Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-75-2023.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Palánok 3, Nitra, proti žalovanému: A. E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, D., zastúpený advokátkou: JUDr. Mgr. Andrea Pállová, LL.M., so sídlom Podzámska 2959/18A, Nitra, o zaplatenie istiny 1200 eur a príslušenstva a o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania, takto
I.
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,75 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania na tlmočnom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na upomínacom súde požadovala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť jej istinu 1200 eur a úrok z omeškania 6,25 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že ona ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 27.5.2022 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1200 eur, ktorú sa jej žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 31.7.2022 avšak ani napriek jej výzvam jej požičanú sumu nevrátil a preto sa dostal do omeškania a ona má právo požadovať od neho aj zákonné úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu. K žalobe pripojila zmluvu o pôžičke zo dňa 27.5.2022 a výzvu zo dňa 29.11.2022.
3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní od jeho doučenia zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením a preto sa platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaný v odpore namietal, že nárok žalobkyne je nedôvodný a nepreukázaný, pretože nikdy neprišlo k skutočnému odovzdaniu žalovanej sumy – predmetu pôžičky a teda zmluva o pôžičke nenadobudla medzi sporovými stranami obligačné účinky. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom t.j. na jej vznik sa vyžaduje nielen jej uzavretie, ale aj reálne odovzdanie požičanej veci dlžníkovi, kde poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.3.2010 sp. zn. 33 Cdo/1517/2008. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že predmet pôžičky bol skutočne odovzdaný, zaťažuje veriteľa, teda v tomto prípade žalobkyňu, kde poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2015 sp. zn. 4Cdo/403/2014, pričom on kategoricky odmieta, že by v minulosti od žalobkyne prijal akúkoľvek peňažnú čiastku z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 17.5.2022. Vzhľadom na absenciu reálneho poskytnutia pôžičky popiera jej platnosť a teda aj celý nárok žalobkyne uplatnený v konaní. Namietal aj proti výške vyčíslených úrokov z omeškania, pretože dňa 1.8.2022 bola základná úroková sadzba ECB 0,5 % a nie 1,25 %. Uviedol, že nemá vedomosť, že by my v minulosti uzavrel so žalobkyňou nejakú zmluvu súkromnoprávnej povahy a už vôbec nie zmluvu o pôžičke. V minulosti mala jeho obchodná spoločnosť Venezia Decori s.r.o. so žalobkyňou ako zamestnankyňou uzavretú pracovnú zmluvu, ale táto skutočnosť nemá žiadny súvis s predmetom konania. Pre prípad, že žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní preto navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu vzala žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 0,75 % späť s odôvodnením, že išlo o zjavný preklep. Nárok je inak v celom rozsahu dôvodný a dostatočne preukázaný zmluvou, v ktorej sa presne píše, že veriteľ prenecháva a reálne fyzicky vypláca hotovosť v deň podpísania zmluvy dlžníkovi vo výške 1200 eur a dlžník sa zaväzuje, že vráti veriteľovi požičanú peňažnú čiastku do 31.7.2022. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti aj presný termín vrátenia pôžičky. Žalovaný reálne prevzal peniaze, uzatvoril a vlastnoručne, bez nátlaku, svojvoľne a svojprávne zmluvu podpísal. Zmluva bola vyhotovená na žiadosť žalovaného jeho účtovníčkou G. H., ktorá bola prítomná aj pri jej podpísaní, ale keďže je doposiaľ zamestnaná u žalovaného nemožno jej výsluch považovať za hodnoverný a objektívny. Skutočnosť, že prišlo k poskytnutiu pôžičky preukazuje aj emailová komunikácia medzi ňou a žalovaným, kde žalovaný uznáva svoj dlh a preto nie sú pravdivé jeho tvrdenia, že nemá vedomosť o tom, že by s ňou uzavrel akúkoľvek zmluvu súkromnoprávnej povahy. Žalovaný okrem toho v odpore bez odôvodnenia uvádza nesprávny dátum uzavretia zmluvy ako 17.5.2022, ale na zmluve je dátum 27.5.2022. Pripojila emialovú konverzáciu od 3.11.2022 do 10.11.2022.
6. Žalobkyňa podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde a preto upomínací súd postúpil vec na prejednanie na Okresný súd Nitra, ako súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku.
7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne namietal, že ani po vyjadrení k odporu nijakým spôsobom nepreukázala, že by zmluvu o pôžičke bolo možné považovať za platný a účinný právny úkon, že by mala obligačné účinky. Odhliadnuc od toho, že zmluva je neplatná z dôvodu absencie jej obligatórnej náležitosti – reálneho odovzdania požičanej sumy, je neplatná aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predmetný právny úkon urobil on, ako osoba talianskej národnosti, neovládajúca o čom svedčí absencia akejkoľvek zmienky/jeho vyhlásenia v zmluve, že by jeho prejav vôle vyjadrený v zmluve bol slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Zmluva bola vyhotovená iba v slovenskom jazyku, bez jej jazykového prekladu do taliančiny a predložená mu bola na podpis pri príležitosti ukončenia pracovného pomeru žalobkyne v spoločnosti Venezia Decori s.r.o., v ktorej je on jediným spoločníkom a konateľom. Žalobkyňa mu nikdy nepožičala žiadnu peňažnú čiastku t.j. nikdy mu reálne neplnila predmet zmluvy o pôžičke zo dňa 27.5.2022 a nie je zrejmé, čo vlastne predložením zmluvy zamýšľala. Keďže však zmluva nenadobudla žiadne právne účinky, nie je ňou viazaný a ani žalobkyňa z nej nemôže odvodzovať akékoľvek právne nároky. Namietal, že ani predložená emailová komunikácia nijako nepreukazuje, že by mu žalobkyňa skutočne požičala sumu 1200 eur, práve naopak z nej vyplýva, že keď sa od neho žalobkyňa domáha jej vrátenia, zaujal jasné odmietavé stanovisko a výslovne poprel existenciu akéhokoľvek záväzku voči nej. Vyjadril sa tak hneď v prvom emaily a aj v emaily zo dňa 10.11.2022. Jediná zmienka o bližšie nešpecifikovanom dlhu je v emaily zo dňa 3.11.2022, kde sa však spomína výlučne spoločnosť I. E. B. a preto ani tento email nepreukazuje existenciu jeho záväzku voči žalobkyni. Ani jeden z emialov neobsahuje uznanie dlhu voči žalobkyni tak, ako žalobkyňa klamlivo a účelovo zavádza. Ani v zmluve nie je žiadna zmienka o reálnom fyzickom vyplatení predmetu pôžičky žalovanému v deň podpisu zmluvy, pričom žalobkyňa sa účelovo snaží pre účely tohto konania gramatické znenie zmluvy pozmeniť. Pokiaľ by ho súd zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy, prišlo by na strane žalobkyne k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, čo by bolo v zásadnom rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní namietal, že tvrdenie žalovaného, že nerozumie po slovensky je špekulatívne, pretože slovenský jazyk ovláda na takej úrovni, aby porozumel obsahu zmluvy a aj so žalobkyňou komunikoval okrem taliančiny, ktorá mu je bližšia, aj v slovenčine. Žalovaný mal vedomosť akú zmluvu podpisuje a bol to on, kto dal zmluvu vyhotoviť. Trval na to, že žalovaný v emailovej komunikácii svoj dlh uznal a vyjadroval svoju neschopnosť splatiť ho. Namietal, že nie sú pravdivé ani jeho tvrdenia, že nemá dlhy voči iným veriteľom pretože má aj ďalšie spory. Uviedol, že žalobkyňa nepožičala žiadne peňažné prostriedky spoločnosti I. E. B., ale iba žalovanému. K účelu pôžičky navrhol vypočuť žalobkyňu. Záverom navrhol žalobe žalobkyne vyhovieť, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k podpisu zmluvy o pôžičke, obaja boli oboznámení s jej obsahom, žalovaný ovláda slovenský jazyk v takom rozsahu, aby porozumel jej obsahu, je spôsobilý na právne úkony, jeho nevedomosť neospravedlňuje a predloženými emailami bolo preukázané, že dlh voči žalobkyni uznal a vyhýba sa jeho úhrade.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že žalovanému skutočne požičala peniaze, pretože nepredložila žiadne potvrdenie z banky alebo iný dôkaz. Namietal, že medzi sporovými stranami prebiehala komunikácia v talianskom jazyku, keďže žalobkyňa hovorí po taliansky tak, ako aj účtovníčka žalovaného. Žalovaný zmluvu nepripravil, nevie kde dal k jej uzavretiu podnet a je nelogické, aby pripravil nekompletnú zmluvu v talianskom jazyku, do ktorej sa dopisovali údaje. Namietal proti tomu, že žalobkyňa tieto tvrdenia prezentovala až na pojednávaní. Uviedol, že prioritne je zmluva neplatná, pretože peniaze neboli reálne odovzdané a subsidiárne z dôvodu, že žalovaný nerozumel jej obsahu. Nepoprel však, že žalovaný zmluvu podpísal a k dôvodom ho navrhol vypočuť. Uviedol, že táto zmluva mala byť jednou z listín, ktoré žalovaný podpisoval v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobkyne k spoločnosti I. E. B., ktorá nedostala od žalobkyne žiadnu pôžičku a či mala nejaký dlh voči žalobkyni k tomu sa nevedel vyjadriť. Žalovaný v období, keď písal emaily, vypratával priestory spoločnosti I. E. B., voči ktorej sa uplatňovalo viacero nárokov a to aj od prenajímateľa, s ktorým bol v emailovom kontakte, je možné, že si emaily od žalobkyne zle prečítal. Potvrdil, že medzi spoločnosťou a prenajímateľom je v súčasnosti vedený aj spor na Okresnom súde Nitra pracovisko Topoľčany. Záverom uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo náležitým spôsobom preukázané odovzdanie požičanej sumy, žalobkyňa účelovo mení svoju výpoveď, keďže na pojednávaní najskôr tvrdila, že peňažné prostriedky poskytla žalovanému pred podpisom zmluvy, na základe čoho žalovaný navrhol uzavretie zmluvy, neskôr uviedla, že k vyhotoveniu zmluvy prišlo zhruba o tri dni a neskôr tvrdila, že k požičaniu peňazí malo prísť v deň podpisu zmluvy. Pokiaľ k podpisu zmluvy malo prísť za prítomnosti účtovníčky, je otázne prečo vtedy žalobkyňa neodovzdala peniaze žalovanému, čo nasvedčuje tomu, že peniaze neboli požičané. Žalobkyňa dala zmluvu vyhotoviť účelovo, keďže žiadala od žalovaného odstupné v súvislosti s ukončením svojho pracovného pomeru, čím zastrela tento právny nárok a žalovaný ho v nevedomosti podpísal. Žalobkyňa postavila svoj nárok na jednej emailovej komunikácii, ktorú žalovaný písal v mene spoločnosti I. E. B., kde ju požiadal o odklad splatnosti bližšie nešpecifikovaného dlhu, čo zrejme pramenilo s jej pôvodnými požiadavkami na vyplatenie odstupného, keďže k podpísaniu zmluvy o pôžičke prišlo iba dni pred skončením pracovného pomeru a preto je nepochybné, že má pokrývať iba odstupné žiadané od spoločnosti. Skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti lepšie ovláda slovenský jazyk je právne bezvýznamná, pretože v rozhodnom čase bol obklopený taliansky hovoriacimi ľuďmi a ako osoba talianskej národnosti nemal vedomosť, že podpisom zmluvy o pôžičke deklaruje požičanie peňazí.
10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne a žalovaného, ktorých vypočul a oboznámil zmluvu o pôžičke a emailovú komunikáciu, ktoré boli sporné a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
11. Z písomnej výpovede zo dňa 25.4.2022 vyplýva, že žalovaná bola od 1.8.2018 zamestnaná v spoločnosti I. E., B. a dala výpoveď ku dňu 31.5.2022.
12. Z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.5.2022 vyplýva, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali zmluvu, ktorej predmetom bolo to, že veriteľ prenecháva v deň podpísania tejto zmluvy
dlžníkovi finančnú hotovosť vo výške 1200 eur a dlžník sa zaväzuje, že požičanú čiastku vráti veriteľovi do 31.7.2022. V zmluve neboli dojednané úroky.
13. Z emailovej komunikácie žalobkyne a žalovaného, ktorá prebiehala od 3.11.2022 do 10.11.2022 vyplýva, že žalobkyňa zaslala dňa 3.11.2022 o 14.32 hod. žalovanému a jeho účtovníčke email adresovaný žalovanému, v ktorom uviedla, že asi z dôvodu, že mal toho veľa unikla jeho pozornosti dohodnutá platba, ktorá je tri mesiace po splatnosti s tým, že zmluvu, na ktorú odkazuje pripojila ako prílohu a požiadala žalovaného, aby jej platbu zaslal na IBAN. Žalovaný na to reagoval emailom, ktorý odoslal žalobkyni dňa 3.11.2022 o 16.37 hod., kde žalobkyni oznámil, že spoločnosť I. E. B. je vo finančných ťažkostiach a preto momentálne nie je schopný požadovaný dlh zaplatiť, požiadal ju, aby počkala s tým, že aj ona nepriamo prispela k finančnej kríze spoločnosti a preto by mala prevziať svoj diel zodpovednosti. Žalobkyňa mu odpovedala emailom odoslaným dňa 4.11.2022 o 14.10 hod. kde uviedla, že zmluva bola podpísaná s ním a nie so spoločnosťou, ktorá s tým preto nemá nič spoločne, že bola ohľaduplná, počkala 3 mesiace a preto mu poskytla dostatok času, ale vzhľadom na ich spoluprácu a priateľské vzťahy mu ešte poskytla lehotu 1 týždeň s tým, že platbu 1200 eur očakáva do 10.11.2022 a ohradila sa proti tomu, že by za problémy spoločnosti mohla ona. Žalovaný na to reagoval emialom, v ktorom uviedol, že nemá voči žalobkyni žiadny dlh, naopak ona má dlh voči nemu a to titulom škody, že svoje dlhy platí a keď tak neurobí, má na to nejaký dôvod a za 1200 eur neskrachuje. Žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 10.11.2022 o 10.48 hodine email, v ktorom ho naposledy vyzvala na zaplatenie sumy 1200 eur do 10.11.2022, kedy je posledný deň na platbu, na čo reagoval žalovaný emailom zo dňa 10.11.2022 o 17.18 hod. s tým, že jej nie je nič dlžný a je to ona, kto mu bude musieť zaplatiť škodu a to oveľa viac ako 1200 eur.
14. Z písomnej výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 29.11.2022 vyplýva, že vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1200 eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 27.5.2022 do 3 dní od jej doručenia.
15. Žalobkyňa vypočutá na pojednávaní uviedla, že na základe žiadosti žalovaného mu požičala bezúročne 1200 eur, ktoré peniaze mu odovzdala bez prítomnosti tretej osoby v deň, keď jeho účtovníčka G. H. J. na jeho podnet pripravila a priniesla písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá bola podpísaná v ten istý deň za jej prítomnosti. Zmluva bola vyhotovená strojovo s požiadavkami žalovaného, ktorý ju nevyžadoval v talianskom jazyku, pričom si ju pred podpisom prečítal, tak ako to robil vždy aj s ostatnými listinami, ktorým ak nerozumel, tak sa pýtal advokáta alebo účtovníčky na ich obsah, pričom sa nepamätá, či sa hovorilo o tom, čo je obsahom tejto zmluvy. So žalovaným mala 4 roky trvajúci pracovný vzťah, ktorý bol na veľmi dobrej úrovni a napriek tomu, že bol ukončený sa rozišli v dobrom. Najskôr komunikovali po taliansky, neskôr po slovensky, pretože žalovaný sa zlepšil v slovenčine a sám chcel komunikovať po slovensky a žalovaný slovenský jazyk ovládal na takej úrovni, aby zmluve porozumel. Jeho účtovníka hovorí po taliansky aj po slovensky a jeho súčasní zamestnanci hovoria už iba po slovensky. Mala vedomosť, že spoločnosť žalovaného I. E. B. je vo finančných ťažkostiach a preto mu poskytla dlhšiu lehotu splatnosti. Žiadnu pôžičku spoločnosti neposkytla a ani nemala voči nej ani žiadnu pohľadávku v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Výpoveď dala 25.4.2022 t.j. mesiac pred uzavretím zmluvy o pôžičke, posledný deň jej pracovného pomeru bol 31.5.2022.
16. Žalovaný vypočutý na pojednávaní uviedol, že od žalobkyne si nikdy nepožičal žiadnu sumu, že rozumie niektorým slovám po slovensky, ale nie do takej miery, aby porozumel celému písomnému textu a nerozumie ani slovu pôžička a preto vždy potreboval nejakú osobu. So žalobkyňou a aj účtovníčkou komunikovali spolu po taliansky, dôveroval im a preto si nerobil starosti s textom zmluvy. Zmluvu vyhotovila účtovníčka, ktorá komunikovala so žalobkyňou, ale nevyjadril sa k tomu na čí pokyn tak urobila. Bežne podpisoval zmluvy v slovenskom jazyku. Zmluvu podpísal, pretože si myslel, že to súvisí s výpoveďou žalobkyne a dorovnaním. Žalobkyňa nemala v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žiadne nároky a aj keď mala, nemalo to s touto zmluvou žiaden súvis. Uviedol, že keď písal email bol zmätený, reagoval na verbálnu požiadavku žalobkyne, hovoril o problémoch s klientami, sumám neprikladal dôležitosť, bol nahnevaný na celú situáciu, o ktorej žalobkyňa vedela a nedával si dôsledne pozor na každý jeden email.
17. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný podpísali dňa 27.5.2022 zmluvu o pôžičke, ktorú vyhotovila účtovníčka žalovaného, v ktorej bolo uvedené, že žalobkyňa prenecháva v deň podpísania zmluvy žalovanému finančnú hotovosť vo výške 1200 eur, ktorú jej žalovaný vráti do 31.7.2022, ale bolo sporné, či je táto zmluva platná, pretože žalovaný sa bránil tým, že predmet pôžičky mu nebol reálne odovzdaný a zmluva nebola pre neho zrozumiteľná.
21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Je asynalagmatickou zmluvou, pretože okrem konsenzu zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach je potrebné, aby prišlo aj k reálnemu úkonu t.j. k odovzdaniu predmetu pôžičky a ak by k odovzdaniu vecí neprišlo, veriteľ by sa nemohol domáhať svojho nároku z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva by nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010). Avšak ani tento právny úkon netreba nevyhnutne považovať za neplatný, pretože podľa obsahu môže ísť o zmluvu o úvere, zmluvu o budúcej zmluve alebo o nepomenovanú zmluvu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 695/2003), ak to neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Z dôvodu reálnej povahy zmluvy nie je potrebné, aby bola uzavretá v písomnej forme. Ak by prišlo k jej podpisu a odovzdaniu veci až po podpise, zmluva by bola perfektná až v okamihu odovzdania. Ak by prišlo najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a až neskôr k spísaniu zmluvy, je potrebné prihliadnuť na skutočnú vôľu strán. Dôkazné bremeno na preukázanie, že prišlo k prenechaniu predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi ja na strane žalovaného. Na strane dlžníka je zase dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zánik dlhu.
22. Žalobkyňa v konaní svoje dôkazné bremeno podľa súdu uniesla, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa prenechala žalovanému dňa 27.5.2022 peňažné prostriedky vo výške 1200 eur a následne, v ten istý deň, bola medzi ňou a žalovaným uzavretá v písomnej forme aj zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni tieto peňažné prostriedky do 31.7.2022. Uvedené vyplýva z písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú nesporne pripravila účtovníčka žalovaného na podnet žalovaného, proti čomu žalovaný nenamietal a zmluvu podpísal. Rovnako to vyplýva z emialu žalovaného zo dňa 3.11.2022, ktorým žalovaný reagoval na email žalobkyne zo dňa 3.11.2022, v ktorom ho upozornila, že je v omeškaní s vrátením peňažnej sumy z tejto zmluvy. Žalovaný v tomto emaily, ktorý je bezprostrednou reakciou na požiadavku žalobkyne, jasne uviedol, že žalobkyni „nie je schopný tento dlh vrátiť“ čo iba odôvodnil tým, že jeho spoločnosť I. E. B. je vo finančných ťažkostiach. Skutočnosť, že táto spoločnosť mala finančné ťažkosti nebola medzi stranami sporné, aj keď bolo sporné, či k tomu prispela aj žalobkyňa, z čoho ju žalovaný v ďalších emailoch obviňoval, proti čomu však ona namietala. Keďže však nesporne táto spoločnosť nemala žiadny dlh voči žalobkyni a ani ona nemala voči nej žiadnu pohľadávku a žalovaný nepreukázal o aký iný dlh by ísť, hoci sa bránil tým, že žiadal o odklad splatnosti iného dlhu, bolo jeho uvedeným vyjadrením preukázané, že išlo práve o jeho dlh voči žalobkyni z predmetnej zmluvy o pôžičke a teda aj to, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov prišlo. Hoci sa žalovaný v ďalších emailoch ohradzoval voči požiadavke žalobkyne na zaplatenie sumy 1200 eur, argumentoval jej zodpovednosťou za iné jeho nároky, ktoré si však v konaní neuplatnil a ani nepreukázal a preto táto jeho obrana nie je spôsobilá spochybniť predchádzajúce závery súdu. Tvrdenia žalobkyne boli okrem toho preukázané aj jej vlastným výsluchom, kde konzistentne a vlastnými, aj keď laickými, slovami, popísala celú kauzu pôžičky tak, že peňažné prostriedky požičala žalovanému na jeho žiadosť, v deň ich odovzdania podpísali následne zmluvu o pôžičke, ktorú pripravila účtovníčka žalovaného na jeho podnet, pričom medzi žiadosťou žalovaného a uzavretím zmluvy uplynulo pár dní, čo je aj logické vzhľadom na to, že predmetom pôžičky bol väčší objem peňazí vyplácaný v hotovosti a preto námietky žalovaného, že by žalobkyňa menila svoju výpoveď, neboli dôvodné. Naopak nepresvedčivá bola jeho obrana, pretože na jednej strane tvrdil, že konanie žalobkyne nemá žiaden súvis so skončením jej pracovného pomeru k jeho spoločnosti a na druhej strane uvádzal, že jej konanie pramenilo z jej požiadaviek na vyplatenie odstupného. Uvedené tvrdenia žalobkyňa nielenže poprela, ale ani neboli preukázané, pretože z písomnej výpovede žalobkyne vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru prišlo o mesiac skôr a keďže výpoveď dala ona sama,
ako zamestnanec, neboli splnené ani základné podmienky pre vyplatenie odstupného podľa Zákonníka práce.
23. Prejav vôle môže byť neplatný pre jeho nezrozumiteľnosť ak jazyk, v ktorom bol urobený je nezrozumiteľný druhému účastníkovi právneho vzťahu, ktorému bol adresovaný. Len samotná okolnosť, že právny úkon je prejavený v cudzom jazyku, ktorému účastník nerozumie, však nespôsobuje jeho neplatnosť, pokiaľ bol účastník s obsahom tohto právneho úkonu oboznámený. Pri pochybnostiach je potrebné prihliadnuť na to, za akých okolností bol prejav vôle urobený, či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, o aký právny úkon ide a aké práva alebo povinnosti mali podľa neho vzniknúť (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.08. 2015, sp. zn. 32 Cdo 1323/2015). Na ujmu zrozumiteľnosti nie je, ak adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri jeho prejave.
24. Hoci žalovaný je talianskej národnosti, jeho materinským jazykom je taliansky jazyk a so žalobkyňou a aj svojou účtovníčkou komunikoval po taliansky, čo vyplýva aj z predloženej emialovej komunikácie, žalovaný bol nesporne oboznámený s obsahom zmluvy o pôžičke, túto si pred podpisom prečítal, tak ako to robil aj s inými listinami, ktorým ak nerozumel, tak sa pýtal svojej účtovníčky na ich obsah, pričom bežne podpisoval listiny v slovenskom jazyku a preto len samotná skutočnosť, že bola zmluva napísaná v slovenskom jazyku nespôsobuje jej neplatnosť, keďže žalovaný bol oboznámený s jej obsahom. Žalovaný okrem toho už v rozhodnom čase rozumel niektorým slovám po slovensky, pričom zmluva je vyhotovená v pomerne jednoduchej forme a keďže z emailu žalovaného zo dňa 3.11.2022 vyplýva, že na žiadosť žalobkyne reagoval tým, že nie je schopný vrátiť dlh, ktorý je následkom pôžičky, považoval súd za účelové jeho tvrdenia, že nerozumel ani pojmu „pôžička“. Ako súd už uviedol, žalovaný ani pred súdom dostatočne presvedčivo neodôvodnil prečo podpísal zmluvu, ktorej podľa jeho vlastných slov „nerozumel“ a to ani po tom, ako si ju prečítal. Podmienkou platnosti zmluvy okrem toho nie je, aby nevyhnutne obsahovala vyhlásenie účastníka, že je jeho prejav vôle slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.
25. Keďže v konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke vznikla a je platná, pretože sa zmluvné strany nielenže dohodli na jej podstatných náležitostiach, ale aj prišlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a nebolo preukázané, že by bola neplatná z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy splnila, pretože prenechala žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1200 eur, ale žalovaný si ich nesplnil, pretože ich žalobkyni nevrátil v dohodnutom čase t.j. do 31.7.2022, je žaloba v časti o zaplatenie istiny vo výške 1200 eur dôvodná.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Žalovaný svoj peňažný dlh riadne a včas nesplnil a je podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od neho popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže dňa 1.8.2022, kedy už bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celého plnenia, bola základná sadzba ECB vo výške 0,50 % ročne, je žaloba dôvodná aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia dôvodná.
30. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti späť, po tom ako bola doručená žalovanému, súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,75 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia
podľa § 145 ods. 2 veta druhá CSP zastavil v rozhodnutí, ktorým konanie skončil a keďže žaloba bola vo zvyšnej časti dôvodná, rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z 1200 eur od 1.8.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní čo do istiny celkom úspešná, pretože konanie bolo jej zavinením zastavené iba čo do príslušenstva a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
35. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
36. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
37. Keďže materinským jazykom žalovaného je taliančina a súd podľa § 155 ods. 1 CSP pribral do konania tlmočníka, ktorému priznal náhradu tlmočného vo výške 81,09 eur, ktoré bolo tlmočníkovi vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, rozhodol podľa § 155 ods. 2 CSP, že štát nemá nárok na náhradu týchto trov.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.