Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-459-2011.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/459/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa maloletá E. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, proti odporcom: 1/ E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. č. XX, 2/ Y. Y. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Z. T. č. X/X-X o prípustnosti zapretia otcovstva, sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, takto
rozhodol:
Súd určuje, že návrh maloletej E. Y. E., nar. XX.XX.XXXX z matky E. N., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, na zapretie otcovstva proti Y. Y. Y. E., nar. XX.XX.XXXX je prípustný.
II. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo výške 66,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Maloletá navrhovateľka zastúpená opatrovníkom sa podaným návrhom zo dňa 16.12.2011 domáhala, aby súd určil, že jej návrh na zapretie otcovstva je prípustný. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu pričom otec dieťaťa dobrovoľne uznal otcovstvo hoci vedel, že maloletá E. nie je jeho dcéra. Matka dieťaťa sa s pánom E. rozišla, biologický otec sa dozvedel, že má dcéru a na základe ich dohody začal platiť výživné. Od leta si prestal vyživovaciu povinnosť plniť, pričom žiada matku, aby bol on zapísaný v rodnom liste. Boli vykonané genetické testy, kde bolo potvrdené, že Y. Y. E. nie je biologickým otcom maloletej E.. Právny stav je teda v rozpore so stavom biologickým, pričom obom rodičom už uplynula lehota na zapretie otcovstva.
Zástupca maloletej navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu keďže matka poskytla znalecký posudok a z tohto posudku vyplýva, že pán E. by nemal byť otcom maloletej E., preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dieťa dozvedelo kto je jeho biologickým otcom a tento bol aj zapísaný v rodnom liste maloletej.
Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom, keby jej nebola uplynula lehota bola by sama takýto návrh podala. S mužom, ktorý je zapísaný v rodnom liste sa zoznámila už keď bola tehotná, vtedy nevedela, kde sa nachádza biologický otec dieťaťa. Jej priateľ jej navrhol, aby bol zapísaný v rodnom liste a následne priznal otcovstvo k dieťaťu. V tom čase bývali v U., po tom čo ich odporca v 2. rade opustil sa presťahovali na L., po čase sa jej podarilo nadviazať kontakt s biologickým otcom dieťaťa, začali sa spolu stretávať a začal jej na dcéru aj prispievať. Dohodli sa, že pôjdu dať spraviť skúšku DNA, ktorá dopadla tak, že jeho otcovstvo je jeho vyššie ako 99,7%, takže je prakticky
dokázané. V súčasnej dobe sú ich kontakty už menej časté, ale vyjadril sa, že keď sa toto všetko vyrieši, tak zaplatí aj to výživné čo má. Otec dieťaťa, ktorý je teraz zapísaný v rodnom liste vie, že takéto konanie prebieha. Na adrese, kde sa mu doručovalo býva so svojou matkou.
Odporca v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie si neprevzal, zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá. V konaní 24P/346/2010 však bolo preukázané, že odporca v 2. rade sa na uvedenej adrese zdržiava, súd preto pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to s návrhom, so znaleckým posudkom znalca C.. M. V., T.., s pripojeným spisom OS Nitra sp. zn. 24P/346/2010 a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporcovia v 1. a 2. rade neboli manželia. Podľa vyjadrenia matky nadviazali spolu známosť už v čase, keď bola tehotná s maloletou E.. Keďže domnelý biologický otec dieťaťa o tehotenstve odporkyne v 1. rade nevedel a odporca v 2. rade navrhol, že otcovstvo k maloletému dieťaťu uzná on prišlo následne k uznaniu otcovstva odporcom v 2. rade. Po nadviazaní kontaktu matky s domnelým biologickým otcom maloletej E. bol na žiadnosť odporkyne v 1. rade a domnelého biologického otca - R. E. M. L. vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru genetiky C.. M. V., T.., ktorý metódou založenou na analýze DNA zúčastnených osôb zistil, že pravdepodobnosť biologického otcovstva R. E. M. L., nar. XX.XX.XXXX k maloletej E. Y. E., nar. XX.XX.XXXX je 99,999995%. To znamená, že biologické otcovstvo uvedeného muža treba pokladať za prakticky dokázané.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že obom rodičom márne uplynuli lehoty na zapretie otcovstva a je toho názoru, že je v záujme dieťaťa poznať svojich biologických rodičov a preto je potrebné zosúladiť otcovstvo zapísané v matrike s biologickým otcovstvom. Vyhovením podaného návrhu nebude spôsobená citová ujma maloletému dieťaťu, nakoľko odporca v 2. rade sa s maloletou nestretáva, nevychováva ju a maloletá nie je na odporcu v 2. rade citovo naviazaná. To že odporca v 2. rade je zapísaný v rodnom liste ako otec maloletej má rozsiahle právny následky akými sú napríklad otázka plnenia si vyživovacej povinnosti, otázka dedenia a aj z týchto dôvodov je potrebné celú záležitosť ohľadne otcovstva usporiadať. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli.
O povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol s poukazom na § 2 ods. 2 Zákona č. 71,1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa ktorého ak je navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku a súd jeho návrhu vyhovel, platí súdny poplatok odporca. Výška súdneho poplatku bola vyrubená podľa položky 9 sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený s poukazom na § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodoval na miesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / 205a O. s. p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
V Nitre, dňa 20. marca 2012
Mgr. Mária Sitárová
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
Kristína Kováčová