Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-583-2015.pdf
PDF · 180.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/583/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Palatín company s.r.o., Stará Vajnorská 17, Bratislava, IČO: 35 978 066, zast. JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C., zast. HUTTA & PARTNERS s.r.o., Bezekova 3225/13, Bratislava, IČO: 51 284 871, o zaplatenie 10.427,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodná žalobkyňa D. B. E., F. XXX/XXX, G. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2015 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 10.427,15 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je advokátkou a medzi ňou a žalovanou došlo dňa 12.04.2010 k uzatvoreniu mandátnej zmluvy s označením „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci“. V Zmysle predmetnej Zmluvy bola žalobkyňa povinná poskytovať žalovanej právnu pomoc vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, a to za podmienok v zmluve bližšie uvedených. Žalovaná sa v zmysle čl. II Zmluvy za poskytnuté právne služby zaviazala žalobkyni uhrádzať odmenu za zmluvnými stranami dojednaných podmienok a v dojednanej výške. V súlade so Zmluvou žalovaný žalobkyňu splnomocnila na zastupovanie vo vyššie špecifikovanej veci, a to plnou mocou zo dňa 12.04.2010. Na základe predmetnej Zmluvy a v spojení s udelenou plnou mocou tak medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol právny vzťah advokáta a klienta. V rámci predmetného zmluvného vzťahu boli zo strany žalobkyne vykonávané rozličné úkony právnej služby, ktorých realizáciu preukazuje vzájomná e-mailová komunikácia a vzájomná korešpondencia uskutočňovaná medzi stranami sporu ako aj komunikácia medzi žalobkyňou a právnou zástupkyňou žalovanej p. D. F. H.. Konkrétne išlo o úkony realizované v rámci obdobia od udelenia plnej moci dňa 12.04.2010 zahŕňajúce početné osobné stretnutia so samotnou klientkou a protistranou, vypracovanie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pod. Následne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovanej, došlo k zániku predmetného právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, a to po odvolaní plnej moci žalovanou. Odvolanie plnej moci žalovaná zaslala žalobkyni prostredníctvom e-mailu dňa 05.03.2012. V zmysle čl. II Zmluvy bola žalovaná povinná za realizované úkony právnej služby navrhovateľke uhrádzať: tarifnú odmenu za zastupovanie v konaní a iné úkony právnej služby podľa počtu úkonov vykonaných, odmenu vo výške 100 Eur za každú začatú hodinu poskytnutého právneho poradenstva a konzultácie, preddavok na poskytnuté právne služby vo výške 1.000 Eur, a to do 3 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalobkyňa žalovanej úkony právnej služby vykonané v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtovala v súlade so Zmluvou, a to faktúrou č. 06/2012 zo dňa 04.04.2012, ktorá bola splatná 19.04.2012. Žalovaná bola povinná uhradiť odmenu za nasledovné úkony právnej služby: 1.úkon: prevzatie a príprava vrátene prvej porady s klientom – 1415 Eur,
2.úkon: prepracovanie Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva – 1415 Eur, 3.úkon: vypracovanie listiny o právnom úkone – pripomienky a návrhy k prepracovanej dohode, požiadavky klientky k predloženej dohode – 1415 Eur, 4.-6. úkon: rokovanie s protistranou za dve ukončené hodiny dňa 28.09.2010, 07.09.2011, a 16.12.2011 – 2826 Eur (3 x 2/3 úkonu, t.j. 3 x 942 Eur), 7.-15.úkon: stretnutia s protistranou v dňoch 27.05.2010, 09.06.2010, 13.12.2010, 18.03.2011, 30.06.2011, 11.10.2011, 14.11.2011, 01.02.2012, 10.02.2012 nepresahujúcich dve hodiny – 4239 Eur (9 x 1/3 úkonu, t.j. 9 x 471 Eur),
- režijný paušál vo výške 15 x 7,81 Eur, t.j. spolu 117,15 Eur. Celkovo bola teda žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu 11.427,15 Eur. Nakoľko zo strany žalovanej došlo k úhrade sumy 1.000 Eur vopred ako preddavku na poskytované právne služby, zodpovedá zostávajúca časť odmeny za poskytovanie právnych služieb, ktorú bola žalovaná povinná žalobkyni uhradiť v sume 10.427,15 Eur. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila a dlžnú sumu neuhradila.
2. Podaním doručeným súdu dňa 17.07.2020 sa vyjadrila k žalobe žalovaná, ktorá uviedla, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Žalobkyňa faktúru č. 06/2012 zo dňa 04.04.2012 účelovo vyhotovila v súvislosti so súdnym sporom, ktorý s ňou vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 37C/178/2013. Vo faktúre si žalobkyňa úkony právnej služby, ktoré mala údajne žalovanej poskytovať vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva manželov a tiež vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s jej bývalým manželom A. D. B. vymyslela. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne. Ďalej žalovaná uviedla, že so žalobkyňou dňa 12.04.2010 (počas rozvodového konania žalovanej) uzavrela žalovaná „Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci“ a toho istého dňa jej podpísala aj splnomocnenie. Obsah týchto oboch listín vypracovala žalobkyňa a žalovaná ich len podpísala potom, čo ju presvedčila, že má stále majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorý bude treba po rozvode jej manželstva vyporiadať. Obidve listiny podpísala ako občan spotrebiteľ právnej služby, pričom žalobkyňa jej mala poskytnúť právnu službu v takom rozsahu, na ako sa dohodli, teda medzi ňou a žalobkyňou bola uzavretá príkazná zmluva podľa § 724 až 741 Občianskeho zákonníka a nie mandátna zmluva. Príkazná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a teda je potrebné aplikovať ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasl. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že mala žalobkyňa žalovanú zastupovať vo všetkých právnych úkonoch spojených s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré žalovaná nadobudla s A. B. počas manželstva, s tým, že ak sa nedosiahne vo veci vyporiadania dohoda, žalobkyňa vypracuje návrh na vyporiadanie súdnou cestou a bude žalovanú v tomto súdnom konaní zastupovať na príslušnom súde. Po rozvode manželstva žalovanej žalobkyňa začala riešiť ich BSM tak, ako sa na to zaviazala v Zmluve a bolo stanovené v splnomocnení. Žalovaná však postupne zisťovala, že pri vyporiadaní BSM ju neustále uvádzala do omylu, čím žalovaná nadobudla presvedčenie, že žalobkyňa sa v problematike BSM nevyzná, a tak koná nekvalifikovane a neodborne. Z týchto dôvodov je preto listom zo dňa 17.03.2012, ktorý prevzala 22.03.2012, vypovedala Zmluvu a súčasne ju vyzvala, aby jej do |5 dní vrátila zaplatený preddavok na právne služby vo výške 1.000 Eur. Žalobkyňa na výzvu nereagovala a preddavok nevrátila. Preto podala žalovaná na Okresný súd Pezinok žalobu na zaplatenie 1.000 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 37C/178/2013. Ostatný krát Okresný súd Pezinok rozhodol rozsudkom z 5.júna 2019 pod sp. zn. 37C/178/2013-537 a žalobu voči žalobkyni zamietol. Voči rozsudku podala žalovaná odvolanie. Žalobkyňa v konaní sp. zn. 37C/178/2013 ako prílohu k odporu pripojila aj faktúru č. 06/2012 zo dňa 04.apríla 2012. Túto faktúru žalovanej nikdy predtým nedoručila, t.j. s jej obsahom sa žalovaná prvýkrát oboznámila len v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Pezinok. Žalobkyňa faktúru vyhotovila dodatočne v priebehu konania sp. zn. 37C/178/2013 v máji 2013, keď podávala odpor proti Platobnému rozkazu. Svedčí o tom aj vyčíslený režijný paušál 15 x 7,81 Eur, celkom 117,15 Eur, ktorý žalobkyňa uviedla na konci faktúry. Takúto výšku paušálu si zaúčtovala pri všetkých úkonoch podľa nej vykonaných v rokoch 2010 – 2012, hoci takáto výška paušálu platila pri úkonoch až od 01.01.2013. Z faktúry vyplýva, že žalobkyňa požaduje odmenu za úkony právnej služby vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to napriek tomu, že s ňou žalovaná v rokoch 2010 až 2012 žiadnu takúto zmluvu neuzavrela a ani nedala splnomocnenie na zastupovanie v takejto veci. Neobjednala si žiadne právne služby spočívajúce v zastupovaní vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré spolu s A. B. vlastnila na Slovensku a v Španielsku. Ak žalobkyňa chodila na akési stretnutia s bývalým manželom žalovanej, či jeho právnymi zástupcami, tak konala svojvoľne vo vlastnom mene a bez súhlasu žalovanej. Žalovaná jej nedala žiadne pokyny k tomu, aby podstatne prepracovávala nejaké listiny súvisiace so zrušením a vyporiadaním jej podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Okresný súd Malacky pod sp. zn. 5C/73/2011 od roku 2011 prejednával súdny spor medzi žalovanou a jej bývalým manželom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, avšak žalobkyňa žalovanú nikdy v tomto konaní nezastupovala. Žalobkyňa tým, že si vo faktúre č. 06/2012 svojvoľne účtovala úkony právnej služby, a to zastupovanie vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva konala v rozpore s § 18 zákona č. 586/2003 o advokácii v znení neskorších predpisov (Zákona o advokácii), ktorý uvádza, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom, právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím právneho úkonu, inak mu odmena nepatrí. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaná ďalej uviedla, že ak ju chcela žalobkyňa zastupovať vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nič jej nebránilo takúto Zmluvu so žalovanou uzavrieť a informovala ju o výške odmeny za jeden úkon právnej služby. To však žalobkyňa nikdy neurobila, takže sú pochybné nielen ňou vymenované úkony právnej služby vo faktúre, ale aj ňou určená výška odmeny vo výške 1415 Eur. Obsah faktúry č.06/2012 zo 04.04.2012 je teda svojvoľný a smeruje k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne na úkor žalovanej. Napokon žalovaná uviedla, že pohľadávka žalobkyne v sume 10.427,15 Eur je aj premlčaná. Žalobkyňa si zaplatenie odmeny za jednotlivé úkpny právnej služby neuplatnila na súde v 3 ročnej premlčacej dobe. Úkony mali byť uskutočnené v rokoch 2010 až 2012, pričom posledným úkonom právnej služby z tohto obdobia malo byť Ďalšie stretnutie s protistranou dňa 10.02.2012. Z uvedeného potom vyplýva, že keď žalobkyňa podala žalobu na súd až 13.04.2015, podala ju po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a to pri všetkých úkonoch právnej služby, ktoré vo faktúre vymenovala. Žalobkyňa si mala odmenu uplatniť po každom úkone právnej služby a v trojročnej premlčacej dobe, čo neurobila. Žalovaná teda žiadala žalobu zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu dňa 06.10.2020 sa vyjadrila žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu a navrhla súdu prerušiť konanie podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 37C/178/2013, pretože sa v tomto konaní rieši otázka platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.04.2010, ktorá je kľúčová aj pre rozhodnutie tunajšieho súdu v danej veci.
4. Súd uznesením č.k. 6C/583/2015-150 zo dňa 16.10.2020 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 37C/178/2013. Voči uzneseniu nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu, a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2020.
5. Dňa 21.02.2022 bolo na dopyt oznámené, že konanie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 37C/178/2013 bolo právoplatne skončené, avšak vo veci je podané dovolanie.
6. Na výzvu súdu žalobkyňa dňa 14.04.2022 oznámila, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.10.2022, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalobkyne prezentoval vôľu žalobkyne ukončiť spor mimosúdne. Právny zástupkyňa žalovanej uviedla, že nesúhlasí s tým, že mala žalobkyňa vždy vôľu dohodnúť sa. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania. Uviedla, že žalovaná sa cíti dotknutá neodborným konaním žalobkyne.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2022, na ktorom právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že je ochotná sa dohodnúť tak, že žalobkyňa žalobu stiahne a oni si voči nej nebudú uplatňovať náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkyne však s takýmto návrhom nesúhlasil. Na pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa aj žalovaná. Pojednávanie bolo odročené za účelom pripojenia spisu 5C/73/2011 ku konaniu a za účelom doloženia dôkazov do spisu a vyjadrenie sa strán k námietke premlčania.
9. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2023 sa vyjadrila žalovaná, ktorá cestou svojho právneho zástupcu poukázala na to, že Zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Uviedla, že faktúra č. 06/2012 bola vystavená v máji 2013 a ide len o daňový doklad. Touto faktúrou žalobkyňa vyšpecifikovala úkony právnej služby. Z čl. I Zmluvy vyplýva, že žalobkyňa mala žalovanú zastupovať vo veci vyporiadania BSM a nie vo veciach zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaná vlastnila spolu s bývalým manželom A. D. B.. V splnomocnení tiež bolo uvedené, že sa udeľuje vo veci vyporiadania BSM. V čl. II Zmluvy bola uvedená odmena nasledovne: „Vo veciach vyporiadania BSM je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu“, ďalej sa v Zmluve uvádza „odmena za úkony právnej služby, na ktorej sa účastníci dohodli je splatná priebežne po vykonaní úkonov právnej služby až do právoplatného skončenia rozdelenia BSM.“ Žalovaná uviedla, že žalobkyňa Zmluvu ako dodávateľka právnych služieb nikdy nedodržala. Neposkytla žalovanej ako spotrebiteľke žiadne právne služby spojené s vyporiadaním BSM. Žalobkyňa nepreukázala ani čo i len jeden úkon právnej služby, ktorý by smeroval k plneniu, ku ktorému sa v Zmluve zaviazala. Žalobkyňa nepreukázala, aké konkrétne právne úkony vykonala v súvislosti s vyporaidaním BSM, na ktoré jej žalovaná udelila plnomocenstvo. Keďže žalobkyňa žalovanej neposkytla dohodnuté plnenie, tak už z tohto dôvodu je žaloba žalobkyne nedôvodná. Predmetná faktúra nebola žalovanej zo strany žalobkyne nikdy doručená. Faktúra je zmätočná, chaotická a zo strany žalobkyne úplne vymyslená. Žalobkyňa v nej uvádza jednak úkony právnej služby, ktoré nikdy nevykonala, ďalej úkony, ktorými ju žalovaná nikdy nepoverila, resp. si u nej nikdy neobjednala a tiež úkony, ktoré vyhláška č. 655/2004 Z.z. nepozná. Odmena žalobkyni nepatrí podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 18 Zákona o advokácii. Táto skutočnosť je ďalším dôvodom neopodstatnenosti žaloby žalobkyne. Ďalej žalovaná zotrvala na tom, že nárok žalobkyne je premlčaný. Poukázala na nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 125/2018. Je podľa nej potrebné vychádzať z ust. § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka, z č. II bod 3 Zmluvy a z písomného oznámenia zo dňa 17.03.2012 adresovaného žalobkyni, ktoré jej bolo doručené doporučene 22.03.2012. Žalobkyňa si mala úkony právnej služby účtovať priebežne. Každý úkon právnej služby sa tak premlčuje samostatne. Aj keby sa uvažovalo o počiatku behu premlčacej doby po tom, čo žalovaná doručila žalobkyni jej list zo dňa 17.03.2012, ktorý obsahoval vypovedanie Zmluvy, aj tak je nárok premlčaný. Žalovaná ďalej uviedla, že vo výpovedi žalobkyne boli vyjadrené viaceré nepravdy. Napríklad, keď na otázku súdu „prečo bolo do zmluvy zakomponované ustanovenie, že odmena advokáta je splatná priebežne po uskutočnení právnych úkonov právnej služby a či bola takáto fakturácia vykonávaná“ žalobkyňa uviedla, že „do zmluvy som to vždy dávala. Žalovaná tvrdila, že peniaze nemá. Niektoré platby za ňu uskutočňovala jej sestra, čiže ja som ju brala ako sociálny prípad a toto ustanovenie som nedodržala, lebo by to nemalo zmysel. Sestra za ňu uhradila jedenkrát konzultácie a aj to už vtedy, keď som povedala, že ju zastupovať nebudem. Nikdy som na ňu nenaliehala, aby úkony boli zaplatené. Žalovaná vždy tvrdila, že keď sa vyporiadajú, tak ma zaplatí.“ Toto vyjadrenie žalovaná označila za nepravdivé. Nebola to ona, čo si neplnila záväzky vyplývajúce zo Zmlúv, bola to žalobkyňa, ktorá nekonala korektne, o čom svedčí aj konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C/117/2014, ktoré je právoplatne skončené. Žalobkyňa zastupovala žalovanú po určitú dobu aj v konaniach vedených na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/228/2010, 8P/333/2010 a pod sp. zn. 5C/158/2010. Pre nekvalitné služby zo strany žalobkyne jej žalovaná vo všetkých veciach vypovedala plnomocenstvo dňa 05.03.2012. Žalobkyňa len vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/158/2010 (rozvodové konanie) vypracovala Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, a to dňa 12.04.2010. Túto zmluvu vypracovala a dala žalovanej podpísať po viac ako dvoch mesiacoch po tom, čo jej žalovaná podpísala plnomocenstvo na zastupovanie v rozvodovom konaní (splnomocnenie žalovaná podpísala dňa 22.02.2010). Aj v tejto Zmluve o právnej pomoci v čl. II bode 5/ zakotvila žalobkyňa nasledovné zmenie: „Odmena za úkony právnej služby a ostatné činnosti s tým spojené, na ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, je splatná priebežne po predložení faktúry advokátom do 3 dní po jej obdržaní klientom, pri poradenstve a konzultáciách sa právna služba platí v hotovosti po poskytnutí poradenstva.“ Žalobkyňa aj skutočne vo vyššie uvedených konaniach postupovala pri vyúčtovaní odmeny za poskytovanie právnych služieb tak, ako to uviedla v Zmluve z 12.04.2010 a v čl. II bode 5/ a žalovaná jej za tieto úkony právnej služby aj vždy odmenu zaplatila. Dokonca žalobkyni zaplatila viac, ako jej patrilo, čo bolo skonštatované v právoplatne skončenej veci vedenej na OS Pezinok pod sp. zn. 36C/117/2014. Na základe Zmluvy, o ktorú žalobkyňa opiera svoj nárok, uhradila žalovaná žalobkyni preddavok 1.000 Eur.
10. Dňa 07.02.2023 žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu žalobcu tak, že z konania vystúpi pôvodná žalobkyňa D. B. E. a na jej miesto vstúpi spoločnosť Palatín company s.r.o., Stará Vajnorská 17, Bratislava, IČO: 35 978 066 (ďalej ako „nový žalobca“), nakoľko v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na nového žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky.
11. Podaním doručeným súdu 08.02.2023 sa k návrhu vyjadrila žalovaná, pričom uviedla, že , že tento návrh považuje za nezákonný, pretože nenastali zákonné podmienky upravená v § 80 CSP. Podľa žalovanej musí byť, okrem iného, preukázaná skutočnosť, ktorá spôsobila prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Ak prevod práv a povinností vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávku, súd je oprávnený skúmať, či táto zmluva je platná (Civilný sporový poriadok. Komentár, rok 2016). Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka preto, že obchádza ust. § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „ Zákon o advokácii“). Z obsahu zmluvy, najmä jej čl. I, II ods. 4, IV ods. 1, 2 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bez vedomia žalovanej a súhlasu ako advokátka poskytla obchodnej spoločnosti Palatín company s.r.o., ktorá sa zaoberá výlučne kúpou a predajom tovaru všetky údaje o osobe žalovanej (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko), ale aj kompletný advokátsky spis, v ktorom sa nachádzajú všetky citlivé informácie o jej majetku a aj o majetku jej bývalého manžela a syna. Týmto konaním tak žalobkyňa porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom advokácie, t.j. z obdobia, kedy bola žalovaná jej klientkou. Žalovaná uviedla, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobkyňa dopustila aj disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii. Žalobkyňa advokátka zámerne a účelovo fiktívnu pohľadávku, ktorú si voči žalovanej uplatňuje v predmetnom konaní postúpila obchodnej spoločnosti Palatín company s.r.o.. Táto obchodná spoločnosť od roku 2018 nepodáva daňové priznania, má dlžoby voči štátu a vedú sa voči nej viaceré exekučné konania. Žalobkyňa teda zámerne súdu podsunula návrh, aby na miesto nej do konania vstúpila iná osoba, ktorá je zrejme absolútne nefungujúca obchodná spoločnosť. Nasvedčuje tomu aj e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovanej z obdobia od 30.01.2023 do 06.02.2023. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné dôvody nemá už záujme viesť predmetné súdne konanie so žalovanou a pýtal sa, či je žalovaná ochotná dohodnúť sa mimosúdne tak, že žalobkyňa vezme žalobu späť a žiadna zo strán si nebude uplatňovať trovy konania. Právny zástupca žalovanej odpovedal dňa 06.02.2023 tak, že so späťvzatím bude súhlasiť, avšak náhradu trov konania si bude uplatňovať.
12. Súd uznesením č.k. 6C/583/2015-347 zo dňa 09.02.2023 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila D. B. E. a na jej miesto vstúpil nový žalobca spoločnosť Palatín company s.r.o.
13. Dňa 15.03.2023 doručila žalovaná voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, v ktorej uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, pretože súd nerešpektoval zákonné podmienky zmeny subjektov konania upravené v § 80 CSP v spojení s § 23 ods. 1, 2 zákona o advokácii a § 39 Občianskeho zákonníka. Na splnenie konkrétnych zákonných podmienok súd upozornila podaním z 08.02.2023, ale súd sa týmito námietkami v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Poukázala na to, že jej súd návrh na zmenu strany sporu doteraz nedoručil v súlade s Civilným sporovým poriadkom. O uvedenom sa dozvedela len tak, že nahliadla do súdneho spisu, ktorý je vedený elektronicky. V súlade s § 80 CSP musí byť podľa žalovanej okrem iného, preukázaná skutočnosť, ktorá spôsobila prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Ak prevod týchto práv a povinností vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky, súd je oprávnený skúmať, či táto zmluva je platná (Civilný sporový poriadok, Komentár, rok 2016, strana 270). Žalobkyňa k svojmu návrhu zo dňa 07.02.2023 pripojila zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvorila dňa 01.02.2023 ako advokátka s obchodnou spoločnosťou Palatín company s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17, Bratislava. Za obchodnú spoločnosť konal jej konateľ F. I.. Predmetom tejto zmluvy bolo zo strany žalobkyne postúpenie pohľadávky, ktorú si uplatňuje voči žalovanej v predmetnom konaní ako jej údajne nezaplatenú odmenu za právne služby, ktoré mala žalovanej údajne poskytnúť vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná uviedla, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka preto, že obchádza ustanovenie § 23 ods. 1, 2 zákona o advokácii. Z obsahu zmluvy, najmä jej článku I, II ods. 4, IV ods. 1, 2 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bez vedomia žalovanej a súhlasu ako advokátka poskytla obchodnej spoločnosti Palatín company s.r.o., ktorá sa zaoberá výlučne kúpou a predajom tovaru, všetky jej osobné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko), ale aj kompletný advokátsky spis, v ktorom sa nachádzajú všetky citlivé informácie o majetku žalovanej a tiež o majetku jej bývalého manžela A. D. B. a jech syna D. B. mladšieho. Týmto svojim konaním porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom advokácie, t.j. z obdobia, keď bola žalovaná jej klientkou. Žalobkyňa sa tak dopustila aj disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, a preto bude žalovaná toto disciplinárne konanie voči nej iniciovať. Odkázala na rozhodnutie II. odvol. discip. Senátu z 13.novembra 2018 sp. zn. J./XXXX: 2072/2017, rozhodnutie VI. odvol. discip. Senátu zo dňa 04.apríla n2018 sp. zn, DS VI.-76/2017/2072/2017 uverejnené v Bulletine Slovenskej advokácie č. 3/2020 na strane 57 – 61: „advokát, ktorý postúpi svoju pohľadávku voči klientovi, vzniknutú titulom trov právneho zastúpenia na tretiu osobu, ktorá nemá povinnosť zachovávať advokátske tajomstvo, pričom do zmluvy o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, druh právneho zastupovania i výšku trov právneho zastúpenia bez toho, aby bol klientom pozbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii.“ Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa ako advokátka zámerne a účelovo fiktívnu pohľadávku voči nej postúpila obchodnej spoločnosti Palatín company s.r.o.. Táto obchodná spoločnosť od roku 2018 nepodáva žiadne daňové priznania, má dlžoby voči štátu a vedú sa voči nej viaceré exekučné konania. Žalobkyňa teda zámerne súdu podsunula návrh, aby na jej miesto do konania vstúpila iná osoba, ktorá je zrejme absolútne nefungujúca obchodná spoločnosť. Tomuto zodpovedá aj e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovanej od 30.01.2023 do 06.02.2023, kde právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy nemá už záujem viesť predmetné súdne konanie so žalovanou. Z uvedeného dôvodu sa právny zástupca žalobkyne pýtal, či je žalovaná ochotná sa dohodnúť mimosúdne tak, že žalobkyňa vezme žalobu späť s tým, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať trovy konania. Na tento návrh odpovedal právny zástupca žalovanej, že so späťvzatím žaloby bude súhlasiť, avšak náhradu trov konania si bude uplatňovať. Žalovaná uviedla, že zo strany vyššieho súdneho úradníka došlo k nepochopeniu obsahu rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, na ktoré sa odvolával v napadnutom rozhodnutí, pretože ani právne ani skutkovo s prejednávanou vecou nesúvisia. Žalovaná žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobkyne na zmenu žalobcu nevyhovuje.
14. K sťažnosti sa dňa 16.08.2023 vyjadril právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej o neplatnosti právneho úkonu v rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 a nestotožňuje sa s tým, že súd mal skúmať či je táto zmluva platná podľa § 80 CSP. Žalobkyňa považuje Zmluvu za platne uzavretú. Zmluva nijako neodporuje zákonu, je uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, osoby, ktoré zmluvu podpísali sú plne spôsobilé na právne úkony a je svojim obsahom a účelom v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaná len bez relevantnej právnej argumentácie skonštatovala, že v danom prípade ide o neplatný právny úkon. Súd má oprávnenie skúmať platnosť zmluvy, ale za predpokladu, že nemá o predmetnej zmluve nijaké pochybnosti, nie je povinný sa dopodrobna zaoberať otázkou platnosti ale skúma návrh po procesnoprávnej stránke a nie po stránke hmotnoprávnej. Keďže terajší žalobca uzavrel s pôvodnou žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky a predložil súdu súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu, tak v danom prípade súd ani nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda predpokladal, že je platná a mal preukázané, že boli naplnené procesnoprávne podmienky pre pripustenie vystúpenia pôvodnej žalobkyne z konania a vstúpenia nového žalobcu do konania. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že z jej strany došlo k porušeniu § 23 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, neporušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť, nakoľko kompletný advokátsky spis obsahujúci osobné informácie týkajúce sa žalovanej, pôvodná žalobkyňa neposkytla terajšiemu žalobcovi ako takému, t.j. spoločnosti Palatín company s.r.o.,ale tento advokátska spisový materiál postúpila právnej zástupkyni terajšieho žalobcu t.j. advokátke D. K. L., ktorá týmto prebrala na seba povinnosť v zmysle § 23 zákona o advokácii. O uvedenom svedčí aj preberací protokol zo dňa 07.07.2023 medzi právnym zástupcom pôvodnej žalobkyne ako odovzdávajúcim a právnou zástupkyňou terajšieho žalobcu ako preberajúcim.
15. Súd rozhodol o podanej sťažnosti dňa 08.09.2023 tak, že sťažnosť žalovanej zamietol. Uznesenie č.k. 6C/583/2015-347 zo dňa 09.02.2023 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2023.
16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.11.2023, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu nového žalobcu a právneho zástupcu žalovanej. Nový žalobca cestou svoje právnej zástupkyne uviedol, že má za to, že nárok nie je premlčaný. Vyúčtovanie odmeny zo strany pôvodnej žalobkyne bolo správne. Aj SAK potvrdila, že vyúčtovanie je správne a nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Žalovaná cestou svojej právnej zástupkyne uviedla, že disciplinárne stíhanie voči pôvodnej žalobkyni sa týkalo inej veci ako oprávnenia fakturácie za poskytnuté právne služby. Po uvedení doplnenia predbežného právneho posúdenia zo strany súdu, právna zástupkyňa nového žalobcu na otázku právnej zástupkyne žalovanej či sa vie vyjadriť k tomu, či k Zmluve o postúpení pohľadávky bolo pôvodnou žalobkyňou priložené vyhlásenie o zbavení mlčanlivosti od žalovanej, právna zástupkyňa nového žalobcu uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Ďalšie návrhy na dokazovanie už strany nemali.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodnej žalobkyne, výsluchom žalovanej ako aj listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci, Splnomocnenie, e-mailová komunikácia medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou, Faktúra č. 06/2012, článok Bulettin Slovenskej advokácie, Vypovedanie Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, Podací lístok, Doručenka, Návrh na zaplatenie istiny vo výške 1 000 Eur, Platobný rozkaz 4Ro/220/2013, Odpor, Rozsudok OS Pezinok sp. Zn. 37C/178/2013-262, Uznesenie KS BA sp. zn. 10Co/408/2015, Rozsudok OS Pezinok č. k. 37C/178/2013-456, Uznesenie KS BA sp. zn. 10Co/196/2017, Rozsudok OS Pezinok sp. Zn. 37C/178/2013-537, Odvolanie, Rozsudok KS BA sp. zn. 9Co/46/2018, Rozsudok KS BA sp. zn. 10Co/59/2020-684, Nález Ústavného súdu 3US/125/2018, Vyjadrenie žalovanej k Dovolaniu, Dovolanie, Pohyb na účte, Príjmový pokladničný doklad, Faktúra č. 05/2011, Faktúra č. 036/2011, Príjmový pokladničný doklad, Odvolanie Plnomocenstva, Pohyb na účte, Zmluva o postúpení pohľadávok, Výpis zo stránky Finstav.sk, Poverenie na vykonanie exekúcie, Preberací protokol, keď zistil tento skutkový a právny stav:
18. Zo Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 súd zistil, že ju uzavreli pôvodná žalobkyňa D. B. E. ako advokátka a žalovaná A. A. B. ako klientka (ďalej len „Zmluva“).
19. Podľa čl. I Zmluvy Advokát poskytne právnu pomoc v tomto rozsahu: Právne zastúpenie vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Právne zastúpenie spočíva v poskytovaní právneho poradenstva a konzultácii klientovi v predmete veci. Klient splnomocnil advokáta k rokovaniu s právnym zástupcom protistrany za účelom dosiahnutia dohody o vyporiadaní BSM. V prípade, že strany k dohode nedospejú, klient splnomocňuje advokáta k spracovaniu návrhu na vyporiadanie súdnou cestou a zastupovanie v súdnom konaní na príslušnom súde. Nedeliteľnou prílohou tejto zmluvy je dohoda o plnomocenstve.
20. Podľa čl. II bod 1 písm. a) Zmluvy za poskytnutie právnej pomoci podľa čl. I tejto Zmluvy je tarifná odmena advokáta za zastupovanie a iné úkony právnej služby podľa počtu vykonaných právnych úkonov účtovaných podľa § 10 ods. 5 a 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu.
21. Podľa čl. II bod 1 písm. b) Zmluvy hodinová sadzba je 100 Eur za každú začatú hodinu poskytnutého právneho poradenstva a konzultácií v predmete veci, ktorá je splatná v hotovosti po konzultáciách.
22. Podľa čl. II bodu 3 Zmluvy odmena za úkony právnej služby, na ktorej sa účastníci Zmluvy dohodli je splatná priebežne po vykonaní úkonov právnej služby až po právoplatné skončenie rozdelenia BSM.
23. Zo splnomocnenia zo dňa 12.04.2010 súd zistil, že žalovaná ako splnomocniteľ udelila žalobkyni ako advokátke na všetky právne úkony spojené s vyporiadaním BSM nadobudnutého počas manželstva s D. B..
24. Podľa e-mailu zo dňa 05.05.2010 žalovaná písala žalobkyni správu, že jej posiela jej. Návrh na BSM vyporiadanie aj s komentárom.
25. Z e-mailu zo dňa 05.03.2012 súd zistil, že žalovaná oznámila žalobkyni, že jej poslala zrušenie plnej moci. Uviedla, že jej finančná situácia nie je dobrá. So službami žalobkyne bola však spokojná, ale súčasná situácia jej nedovoľuje ich ďalej využívať.
26. Z e-mailu zo dňa 24.01.2012 súd zistil, že žalovaná inštruovala žalobkyňu vo veciach majetkového vyporiadania sa s jej manželom.
27. Z e-mailu zo dňa 25.01.2012 súd zistil, že žalobkyňa komunikovala s p. H. ako právnou zástupkyňou D. B. ohľadom požiadaviek žalovanej vo veci vyporiadania majetku s p. A. B..
28. Z e-mailu zo dňa 02.02.2012 súd zistil, že D. H. podielala žalobkyni ako právnej zástupkyni žalovanej nové aktuálne znenie dohody.
29. Z faktúry č. 06/2012 vystavenej dňa 04.04.2012 splatnej dňa 19.04.2012 súd zistil, že žalobkyňa ako dodávateľ účtovala žalovanej ako odberateľovi na základe Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a splnomocnenia k zastupovaniu, ktoré uzavreli dňa 12.04.2012 na všetky právne úkony spojené s vyporiadaním BSM nadobudnutého počas manželstva s D. B.. Špecifikácia trov právneho zastúpenia bola ku dňu 06.03.2012. Vo faktúre sa uvádza, že tarifnou hodnotou za jeden úkon právnej služby vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je cena požadovaného podielu. Žalovanou požadovaný podiel podľa faktúry predstavuje 1.000.000 Eur. Žalobkyňa pre výpočet použila čiastku 500.000 Eur, ktorá predstavuje 1 z hodnoty nehnuteľného majetku, ktorý počas manželstva nadobudli. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z tejto sumy predstavuje 1.415 Eur. Faktúra ďalej obsahuje výpočet vykonaných úkonov právnej služby v zhode so žalobou. Podľa faktúry je suma k úhrade 10.427,15 Eur.
30. Z listiny Zmluva o poskytovaní právnej pomoci – vypovedanie a vrátenie preddavku na odmene za právne služby – výzva zo dňa 17.03.2012 súd zistil, že žalovaná vypovedala Zmluvu so žalobkyňou a žiadala ju, aby jej vrátila preddavok vo výške 1.000 Eur do 5 dní na jej účet. Podľa priloženej doručenky žalobkyňa prevzala listinu 22.03.2012.
31. Z návrhu na zaplatenie istiny 1.000 Eur, kde navrhovateľkou bola žalovaná a odporkyňou žalobkyňa súd zistil, že tento návrh bol doručený na Okresný súd Pezinok dňa 12.04.2013.
32. Dňa 18.04.2013 bol vydaný Okresným súdom Pezinok Platobný rozkaz sp. zn. 4Ro 220/2013.
33. Dňa 06.05.2013 podala žalobkyňa v postavení odporkyne na Okresnom súde Pezinok voči predmetnému Platobnému rozkazu odpor.
34. Okresný súd Pezinok vydal dňa 02.06.2015 vo veci rozsudok č.k. 37C/178/2013-262, ktorým žalobu vo veci samej zamietol.
35. Krajský súd v Bratislave dňa 30.06.2016 uznesením č.k. 10Co/408/2015-406 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
36. Okresný súd Pezinok vydal dňa 10.05.2017 vo veci rozsudok č.k. 37C/178/2013-456, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobkyňu v postavení žalovanej na zaplatenie 1.000 Eur s príslušenstvom.
37. Krajský súd v Bratislave dňa 31.07.2018 uznesením č.k. 10Co/196/2017-488 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
38. Okresný súd Pezinok vydal dňa 05.06.2019 vo veci rozsudok č.k. 37C/178/2013-537, ktorým žalobu vo veci samej zamietol. Voči tomuto rozsudku podala žalovaná v pozícii žalobkyne odvolanie.
39. Krajský súd v Bratislave dňa 27.07.2021 rozsudkom č.k. 10Co/59/2020-684 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
40. Podľa doložky právoplatnosti rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/178/2013-537 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 10Co/59/2020-684 nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2021.
41. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/59/2020-684 podala žalovaná v postavení žalobkyne dovolanie.
42. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 23.11.2022 súd zistil, že dňa 17.03.2012 jej bola doručená výzva na vrátenie zálohy 1.000 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy zaplatená. Žalovaná jej však zrušila len zastupovanie, zmluva o právnej službe je platná a dodnes nie je ukončená, pretože ukončenie musí byť podpísané obidvoma stranami. Žalobkyňa žalovanej zasielala obyčajnou poštou ukončenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalovaná to však nepodpísala. Vzťah medzi nimi prebiehal tak, že žalobkyňa žalovanú zastupovala pri rozvode a už v tom čase sa vyjadrovala, že bude chcieť vyporiadať aj majetok po rozvode. Ešte v čase pred podpisom zmluvy 31.03.2010 má komunikáciu emailovú so žalovanou, kde jej predkladala zoznam prehľad majetku, ktorý mal byť v BSM. Sama žalovaná ohodnotila majetok na približne 1.000.000 Eur. Komunikovala so žalovanou a tá mala jasné predstavy o tom, ako by malo vyporiadanie vyzerať. Žalobkyňa žalovanú zastupovala, riadne konala, pracovala a vyúčtované úkony predstavujú polovicu alebo tretinu z toho, čo skutočne urobila. Ešte v júni 2010 došlo k stretnutiu v kancelárii, kde bola prítomná žalovaná, jej bývalý manžel a jeho PZ a až vtedy sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná s manželom majú zrušené BSM ešte pred zánikom manželstva. Na tomto stretnutí sa jasne dohodli, že idú do vyporiadania majetku. Žalovaná povedala, že už svojho bývalého manžela nepotrebuje vidieť a konkludentne žalobkyňu splnomocnila, aby pokračovala v úkonoch tykajúcich sa vyporiadania majetku. Kolegyňa pani H. vypracovala 3 až 4 dohody o vyporiadaní majetku na základe požiadaviek žalovanej, ktoré žaobkyňa komunikovala žalovanej a snažili sa dospieť k nejakej dohode, pretože mala nejakú predstavu, ako by chcela, aby vyporiadanie vyzeralo. Na otázku či vie uviesť prečo bolo do zmluvy zakomponované ustanovenie, že odmena advokáta je splatná priebežne po uskutočnení úkonov právnej služby, a či bola takáto fakturácia vykonávaná, žalobkyňa uviedla, že do zmluvy to vždy dávala. Žalovaná tvrdila, že peniaze nemá. Niektoré platby za ňu uskutočňovala aj sestra, číže žalobkyňa ju brala ako sociálny prípad a toto ustanovenie nedodržala, lebo by to nemalo zmysel. Sestra za ňu uhradila jeden krát konzultácie a aj to už vtedy, keď žalobkyňa povedala, že ju zastupovať takto nebude. Nikdy na ňu nenaliehala aby úkony boli zaplatené. Žalovaná vždy tvrdila, že keď sa vyporiadajú tak žalobkyňu vyplatí.
43. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 23.11.2022 súd zistil, že žalobkyňa ju zastupovala v rodinných veciach UPP vo veciach maloletého. Žalobkyňa zistila, že jej exmanžel podal návrh na rozvod a pýtala sa jej, či chce aby ju zastupovala aj pri rozvode a vyporiadaní majetku. Povedala, že chce. Žalobkyňa teda vypracovala zmluvu a plnomocenstvo dňa 12.04.2010 kde bolo uvedené, že predmetom je zrušenie a vyporiadanie BSM. Nie je pravda, žeby nevedela že majú BSM zrušené. Toto bolo zrušené už súdom a mali spísanú dohodu o vyporiadaní pred notárom. Žalovaná disponovala len nepodpísanou verziou, pretože originál jej zobral exmanžel. Túto skutočnosť sa žalobkyňa mohla dozvedieť už zo spisu o rozvode. Žalovaná jej ešte v roku 2010 v marci posielala emailom potvrdenie od notára o podpise tejto zmluvy. Žalobkyňa jej povedala, že keď je zmluva podpísaná len jednou stranou, bude sa musieť majetok nanovo rozdeliť. Vyžadovala od nej súpis majetku spoločného, ale aj majetku ktorý vlastnil exmanžel výlučne. Žiadala aj sestru žalovanej o vykonanie súpisu všetkého majetku. V júni 2011 žalobkyňa žalovanej poslala dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva vypracovanou D. H.. Žalovaná spozornela, pretože v dohode bola iba časť majetku. S dohodou nesúhlasila, čo žalobkyňa oznámila pani H. a tá vypracovala druhú dohodu, bolo to asi v januári 2012. Žalovaná nadobudla pochybnosti o takejto dohode a oslovila viacerých právnikov, ktorí jej povedali, že dohoda je nevykonateľná a pre žalovanú nevýhodná. Rozhodla sa ukončiť zastupovanie a zaslala žalobkyni výpoveď, spolu so žiadosťou o vrátenie preddavku 1000 Eur. Toto prevzala žalobkyňa dňa 22.03.2012. Žalobkyňa si ďalej účtovala 100 eur za každú aj začatú hodinu stretnutia. Stretnutia prebiehali najskôr vo februári 2010 aj každý týždeň, neskôr už menej. Tieto platby žalovaná uhrádzala priebežne, pričom jej nebol vystavený pokladničný doklad. Na stretnutia ju vyzývala žalobkyňa, pričom sa konali aj v kaviarni aj hoci kde. Nie je pravda, že ju žalovaná konkludentne splnomocnila na zastupovanie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sa stretávala s jej exmanželom aj bez žalovanej, aj bez jej vedomia. Pritom ju žalovaná prosila, aby tak nerobila. V januári 2012 už bola podaná aj žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej exmanželom pod sp. zn. 5C/73/2011. Konanie je právoplatne skončené rozsudkom a na toto konanie už žalobkyňa nemala od žalovanej mandát. Nie je pravda, že priebežne žalobkyňa nevystavovala faktúry, pretože v iných konaniach ako napríklad pri rozvode alebo UPP tam faktúry priebežne vystavovala a boli aj zaplatené.
44. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 súd zistil, že ju uzavreli pôvodná žalobkyňa D. B. E. v postavení postupcu a nový žalobca spoločnosť Palatín company s.r.o. v postavení postupníka. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky postupcu na postupníka. V preambule Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že postupca vyhlásil, že je vlastníkom pohľadávky voči A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., ktorá vznikla z titulu nezaplatenej odmeny za poskytnuté právne služby vo výške 10.427,15 Eur, ktorú si postupca vyfaktúroval faktúrou č. 06/2012 a ktorú si v súčasnosti uplatňuje v konaní vedenom Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 6C/583/2015.
45. Podľa čl. II bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že vlastníctvo pohľadávky prechádza z postupcu na postupníka dňom uzatvorenia tejto Zmluvy.
46. Podľa čl. II bod 4 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa postupca zaviazal odovzdať postupníkovi v súvislosti s postúpením pohľadávky všetky doklady a poskytnúť všetky informácie, ktoré sa týkajp postúpenej pohľadávky. Všetky doklady vzťahujúce sa k pohľadávke, ktoré osvedčujú/preukazujú jej existenciu, t.j. kópie jednotlivých dokladov preukazujúcich titul pohľadávky postupcu, t.j všetko čo je k uplatneniu pohľadávky potrebné odovzdal postupca postupníkovi pri podpise tejto zmluvy. Postupník podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje, že so vetkými vyššie uvedenými dokladmi a údajmi preukazujúcimi titul pohľadávky bol dostatočne oboznámený v ich originálnej podobe a tieto údaje mu boli odovzdané pri podpise tejto Zmluvy.
47. Podľa čl. II bodu 6 Zmluvy podpisom tejto Zmluvy sa postupník stáva veriteľom postúpenej pohľadávky a vstúpi do práv a povinností postupcu ako veriteľa dlžníka.
48. Z preberacieho protokolu zo dňa 07.07.2023 súd zistil, že právny zástupca pôvodnej žalobkyne odovzdal kompletnú spisovú agendu týkajúcu sa predmetného súdneho konania právnej zástupkyni nového žalobcu, ktorou je D. K. L., advokátka, M. XX, L..
49. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
50. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
51. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
52. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
53. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
54. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
55. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
56. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
57. Podľa § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
58. Podľa § 732 Občianskeho zákonníka Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
59. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
60. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o advokácii Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
61. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak.
62. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o advokácii Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu.
63. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
64. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
65. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
66. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
67. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
68. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade, zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na ´sledok zamietnutie zˇaloby. Postup konaju´ceho su´du, ktory´ opomenie vyriesˇenie kardina´lnej ota´zky, akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany ´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR, ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na ´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37).
69. Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022). V danej veci súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu aj v dôsledku žalovanou vznesenej námietky neplatnosti postúpenia pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na nového žalobcu.
70. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie v danej veci bolo potrebné zhodnotiť, či nový žalobca spoločnosť Palatín company s.r.o. je nositeľom uplatneného práva titulom uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní z pôvodnej žalobkyne na nového žalobcu. Špecifikum v tomto smere predstavuje povaha pohľadávky, ktorá je novým žalobcom v tomto konaní uplatňovaná. Pohľadávka pôvodnej žalobkyne má osobitý charakter v tom, že ide o pohľadávku advokáta voči jeho klientovi spočívajúcu v nároku na odmenu za poskytnuté právne služby. Pôvodná žalobkyňa vystupovala vo vzťahu k žalovanej ako advokátka voči svojej klientke, ktorej v určitom rozsahu poskytovala právne služby a či už uzavretím písomnej Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 alebo aj len ústnej dohody o právnom zastupovaní vznikol medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou vzťah advokátka – klient. Tento právny vzťah je upravený Zákonom o advokácii, ktorý stanovuje vzájomné práva a povinnosti medzi advokátom a klientom. Jednou z týchto povinností podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii je povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k svojmu klientovi do momentu, pokiaľ tejto povinnosti nie je klientom zbavený. 71. Žalovaná v konaní namietala, že Zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 medzi stranami sporu je neplatná, nakoľko jej predmetom malo byť poskytovanie právnych služieb vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela, pritom však všetok majetok, čo mali spoločný, mali v podielovom spoluvlastníctve, pretože už štyri roky pre uzavretím Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci bolo BSM žalovanej a jej manžela zrušené počas trvania manželstva. Súd sa s takouto námietkou žalovanej nestotožnil. V konaní bolo nesporné, že pôvodná žalobkyňa a žalovaná dňa 12.04.2010 Zmluvu uzavreli. Žalovaná podpis Zmluvy a svoju vôľu zmluvu spočívajúcu v záujme o poskytnutie právnej pomoci vo veci vyporiadania majetku s jej bývalým manželom nepoprela. Žalovaná sama uviedla, že dokumenty týkajúce sa zrušenia BSM počas manželstva žalobkyni odovzdávala, teda podľa súdu je to práve žalovaná, ktorá mala mať vedomosť o tom, že s manželom majú BSM zrušené dávno pred uzavretím Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci dňa 12.04.2010. Právne úkony účastníkov občianskoprávnych vzťahov sa majú vykladať použitím jazykového, gramatického, logického a systematického výkladu právneho úkonu, ale i v súlade s vôľou konajúcej osoby. V danej veci mal súd za to, že vôľa pôvodnej žalobkyne a žalovanej pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 sa stretla v otázke zastupovania žalovanej pôvodnou žalobkyňou pri vyporiadaní majetku s jej bývalým manželom. Dôkazom vôle žalovanej je aj e-mailová komunikácia datovaná po uzavretí Zmluvy, predložená pôvodnou žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že žalovaná pôvodnú žalobkyňu inštruovala, ako má pri vyporiadaní majetku s jej bývalým manželom postupovať. Je teda zrejmé, že vôľa žalovanej smerovala k tomu, že bude príjemcom poskytnutých právnych služieb od pôvodnej žalobkyne v otázke vyporiadania majetku s jej bývalým manželom. Len z dôvodu, že v Zmluve bol majetok medzi žalovanou a jej bývalým manželom označený ako BSM a nie ako podielové spoluvlastníctvo podľa súdu nezakladá neplatnosť Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci ako takej. Súd sa v tomto smere stotožnil so zdôvodnením rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 37C/178/2013 zo dňa 05.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/59/2020-684 zo dňa 27.07.2021. Súd teda konštatuje, že právny vzťah medzi pôvodnou žalobkyňou ako advokátkou a žalovanou ako klientkou uzavretím Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 12.04.2010 platne vznikol. Predmetom ďalšieho skúmania tak bola dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky titulom zmluvnej odmeny za poskytnuté právne služby, resp. v prvom kroku aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie takejto pohľadávky. 72. Ust. § 525 Občianskeho zákonníka stanovuje, ktorú pohľadávku nemožno platne postúpiť. Takouto pohľadávkou je okrem iného podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka pohľadávka, ktorej postúpenie by odporovalo zákonu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Obdo/78/2021 zo dňa 22.02.2023 dal odpoveď na konkrétnu dovolaciu otázku významnú aj pre toto konanie a konštatoval, že pohľadávku advokáta, nezbaveného povinnosti mlčanlivosti, na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii nie je možné postúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na tretiu osobu, ktorá nepodlieha povinnosti mlčanlivosti, nakoľko postúpenie takejto pohľadávky je v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1 Zákona o advokácii v rozpore so zákonom o advokácii s právnym následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa. Ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia a jednou kategóriou sú práve pohľadávky, ktorých postúpenie by odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť je podstatnou zložkou vzťahu advokát a klient. Povinnosť mlčanlivosti predstavuje jeden zo základných princípov advokácie, pričom ide o právo klienta, ktoré musí byť rešpektované ako súčasť ústavného práva na spravodlivý súdny proces a ochranu súkromia. Teda povinnosť mlčanlivosti advokáta predstavuje právo klienta a nemôže byť svojvoľne porušované. V tomto prípade sa nejedná teda o sankciu za porušenie akejkoľvek povinnosti, dochádza k porušeniu zákonnej povinnosti, ktorá je integrálnou súčasťou výkonu advokácie, a ktorá je významným faktorom poskytovania právnych služieb advokáta svojmu klientovi. Na základe uvedeného dovolací súd konštatoval, že postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii na osobu, na ktorú sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok vzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu neviazanú povinnosťou mlčanlivosti je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ak nebol advokát povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. 73. V tomto konaní si uplatňuje žalobca pohľadávku voči žalovanej ako postúpenú pohľadávku od pôvodnej veriteľky – pôvodnej žalobkyne. Na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie žalobca do konania predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023. Medzi stranami bolo nesporné, že pôvodná žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej vystupovala ako advokátka voči klientke ako aj to, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je pohľadávkou advokátky na odmenu za poskytnuté právne služby. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 bola táto pohľadávka postúpená na nového žalobcu spoločnosť Palatín company s.r.o., ktorá podľa výpisu z OR SR nie je oprávnená poskytovať právne služby, a teda nie je viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii. Žalovaná v konaní namietla postúpenie pohľadávky pôvodnej žalobkyne na tretiu osobu z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa porušila povinnosť mlčanlivosti a Zmluva o postúpení pohľadávky je tak neplatná. Uviedla, že žalobkyňa bez jej súhlasu a vedomia ako advokátka poskytla obchodnej spoločnosti Palatín company s.r.o., ktorá sa zaoberá výlučne kúpou a predajom tovaru, všetky údaje o jej osobe (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko), ale aj kompletný advokátsky spis, v ktorom sa nachádzajú všetky citlivé informácie o jej majetku a majetku jej bývalého manžela a ich syna. Tým žalobkyňa porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutia II. disciplinárneho senátu z 13.11.2018 sp. zn. J./XXXX: 2072/2017, IV. disciplinárneho senátu zo dňa 4. apríla 2018 sp. zn. DS IV.-76/2017/2072/2017, ktoré konštatovali, že advokát, ktorý postúpi svoju pohľadávku voči klientovi, vzniknutú titulom trov právneho zastúpenia na tretiu osobu, ktorá nemá povinnosť zachovávať advokátske tajomstvo, pričom do zmluvy o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, druh právneho zastúpenia i výšku trov právneho zastúpenia bez toho, aby bol klientom pozbavený mlčanlivosti dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. 74. Po vykonanom dokazovaní ako aj po právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. skutočnosť, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku vo vzťahu k žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 pôvodná žalobkyňa ako advokátka postúpila pohľadávku spočívajúcu v odmene za poskytnuté právne služby na tretiu osobu, spoločnosť Palatín company s.r.o., ktorá nebola zo zákona viazaná povinnosťou mlčanlivosti, bez toho, aby bola zbavená mlčanlivosti, v čoho dôsledku súd považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že pôvodná žalobkyňa bola zo strany svojej klientky – žalovanej zbavená mlčanlivosti. Žalovaná ako klientka výslovne uviedla, že postúpenie pohľadávky sa uskutočnilo bez jej vedomia a súhlasu. Žalobca na preukázanie zbavenia mlčanlivosti pôvodnej žalobkyne nenavrhol žiadne dokazovanie. Na pojednávaní dňa 10.11.2023 právna zástupkyňa žalobcu na otázku právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že sa nevie vyjadriť, či pôvodná žalobkyňa bola pred postúpením pohľadávky mlčanlivosti zbavená. V konaní o sťažnosti žalovanej voči uzneseniu č.k. 6C/583/2015-347 zo dňa 09.02.2023 právny zástupca pôvodnej žalobkyne uviedol, že má za to, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti neprišlo nakoľko spisovú dokumentáciu odovzdal na základe preberacieho protokolu zo dňa 07.07.2023 priamo právnej zástupkyni nového žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že takýto preberací protokol hodnotí v konaní v prvom rade ako irelevantný, pretože k porušeniu povinnosti mlčanlivosti s poukazom na rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/78/2021 došlo už uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023. V samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 sa v čl. II bod 4 uvádza, že všetko, čo je k uplatneniu pohľadávky potrebné odovzdal postupca (pôvodná žalobkyňa) postupníkovi (novému žalobcovi) pri podpise tejto Zmluvy. Postupník zároveň v tomto ustanovení Zmluvy vyhlásil, že so všetkými dokladmi a údajmi preukazujúcimi titul pohľadávky bol dostatočne oboznámený v ich originálnej podobe a tieto údaje mu boli odovzdané pri podpise Zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že už pri podpise Zmluvy bola dokumentácia ako aj údaje zistené o žalovanej pri poskytovaní právnych služieb pôvodnou žalobkyňou odovzdané novému žalobcovi riadne odovzdané. Nie je teda relevantné, že dňa 07.07.2023 mala byť dokumentácia a údaje týkajúce sa žalovanej odovzdaná aj právnej zástupkyni nového žalobcu. Vyhotovenie takéhoto protokolu vo svetle vyššie spomenutých ustanovení Zmluvy o postúpení pohľadávky sa navyše môže javiť ako účelové. Určite je však v rozpore s výslovným znením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023. 75. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2023 je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, a to § 23 ods. 1 Zákona o advokácii. Žalobca súdu nepreukázal, že by žalovaná zbavila pôvodnú žalobkyňu mlčanlivosti, čím došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti ustanovenej § 23 ods. 1 Zákona o advokácii a teda došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore so zákonom. Žalobca tak nie je nositeľom pohľadávky, ktorú v tomto konaní uplatňuje, a tak bolo potrebné jeho žalobu ako nedôvodnú zmietnuť. 76. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ďalšími dôvodmi opodstatnenosti nároku ako takého sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. 77. Napokon súd uvádza, že dokazovanie predložením rozhodnutí disciplinárnych senátov tak ako to navrhoval žalobca nevykonal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko obsah týchto rozhodnutí by nebol v akomkoľvek smere spôsobilý odstrániť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
79. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
80. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
81. Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a v konaní tak bola plne úspešná žalovaná, vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Uznesením č.k. 6C/583/2015-347 zo dňa 09.02.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2023 vstúpil do konania nový žalobca na miesto pôvodnej žalobkyne. V zmysle § 80 ods. 3 CSP nový žalobca prijal stav konania ku dňu jeho vstupu do konania. Preto súd zaviazal nového žalobcu na náhradu trov celého konania.
82. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).