Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-7-2020.pdf
PDF · 112.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. A., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - M. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. P. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a otec: T.. B. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. M.. K. XXXX/XX, XXX XX K., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá výchovné opatrenie otcovi malol. dieťaťa a to T.. B. A. P.. A., G.. XX.XX.XXXX tak, že ten sa podrobí výchovnému opatreniu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko- psychologických služieb, Svoradova 1, Bratislava v rozsahu 20 hodín.
II. Súd konanie voči matke maloletého dieťaťa M. A., P.. K., G.. XX.XX.XXXX a voči maloletej E. A., P.. A., G.. XX.XX.XXXX zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo dňa XX.XX.XXXX sa domáhal na tunajšom súde o uloženie výchovného opatrenia poukazujúc na § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 30.06.2022 ukladal výchovné opatrenie maloletej ako aj rodičom maloletého dieťaťa v rozsahu 30 hodín. Proti tomuto rozsudku matka podala odvolenie. Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXCoP/XXX/XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že úlohou 1. inštančného súdu bude vykonať náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, vykoná riadny výsluch účastníkov konania, prípadne maloletej a taktiež sa oboznámi so znaleckým posudkom ktorý bol vypracovaný v konaní o zákaz styku otca s maloletou ako aj s ďalšími dôkazmi potrebnými na riadne zistenie skutočného stavu veci a až následne posúdiť dôvodnosť uloženia výchovného opatrenia. V priebehu konania navrhovateľ návrh voči matke maloletého dieťaťa a voči maloletej zobral späť.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä uznesením č.l. 13, písomným podaním právneho zástupcu matky č.l. 19, 66, 89, 133, 186, 231, 292, 296, 354,366,436, dohodou rodičov č.l. 32, písomným vyjadrením otca č.l. 37, 40, 42, 60, 268, 280, 303, 406, 419,449, úradným záznamom č.l. 38, písomným podaním kolízneho opatrovníka č.l. 45, 46, 47, 135, 212, 219,381,384, písomným podaním navrhovateľa č.l. 62, 84, 197, 289, 410,390, 452, 475, 479, 482-483, uznesením č.l. 141, rozsudkom tunajšieho súdu č. XXP/XX/XXXX
č.l. 233, uznesením KS Trnava č. XXCoP XXX/XXXX, obsahom spisu tunajšieho súdu č. XXP/XXX/ XXXX a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
3. Navrhovateľ v návrhu ako na ústnom pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Trnave svojim uznesením pod č. XXCoP/XX/XXXX-XXX vydal uznesenie dňa 21.11.2019, ktorým upravil styk otca s malol. dieťaťom v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava tak, že otec je oprávnený stretávať sa malol. E. počas prvých dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok od 14:00 do 16:30 hod, a každý nepárny kal. Týždeň v roku v stredu od 13:00 hod. do 15:30 hod. za účasti sociálneho pracovníka a psychológa. Vzhľadom k tomu, že v rozhodnutí súdu bola uložená povinnosť v priestoroch Úradu práce, soc. Vecí a rodiny Bratislava zrealizovať styk otca s dcérou, pričom na takýto styk je potrebné prispôsobiť aj priestory a personálne zabezpečenie. Uviedol, že má za to, že otec má právo stretávať sa so svojou dcérou, aby si mohol budovať vzťah s dieťaťom. Treba ale vziať do úvahy postoj a prípravu malol..dieťaťa, ktoré sa má so svojim rodičom stretnúť v neznámych priestoroch za účasti pre dieťa neznámych osôb. Pri takto navrhovanej realizácii styku nie je možné objektívne vyhodnotiť, posúdiť správanie sa dieťaťa, prečo odmieta pri styku otca, či to je samotnej osobe otca, alebo nové prostredie a prítomnosť psychológa a sociálneho pracovníka. Aby bola naplnená podstata obnovenia a vytvorenia citovej a vzťahovej väzby medzi otcom a dieťaťom, je potrebné poskytnúť priestor a špeciálny tím pracovníkov na realizáciu a budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom za takto upravených podmienok a prítomnosti tretej strany. Uviedol, že takáto forma asistovaného styku nie je v zákone definovaná, preto nie je možné im udeliť takúto povinnosť. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby súd nariadil rodičom a malol. dieťaťu podrobiť sa výchovnému opatreniu a to poradensko-psychologickej pomoci rodinám zo špecifickým problémom a pri krízových situáciách podľa § 11 ods. 3 písm. d) a odborným metódam na podporu obnovy a rozvoja rodičovských zručností poukazujúc na § 11 ods. 3 písm. b) bod 4, ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny - Učiteľská, Učiteľská 42, Bratislava v rozsahu 30 hodín. Poukázal na to, že uvedené výchovné opatrenie konzultoval s menovaným centrom, ktoré potvrdilo spoluprácu pri nariadení výchovného opatrenia. Na základe týchto skutočností navrhol súdu návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Podaním zo dňa 21.01.2022 uviedol, že už v minulosti sa vyjadril k skutočnostiam, prečo nie je možné realizovať na pôde u neho styk otca s dcérou, tak, ako ho k tomu zaviazal uznesením Krajský súd Trnava. Nakoľko podľa tohto uznesenia bola udelená mu povinnosť, aby v ich priestoroch za účasti sociálneho pracovníka a psychológa realizoval styk otca s malol. dcérou, čo ho neprikazuje zákon a nie je možné zaviazať úrad povinnosťou, ktorá mu zo zákona nevyplýva a o uvedenom informoval aj súd. Uviedol, že sa zaujímal, či sa styk otca s dcérou realizuje obaja rodičia potvrdili, že sa styk nerealizuje, zároveň bol v minulosti vykonaní aj pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, bojí sa ho, počas stykov vždy dochádzal k nezhode rodičov a konfliktným situáciám. Za účelom obnovy styk otca s dcérou preto podali takýto návrh. Podľa dostupných informácií počas styku otca s malol. dcérou, otec volil nesprávne výchovné a komunikačné postupy, správa sa vulgárne, agresívne. Takéto konanie otca k maloletej spôsobuje jej odmietnutie, vzhľadom na aktuálne správanie otca k maloletej nemožno od maloletej požadovať, aby sa s otcom dobrovoľne stretávala, nakoľko je táto situácia ohrozujúca pre jej duševné zdravie. V priebehu konania návrh voči matke a voči maloletému dieťaťu zobral späť a žiadal voči ním konanie zastaviť. Žiadal aby súd nariadil výchovné opatrenie voči otcovi maloletého dieťaťa.
4. Otec malol. dieťaťa podaním zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na základe neodkladných opatrení sa mal stýkať s malol. dcérou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v K., a to za prítomnosti pracovníčky predmetného úradu. Ku takto určenému styku s malol. dieťaťom ani raz nedošlo. Navrhovateľ mu styk neumožnil, ani nezabezpečil, dokonca ho nepustil ani do budovy, lebo v súdom určenom čase už neboli úradné hodiny, odmietli mu spísať aj záznam o tom, že sa na základe súdneho rozhodnutia riadne a určený čas sa dostavil k navrhovateľovi za účelom vykonania styku s dieťaťom. Namiesto poskytnutia súčinnosti zabezpečiť a realizovať riadny styk a výkon rozhodnutia, navrhovateľ podal naňho trestné oznámenie na OO PZ Bratislava, pod č. U.-XXX/SMZ-Z.-XXXX. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že už dva roky nevidel svoju dcéru. Matka malol. dieťaťa už v minulosti bránila mu styk s dieťaťom, v roku 20104 sa dopustila medzinárodného rodičovského únosu dieťaťa do P. P. a vo svojom konaní pokračovala a pokračuje. V tom smere poukázal na prebiehajúce konania na Okresnom súde Bratislava II vo veci marenia súdneho rozhodnutia. Od opätovného marenia súdneho rozhodnutia od roku 2019 matka nenavrhla riešenie, ako sa môže realizovať styk, v čom by jej napomáhal kolízny opatrovník, ktorý od roku 2019, kedy bolo vydané súdne rozhodnutie ohľadom styku na pôde u navrhovateľa ani
jeden krát nezabezpečil styk, navrhovateľa ani jeden krát ho nekontaktoval, či sa stretáva s dcérou, jednoducho sa o rodinu vôbec nezaujíma. Uviedol, že považuje za nevyhnutné, aby sa znova obnovil styk otca s dieťaťom, pretože dieťa má právo na obidvoch rodičov, je neprípustné aby sa tzv. preferenčný rodič, ktorému bolo dieťa zverené súdom, zneužíval rodičovské práva a povinnosti, a ako prostriedok na riešenie svojich osobných problémov s druhým rodičom, zneužíval malol. dieťa. Podaním zo dňa 10.01.2022 poukázal na to, že ako rodičia malol. dieťaťa majú dlhodobo komunikačné problémy. Matke bola rozhodnutím tunajšieho súdu nariadená informačná povinnosť, ktorú nepravidelne, to znamená niekedy vôbec neplní a informácie o malol. dieťati mu nepodáva v termínoch podľa rozsudku. Posiela mu všeobecné, opakovane skopírované texty, a na maily m, ktoré sa týkajú dieťaťa, neodpisuje. Všetky záležitosti týkajúce sa malol. dieťaťa rieši bez jeho účasti, ako keby otec neexistoval, okrem iného zmenu školy, vždy cez letné prázdniny mu oznámi, ako hotovú vec, že dieťa prestupuje na inú základnú školu. Napriek tomu, že styk s maloletou bol upravený rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu Trnava matka mu neumožňuje žiadny styk s dieťaťom, a to od septembra 2019 a od roku 2014 mu umožňoval styk sporadicky. Uviedol, že ak má dôjsť k náprave komunikácie, tak jednou z možností je mediácia, ktorou možno dosiahnuť zlepšenie vzťahov medzi rodičmi, v najlepšom záujme malol. dieťaťa. Účinnosť tohto opatrenia spočíva v tom, že obidve zúčastnené strany s najskôr 1-2 krát pravidelne stretnú s mediátorom, povedia si svoje ciele a očakávania a ďalej sa pokračuje spoločnými stretnutiami. Navrhol súdu, aby mediáciu realizovala O.. M. C., ktorá bola mu doporučená, a to v rozsahu 6 mesiacov od výzvy súdu doručenej rodičom malol. dieťaťa. Podaním zo dňa 14.02.2022 uviedol, že žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, pričom poukázal na to, že aby výchovné opatrenie splnilo účel, navrhuje, aby sa realizovala aspoň 2 krát do týždňa po 1 hodine. Podaním zo dňa 22.06.2023 poukázal na tú skutočnosť, že znalecký posudok 3/2020 ktorý vypracovala znalkyňa C. sa nezakladá na objektívnom posúdení skutočného stavu a teraz s ním nemôže súhlasiť, znalkyňa vychádzala zo znaleckého posudku 8/2017 ktorý vypracoval znalec Z. na základe objednávky matky ktorý bol MSSR v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 8/2017 uznaný za vinného. Znalkyňa pred ukončením znaleckého dokazovania informovala súd, že aktuálne sa dohaduje termín stretnutia otca s matkou, resp. s maloletou E., tak aby bolo možné ukončenie znaleckého dokazovania v zmysle položených otázok súdom. Uviedol, že znalkyňa sa svojvoľne rozhodla, že ukončí znalecké dokazovanie bez realizácie vyššie uvedených stretnutí. Poukázal ďalej na to, že od vypracovania znaleckého posudku už uplynulo vyše 3 rokov a závery znaleckého posudku nekorešpondujú s aktuálnym stavom. Uviedol, že stále má k dispozícií právoplatné súdne rozhodnutie XXP/XXX/XXXX a to neodkladné opatrenie vo veci styku zo dňa 03.03.2020 a nebolo vydané žiadne rozhodnutie o zákaze styku a naposledy videl svoju dcéru v septembri 2019. Na ústnom pojednávania dňa 22.06.2023 uviedol, že s návrhom súhlasí, privítal by psychologické poradenstvo pre rodičov a súhlasí s tým a je schopný sa zúčastniť takéhoto poradenstva. Podaním zo dňa 19.09.2023 poukázal na tú skutočnosť, že nie je pravdou, že nemá záujem o absolvovanie psychoterapie, ak by to bolo podložené objektívnymi dôkazmi a znalecké dokazovanie by sa realizovalo za prítomnosti otca a dcéry a existovala by nejaká reálna hrozba, ktorá by hrozila dcére pri styku so svojím otcom. Uviedol, že aktuálny stav je taký, že normálne a slušne komunikuje s matkou avšak táto bezdôvodne neplní ani základnú informačnú povinnosť, ktorá jej bola uložená súdom v konaní XXP/XX/XXXX v rámci ktorého je povinná informovať otca do 20. dňa v mesiaci o škole, krúžkoch a zdravotnom stave dcéry. Keďže matka túto informačnú povinnosť pravidelne neplní poslal matke dňa 17.07.2023 mail, aby ho informovala ako a kde bude dcéra tráviť letné prázdniny a na tento mail dostal odpoveď 21.07.2023. Uviedol, že má reálny záujem o reparáciu vzťahu s dcérou ale vzhľadom k tomu, že pociťuje dešpekt zo strany druhého rodiča ako jediné možné riešenie v danej situácií považuje obnovenie styku s dcérou prostredníctvom výchovného opatrenia na neutrálnej pôde bez prítomnosti matky. Uviedol, že z jeho správanie nevyplýva, že potrebuje psychoterapiu, nakoľko slušne komunikuje s druhým rodičom, so svojou dcérou nie je v žiadnom kontakte, nakoľko matka mu neumožňuje žiaden kontakt s dcérou. Čo sa týka návrhu na uloženie výchovného opatrenia uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľa z pojednávania dňa 22.06.2023, aby sa začalo realizovať výchovné opatrenie pre otca a dcéru a psychologické poradenstvo rodičom. Na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2023 uviedol, že s návrhom navrhovateľa súhlasí.
5. Matka malol. dieťaťa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko aj samotný navrhovateľ v pôvodnom podaní deklaroval, že v čase podania návrhu na nariadenie výchovného opatrenia, ktorým žiadal, aby sa styk realizoval v R. F. K., tá nie je v priestoroch navrhovateľa. V čase podania návrhu navrhovateľ nedisponoval ešte so záverom znaleckého posudku, pričom sám navrhovateľ uviedol, že sa dopytoval v CDR o možnosti prijatia rodiny na výchovné opatrenie, avšak CDR uviedol, že predtým, ako začne práca s rodinou, musí
otec absolvovať psychoterapiu, ktorá bude úspešná, inak tak spolupráca nemá význam. Uviedla, že poukazuje v tom smere na záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že otec malol. dieťaťa aktuálne nie je schopný realizáciu takéhoto styku s malol. dcérou, ktorý by nejakým spôsobom rozvíja, upevňoval alebo posunoval ich vzájomný vzťah a tým aj psychický vývin malol. dieťaťa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v prvom rade musí otec zmeniť svoje správanie voči malol. dieťaťu a až následne prichádza k úvahe, práca s rodinou. Navrhovala preto poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, aby navrhovateľ návrh voči matke zobral späť alebo aby súd návrh voči matke zamietol. Zároveň poukázala na to, že otec s dieťaťom sa nestretával. Poukázala aj na to, že návrh na nariadenie výchovného opatrenia považuje za nedôvodný. Nariadenie takéhoto výchovného opatrenia je v rozpore s vykonaným dokazovaním, aktuálnym stavom , ako aj najlepším záujmom maloletej. Zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že otec maloletej nie je schopný realizácie takého styku s dcérou, ktorý by nejako rozvíjal, upevňoval alebo posilňoval ich vzájomný vzťah, a otcom prezentovaný vzťah resp. jeho otcovstvo v jej vyvoláva strach a je tak počas styku s otcom vystavená stresovým situáciám. Na obnovenie styku maloletej s otcom je potrebná výrazná zmena v správaní a prežívaní otca vo vzťahu k prežívaniu jej potrieb a jej bezpodmienečného prijatia, ktoré je možno dosiahnuť prostredníctvom psychoterapie. Na základe uvedené je zrejmé, že v prvom rade musí dôjsť k zmene správania otca a až následne môže byť realizované výchovné opatrenia s oboma rodičmi či s maloletou. Uviedla ďalej, že snaha o riešenie situácie prostredníctvom výchovného opatrenia bola už aj v minulosti, avšak tieto výchovné opatrenia nielen že neboli úspešné, ale prispievali k ďalšej eskalácii konfliktov medzi rodičmi, ako aj medzi otcom a osobami realizujúcimi výchovné opatrenie. V tom smere poukázala na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016, ktorým súd uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V roku 2015 zabezpečoval psychologickú intervenciu v rodine ÚPSVaR v Dunajskej Strede, a to za účelom zlepšenia komunikačných zručností rodičov s cieľom fungovania styku malol. dieťaťa s otcom. Bol zabezpečený psychológ, O.. B. I. na referáte poradensko-psychologických služieb v Bratislave. Toto psychologické poradenstvo však bolo zo strany psychológa ukončené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je nepochybné že nariadenie výchovného opatrenia aktuálne nie je v najlepšom záujme maloletej a neprispelo by k vyriešeniu rodinnej situácie. Čo do návrhu otca na vyzvanie k mediácii uviedla, že s takýmto návrhom nesúhlasí, a považuje to za nedôvodné. Z povahy konania, ako aj z vykonaného dokazovania vrátane znaleckého posudku je zrejmé, že mediácia, či výchovné opatrenie aktuálne neprichádzajú do úvahy. V prvom rade musí dôjsť k zmene správania otca, a až následne by mala byť vykonaná mediácia alebo výchovné opatrenia s oboma rodičmi či s maloletou. Súčasne poukázala na tú skutočnosť, že súd nemôže účastníkom konania na mediácii vynucovať ani ju uložiť ako povinnosť rozhodnutím. Môže ju len účastníkom odporúčať, a za týmto účelom upraviť ďalší procesný postup v konaní. Ak sa však niektorý z nich odmietne mediácii zúčastniť, súd bude v konaní pokračovať. Na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2023 uviedla, že žiada, aby súd predmetný návrh na nariadenie výchovného opatrenia medzi otcom a malol zamietol. Z vykonaného dokazovania má za to, že bolo s viacerými odborne spôsobilými osobami zhodnotené, že je nevyhnutná psychoterapia otca a až následne sa môžeme zamýšľať nad nariadením výchovného opatrenia. Zo ZP pána Z. bolo skonštatované, že i snaha matky motivovania maloletej k stretávaniu sa s otcom bola zo strany maloletej vnímaná negatívne. Čo sa týka posledného pojednávania v predmetnej veci ani týmto pojednávaním nebolo pre našu stranu preukázané, že nastala na strane otca určitý progres v jeho správaní čo dokonca preukazuje aj zvuková nahrávka z posledného pojednávania, kde otec subjektívne prejavoval svoj názor voči predvolanej znalkyni. Jeho negatívny postup k osobe znalkyni nebol prednesený v objektívnej stránke ale bol prednesený s množstvom urážok na osobu znalkyne čo len preukazuje, že negatívne správanie alebo strana sebakontroly nastáva nielen pri rodine, ale aj voči cudzím osobám. Na poslednom pojednávaní sa pani navrhovateľka a otec vyjadrili, že psychoterapia je dlhodobý proces a zo strany matky a PZ ide o účelové konanie ako natiahnuť čas v tomto súdnom konaní. Z tohto vyjadrenia oboch strán nevyplýva skutočnosť, že by nebola potrebná psychoterapia, ale skôr o to, ako prehadzovať účelovosť na stranu matky. Navrhovateľ mal zisťovať skutočný názor maloletej. To sa podľa emailu zo dňa 27.10.2023 od navrhovateľa odrazu javí ako zaťažovanie malol. výsluchmi. Z úradného záznamu vyplýva, že „otec ma nijako nekontaktuje, nepíše mi, nevolá, nevyhľadával ma ani v škole, ja si neviem predstaviť, že by súd nariadil, že by som za prítomnosti otca niekoho stretávala“. Z týchto vyjadrení vyplýva to, že tak ako navrhovateľ tak aj otec bagatelizuje riešenia podstatného riešenie tohto prípadu a
to čo za tie 3 roky otec spravil vo vzťahu k svojej dcére prečo navrhovateľka opomenula pocity maloletej, keď uvádza, že nepociťuje záujem o ňu a preto mi nie je zrejmé, prečo sa tieto nedostatky zo strany navrhovateľky, keďže ich nepreukázala, skrýva za argument že psychoterapia je zdĺhavá a my účelovo naťahujeme súdne konanie. V tejto veci sa ignorujú 3 odborné posúdenia vo forme ZP. Ignoruje sa aj osobný výsluch znalkyne na poslednom pojednávaní, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s nariadením výchovného opatrenia a ignorujú sa aj pocity a názory maloletej, ktorá má už v tomto čase 15 rokov, že ako vníma toto súdne konanie. Uviedla, že je toho názoru, že navrhovateľka a otec nepreukázali v tomto súdnom konaní čo za tie 3 roky otec urobil preto aby sa jeho vzťah s malol. zlepšil, čo urobil preto aby sa po jeho psychickej stránke dala konštatovať zmena ako ani navrhovateľ a otec nepreukázali, že by mala matka brániť styku malol s otcom.
6. Kolízny opatrovník uviedol, že keďže v čase podanie návrhu navrhovateľ nemal k dispozícii znalecký posudok, navrhuje vo veci nerozhodovať do tej doby, kým otec nepredloží súdu doklad o tom, že absolvoval psychoterapiu. Na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2023 uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľa poukazujúc na obsah pohovoru a žiada výchovné opatrenie pre otca aj pre maloletú.
7. Podľa § 39 ods. 2 písmeno d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
8. Podľa § 29 ods. 1 Zákona o rodine navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
9. Systém výchovných opatrení je budovaný systematicky od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Čo do odseku 2 § 39 tento odsek meňuje miernejšie zásahy na ochrany riadnej výchovy maloletého. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí. Poradenstvo súd viaže buď na predpísaný počet hodín, alebo na stanovený časový úsek. Zároveň súd určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom, spoločne obom rodičom, niektoré z rodičom a dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia, a to na základe správy, ktorú mu špecializované zariadenie doručí. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácií ďalších opatrení, pričom môže využiť napríklad predĺženie poradenstva resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Môže tiež kombinovať toto výchovné opatrenie s inými miernejšími výchovnými opatreniami, alebo využiť prísnejšie druhy podľa ods. 3. Ak výchovné opatrenie neprinesie žiadny výsledok - ktorý je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, resp. zmena postoja maloletého dieťaťa -, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Môže napríklad nariadiť obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, ktorý ohrozuje jeho riadnu výchovu. Obmedzenie môže spočívať v určení miesta stretávania, alebo v určení povinnosti strpieť pri stretávaní tretiu osobu. Názor, že treťou osobou nemá byť druhý rodič, pokiaľ sú vzťahy medzi rodičmi konfliktné, je už pomerne už široko akceptovaný. Opätovne sa v tomto prípade využíva pomoc psychologických centier a orgánov sociálno-právnej ochrany detí, ktoré na príkaz súdu dohliadajú na realizáciu styku v určených časoch. Spája sa tak výhoda realizácie dohľadu nad stretávaním s možnosťou korigovať nepriaznivé javy uvedomelým psychologickým spôsobením odborníka. Pokiaľ dôjde k zmene, postoja rodiča, nie je vylúčená zmena rozsudku o obmedzení styku a jeho úprava na štandardný rozsah a obsah. Pokiaľ k zmene postojov nedôjde, môže súd využiť inštitút úplného zákazu styku rodiča s dieťaťom. Je to výnimočné opatrenie, ku ktorému súd pristúpi len v odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa. Ak výchovné opatrenie sledovalo cieľ prelomiť manipuláciu rodiča s dieťaťom proti druhému rodičovi, potom prichádza do úvahy aj aplikácia prísnejších výchovných opatrení - čiže odňatie dieťaťa zo starostlivosti takéhoto rodiča a jeho zverenie
buď ústavnému zariadeniu na čas, nevyhnutný pre stabilizáciu stavu dieťaťa, alebo rovno druhému rodičovi, pokiaľ to vzťahy medzi týmto rodičom a dieťaťom dovoľujú. Výhodou takejto zmeny prostredia je jednoznačne odbremenenie dieťaťa od tlaku, vyvíjaného na jeho psychiku preferenčným rodičom, poskytnutie mu priestoru na to, aby si mohlo voľne vydýchnuť, ponúknutie odbornej pomoci (účasť psychológov, psychiatrov), kontakt s druhým rodičom pod odborným dohľadom a podobne. Hoci ide o radikálny zásah do stability výchovného prostredia dieťaťa, jeho pozitíva výrazne prevyšujú negatíva. Najmä s ohľadom na dlhodobé naplnenie cieľov riadnej výchovy maloletého.
10. V danom prípade súd zistil, že je na mieste vyhovieť návrhu navrhovateľa. Krajský súd v Trnave svojim uznesením zo dňa 21.11.2019 pod č. XXCoP/XX/XXXX upravil styk otca s maloletou v priestoroch navrhovateľa tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletou počas prvých dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok od 14:00 do 16:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 13:00 do 15:30 hod. za účasti sociálneho pracovníka a psychológov. Navrhovateľ v návrhu sám poukázal na tú skutočnosť, že má za to, že otec má právo sa so svojou dcérou stretávať, aby si mohol budovať vzťah so svojom dieťaťom. Treba ale vziať aj do úvahy postoj a prípravu malol. dieťaťa, ktoré sa má so svojim rodičom stretnúť v neznámych priestoroch za účasti pre dieťa neznámych osôb. Aby bola naplnená podstata obnovenia a vytvorenia citovej a vzťahovej väzby medzi otcom a dieťaťom je potrebné poskytnúť podľa navrhovateľa priestor a špeciálny tím pracovníkov na realizáciu a budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom za takto upravených podmienok v prítomnosti tretej strany. Z dôvodu, aby bol zabezpečený kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, a keďže sám navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 21.01.2022 poukázal na tú skutočnosť, že sa styk otca s dcérou nerealizuje, pričom bol v minulosti vykonaný pohovor aj s maloletou, ktorá uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, bojí sa ho, nakoľko počas stykov vždy dochádzalo k nezhode rodičov a konfliktným situáciám, súd je toho názoru, že je potrebné v danom prípade návrhu navrhovateľa vyhovieť. V priebehu konania navrhovateľ návrh voči matke a voči maloletému dieťaťu zobral späť preto súd konanie poukazujúc na § 29 ods. 1 Zákona o rodine voči matke a voči maloletému dieťaťu zastavil. Zároveň súd poukazujúc na vyjadrenie otca ako aj poukazujúc na obsah znaleckého posudku č. 3/2020 zo dňa 20.03.2020 znalkyne O.. Q. C., O.. nariadil výchovné opatrenie pre otca maloletého dieťaťa, nakoľko zo záveru znaleckého posudku na otázku súdu, že akým spôsobom by sa mal z hľadiska psychologického realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti znalkyňa uviedla, „že otec M. E. nie je schopný realizácie takého styku s dcérou, ktorý by nejako rozvíjal, upevňoval alebo posilňoval ich vzájomný vzťah a tým aj psychický vývin maloletej. Na obnovenie styku maloletej s otcom je potrebná výrazná zmena v správaní a prežívaní otca vo vzťahu k prežívaniu jej potrieb a jej bezpodmienečného prijatia, ktoré je možné dosiahnuť prostredníctvom psychoterapie“. ( čl. 330 spisu XXP/XXX/XXXX). Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
11. Rozhodnutie o trovách konania s opiera o § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 CMP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 CMP).