedľajšiemu účastníkovi. Medzi účastníkmi bola sporná otázka - kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom odporcu v rozhodnom období. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000 a navrhovateľ ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii ako prvý. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľnosti tak, že na liste vlastníctva bol ako vlastník vedený úpadca, t .j. TAZ, a.s. v

likvidácii. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva je vyvrátiteľná a bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Odporcovia v I.a II. rade považovali za osobu oprávnenú nakladať s bytom v rozhodnom období vedľajšieho účastníka z dôvodov, ktoré uviedol vedľajší účastník. Súd ako predbežnú otázku riešil teda v tomto konaní to, kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom období. Navrhovateľ síce tvrdil, že je vlastníkom predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu a teda nie navrhovateľ je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ (resp. úpadca, ktorého je navrhovateľ konkurzným správcom) nie je a ani nebol vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok nájmu. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného teda prvostupňový súd skonštatoval v závere svojho rozhodnutia, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že plne procesne úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v konaní im nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa sa vyhovie a odporca bude zaviazaný zaplatiť mu sumu 637,68 Eur spolu s prísl.. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia , . Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky 637, eur s príslušenstvom proti odporcovi titulom nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od novembra 2008 do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania založený na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu nebol do novembra 2008 spochybňovaný. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní odporcov. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa, keď sa podľa súdu nepodarilo navrhovateľovi preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu. S uvedeným právnym názorom nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp.zn. , na ktoré sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva a ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie veci, patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto iný ako navrhovateľ. Taktiež odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, spočívajúceho v tvrdení, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, a to s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením keď uviedol, že podstatou oprávnenia v zmysle citovaných ustanovení je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty

úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14 písm. a/ oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, t. j. aj s predmetným bytom svedčí navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 29.01.2009, v ktorom bolo uvedené, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii a taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. , z ktorého taktiež vyplýva, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š.p., vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Odvolateľ taktiež uviedol, že do marca 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to aj vyplýva z oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 06.07.2009. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že odporcovia v I. a II. rade si nesplnili svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a ustanovenia a neuhradili navrhovateľovi nájomné za predmetné obdobie.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník Mgr Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, ktorý uviedol, že právny názor, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu, že tento je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov, nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. V roku 2008 správca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice N 72/92, NZ 75/92 zo dňa 21.04.1992, spísanej na štátnom notárstve v Bratislave 5, pred notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičou k prevodom dotknutého majetku. Z obsahu tejto notárskej zápisnice, bez akýchkoľvek pochybností zrejme, že úpadca nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Od roku 2000 správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie k rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. A tohto posúdenia sa nesprávne pridržiava do súčasnosti. Do súčasnosti správca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu Trnava, Krajskej prokuratúry Trnava, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Ďalej uviedol, že právny názor o aplikovaní zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku NS ČR sp. zn. , podľa ktorého práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok zapísal do súpisu. Ako prvý uvedený právny názor nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch SR. Správca uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sa nepriznáva právo nakladať s majetkom správcovi, ktorý nebol úspešný v preukázaní vlastníckeho práva k majetku. Ústavným princípom každého právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého obsahom je konzistentnosť rozhodovacej činnosti súdov SR, ako aj záväznosť právoplatných súdnych rozhodnutí. V závere uviedol, že je nevyhnutné vylúčiť sporný majetok zo súpisu úpadcu, keďže ide o zákonnú povinnosť tento majetok zo súpisu vylúčiť. Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nájomné od 01.11.2008 - 31.03.2009 zaplatil na účet zadaný Advokátskou kanceláriou Mgr. Korytára, nakoľko podľa rozhodnutia súdu nebol JUDr. Pohovej oprávnený disponovať s nehnuteľnosťou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. , bolo zaplatenie pohľadávky v sume 637,68 Eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie 3 - izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa v T. na ul. D. XX, na 3. poschodí za obdobie od 01.11.2008 - 31.03.2009, a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.01.1976, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ., a.s. v likvidácii a týmto dňom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom zapísaným do podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa, súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v danej veci.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ listom zo dňa 13.12.2011 oznámil, že berie svoj návrh v časti dlžnej sumy 239,13 Eur spolu s poplatkom z omeškania z uvedenej sumy späť z dôvodu, že dňa 18.08.2010 došlo k čiastočnej úhrade za služby spojené s užívaním bytu v uvedenej sume 239,13 Eur. Navrhol preto, aby súd konanie o zaplatenie sumy 637,68 Eur s prísl. v časti 239,13 Eur zastavil a určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,46 Eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,71 Eur od 06.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od 06.12.2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,71 Eur od 06.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od 06.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od 06.03.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Odporca uviedol, že nemá námietky proti späťvzatiu návrhu. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia v časti o zaplatenie sumy 239,13 Eur spolu s poplatkom z omeškania pripustil späťvzatie návrhu, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. - 135 Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci ( ). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď ). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ) a nie účastníkov konania.

V zmysle o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. , len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.

Ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa ide teda v rámci žalôb podľa o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou

rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle , ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, ). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -767 potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k.

- 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. , účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. , nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát , resp. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v ust. , avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. -653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. -767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, ). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. a nasl. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu, nemôže byť navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný ani v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd v súlade s ustanovením vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 398, Eur s prísl., potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa podľa . Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.