Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33P/58/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Marek M., narodený XX.X.XXXX, toho času umiestnený v zariadení: Centrum pre deti a rodiny E., Na dolinách XXX/XX, G., v tomto konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, dieťa matky: L. G., narodená XX.X.XXXX, G., doručovacia adresa: L. 4, B. a otca: W. M., narodený XX.X.XXXX, B., teraz P. Y., o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Nad maloletým dieťaťom sa nariaďuje ústavná starostlivosť v špecializovanom zariadení: Centrum pre deti a rodiny E., Na dolinách XXX/XX, G..

II. Matka a otec sú povinní platiť mesačne výživné na maloleté dieťa, každý z rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet špecializovaného zariadenia: Centrum pre deti a rodiny Zlatovce, Na dolinách XXX/XX, G..

III. Rodičom sa určuje lehota v trvaní 1 roka od právoplatnosti rozsudku na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Tunajší súd na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec (ÚPSVaR) uznesením č. k. -8 dňa 7.8.2023 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým W., ktorý bol umiestnený na základe výchovného opatrenia tunajšieho súdu rozsudkom č. k. -21 zo dňa 19.1.2023, právoplatným 16.2.2023, na obdobie 6 mesiacov do starostlivosti Centra pre deti a rodiny (CDR) E.. Keďže táto lehota už uplynula bez zmeny pomerov u rodičov maloletého, bolo potrebné neodkladne a zatiaľ dočasne zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti centra, a to označeným uznesením. Úrad v podnete uvádzal, že matka maloletého W. M. má ďalšie dve maloleté deti Y. M. W., narodenú XX.X.XXXX a L. W., narodeného XX.X.XXXX. Obe deti jej boli odobraté v júli 2020 a umiestnené do CDR E. z dôvodu, že matka nemala zabezpečené riadne bývanie, nevykonávala riadnu starostlivosť o deti, ktoré aj bila. V minulosti bola opakovane riešená Obvodným oddelením PZ Trenčín a podmienečne odsúdená za vyhrážanie. W. sa jej ako tretie dieťa v poradí narodil dňa XX.X.XXXX zo vzťahu s jeho otcom W. M., narodeným XX.X.XXXX. Obaja rodičia pred narodením maloletého W. spávali v stane vo voľnej prírode. Otec dieťaťa si nedokáže zabezpečiť stabilnú prácu, čo odôvodňuje tým, že má záznamy v registri trestov a nikde ho nechcú zamestnať. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali obe staré matky dieťaťa a sestra matky. Matka s dieťaťom začali bývať v Komunitnom centre S. v K. v júni 2022, kde po mesiaci centrum kontaktovalo úrad z dôvodu, že sa matka opakovane neprimerane správala k maloletému W., nedávala mu adekvátnu stravu, vyhrážala sa mu a fyzicky ho napádala. V

auguste 2023 boli obaja rodičia bez stabilnej práce a dostatočného príjmu, pričom stále nemali vyriešenú ani bytovú otázku. Rodičia sa teda naďalej nedokážu postarať o svoje dieťa, je tu riziko ohrozenia jeho života a zdravia. Úrad poukázal na Správu CDR E. zo dňa 20.7.2023, v ktorej sa uvádza, že obaja rodičia sa pravidelne telefonicky aj osobne kontaktujú so svojím synom W., ktorý bol už na základe neodkladného opatrenia tunajšieho súdu uznesením č. k. -9 zo dňa 21.7.2022 prijatý do starostlivosti ich zariadenia a umiestnený do profesionálnej rodiny. Počas osobných návštev sa obaja rodičia synovi venujú, hrajú sa s ním, avšak zároveň pracovníci centra opisujú spoluprácu s matkou ako problémovú, vzhľadom na jej náladovosť, vulgárnosť a slabý rešpekt voči usmerneniam zo strany autorít. Úrad sa stotožnil s názorom CDR E., že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a navrhol začať konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým s výhľadom zaradenia dieťaťa do zoznamu náhradnej rodinnej starostlivosti pestúnskou formou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a faktu, že rodičia dieťaťa nie sú naďalej schopní zabezpečiť o maloletého riadnu starostlivosť, nie je možný jeho návrat do prirodzeného prostredia a treba rozhodnúť o jeho ďalšom umiestnení.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 9.11.2023, kam sa rodičia bez ospravedlnenia nedostavili, hoci matka o termíne mala vedomosť, lebo predvolanie riadne prevzala a otec neprišiel, lebo bol dňa 26.8.2023 vzatý do väzby. Po vypočutí opatrovníka, po oboznámení sa so správou úradu z 23.8.2023 a s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletého W., vec právne posúdil a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

3. Pred vyhlásením rozsudku mal súd z obsahu všetkých listinných dôkazov preukázané, že dvojročný W. pochádzajúci zo vzťahu matky L. G. a otca W. M., je už vyše roka umiestnený v profesionálnej rodine špecializovaného zariadenia, kam sa dostal z dôvodu, že jeho rodičia pre neho nevytvorili žiadny domov. Táto zúfalá situácia v rodine maloletého dieťaťa pretrváva naďalej. V lete 2023 rodičia bývali pod kruhovým mostom v B.. Prespávali v aute. K starej matke sa chodievali osprchovať, prípadne najesť. Rodičia nemajú stály príjem a hoci sa pravidelne na syna informujú a navštevujú ho v CDR E., s ÚPSVaR nespolupracujú. Doposiaľ teda svoje pomery nijako nezmenili k lepšiemu a dieťaťu nevytvorili žiadny vhodný domov, kam by sa chlapec mohol zo zariadenia vrátiť. Otec je vo výkone väzby momentálne od syna úplne odlúčený. Ústavná starostlivosť je momentálne jediným a najlepším riešením pre maloletého W. s výhľadom na náhradnú osobnú starostlivosť, ak si rodiča v období do 1 roka neupravia rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o svoje maloleté dieťa. V rovnakom Centre pre deti a rodiny sa nachádzajú aj ďalšie dve matkine deti.

4. Podľa § 44 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (odsek 1). Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (odsek 2). Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (písm. a), pestúnska starostlivosť (písm. b), ústavná starostlivosť (písm. c) odseku 3). Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa (odsek 4). Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote

zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

5. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (odsek 3). Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné (odsek 1). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a účet maloletého dieťaťa (odsek 2).

6. Ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme dieťaťa a súd má za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti. Okrem tohto prípadu možno ústavnú starostlivosť dieťaťu nariadiť tiež ako formu výchovného opatrenia vtedy, ak je jeho výchova ohrozená alebo vážne narušená a iné (krátkodobejšie) výchovné opatrenia neviedli k náprave. Je nevyhnutné obidva prípady dôsledne odlišovať. Obidva však majú spoločné to, že ústavnú starostlivosť chápu ako krajné riešenie situácie, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak už všetky miernejšie (alebo prijateľnejšie) alternatívy nezabezpečili požadovaný výsledok. Výnimočnosť ústavnej starostlivosti nespočíva len v tom, že ju súd nariadi iba v skutočne krajnom prípade, ale tiež v tom, že je možné ju nariadiť len na nevyhnutný čas. Preto je výkon ústavnej starostlivosti priebežne monitorovaný a hodnotený, a to aj z hľadiska jeho ďalšieho trvania. Nariadenú ústavnú starostlivosť súd bezodkladne zruší, ak pominuli dôvody pre jej ďalšie trvanie. Akékoľvek rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej starostlivosti je vždy nutné považovať len za dočasné opatrenie a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti.

7. Nariadením ústavnej starostlivosti sa dieťa odníma z doterajšieho výchovného prostredia a podrobuje sa ústavnému režimu, do ktorého rodičia nemôžu zasahovať. Ide teda o faktické obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností. Na odňatie dieťaťa nie je nevyhnutné, aby súd zároveň (alebo ešte pred nariadením ústavnej starostlivosti) zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností a tento obmedzil, resp. rodičom výkon pozastavil či úplne ich výkonu pozbavil. Právnym následkom nariadenia ústavnej starostlivosti teda je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne (každodenne) starať a túto starostlivosť zabezpečuje ústavné zariadenie. Fakticky tak dochádza tiež k určeniu nového miesta pobytu dieťaťa na základe rozhodnutia súdu. Rodičia však naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa a im patrí aj správa jeho majetku. Zároveň rozhodujú o dieťati, a to vo všetkých otázkach, tak bežných, ako i podstatných. Rodičia sú tiež naďalej zodpovední za výchovu maloletého dieťaťa. Výchova je v celom Zákone o rodine chápaná v širšom zmysle ako starostlivosť o osobu dieťaťa, keďže pri nej dochádza aj k podstatným rozhodnutiam. Zahŕňa starostlivosť o výchovu, zdravie a o rozvoj individuálnych telesných a duševných schopností dieťaťa. Množstvo a druhy výchovných prostriedkov ponecháva zákon na voľbe rodičov, ohraničuje ich však mierou primeranosti. Pokiaľ sú výchovné prostriedky primerané, dieťa je povinné ich použitie rešpektovať. Súd však na tomto mieste rodičom zdôrazňuje, že každé dieťa má právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným či duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, pred zanedbávaním, nedbalým zaobchádzaním, či trýznením, nesmie byť dotknutá dôstojnosť dieťaťa a akokoľvek ohrozené jeho zdravie, psychický, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj.

8. Rodičia detí umiestnených v ústavnej starostlivosti majú zásadne právo stretávať sa so svojimi deťmi a prostredníctvom práva styku realizovať svoje výchovné pôsobenie. Toto právo sa spravuje prevádzkovým poriadkom ústavu, resp. dohodou medzi , rodičmi a dieťaťom, pokiaľ je schopné

vyjadriť samostatne svoj názor. Je povinnosťou detského domova vytvárať podmienky na stretávanie sa dieťaťa s jeho rodičmi. Za týmto účelom im detský domov, obec a orgán sociálnoprávnej ochrany detí poskytujú pomoc na uľahčenie priebehu stretnutí, na rozvoj a úpravu ich vzájomných vzťahov a na úpravu rodinných pomerov. Stretnutia sa môžu uskutočniť buď v ústave, alebo aj mimo neho, napríklad v obci, kde je sídlo detského domova, alebo na inom vhodnom mieste, ktoré bolo vytvorené na účely stretávania sa dieťaťa s rodičom. Rodičom tiež možno povoliť pobyt v detskom domove a je tiež možné, aby detský domov umožnil dieťaťu pobyt u rodičov. O pobyte dieťaťa mimo detský domov sú vedené záznamy, pričom sa sleduje vplyv pobytu dieťaťa mimo detský domov na jeho psychický, fyzický a sociálny vývin. Počas celého výkonu verejnej starostlivosti o dieťa je minimálnym štandardom plnenia pozitívneho záväzku štátu predpoklad, že v pravidelných intervaloch bude prehodnotená situácia v rodine z hľadiska perspektívy obnovenia rodinného života.

9. Povinnou náležitosťou výroku o nariadení ústavnej starostlivosti je označenie konkrétneho zariadenia, do ktorého bude dieťa umiestnené. Okrem uvedenia konkrétneho zariadenia musí rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti obsahovať tiež výrok o povinnosti rodičov platiť výživné na dieťa s určením jeho výšky, dátumu splatnosti mesačných platieb a o uložení povinnosti poukazovať výživné zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Toto zariadenie je platobným miestom. Pokiaľ bola ústavná starostlivosť nariadená z dôvodov na strane rodičov, potom má výrok rozsudku obsahovať aj stanovenie primeranej lehoty, ktorú súd určí rodičom na úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov. Stanovením takejto lehoty súd vytvára určitý tlak na rodiča, aby nápravu svojich pomerov nepredlžoval alebo nezanedbával. Zákon totiž na márne uplynutie určenej lehoty viaže (pre rodiča) nepriaznivé právne následky, napr. súd aj bez návrhu môže začať konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Naopak - ak rodičia stanovenú lehotu riadne využijú a napravia svoje pomery - potom súd nariadenú ústavnú starostlivosť zruší. Môže tak dokonca urobiť aj skôr, pred uplynutím lehoty, ak rodičia preukážu, že odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadená. V každom prípade možno aj rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti zmeniť alebo zrušiť len vtedy, ak sa preukáže, že došlo k zmene pomerov závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili skutkový podklad skoršieho rozhodnutia. V prípade ústavnej starostlivosti nariaďovanej nad viacerými maloletými deťmi je vhodné, ak sa určí pre súrodencov rovnaký ústav, aby nedochádzalo k pretrhnutiu rodinných väzieb.

10. Vzhľadom na všetky vyššie preukázané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nad maloletým W.om M. nariadil I. výrokom rozsudku podľa § 54 ods. 2 písm. c) Zákona o rodine ústavnú starostlivosť v špecializovanom zariadení, kde sa fakticky nachádza od 21.7.2022 až doposiaľ kvôli nariadenému výchovnému opatreniu a neodkladnému opatreniu, lebo zo strany rodičov stále nie sú vytvorené vhodné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého, teda výchovné opatrenie uložené podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine neviedlo k náprave. Matka žije teraz v aute a otec bol pred dvoma mesiacmi vzatý do výkonu väzby. Rodičom súd podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine II. výrokom rozsudku stanovil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa priamo na účet ústavu minimálnou sumou, lebo doposiaľ si neboli schopní nájsť žiadne stabilné zamestnanie. Podľa Zákona o rodine súd III. výrokom tohto rozsudku určil rodičom jednoročnú lehotu na úpravu pomerov tak, aby mohli opätovne zabezpečovať riadnu starostlivosť o svojho syna. O trovách konania súd rozhodol IV. výrokom rozsudku podľa , že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (, a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( a ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa , ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.