Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-80-2023.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Subarea
14CoP/80/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloletú V. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Q. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. obydlie bez súpisného čísla v lokalite V. A. A. a otca neurčeného, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania matky a Q. A., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, A. A. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/148/2023-11 zo dňa 11.10.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 37P/148/2023-11 zo dňa 11.10.2023 p o t v r d z u j e .
Odvolanie Q. A., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, A. A. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/148/2023-11 zo dňa 11.10.2023 o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. nariadil matke maloletej odovzdať maloletú V. D., nar. XX.XX.XXXX, dočasne do starostlivosti Centra pre deti a rodiny N., N. XX, N. a výrokom II. rozhodol tak, že toto neodkladné opatrenie trvá najdlhšie šesť mesiacov odo dňa umiestnenia maloletej v Centre pre deti a rodiny N., N. XX, N. 2. V napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol, že ÚPSVaR Banská Bystrica podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zverí dočasne do starostlivosti CDR N. v zmysle § 367 CMP. Okresný súd dospel k záveru, že je nevyhnutné v záujme maloletej a jej zdravého psychického i fyzického vývoja bezodkladne upraviť jej pomery tak, že bude dočasne vyňatá z rodinného prostredia a odovzdaná do starostlivosti CDR N., za účelom zabezpečenia úpravy jej rodinných a sociálnych pomerov. Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, bez uvedenia otca v rodnom liste. Starostlivosť jej poskytuje matka a matkin partner. Okresný súd mal v konaní osvedčené, že ÚPSVaR Banská Bystrica dlhodobo v rodine vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately kvôli nedostatkom v starostlivosti rodičov ako o jej starších súrodencov, ktorí sú v ústavnej starostlivosti, tak aj o maloletú a jej maloletú sestru B. Nedostatky v starostlivosti matky o maloletú spočívajú v prvom rade v nevyriešenej otázke bývania, ktoré ohrozuje život i zdravie maloletej, kedy matka s maloletou momentálne obýva provizórne obydlie na lúke, bez prístupu k pitnej vode a elektrickej energii, kedy si stravu pripravujú na ohnisku, alebo sa stravujú v charite. Úrad matke ponúkol súčinnosť pri hľadaní vhodného ubytovania v zariadeniach pre matky s deťmi, avšak túto pomoc matka odmietla z dôvodu, že tam nemôže byť ubytovaný aj jej partner. Matka mala rovnako možnosť ubytovať sa v izbe v chalupe p. V., s ktorým si aj dohodla stretnutie, avšak následne naň neprišla ani sa už neskôr s p. V. nespojila. Z uvedeného bolo súdu osvedčené, že matka mala možnosť vyriešiť otázku bývania s maloletou V., avšak tak neurobila, pričom na ponúkané
možnosti zo strany úradu reagovala odmietavo. Súdu bolo na základe týchto skutočností preukázané, že aktuálne podmienky, v ktorých sa maloletá s matkou a mal. sestrou zdržiavajú, sú nevhodné na trvalejšie bývanie rodiny s maloletými deťmi, sú ohrozujúce pre maloleté deti, k čomu prispievajú aj zhoršujúce sa poveternostné podmienky súvisiace s ročným obdobím. Matka maloletej nie je schopná maloletej momentálne zabezpečiť bezpečné a stabilné výchovné prostredie, dobrovoľne s maloletou býva v obydlí, ktoré je nevyhovujúce pre maloleté dieťa, pričom svojim konaním ohrozuje zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletej. V rodine, blízkej ani širšej, ani v radoch známych rodiny niet osoby, ktorá by bola schopná a ochotná zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Pod vplyvom týchto skutočností, súd v záujme maloletej, jej zdravého psychického a fyzického vývoja nariadil v zmysle § 367 ods. 1 CMP matke maloletej dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti CDR N., ktoré súhlasilo s umiestnením maloletej v ich zariadení a v ktorom bude maloletej zabezpečená komplexná starostlivosť s prihliadnutím na skutočnosť, že sú tam v ústavnej starostlivosti umiestnení aj jej starší súrodenci.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka a Q. A. v spoločnom podaní, do ktorého uviedla, že ako matka maloletých detí, ktoré sú v jej starostlivosti, nesúhlasí so závermi okresného súdu. Deti majú zabezpečenú starostlivosť. Podmienky bývania, v ktorých sú spolu s deťmi, sa nachádza v časti V.. Je si plne vedomá ako matka, že bývali aj tam, kde neboli podmienky, je však milujúcou matkou, čo všetko vie potvrdiť aj pán kurátor, ktorý keď prišiel, tak deti mali navarené, bolo o nich postarané. Tým chcela požiadať odvolací súd, aby jej návrhu vyhovel, nakoľko už má bývanie zabezpečené. Poučila sa z predošlých detí, ktoré sú v detskom domove. Rešpektuje úrady. Zdôraznila, že deti majú byť s rodičmi, sú ešte malé, potrebujú matku, a tiež si nevie ani predstaviť, že by s nimi nebola. Požiadala o novú šancu, nový štart s deťmi, ktoré sú všetkým, čo má, čo vie povedať aj pán L., že ako rodina vedia fungovať, a tiež otec detí vie ísť do práce, keď už majú bývanie a vie zabezpečiť peniaze. Požiadala opakovane o šancu, aby sa mohla starať o deti.
4. Navrhovateľ (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica) sa k odvolaniu písomne vyjadril v podaní zo dňa 31.10.2023 (čl. 24 spisu), ktorý zotrval na svojom návrhu na nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ uviedol, že „...Dňa 26.10.2023 sa podarilo úradu v rámci sociálneho zisťovania nájsť príbytok, v ktorom sa matka, spoločne so svojím partnerom a dvomi mal. deťmi aktuálne zdržiavajú. V čase sociálneho zisťovania sa rodičia v príbytku nenachádzali, príbytok bol uzamknutý. Príbytok, ktorý predstavuje drevenú unimobunku, sa nachádza v mieste garážovej zástavby, v tesnej blízkosti starej vodárenskej veže, v mestskej časti V.. Prostredie, v ktorom sa príbytok nachádza, ani samotný príbytok nie je vhodný na bývanie pre rodinu s maloletými deťmi. Nachádza sa mimo obytnú zónu, v opustenom priemyselnom areáli za garážami, ktoré nie sú využívané. V príbytku nie je zavedená elektrina ani voda. V tesnej blízkosti príbytku sa nachádza vlakové koľajisko, ktoré tiež predstavuje ohrozenie pre mal. deti. V susedstve sa nachádzajú voľne pohybujúce sa psy, ktorých majiteľ vyjadril svoju obavu, z nedbanlivého ublíženia týchto psov, niektorému z detí. Majiteľ tieto psy využíva na ochranu svojho majetku. Na základe zistených skutočností má úrad za to, že život, zdravie a priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin maloletých detí je aj naďalej vážne ohrozený, rodiča mal. deťom nezabezpečujú vhodné a podnetné výchovné prostredie. Dňa 30.10.2023 Centrum pre deti a rodiny N. úradu oznámilo, že rodičia mal. deti do centra doposiaľ neodovzdali. Dňa 31.10.2023 podal úrad na súd návrh, na súdny výkon rozhodnutia, podľa § 370 ods. 1 a § 386 CMP“.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) matkou ako účastníčkou konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 362 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolanie Q. A., nar. XX.XX.XXXX V. XX, A. A. odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.
6. Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie podané v spoločnom podaní matky maloletej a Q. A. podal Q. A. ako ten, kto je na to oprávnený.
7. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
10. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením § 355 až 357 CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania (§ 359 CSP) viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).
11. Právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade Q. A., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, A. A. žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola, keďže odvolací súd v tomto štádiu konania nemôže konštatovať, že je otcom maloletej, teda nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. V rovine svojich záverov odvolací súd poukazuje na rodný list maloletej V. D., nar. XX.X.XXXX, v ktorom otec nie je uvedený (č.l. 5 spisu). Odvolací súd uvádza, že ani z obsahu spisového materiálu okresného súdu pod sp.zn. 37P/148/2023, nie je možné prijať záver, že p. Q. A. je otcom maloletej V. D., ktorý z tohto dôvodu nebol na podanie odvolania subjektívne oprávnený v zmysle § 359 CSP, musel odvolací súd jeho odvolanie podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou bez vecného prejednania odmietnuť.
12. Odvolací súd potom podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2. CSP).
13. Z článku 41. ods. 4 Ústavy SR jednoznačne vyplýva, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
14. Podľa § 365 ods. 1 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
15. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. V zmysle § čl. 5 Zákona o rodine ,,záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú “.
17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
18. Primárne odvolací súd poukazuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
19. Neodkladné opatrenie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 365 ods. 1 CMP) sleduje bezprostredné zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou mocou, pokiaľ osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. <. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine <.“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci navrhovateľ v zmysle zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu špecifickosť situácie maloletej je daná tým, že spolu so svojimi rodičmi a mal. sestrou B. býva v spoločnej domácnosti, pričom rodina sa aktuálne zdržiava mimo obývanú časť V. A. A. v lesnom poraste, na lúke, vzdialenej od ostatných obydlí, kde si postavili malý príbytok z drevených dosák. V blízkosti príbytku sa nenachádza pitná voda, tú si rodina nosí z mesta. V príbytku nemajú zavedenú elektrinu, svietia si prostredníctvom batérií. Nachádzajú sa tam matrace, na ktorých spávajú rodiča spolu s maloletými deťmi, posteľná bielizeň, skrinka, kde majú uložené potreby osobnej hygieny, malý stolík, riady, základné potraviny, oblečenie a ostatné veci osobnej potreby. Rodina si pripravovala varenú stravu na piecke na drevené palivo. Tá im však bola odcudzená a tak si varené jedlo pripravujú na ohnisku, ktoré sa nachádza hneď pri príbytku. Hoci má príbytok dvere, nie je uzamykateľný. Hygienu pre seba rodičia zabezpečujú vo verejných priestoroch V. A. A., kde je hygiena zadarmo. Maloleté deti kúpu v príbytku, kam si prinesú vodu v bandaske, zohrejú ju a následne okúpu deti. Jedlo si rodina kupuje a pripravuje sama, avšak občas sa chodievajú stravovať aj na charitu. Rodina má aktuálne príjem 420,- Eur z rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti. Otec maloletých detí je aktuálne nezamestnaný. Matka tiež kontaktovala svojho známeho p. V., u ktorého v minulosti bývala. Od p. V. mala prísľub, že by u neho, spoločne s maloletými deťmi aj s otcom mal. B., mohli bývať, bolo však potrebné, aby sa spolu osobne stretli a porozprávali sa o jej aktuálnej situácii. Dňa 13.09.2023 sa úrad telefonicky skontaktoval s p. V., ten úradu uviedol, že bol s matkou dohodnutý na tom, že sa za ním osobne zastaví a porozprávajú sa ohľadom možnosti bývania, ktoré im vie poskytnúť. Matka ho telefonicky kontaktovala, dohodli sa na termíne osobného stretnutia, nakoniec však matka na dohodnuté stretnutie neprišla ani sa mu už telefonicky neozvala. Úrad kontaktoval viaceré zariadenia pre matky s deťmi, v ktorých je možné rodine s deťmi poskytnúť náhradné bývanie. Krízové centrum ochrany a podpory obetí násilia v rodinách v meste Považská Bystrica sa úradu vyjadrilo, že by mohli matku spolu s maloletými deťmi prijať, na prijatie je však potrebné, aby si matka podala do centra žiadosť
o prijatie. Matka túto možnosť odmietla, z dôvodu nemožnosti spoločného ubytovania aj otca maloletej B.. Odvolací súd zobral do úvahy i vyjadrenie navrhovateľa v podaní zo dňa 31.10.2023, ktorý však v konečnom dôsledku zotrval na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to s cieľom ochrany záujmov maloletého dieťaťa.
22. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu v prejednávanej veci bola prioritná ochrana priaznivého vývoja maloletého dieťaťa pred dôvodnou hrozbou na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania.
23. Žiada sa dodať, že z práva na život a súkromie vyvodil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej činnosti pozitívne záväzky štátu, na základe ktorých možno od vnútroštátnych orgánov vyžadovať prijatie opatrení aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami navzájom. Štáty majú povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred inými osobami a musia prijať primerané kroky s cieľom zabrániť zlému zaobchádzaniu páchanému súkromnými osobami, pokiaľ o ňom štátne orgány vedia alebo mali vedieť. (pozri napr. rozsudok ESĽP z 31. mája 2007 vo veci Kontrová proti Slovenskej republike). Podľa judikatúry ESĽP k porušeniu Dohovoru dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv.
24. V danom štádiu prebiehajúceho konania odvolací súd po komplexnom posúdení veci dospel k záveru, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dostatočným spôsobom osvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov formou navrhovaného neodkladného opatrenia, a to poskytnutím dočasnej starostlivosti maloletej V. v zariadení, ktoré jej poskytne ochranu pred rodinným prostredím, v ktorom mal dôvodne osvedčené ohrozenie jej práv. Odvolací súd citlivo zvažoval odvolanie matky a dôvody v ňom ňou uvedené, pričom odvolací súd si plne uvedomuje o aký zásah do rodičovských práv (aj keď len dočasného charakteru) ide na strane matky, avšak nie je možné pristúpiť k inému rozhodnutiu vzhľadom k tomu, že uvádzané tvrdenia v odvolaní nespochybnili skutočnosti, ktoré boli dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia. Prioritným záujmom a povinnosťou súdu je chrániť maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu (zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva dieťaťa a jeho najlepší záujem.
26. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Nasledovať bude konanie vo veci samej, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval návrh vo veci samej. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie matkou tvrdených skutočností.
27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.