Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-45-2023.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/45/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2.5.2022 č.k. 1T/103/2018-288, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.11.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v rozsahu rozhodnutia o vine a o treste obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 02.05.2022, č. k. 1T/103/2018 - 288, boli obžalovaní A. C. a A. B. uznaní za vinných, že A. B. v období od 15.08.2017 do 12.09.2017 z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, kde bol vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, prostredníctvom telefonických hovorov a listovej komunikácie naviedol A. C., aby nepravdivo vypovedal v procesnom postavení svedka v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, odbore kriminálnej polície, Galanta pod ČVS: ORP-341/2-VYS-GA-2017, v ktorom konaní je A. B. trestne stíhaný za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku čoho A. C. pri výsluchu v procesnom postavení svedka dňa 12.09.2017 ako aj dňa 06.10.2017 v rámci konfrontácie uviedol, že odo dňa 29.12.2016 do 30.12.2016 bol spolu s A. B. v rodinnom dome na adrese D. E. XXX/X, F., ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde, teda obžalovaný A. C. ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, obžalovaný A. B. naviedol iného, aby ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, čím spáchali: obžalovaný A. C. prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný A. B. prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Za to boli odsúdení: Obžalovaný A. C. podľa § 346 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX. Obžalovaný A. B. podľa § 346 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods.
3 písm. c) Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. E. XXX/X. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. a to proti výroku o vine aj proti výroku o treste. 3. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že A. C. na žiadnu krivú výpoveď nenavádzal a spise sa o tom nenachádza žiaden dôkaz. Je pravdou, že sa ho pýtal, či si pamätá na deň 29.12.2016 a to bolo všetko, to nie je žiadne nahováraní na krivú výpoveď. Ani v telefonických hovoroch nie je žiadna zmienka o tom, že by ho mal nahovárať ako má vypovedať pred vyšetrovateľom. Preto neexistuje žiaden dôkaz, že by A. C. mal nahovárať na krivú výpoveď. To čo obžalovaný vypovedal, je pravda a tak isto to dosvedčuje družka A. C., G. H. a jej dcéra B. H.. Podľa súdu však všetci klamú, len pani H. hovorila pravdu, Pričom uvádza, že v ten deň bol u lekára, no nevie sa zorientovať v dátume. V lekárskej správe má záznam, že v žiadnom prípade 29.12.2016 nebol už žiadneho lekára. Táto svedkyňa účelovo klame. Bol okresným súdom vyzvaný, aby si sám do pojednávania zvolil advokáta, alebo, ak nie, tak mu bude pridelený. Žiaden advokát mu okresným súdom nebol pridelený a tým bolo porušené jeho právo na obhajobu. Žiada Krajský súd o oslobodenie spod obžaloby pre nedostatok dôkazov, v prípade vrátenia na Okresný súd Galanta, znovu vypočuť pani H. v jeho prítomnosti, aj za prítomnosti jeho právneho zástupcu. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
6. Obžalovanému A. B. (odvolateľovi) sa kladie za vinu, že spoluobžalovaného A. C. naviedol, aby ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. V skutkovej vete napadnutého rozsudku, ani v odôvodnení napadnutého rozsudku však prvostupňový súd neuvádza vo vzťahu k akej podstatnej okolnosti mal odvolateľ navádzať spoluobžalovaného na krivú výpoveď. Rovnako nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku nikde vysvetlené, prečo mala mať okolnosť, ohľadne ktorej mal odvolateľ navádzať spoluobžalovaného na krivú výpoveď, podstatný význam pre rozhodnutie v trestnom konaní a tiež nie je uvedené pre aké rozhodnutie v trestnom konaní mala mať táto okolnosť podstatný význam. 7. Uvedené chyby napadnutého rozsudku sú pritom podstatné a zásadné a odôvodňujú zrušenie napadnutého výroku o vine u odvolateľa a nato nadväzujúci výrok o treste. 8. Skutková podstata trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného poriadku spočíva v tom, že kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takúto okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov. 9. Zo znenia uvedenej skutkovej podstaty vyplýva, že tohto trestného činu sa môže dopustiť osoba, ktorá vystupuje ako svedok v trestnom konaní, pričom táto uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takúto okolnosť zamlčí. Pre uznanie páchateľa za spáchanie tohto trestného činu je preto potrebné dokázať nielen to, že uviedol ako svedok v trestnom konaní nepravdu o určitej okolnosti, ale aj to, že táto okolnosť má podstatný význam pre rozhodnutie. V tejto súvislosti je potom povinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia, ktorým uzná obžalovaného za vinného zo spáchania tohto trestného činu, odôvodniť, prečo má okolnosť, o ktorej obžalovaný vypovedal nepravdivo, podstatný význam a rovnako aj to pre aké rozhodnutie má táto okolnosť podstatný význam. Uvedené náležitosti odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá. 10. Prvostupňový súd dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní zhodnotil tak, že skutkový stav bol preukázaný taktiež fotodokumentáciou korešpondencie, prepismi telefonického hovoru medzi obžalovanými ako aj zápisnicami o výsluchu svedka A. C. zo dňa 12.09.2017 a 13.10.2017, zápisnicou o konfrontácii svedkov I. H. a A. C. zo dňa 06.10.2017. 11. Zo zabezpečenej listovej korešpondencie, konkrétne siedmich listov medzi A. C. a A. B., ktorý bol v uvedenom čase vo výkone trestu odňatia slobody okrem iného vyplýva, že A. B. dával A. C. presné pokyny, ako má vypovedať v procesnom postavení svedka. B. C. zároveň opakovane ďakuje za to, že je ochotný mu pomôcť, že sa na neho môže spoľahnúť. A. B. taktiež uvádzal okolnosti týkajúce sa toho, ako bol u neho dňa 29.12.2016 a o ktorých skutočnostiach následne zhodne A. C. v procesnom postavení svedka aj vypovedal. B. ďalej uviedol, že hlavné a podstatné je to, že A. C. to išiel vybaviť do J.. Okrem toho A. B. usmerňoval A. C., že bude musieť ísť ešte raz do J. a to dňa 06.10.2017 s tým, že mu drží palce, a že vie, že ho nesklame. Potom to už bude len a len dobré. Taktiež A. B. navádzal A. C., aby povedal aj priamo do oči I. H., že ako dopredu silvestrovali. Skutočnosti uvádzané v listoch A. B. A. C. sú ozrejmené aj zabezpečenou telefonickou komunikáciou medzi A. B. a A. C. počas výkonu trestu odňatia slobody A. B. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Leopoldov, konkrétne zo dňa 15.08.2017, 21.08.2017, 06.09.2017 a 12.09.2017; ktorý prepis hovorov tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu č. I. 117-135. 12. Prvostupňový súd taktiež poukazuje na zápisnicu o výsluchu svedka A. C. zo dňa 12.09.2017 a zápisnicu o konfrontácii svedkov I. H. a A. C. zo dňa 06.10.2017. Z týchto procesných úkonov, ktoré boli realizované na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, odbore kriminálnej polície, Galanta pod ČVS: ORP-341/2-VYS-GA-2017 vyplýva, že A. C. vypovedal v procesnom postavení svedka a pred samotnými výsluchmi bol výslovne poučený okrem iného podľa § 131 ods. 1 Tr. por., že ako svedok je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať a v tejto súvislosti bol poučený na následky krivého obvinenia § 345 Tr. zák. a na následky krivej výpovedi a krivej prísahy § 346 Tr. zák. 13. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že na základe produkovaných dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, mal za jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaný A. B. svojím aktívnym úmyselným konaním naviedol A. C., aby nepravdivo vypovedal v procesnom postavení svedka v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, odbore kriminálnej polície, Galanta pod ČVS: ORP-341/2-VYS- GA-2017 o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre správne zistenie skutkového stavu veci ako aj zákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní. V dôsledku uvedeného A. C. pri výsluchu v procesnom postavení svedka dňa 12.09.2017 ako aj dňa 06.10.2017 v rámci konfrontácie uviedol nepravdivé skutočnosti, že odo dňa 29.12.2016 do 30.12.2016 sa po celý čas nachádzal spoločnosti s A. B. v rodinnom dome na adrese D. E. XXX/X, F..
14. Súd obranu obžalovaných, ktorá spočívala v tom, že v období odo dňa 29.12.2016 do 30.12.2016 sa nachádzali v rodinnom dome na adrese D. E. XXX/X u obžalovaného A. B. vyhodnotil ako účelovú v úmysle uvedenia nepravdy o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre samotné rozhodnutie, v tomto prípade vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante, odbore kriminálnej polície, Galanta pod ČVS: ORP-341/2-VYS-GA-2017, kde ako poškodená vystupuje I. H. (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 31T/48/2018, doposiaľ právoplatne neskončená). Tu súd predovšetkým vyzdvihuje produkovaný dôkaz zadováženú korešpondenciu medzi A. B. a A. C., ktorý aj v súvislosti s ďalším dôkazom so zadováženými prepismi telefonických hovorov medzi A. B. a A. C. vytvárajú nespochybniteľne preukazujúcu vinu obžalovaných. Okrem toho súd poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi obžalovaného A. C., ktorý na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedí uviedol, že A. B. prišiel k nemu domov na návštevu dňa 30.12.2016, pričom neskôr svoju výpoveď pozmenil v tom, že B. k nemu prišiel už dňa 29.12.2016. Ďalej súd v rámci vyhodnotenia vierohodnosti výpovede obžalovaného A. B. vyzdvihuje tú skutočnosť, že obžalovaný okrem iného uviedol, že prvýkrát C. navštívil v novembri 2016, pričom C. družka mu povedala, že nie je doma. Naproti tomu družka A. C. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že pokiaľ si pamätá A. B. v novembri 2016 u nich doma nebol. V neposlednom rade súd poukazuje na výpoveď svedkyne I. H., ktorá jednoznačne potvrdila to, že A. B. sa dňa 29.12.2016 od 11:00 hod., kedy sa vrátil od lekára a zároveň aj dňa 30.12.2016 zdržiaval u nej doma v I. F.. 15. Prvostupňový súd výpovede svedkýň G. H. a B. H. (ktoré vypovedali v prospech odvolateľa) vyhodnotil ako účelové s cieľom umožnenia vyhnutia sa trestnej zodpovednosti obžalovaného A. C. a to aj z poukazom na to, že sa jedná o blízke osoby obžalovaného. V tejto súvislosti súd v rámci tohto hodnotiaceho procesu poukazuje na časť výpovede svedkyne B. H., ktorá na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že v inkriminovanom čase v letnej kuchynke sa okrem A. C. a A. B. nachádzal ešte nejaký ďalší muž, pričom túto okolnosť vôbec neuvádzala jej matka G. H. a obžalovaný A. C. sa k tomu tvrdeniu svedkyne vyjadril, že absolútne nevie, kto mal byť ten tretí muž, ktorý sa mal zdržiavať spoločne s nimi v letnej kuchynke. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je citované v bodoch 10. až 15. tohto uznesenia, vyplýva, že prvostupňový súd sa nezaoberal preukázaním zákonných znakov trestného činu, z ktorého spáchania uznal odvolateľa za vinného (bod 9. tohto uznesenia). Pokiaľ sa teda prvostupňový súd nezaoberal otázkou, či boli naplnené zákonné znaky uvedeného trestného činu, respektíve neodôvodnil z čoho vyplýva, že tieto boli naplnené, znemožnil tak obžalovanému v plnom rozsahu uplatniť jeho právo na obhajobu. Pre nedostatok náležitého odôvodnenia nemôže obžalovaný vedieť, z akých dôvodov bol uznaný za vinného pre spáchanie uvedeného trestného činu a nemá teda možnosť vzniesť proti týmto argumentom súdu svoje námietky. Uvedené zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Uvedený nedostatok napadnutého rozsudku nebol obžalovaným priamo vytýkaný v odôvodnení jeho odvolania, avšak odvolací súd naň musel prihliadať v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku a ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. 17. Ďalším podstatným nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku je, že súd pri odôvodňovaní výroku o vine síce poukazuje na prehraté záznamy telefonických hovorov medzi odvolateľ a spoluobžalovaným, ako aj na písomnú korešpondenciu medzi nimi, avšak nijakým spôsobom neuvádza, ktoré skutočnosti z týchto dôkazov vyplývajú. V tomto smere je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné a z pohľadu odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné. Iba odkazovanie na určitý dôkaz bez opisu jeho obsahu a vysvetlenia, ktoré skutočnosti relevantné pre meritórne rozhodnutie z neho vyplývajú, nemožno považovať za dostatočné. 18. Prvostupňový súd rozhodol o uznaní viny odvolateľa za spáchanie prečinu. Napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, či a ako skúmal tento prečin s ohľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. Zákonným znakom každého prečinu je vždy aj to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť viac ako nepatrná. V opačnom prípade nejde o prečin, ak aj konanie páchateľa inak napĺňa všetky ostatné zákonné znaky prečinu, uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. 19. Odvolacia námietka odvolateľa, ktorá je založená na tom, že nebol zastúpený obhajcom, na ktorého zvolenie ho mal prvostupňový súd vyzvať, nie je dôvodná. Z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by ho prvostupňový súd k takémuto úkonu vyzval a rovnako z neho nevyplýva, že by u odvolateľa nastali okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho povinnú obhajobu. 20. Vyššie uvedené chyby napadnutého rozsudku, viedli odvolací súd k potrebe zrušiť napadnutý rozsudok ohľadne výrokov o vine a treste u obžalovaného A. B. v celom rozsahu a rozhodnúť o vrátení veci prvostupňovému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol. Bude predovšetkým potrebné doplniť
hodnotenie dôkazov vo vzťahu k otázke tzv. materiálneho korektívu, a teda naplnenia zákonného znaku uvedeného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, aj k naplneniu všetkých znakov objektívnej stránky žalovaného prečinu. Následne bude povinnosťou prvostupňového súdu opäť vyhodnotiť vykonané dôkazy a to z hľadiska preukázania všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o obžalobe, v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v tomto uznesení. V prípade potreby, na ustálenie skutkového stavu alebo jeho právnej kvalifikácie, môže prvostupňový súd doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, najmä v otázke akým spôsobom bolo skončené trestné konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 31T/48/2018 a aký vplyv má výsledok tohto konania, respektíve dokazovania, ktoré na ňom bolo vykonané, vo vzťahu k otázkam, ktoré súd rieši v tomto trestnom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.