Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/11/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zast. JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020, takto

rozhodol:

U k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020 do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100187183/2020 zo dňa 17. januára 2020, ktorým podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie apríl 2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 49 005,00 eur, konštatujúc porušenie ustanovenia a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“).

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 21. februára 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Správnou žalobou zo dňa 09. júla 2020 doručenou na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 10. júla 2020 sa žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. (aktuálne ) domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 100829085/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100829028/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020, č. 100832590/2020 zo dňa 30. apríla 2020, č. 100832710/2020 zo dňa 30. apríla 2020, č. 100825715/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100824621/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100823889/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100824062/2020 zo dňa 29. apríla 2020.

4. Uznesením č. k. -259 zo dňa 21. júla 2023 bolo preskúmanie jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčené na samostatné konanie, pričom preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného je vedené pod sp. zn. .

5. Žalobca v podanej žalobe okrem iného namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi, ale priamo žalobcovi, hoci z administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu nasledovne:

- plnomocenstvom zo dňa 20. júna 2019 na podanie vyjadrenia a predloženie dôkazov k oznámeniu Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 13. júna 2019 č. 101454417/2019, na zastupovanie vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017, na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v horeuvedenej veci;

- plnomocenstvom zo dňa 14. októbra 2019 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov pod číslom 102236516/2019, na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, kde 14. októbra 2019 o 09:30 hod sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom A. B., bývalým konateľom spoločnosti RKI Média s.r.o. a RKI spol. s r.o., na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností;

- plnomocenstvom zo dňa 07. januára 2020 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019, na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok vytýčené na deň 07. januára 2020 o 10.00 hod., na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.

6. Žalobca ďalej uviedol, že z uvedených plnomocenstiev je zrejmé, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným rozhodnutím vo veci, ako aj na podanie odvolania, v plnom rozsahu práv a povinností. Z podaného odvolania je navyše zrejmé, že bolo podané právnym zástupcom žalobcu, preto z uvedeného dôvodu žalovaný mal aj napadnuté rozhodnutie doručiť právnemu zástupcovi žalobcu.

7. Aj napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný doručil 11 rozhodnutí žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi, pričom tieto sa dostali k právnemu zástupcovi až so značným časovým odstupom, nakoľko žalobca bol presvedčený, že rozhodnutia musia byť doručené jeho právnemu zástupcovi, ktorému plnomocenstvo udelil. Nakoľko žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

8. Žalobca preto v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu.

9. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

10. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 22. januára 2024, v ktorom v súvislosti so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru z obsahu plnomocenstiev je zrejmé, že sa nejedná o všeobecné plnomocenstvá, pretože je presne vymedzený ich rozsah. K námietke žalobcu, že vyrubovacie konanie sa končí až právoplatným rozhodnutím vo veci žalovaný poukázal na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), v zmysle ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa a daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Z uvedeného ustanovenia daňového poriadku je preto zrejmé, že vyrubovacie konanie je ukončené doručením rozhodnutia prvostupňového orgánu daňovému subjektu respektíve jeho splnomocnenému zástupcovi, ak tento bol zvolený aj na doručovanie písomností. Podľa názoru žalovaného odvolacie konanie je samostatným daňovým konaním upraveným v ustanoveniach a 74 daňového poriadku, ktoré sa začína na návrh účastníka daňového konania ( daňového poriadku), pričom takýmto návrhom je odvolanie. Žalovaný nerozporuje, že žalobca udeleným plnomocenstvom splnomocnil právneho zástupcu na podanie odvolania, ktoré sa podáva prvostupňovému orgánu, ale z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že žalobca ho splnomocnil na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. Preto trvá na tom, že pri doručovaní žalobou

napadnutých rozhodnutí priamo žalobcovi postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami daňového poriadku.

11. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

12. V replike zo dňa 19. februára 2024 žalobca opätovne poukázal na plnomocenstvá udelené právnemu zástupcovi, pričom zdôraznil, že ak klient splnomocňuje právneho zástupcu v plnom rozsahu práv a povinností je logické, že má oprávnenie na preberanie rozhodnutí od príslušných orgánov verejnej správy, či už na prvom alebo na druhom stupni, plnomocenstvo advokáta v tomto smere nemožno obmedziť. Z obsahu plnomocenstiev je pritom zrejmé, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným rozhodnutím vo veci, na podanie odvolania v daňovom konaní a vo vyrubovacom konaní, a to v plnom rozsahu práv a povinností. Preto žalobca zotrval na svojom návrhu, aby správny súd rozhodol, že žalovaný je povinný doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu.

13. V duplike zo dňa 19. marca 2024 žalovaný uviedol, že zotrváva na závere, že postup správcu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.

II.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa Z.z v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

15. Podľa , ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

16. Podľa , doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

17. Podľa , po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

18. Podľa , opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

19. Podľa , ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

20. Podľa , ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

21. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

22. Podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.

23. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

24. Podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.

25. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

26. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

27. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

III.

Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je od 01. júna 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec sa týka vylúčeného napadnutého rozhodnutia žalovaného z pôvodne vedenej veci na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, pôvodná vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 3S a je vedená pod sp. zn. s tým, že predmetná vec bola zapísaná pod sp. zn. .

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženej žaloby túto vyhodnotil ako žalobcom uplatnený prostriedok právnej ochrany podľa , teda ako žalobu opomenutého účastníka konania.

30. V nadväznosti na uvedené následne správny súd pristúpil k skúmaniu splnenia základných podmienok takéhoto typu žaloby, a to:

- správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené napadnuté rozhodnutie, pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia,

- skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Uvedené dve podmienky úspešnosti žaloby opomenutého účastníka konania podľa sú usporiadané kumulatívne, avšak celkom logicky prioritu má skúmanie druhej podmienky (pri skonštatovaní nesplnenia druhej podmienky práve vzhľadom na usporiadanie uvedených podmienok kumulatívne je skúmanie prvej podmienky bezpredmetné).

31. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 29. apríla 2020, z čoho nepochybne pri podaní žaloby dňa 10. júla 2020 vyplýva záver, podľa ktorého od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Správny súd preto dospel k záveru, že druhá podmienka, t.j. zachovanie lehoty na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa bola splnená.

32. V tejto súvislosti správny súd zároveň pre úplnosť upriamuje pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. októbra 2021, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2022 ZNSS, v zmysle ktorého: „Uplynutie lehoty troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa je potrebné testovať k okamihu podania správnej žaloby opomenutého účastníka; v prípade, že bola podaná včas, správny súd je povinný sa žalobou riadne zaoberať a pri splnení ostatných zákonných predpokladov mu zákon nebráni žalobe vyhovieť a príslušné uznesenie vydať, aj keď v čase jeho rozhodovania už uplynul dlhší čas ako tri roky od vydania administratívneho rozhodnutia.“

33. Pri riešení otázky, či je naplnená i prvá podmienka, a to v časti statusu žalobcu ako účastníka administratívneho konania, z administratívneho spisu nepochybne vyplýva záver, že žalobca ako daňový subjekt bol účastníkom daňového konania, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100765258/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorá začala dňa 26. apríla 2018, z ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 101551394/2019 zo dňa 25. júna 2019 a na základe ktorej bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie – apríl 2017. V nadväznosti na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 100187183/2020 zo dňa 17. januára 2020, proti ktorému žalobca podal odvolanie zo dňa 21. februára 2020, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd jednoznačne dospel k záveru, že žalobca bol účastníkom daňového konania, v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

34. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené zákonným spôsobom prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

35. Pri posúdení námietky žalobcu správny súd vychádzal z obsahu plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. januára 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, a ktorým okrem iného žalobca splnomocnil právneho zástupcu na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci a to v plnom rozsahu práv a povinností. Z uvedeného plnomocenstva pritom možno jednoznačne vyvodiť záver, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, správny súd dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní.

36. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu len na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí vydaním rozhodnutia správcu dane a konanie o odvolaní je samostatným konaním začínajúcim sa na návrh – odvolanie a teda udelené plnomocenstvo sa na túto časť daňového konania nevzťahovalo, správny súd s uvedeným súhlasiť nemohol, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobcu bol výslovne na podanie odvolania splnomocnený, toto aj podal, žalovaný odvolanie podané právnym zástupcom žalobcu posúdil ako riadne a včas podané a rozhodol o ňom. Iný záver nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že v udelenom plnomocenstve je uvedený Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov a teda toto sa malo vzťahovať len na zastupovanie žalobcu pred správcom dane. Je síce pravdou, že sa nejedná o plnomocenstvo všeobecnej povahy splnomocňujúce právneho zástupcu

na úplne všetky úkony súvisiace s daňovým konaním, avšak nie je možné ani dospieť k záveru, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený výlučne na konanie pred Daňovým úradom Košice, pobočka Trebišov – čo vyvracia práve udelenie plnomocenstva aj na podanie odvolania, prípadne len na podanie odvolania bez následného oprávnenia konať za žalobcu v odvolacom konaní. Uvedený záver potvrdzuje aj samotné konanie správcu dane, ktorý aj v odvolacom konaní konal s právnym zástupcom žalobcu, keď mu doručoval Upovedomenie o postúpení veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu zo dňa 16. marca 2020.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aplikujúc ustanovenie § 30 ods. 3 daňového poriadku správny súd dospel k záveru, že žalobca mal pre doručovanie rozhodnutia o odvolaní ustanoveného právneho zástupcu, výlučne ktorému mal žalovaný napadnuté rozhodnutie doručiť. Nakoľko však žalovaný postupoval pri doručovaní napadnutého rozhodnutia v rozpore so zákonom, toto nebolo doručené žalobcovi riadne a z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Dôležitosť perfektného doručenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva aj z ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ako aj ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, v zmysle ktorého je správca dane povinný doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk každú písomnosť, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty (pozn. v tomto prípade lehoty na podanie správnej žaloby), ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

38. Správny súd sa ďalej tiež zaoberal posúdením toho, či je splnená podmienka nedoručenia napadnutého rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na , nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi formálne doručené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery judikované Ústavným súdom Slovenskej republiky, v zmysle ktorých: „Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá... výklad a používanie zákonných ustanovení, ktoré musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tomuto základnému právu podľa ... zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne komformného výkladu ..., pričom z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výklad prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (, ) resp, že „Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.“, a dokonca aj v prípade medzery právnej úpravy „... je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo neporušoval, ale naopak, garantoval“ (). Aj s ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, je potrebné mu právo na súdnu ochranu opomenutého účastníka priznať, nakoľko toto doručenie nemožno považovať za perfektné, vyvolávajúce právne účinky s tým spojené.

39. Vzhľadom na uvedené mal správny súd nepochybne za preukázané, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, avšak toto mu nebolo riadne, zákonným spôsobom doručené, a to z dôvodu jeho nedoručovania prostredníctvom splnomocneného zástupcu v rozpore s § 30 ods. 3 daňového poriadku.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného overenia správnosti tvrdenia žalobcu, že mu predmetné rozhodnutie žalovaného doručené riadne nebolo, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania konalo, a teda, že mu svedčí status opomenutého účastníka predmetného daňového konania, ako aj za zachovania lehoty troch rokov od vydania rozhodnutia, rozhodol správny súd podľa o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Lehota 10 dní začína žalovanému plynúť odo dňa doručenia tohto uznesenia s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

41. Nakoľko správny súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako žalobu opomenutého účastníka, k preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca alternatívne navrhoval, nepristúpil ( v spojení s ods. 7 ).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).