Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-8C/25/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Súkromné gymnázium Mercury, IČO : 30 843 201, so sídlom Zadunajská 27, Bratislava, zastúpený na základe plnej moci advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o náhradu škody 1.537.090,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, súdu doručenému 25.1.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré v návrhu označil ako odporcu, povinnosť zaplatiť mu 1.537.090,99 eur a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že vlastní budovu na Zadunajskej ul. 27 v Bratislave, v ktorej sa nachádza škola, pre účel výstavby športového areálu si prenajal od Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava susediace pozemky, a to zmluvou zo dňa 13.12.2004 parc. č. 5073/12 a zmluvou zo dňa 13.6.2005 parc. č. 5074 a 5075, v oboch zmluvách hlavné mesto ako vlastník pozemkov vyslovilo súhlas s vybudovaním a prevádzkou športového areálu. Po zadovážení potrebných podkladov požiadal listom zo 7.9.2005 príslušný stavebný úrad, ktorým je Mestská časť Bratislava - Petržalka, o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby športového areálu, napriek tomu, že predložil obe nájomné zmluvy a záväzné stanovisko hlavného mesta zo 7.12.2005 ako dotknutého orgánu k investičnej činnosti, stavebný úrad jeho návrh rozhodnutím z 19.7.2006 zamietol s odôvodnením, že nebol predložený písomný súhlas hlavného mesta ako vlastníka pozemku. Krajský stavebný úrad toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, lebo sa stavebný úrad vecou dôsledne nezaoberal a spoľahlivo nezistil stav veci. Postup stavebného úradu, ktorý nevydal územné rozhodnutie napriek splneniu všetkých podmienok, považuje za nesprávny, stavebný úrad porušil právnu povinnosť jednak tým, že rozhodnutie náležite neodôvodnil, neuviedol, prečo súhlas vlastníka pozemku vyjadrený v nájomnej zmluve nepostačuje a jednak tým, že nedodržal lehoty určené v zákone o správnom konaní, keď prvé rozhodnutie o prerušení konania vydal až po 4 mesiacoch a meritórne rozhodnutie až po 10 mesiacoch od podania návrhu. Zamietnutím návrhu na vydanie územného rozhodnutia mu vznikla škoda v celkovej výške 1.537.090,99 eur, z čoho skutočná škoda je 183.630,62 eur zo stavebnej činnosti včítane rozdielu cien práce, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve, ktoré by vynaložil, ak by výstavbu areálu realizoval v rokoch 2006 až 2009, ďalej ušlý zisk 1.021.521,18 eur, ktorý mohol dosiahnuť v rokoch 2006 až 2009 prevádzkovaním tenisového kurtu, golfového simulátora a odpaliska a golfovej akadémie a nakoniec náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch 331.939,19 eur. Príčinnú súvislosť odôvodnil tým, že pre nevydanie územného rozhodnutia nemohol realizovať výstavbu športového areálu a bol nútený z preventívnych, estetických a verejnoprávnych dôvodov urobiť opatrenia na ochranu detí a školy.

Pôvodný odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ k návrhu na vydanie územného rozhodnutia nepripojil všetky potrebné podklady, stavebný úrad ho preto na ich doplnenie vyzval a 25.1.2006 konanie prerušil. Podklady boli doplnené 25.4.2006 bez stanoviska hlavného mesta ako vlastníka pozemku, súhlas vlastníka nebol nahradený nájomnými zmluvami, ani tým, že hlavné mesto neodpovedalo na výzvu navrhovateľa z 2.12.2005, aby sa vyjadrilo k územnému rozhodnutiu, keďže na vyjadrenie vlastníka nie je možné ustanovenie § 22 ods. 5 stavebného zákona použiť. Škoda, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha, nie je podľa neho v príčinnej súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie územného rozhodnutia, ak by aj bolo rozhodnutie vydané, na jeho základe sa ešte stavba nemohla realizovať. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ žiada skutočnú škodu a ušlý zisk za to isté obdobie, obdobie výstavby sa však nemôže prekrývať s obdobím užívania stavby, najmä ak stavba ešte ani neexistuje, a keďže najvyššou položkou uplatneného nároku je ušlý zisk za užívanie golfového ihriska a jeho zariadení, je zrejmé, že stavba nemala slúžiť na výchovno-vzdelávací účel, ktorý navrhovateľ proklamoval, ale na jeho podnikateľský zámer. Nesúhlasil ani s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá údajne navrhovateľovi vznikla za ohováranie a porušenie dobrého mena, články v printových a elektronických médiách, na ktoré navrhovateľ poukázal, sa týkajú len skutočnosti, že stavbu začal protizákonne realizovať. Nakoniec namietol nedostatok pasívnej legitimácie. Na návrh navrhovateľa súd uznesením č. k. -367 z 2.9.2011 pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu a ďalej ako s odporkyňou konal so Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Aj odporkyňa žiadala návrh zamietnuť a plne sa stotožnila s písomným vyjadrením pôvodného odporcu k návrhu. Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Na pojednávaní 25.5.2011 navrhovateľ zúžil skutkový základ návrhu a náhrady škody sa už nedomáhal pre nedodržanie lehôt určených v zákone o správnom konaní, keďže správne konanie bolo 25.1.2006 prerušené do 30.4.2006 a po doplnení podkladov stavebný úrad rozhodnutie vydal 19.7.2006. Zotrval na tom, že nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby napriek tomu, že mal stavebný úrad k dispozícii všetky potrebné podklady, včítane súhlasu vlastníka pozemku vyjadreného v nájomnej zmluve, je nesprávnym úradným postupom. Súčasne uviedol, že hlavné mesto 2.6.2006 odstúpilo od nájomnej zmluvy, odstúpenie ale bolo neplatné, čo konštatoval tunajší súd v rozsudku č. k. -73 z 21.6.2007 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. -97. Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, súd zistil, že dňa 7.9.2005 bola stavebnému úradu doručená žiadosť navrhovateľa o územné rozhodnutie „Stavby gymnázia Mercury“. Na výzvu stavebného úradu navrhovateľ 25.4.2006 doplnil listinné doklady, okrem iných aj záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti, zmluvu o dlhodobom nájme pozemku č. 18-83-0788-04-00 a zmluvu o dlhodobom nájme pozemku č. 08-83-0499-05-00. Rozhodnutím zn. UKSP 11522-TX1/2005,06-3 zo dňa 19.7.2006 stavebný úrad návrh na umiestnenie stavby zamietol. Zamietnutie odôvodnil tým, že nebol doložený písomný súhlas hlavného mesta ako účastníka konania - vlastníka pozemku - na umiestnenie stavby na jeho pozemku parc. č. 5074. Nájom pozemku parc. č. 5074 bol predmetom nájomnej zmluvy č. 08-83-0499-05-00, ktorú s navrhovateľom hlavné mesto uzavrelo 13.6.2005. Účelom nájmu bolo vybudovanie a prevádzkovanie športového areálu. Nájom bol dohodnutý na dobu 5 rokov. Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A/2006/1700/KIS zo dňa 7.12.2006 na základe odvolania navrhovateľa rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán konštatoval, že postup stavebného úradu nie je v súlade s § 37 ods. 4 stavebného zákona, lebo návrh je možné zamietnuť len z vecných dôvodov, takže pre nedoplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote nemal byť návrh zamietnutý, ale konanie podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona zastavené. Okrem nedostatkov spisového materiálu (ktorý neobsahoval originálny zväzok listín, resp. nepreukazoval, či prebehlo ústne konanie), stavebnému úradu vytýkal, že sa nezaoberal vecou tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku a rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V ďalšom konaní stavebný úrad rozhodnutiami z 26.2.2008 a z 15.12.2008 opäť návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietol, resp. aj zastavil, obe rozhodnutia boli v odvolacom konaní zrušené. V súčasnosti stavebný úrad koná o odstránení rozostavanej stavby, ktorú navrhovateľ realizoval bez stavebného povolenia, a súčasne aj o návrhu navrhovateľa na dodatočné povolenie tejto stavby. Z takto zisteného skutkového stavu súd pri posudzovaní návrhu vychádzal. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje (ďalej len zákon). Na účely tohto zákona je orgánom verejnej moci aj orgán územnej samosprávy, ktorému zákon zveril výkon verejnej moci (.). V tomto prípade malo ku škode dôjsť činnosťou Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako stavebného úradu. Z ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vyplýva, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného je preneseným výkonom štátnej správy. Na území hlavného mesta SR Bratislavy vykonávajú podľa agendu stavebných úradov mestské časti. Štát v zmysle zákona zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Mestská časť Bratislava - Petržalka ako stavebný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vykonávala verejnú moc, preto ak pri tejto činnosti vznikla nesprávnym úradným postupom škoda, za škodu zodpovedá štát. Právo na náhradu škody má ten, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda. Poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde len ak písomne požiadal o predbežné prerokovanie nároku príslušný orgán a príslušný orgán nárok neuspokojil do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti ( a zákona). Navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (odôvodnenú v podstate zhodne s návrhom na začatie súdneho konania), podal dňa 24.7.2009 na stavebnom úrade (Mestskej časti Bratislava

- Petržalka), ktorý síce nie je príslušným orgánom, ale v zmysle § 15 ods. 2 zákona bol povinný bezodkladne žiadosť postúpiť príslušnému orgánu s tým, že účinky podania žiadosti zostali zachované. Príslušný orgán, ktorým v tom čase bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, jeho nárok neuspokojil ani čiastočne. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody (majetkovej či nemajetkovej ujmy) a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup sa podľa druhej vety § 9 ods. 1 zákona považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil činnosť stavebného úradu súvisiacu s rozhodnutím zo dňa 19.7.2006, ktorým bol jeho návrh na umiestnenie stavby zamietnutý pre chýbajúci súhlas vlastníka pozemku. Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa spočíva v tom, že všetky podmienky na vydanie rozhodnutia boli splnené, svoje práva k pozemku preukázal nájomnou zmluvou, v ktorej už bol súhlas vlastníka vyjadrený, preto osobitný súhlas už nebol potrebný, takže stavebný úrad mal rozhodnutie o umiestnení stavby vydať. V ustanovení druhej vety § 9 ods. 1 zákona sú uvedené činnosti, ktoré je možné považovať za nesprávny úradný postup, len príkladmo. Podľa konkrétnych okolností ide v podstate o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ktorým porušil povinnosti alebo určené pravidlá. Keďže postup orgánu verejnej moci sa posudzuje aj vo vzťahu k účelu, ktorý ním mal byť dosiahnutý, nepôjde výlučne len konanie, či opomenutie v rámci nerozhodovacej činnosti. Za nesprávny úradný postup však nie je možné považovať samotné vydanie rozhodnutia, ani činnosť priamo k jeho vydaniu smerujúcu, ktorou je aj zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočnosti a ich právne posudzovanie. Nesprávne hodnotenie dôkazov sa prejaví v obsahu rozhodnutia, preto môže byť z hľadiska zodpovednosti štátu hodnotené len podľa ustanovení zákona o škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Za nesprávny úradný postup nie je preto možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a buď nemalo byť vydané, alebo malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Takýto názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom síce hodnotil nesprávny úradný postup podľa , ale keďže súčasne platná právna úprava vychádza v tomto smere z rovnakých princípov (osobitne rieši zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a osobitne zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), je na posudzovanie obsahu pojmu nesprávneho úradného postupu aj naďalej použiteľný. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je možné ani ako predbežnú otázku posudzovať, či mal stavebný úrad návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vyhovieť, ani hodnotiť, či nájomná zmluva nahrádzala súhlas vlastníka pozemku. Posúdenie týchto otázok patrí výlučne do právomoci stavebného úradu, a keďže sa prejavilo v obsahu jeho rozhodnutia, navrhovateľom namietané nedostatky nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Podotknúť treba, že na základe odvolania navrhovateľa sa vecou zaoberal Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán, ktorý v zmysle o správnom konaní mohol napadnuté rozhodnutie zmeniť (t.j. návrhu vyhovieť), ak by pre to boli dôvody. Ak by teda skutočne jedinou prekážkou vydania rozhodnutia o umiestnení stavby bolo nesprávne vyhodnotenie nájomnej zmluvy z hľadiska súhlasu vlastníka pozemku, ako tvrdí navrhovateľ, dá sa predpokladať, že výsledok odvolacieho konania by bol iný. Navrhovateľ sám uviedol, že hlavné mesto 2.6.2006 odstúpilo od nájomnej zmluvy a neplatnosť odstúpenia bola konštatovaná až rozsudkom z 21.6.2007. Nečinnosť stavebného úradu, resp. zbytočné prieťahy v územnom konaní, ktoré by za nesprávny úradný postup, pri splnení zákonom určených podmienok, bolo možné považovať, navrhovateľ za príčinu vzniku škody neoznačil a nárokov z nich sa ani nedomáhal. Príčinou vzniku škody je podľa neho nesprávne vyhodnotenie podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia, v dôsledku čoho stavebný úrad vydal iné rozhodnutie, než malo byť vydané. Rozhodovaciu činnosť stavebného úradu však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ani v tomto smere zákon extenzívne vykladať len preto, že podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nie sú v tomto prípade splnené. Keďže všetky tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne a rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej moci nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, sa súd ostatnými predpokladmi nezaoberal. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.3.2012 žiadal, aby bolo v zmysle rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom o základe veci, ale vzhľadom na to, že súd nepovažuje nárok čo do dôvodu za opodstatnený, rozhodol rozsudkom konečným a návrh zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . V konaní úspešnej odporkyni trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa jej ich náhrada nepriznáva. Konanie je podľa od súdnych poplatkov oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .