Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/186/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 20.03.2012 prejednal odvolanie obžalovaného A. D. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 19.01.2011, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný A. D. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba troch rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.

Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 8.869,04 €, Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen škodu vo výške 679,50 €, Generali poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 430,08 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 1.176,32 €.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd napriek rozsiahlemu dokazovaniu nesprávne vyhodnotil dôkazy, a tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Zotrval na tom, že žalovaný skutok nespáchal a ani spáchať nemohol, čo môže so všetkou vážnosťou aj odprisahať. Súd mal hodnotiť hodnovernosť jeho výpovedí s výpoveďami všetkých vypočutých svedkov a neuspokojiť sa len s účelovou a nelogickou výpoveďou poškodeného Z. Z., ktorý vypovedal vždy inak. V tejto súvislosti poukázal na výpovede poškodeného z 19.03.2009, 25.08.2009 a 18.11.2009, pričom sa s rozpormi v týchto výpovediach poškodeného okresný súd riadne nevyporiadal. Tieto výpovede poškodeného vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami trestného konania v jeho neprospech, podobne ako aj výpovede priamych svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z.. Títo svedkovia vypovedali za prítomnosti obhajcu v podstate vždy rovnako. Keďže poškodeného neudrel, nespôsobil mu žiadne zranenia a pokiaľ mu tieto vznikli, tak mu ich spôsobil niekto iný alebo si ich musel spôsobiť následne sám. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol tak, že ho podľa spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o zločine ublíženia na zdraví a o prečine výtržníctva, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj veľmi presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdených činov skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodeného okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodený opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne dokazoval, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý mu spôsobil zranenie, pričom túto skutočnosť hneď oznámil P.. M. Z., rod. N., ktorá 01.11.2008 podala trestné oznámenie. Výpoveď poškodeného v tom smere, že útočníkom bol obžalovaný, potvrdili aj svedkovia Z. E. a Z. S.. Závery znaleckého posudku tiež korešpondujú s vyjadreniami poškodeného, ktorý pri opakovaných výsluchoch a konfrontácii s obžalovaným vždy zhodne dokazoval, že zranenie mu spôsobil práve obžalovaný.

Označené vykonané dôkazy na seba nadväzujú, a preto nie je daný rozumný dôvod o ich pravdivosti pochybovať a možno na ich podklade dospieť k spoľahlivému záveru, že aj z pohľadu odvolacieho súdu, skutok voči poškodenému spáchal obžalovaný. Rozpory v jednotlivých výpovediach poškodeného, na ktoré poukázal obžalovaný vo svojom odvolaní, neboli zásadného charakteru a nie sú takej povahy, aby vyvolali pochybnosti o osobe páchateľa a je možné ich vysvetliť veľkou bolesťou zo zranenia. Práve tento stav poškodeného a okamžité usvedčenie obžalovaného po spáchaní skutku, vylučujú za daných okolností záver o premyslenom a úmyselnom krivom obvinení obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním tak boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti pre preukázanie viny obžalovaného. Ani výpovede svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z. tento skutkový stav nemohli spochybniť, keďže aj z pohľadu odvolacieho súdu sú vzájomne rozporné a tým nie objektívne.

Okresný súd nepochybil ani v tom, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keďže podľa znaleckého dokazovania preukázateľne poškodenému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to spôsobom ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Tohoto útoku sa obžalovaný dopustil na mieste prístupnom verejnosti a tak naplnil aj skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za najprísnejšie trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov, použitie ktorej výmery však aj podľa názoru krajského súdu by bolo neprimerane prísne. A to i napriek tomu, že obžalovaný sa v minulosti už dostal do rozporu so zákonom, ako to vyplynulo z právoplatného uznesenia Okresného súdu Zvolen z 11.05.2009, sp. zn. , keď bol podľa s poukazom na schválený zmier medzi obžalovaným A. D. a ďalšími dvoma

obžalovanými a poškodenými, a zároveň bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 194 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Skutok spočíval v podstate na tom, že 01.01.2008 neoprávnene vošli do bytu a fyzicky napadli tam prítomných poškodených a spôsobili im zranenia.

I keď obžalovaný popieral spáchanie trestného činu, aj krajský súd má za to, že i podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou na dobu troch rokov, s povinnosťou v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu, bude pre obžalovaného dostatočným a splní aj generálnu prevenciu. Odvolací súd nezistil tiež žiadne nedostatky aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým obžalovanému uložil jednotlivým poškodeným nahradiť spôsobenú škodu v tej výške, ako ju správne na základe objektívnych dôkazov ustálil prvostupňový súd. škoda im totiž vznikla v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním obžalovaného.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.