Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/23/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Mliekarenská 10, zast. advokátkou: JUDr. Andrea Cviková, Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej: O. T., r.č. XXXXXX/XXX, bytom P. ulica č. XXX/XX, XXX XX R. G. - F., o vymoženie 1537,28 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Patrícius Baďura, so sídlom Bratislava, Viedenská cesta 5 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.09.2011 č. k. -13 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sledujúcu vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Františkom Svatuškom zo dňa 17.05.2010 č. k. 228/05/10 a pozostávajúcej z tzv. istiny 1537,28 eur so 9% ročným úrokom od 08.05.2009 až do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eur. Právne rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. a E. p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku); , , ods. písm. b), o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len ZoRK") i s odkazom na jeho ust. ; a , a zákona o spotrebiteľských úveroch (, ďalej tiež len „ZoSÚ"); a 52, a a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) ); a tiež čl. 5 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne mal za to, že z dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100023762 zo 20.08.2009 (predstavujúcej právny základ ich vzťahu), podľa ktorých bola povinnému schválená výška úveru 1339,37 eur a povinný prevzal záväzok v splátkach vo výške 44,65 eur rozvrhnutých na 30 mesiacov, boli nedostatočne určitými, nezrozumiteľnými, nejasnými a v rozpore so ZoSÚ, pričom už samo dojednanie treba považovať za neprimerané. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. Rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvných podmienok, ktoré boli zapracované do formulárovej zmluvy, a jednotlivé zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom. Rozhodcovský rozsudok nerešpektujúci rozpor požadovaného plnenia najmä s ust. O. z. (značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán zmluvy v neprospech spotrebiteľa) preto zaväzoval povinnú na právom nedovolené a i dobrým mravom odporujúce plnenie.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podrobných písomných dôvodoch uviedol, že postup exekučného súdu je v rozpore s , SR a v hrubom rozpore s právom EÚ. Taktiež vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavania zmluvy, na ktorej základe bolo priznané

právo v exekučnom titule. Postup súdu bol nedostatočný a neúplný aj v prípade tvrdení, resp. zistení o tom, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, pričom odvolateľ vyjadril názor, že ustanovenia predmetnej zmluvy nesporne spĺňajú kritéria určitosti a zrozumiteľnosti a medzi zmluvnými stranami boli nesporné. V zmysle taktiež súdu neprináleží posudzovať individuálne dojednanú cenu úveru ako neprijateľnú podmienku, pričom súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri zohľadnení tohto kritéria nie je možné konštatovať, že výška odplaty sa javí ako neprimeraná. Taktiež zmluvná pokuta, ktorej nárok vznikol práve porušením povinností zo strany povinného, je vzhľadom na povahu zabezpečovanej povinnosti podľa názoru oprávneného evidentne v zákonnej výške, úmerná. Prvostupňový súd v tomto smere zisťoval stav veci jednoznačne neobjektívne a výlučne v prospech povinného. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu ďalej považoval oprávnený tvrdenia súdu o rozpore rozhodcovskej doložky so zákonom za právne neopodstatnené. Z formulácie rozhodcovskej doložky totiž jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže alternatívne rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom a teda nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Poukázal tiež na znenie a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje, nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske súdne konanie. Odkazy prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na judikatúru Súdneho dvora EÚ sa javia odvolateľovi ako účelové, nezohľadňujúce ich samotný obsah, pričom je toho názoru, že tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale sú len výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. V závere uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením SR.

Povinná ani exekútor odvolacie návrhy nepodali (i keď exekútorovi by postavenie účastníka konania prislúchalo len v časti trov exekúcie a až po vydaní poverenia, o aký prípad tu ešte nešlo, to za situácie, keď zmienku o ňom ako vo výroku napadnutého uznesenia, tak v úvodnej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu si vyžadovalo aj jeho dotknutie takýmito rozhodnutiami - zamietnutím žiadosti o poverenie).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako ako odvolací súd mal za to, že z dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100023762 zo 20.08.2009 boli nedostatočne určitými, nezrozumiteľnými, nejasnými a v rozpore so ZoSÚ, pričom už samo dojednanie o povinnosti vrátiť dvojnásobok reálne poskytnutej treba považovať za neprimerané. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle , pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa, je to totiž práve ustanovenie E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( a ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.