Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-43-2024.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/43/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850, Dunajská Streda, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. I. XXXX/XX, I., o uloženie výchovného opatrenia na návrh navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 10P/7/2020-497 zo dňa 13. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým konanie voči matke a maloletej zastavil, a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil otcovi výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu na Referáte poradensko- psychologických služieb, Svoradova 1, Bratislava v rozsahu 20 hodín (I. výrok). Ďalej konanie voči matke a maloletej zastavil (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru, že je na mieste vyhovieť návrhu navrhovateľa, a to za účelom vytvorenia citovej a vzťahovej väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom poskytnúť priestor a špeciálny tím pracovníkov na realizáciu a budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom za upravených podmienok v prítomnosti tretej strany z dôvodu, aby bol zabezpečený kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, keď podľa navrhovateľa sa styk otca s maloletou nerealizuje, pričom v minulosti z vykonaného pohovoru s maloletou vyplynulo, že sa s otcom nechce stretávať, bojí sa ho, keďže počas stykov vždy dochádzalo ku konfliktom a nezhode rodičov. Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa voči matke a maloletému dieťaťu, konanie s poukazom na § 29 ods. 1 ZoR (správne malo byť Civilného mimosporového poriadku – poznámka odvolacieho súdu) voči nim zastavil. Poukázal na vyjadrenie otca ako aj obsah znaleckého posudku, v zmysle ktorého nariadil výchovné opatrenie len pre otca, keďže zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že otec nie je schopný realizácie styku s maloletou, ktorý by sa rozvíjal a upevňoval vzájomný vzťah, na obnovenie styku maloletej s otcom je potrebná výrazná zmena v jeho správaní a prežívaní vo vzťahu k prežívaniu potrieb dieťaťa a jej bezpodmienečného prijatia, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom psychoterapie.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, a to konkrétne do výroku II. a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a uložil výchovné opatrenie v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu matke, ako aj maloletému dieťaťu, po absolvovaní ktorého výchovného opatrenia súd následne rozhodne o spôsobe realizácie styku a za predpokladu, že maloleté dieťa bude mať záujem na stretávaní sa s rodičom, nebude potrebné pokračovať vo výchovnom opatrení a tiež úpravu styku formou neodkladného opatrenia alebo rodičovskou dohodou, keďže aktuálne platné neodkladné opatrenie nie je realizovateľné, pretože miesto styku na adrese základnej školy už nie je aktuálne, keďže maloletá ju nenavštevuje.
5. Poukázal na návrh navrhovateľa o uloženie výchovného opatrenie pre neho, ako aj maloletú, pričom s poukazom na výsledok pohovoru s maloletou, navrhovateľ trval na pôvodnom návrhu, a to na nariadení výchovného opatrenia pre neho, ako aj pre dieťa z dôvodu, že najskôr maloletá nevedela s istotou vyjadriť vôľu na stretávaní sa s ním, následne sa vyjadrila, že sa nechce stretávať, pričom má už 15 rokov, je formovateľná, avšak následne vzal navrhovateľ návrh späť, s čím súhlasil aj zástupca matky. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom navrhovateľa na nariadení výchovného opatrenia, ktoré žiadal uložiť pre neho, ako aj maloletú. Ako miesto realizácie navrhol Referát psychologicko-poradenských služieb v Bratislave v rozsahu 20 hodín, s čím súhlasil, avšak nikto z účastníkov konania nemal návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré súd vyhlásil za skončené a zástupca matky následne v konečnom návrhu žiadal návrh zamietnuť z dôvodov, ktoré boli vágne a abstraktné, odvolávajúc sa na znalecký posudok vypracovaný pred viac ako tromi rokmi, hoci aj podľa vyjadrenia znalkyne, táto vykonala s maloletou len jedno stretnutie a spoločné stretnutie s ním a maloletou nevykonala, pričom podľa nového usmernenia nemá znalec právo sa vyjadrovať k styku dieťaťa s rodičom. Vzťahovú väzbu medzi ním a maloletou nemohla objektívne v znaleckom posudku popísať, keďže k spoločnému stretnutiu nedošlo a ďalej sa odvolávala na znalca J. K., ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania iných správnych deliktov. Ako ďalší dôvod na zamietnutie návrhu zástupca matky považoval subjektívny názor voči znalkyni. Poukázal na to, že za posledné 3 roky maloletú v škole nevyhľadával, pričom jej matka zmenila 3 krát školu, nemá telefonický kontakt ani mail na maloletú a neodkladné opatrenie o styku naďalej matka marí a styk mu neumožňuje. Matka taktiež nerešpektuje súdom uloženú informačnú povinnosť, a preto nemá od matky za posledné 2 mesiace (október a november 2023) žiadne informácie. Z uvedených dôvodov považoval za nevyhnutné nariadenie výchovného opatrenia pre neho, ako aj pre maloletú za účelom obnovenia kontaktu, ktorý mu matka dlhodobo odopiera, a to nerešpektovaním súdnych rozhodnutí a pre oboch rodičov, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohraničenej len na komunikáciu ohľadom maloletej. V doplnení odvolania poukázal na plynutie lehoty na podanie odvolania voči rozsudku, ktorý prevzal dňa 23.12.2023 a poukázal na nové dôkazy týkajúce sa informácií o maloletej, z ktorých vyplýva, že matka mu úmyselne bráni v stretávaní sa s dieťaťom, a to napriek právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 10P/102/2017. Napriek argumentácii matky o neexistencii problému v komunikácii s ním a tiež neexistencii dôvodov na podrobenie sa výchovného opatrenia, dôkazy svedčia o opaku, keďže počas konania nebol predložený faktický dôkaz o tvrdení matky, ako aj o konštatovaní v rámci znaleckého dokazovania, že na stretnutiach s maloletou je agresívny a vulgárny. Matka mu systematicky od 6 rokov maloletej úmyselne bezdôvodne marila styk tým, že sa najskôr presťahovala na neznáme miesto, maloletú uniesla do Rakúska a dieťa si nemôže objektívne vyhodnotiť situáciu, prečo sa s ním nestretáva. Tiež namietal nevykonanie výsluchu znalkyne Kopányiovej po vypracovaní posudku v roku 2020, keďže bola na výsluch predvolaná až v októbri 2023, hoci znalkyňu neosočil a vyslovoval len svoj názor, ktorý nemohol byť voči nej pozitívny, pretože ho v znaleckom posudku vedome poškodila. Nesúhlasil so späťvzatím návrhu na uloženie výchovného opatrenia pre matku a maloletú a mal za to, že v rámci pojednávania konaného dňa 13.11.2023 chcel súd nariadiť výchovné opatrenie ako pre dieťa, tak pre matku, ale až na základe viacerých opakovaných otázok zo strany súdu, vzal navrhovateľ návrh späť, s čím kolízny opatrovník súhlasil. Počas celého konania prezentoval záujem na dobrom vychádzaní s druhým rodičom a ochotu sa podrobiť výchovnému opatreniu a po vyhlásení rozsudku požiadal navrhovateľa o zistenie termínov za účelom začatia s výchovným opatrením, ktoré sa ako prvé realizovalo dňa 21.11.2023 a následne boli ďalšie stretnutia. Mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutočného stavu veci.
6. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na vzdanie sa práva na podanie odvolania po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 13.11.2023, pričom otec po následnom poučení doručil prvoinštančnému súdu dňa 28.11.2023 odvolanie, a to ešte pred riadnym doručením písomného rozsudku. Ďalej poukázala na právo záverečnej reči, uskutočnené jej zástupcom, ku ktorému neboli prvoinštančným súdom vyzvaní a až na základe výzvy zo strany súdu na opustenie pojednávacej miestnosti, jej zástupca využil svoje právo záverečnej reči, v ktorej ozrejmil všetky skutočnosti a tvrdenia, ktoré považoval za nevyhnutné, a ktoré vyšli najavo na predmetnom pojednávaní. Po záverečnej reči a následnom zhodnotení dôkazov, zobral navrhovateľ návrh v časti o nariadenie výchovného opatrenia voči nej a maloletej späť, čo bolo jeho dispozičné oprávnenie, s ktorým súhlasila, otec s tým nesúhlasil, avšak neuviedol súdu vážne dôvody. Ďalej poukázala na všetky 3 znalecké posudku vykonané odborne spôsobilými osobami, konštatujúce, že je nevyhnutná potreba podrobeniu sa otca psycholiečbe – individuálnej liečbe a až po možnej náprave je možné uvažovať o realizácii styku otca s maloletou, prípadne nariaďovať psychologické poradenstvo pre otca s maloletou. Pokiaľ otec celé 3 roky spochybňoval znalecké posudku, bol povinný ako aj navrhovateľ svoje pochybnosti a tvrdenia preukázať a tiež mohol žiadať doplnenie znaleckého posudku. Navrhovateľ najskôr prijal závery znaleckých posudkov a počas konania chcel prehodnotiť svoj návrh, následne zostal nečinný a až na pojednávaniach v októbri a novembri 2023 uviedol, že znalecké posudky sú staré a ona účelovo predlžuje súdne konanie, pričom otec ani navrhovateľ za celé 3 roky nezabezpečili nový znalecký posudok a hlavnou príčinou nerealizácie styku je odmietavý postoj otca k podrobeniu sa akejkoľvek psychoterapie. Na predmetnom pojednávaní dávala do pozornosti, že súd nemôže uložiť otcovi povinnosť podrobiť sa psychoterapii a je to výlučne na jeho rozhodnutí. Následne navrhovateľ považoval za dôvodné psychologické poradenstvo aspoň pre otca v rozsahu 20 hodín, z ktorého dôvodu voči nej a maloletej vzal návrh späť s tým, že po úspešnom absolvovaní psychologického poradenstva s pozitívnymi výsledkami je možné uvažovať o nariadení výchovného opatrenia voči maloletej, ktorým má byť zároveň realizáciou styku s otcom, keďže ho matka odmieta práve z dôvodu jeho správania a zatiaľ ju nepresvedčil, že sa liečbe podrobuje a táto by mala pozitívne výsledky. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že výsluch maloletej nevykoná z dôvodu nadmerného zaťažovania dieťaťa a po zhodnotení všetkých tvrdení usúdil navrhovateľ, že v záujme maloletej je, aby v časti nariadenia výchovného opatrenia voči nej vzal späť, keďže tento návrhu bol voči nej a dieťaťu nedôvodný. Žiadala odvolanie otca voči napadnutému rozsudku zamietnuť a rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť.
8. Matka vo vyjadrení k doplnenému odvolaniu otca zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu otca, pričom podľa nej doplnené odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, okrem opakujúcej sa skutočnosti, že otec odmieta prijať preukázané závery v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdila, že otca informuje o maloletej o chorobe, ako aj o prístupe na EduPage ohľadne výsledkov maloletej v škole, ako aj úvahách maloletej s výberom školy vyššieho stupňa. Poukázala na skutočnosť, že otec mohol a mal byť oboznámený s procesným ustanovením Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom nevedomosť o zákone z jeho strany nie je procesným pochybením súdu, tiež mohol využiť právne služby a zabezpečiť si zastupovanie pred súdom, čo nevyužil a je len subjektívnym názorom otca, ak prednes jej zástupcu vnímal ako agresívny a manipulatívny a naďalej poukázala na prvoradý záujem maloletej.
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky o podaní duplicitného podania z opatrnosti, ho považoval za nepravdivé, keďže odvolanie voči rozsudku bolo podané na základe doručeného rozhodnutia a v stanovenej lehote, pričom obsahuje nielen relevantné dôvody, aj dôkazy o zlyhávaní základnej komunikácie týkajúcej sa dieťaťa, keď matka rozhoduje aj za neho a takmer každý školský rok mení maloletej školu, o čom sa dozvie až po rozhodnutí o prijatí dieťaťa do školy. Poukázal na to, že ako účastníkovi konania mu nebola udelená záverečná reč, preto sa vyjadril písomne až po pojednávaní, pričom návrh podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dôvodu, že nevedel zabezpečiť jeho styk s dieťaťom na pôde úradu v zmysle právoplatne nariadených rozsudkov, preto navrhol výchovné opatrenie pre neho a pre dieťa za účelom obnovenia kontaktu s maloletou, ktorý styk mu nikdy nebol zakázaný a matka mu úmyselne bráni v styku s dieťaťom, čoho dôkazom je aj mailová komunikácia zaslaná Okresnému súdu v rámci odvolania voči rozsudku. Žiadal vyzvať matku o doloženie faktických dôkazov na preukázanie jej tvrdení ohľadne mailov zaslaných mu v rámci informačnej povinnosti za posledné obdobie, o zdôvodnenie zmeny pôvodného návrhu zo strany kolízneho opatrovníka, ktorý ak trvá na stiahnutí návrhu, sa má vyjadriť k ďalšiemu návrhu a k tomu, ako zmeniť správanie matky, aby si začala plniť informačnú povinnosť. Naďalej trval na uložení výchovného opatrenia matke aj maloletej.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že otec absolvoval nariadené výchovné opatrenie na referáte, ktoré bolo ukončené z dôvodu, že výchovné opatrenie bolo nariadené len jednému z rodičov a nie je možné pracovať na zmene komunikácie a vzťahu a zabezpečiť tak efektívnosť výchovného opatrenia, ktorého realizáciu odporúčajú pre dieťa, ako aj oboch rodičov.
11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení obsiahnutých v písomných vyjadreniach, pričom otec z predložených vyjadrení nepreukázal progres v jeho správaní za účelom zlepšenia realizácie styku s maloletou a neustále sa vyhýba psychoterapii, čoho dôkazom je nepredloženie odborného posúdenie o výsledkoch realizácie odporúčaných terapií a snaží sa len odvrátiť pozornosť od skutočného problému riešenom v konaní o nariadení výchovného opatrenia, a to akceptovanie stanovísk odborníkov na nevyhnutnosti absolvovania psychoterapií otcom. Ďalej poukázala na rovnaký prístup zo strany otca do elektronického portálu EduPage maloletej, ako aj na zaslanú informáciu mailom otcovi pri výbere stredných škôl. Naďalej zotrvala na nevyhnutnosti absolvovania psychoterapie otcom a až následne vidí šancu na zlepšenie vzťahu otca s maloletou a tým aj výkon riadneho priebehu styku. K správe kolízneho opatrovníka o ukončení psychologicko- poradenských služieb uviedla, že neobsahuje žiadne relevantné vysvetlenie na predčasné ukončenie poskytovania služieb otcovi, preto navrhované nariadenie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletej a obom rodičom považovala za nedôvodné.
12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky popieral vzdanie sa práva na podanie odvolania po pojednávaní dňa 13.11.2023 a tiež považoval za klamlivé tvrdenie matky ohľadne troch znaleckých posudkov, ktoré vykonali šetrenie a zhodnotenie odborne spôsobilými osobami nezávisle od seba, keďže išlo o odlišných znalcov v rôznom časovom období. Za klamstvo považoval tiež tvrdenie, že kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril o nevykonaní výsluchu maloletej z dôvodu jej nadmerného zaťažovania, keďže na pojednávaní navrhovateľ predložil záznam z výsluchu maloletej, ktorý je súčasťou spisu a tiež považoval za klamlivé tvrdenie matky a ničím nepodložené, že ho pravidelne o maloletej informuje. Naďalej zotrval na nariadení výchovného opatrenia ako matke, tak aj maloletej.
13. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku II. vrátane III. závislého výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. má charakter uznesenia, pretože ním bolo konanie zastavené, proti ktorému je prípustné odvolanie [§ 357 písm. a) CSP].
15. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
16. Navrhovateľ môže na základe svojho dispozičného práva aj bez uvedenia dôvodu vziať svoj začatie konania späť. Späťvzatie návrhu ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom v časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie o uloženie výchovného opatrenia matke a maloletej zastavil, vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa, ktorý podal návrh na prvoinštančný súd dňa 03.02.2020, odvolací súd dospel k záveru, že išlo o dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý počas konania vzal svoj návrh o uloženie výchovného opatrenia voči matke a maloletej späť, a to na pojednávaní konanom dňa 13.11.2023, ktorého sa zúčastnil aj otec.
18. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.11.2023 vyplýva, že navrhovateľ po záverečnej reči zástupcu matky zobral návrh o uloženie výchovného opatrenia voči matke a maloletej späť z dôvodu, že najskôr považoval absolvovanie výchovného opatrenia pre otca v rozsahu 20 hodín a následne vykoná pohovor
s maloletým dieťaťom. Po vypočutí zvukovej nahrávky z predmetného pojednávania odvolací súd nezistil nesúhlas otca so späťvzatím návrhu v uvedenej časti zo strany navrhovateľa, keďže otec svoj nesúhlas prezentoval až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Taktiež zo záznamu z predmetného pojednávania nevyplýva, že by sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolania, preto zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.11.2023 obsahuje nesprávny údaj o vzdaní sa práva odvolania, keďže uvedenému nezodpovedá ani absentujúci podpis účastníkov konania, teda ide o vadu písomného vyhotovenia zápisnice, avšak zo zvukovej nahrávky z predmetného pojednávania (síce vo veľmi zlej kvalite – poznámka odvolacieho súdu) je zrejmé, že účastníci konania sa odvolania nevzdali. Je pravdou, že po vyhlásení napadnutého rozsudku podľa zvukovej nahrávky otec nesúhlasil so zastavením konania voči matke a maloletej, uvedené však učinil až po vyhlásení rozhodnutia, pričom mal priestor a možnosť svoj nesúhlas vyjadriť ešte pred rozhodnutím súdu, čo však neučinil, preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti (II. výrok) za správny postup a nezistil dôvody pre konštatovanie pochybenia súdu prvej inštancie.
19. Preto odvolací súd napadnutý II. výrok týkajúci sa zastavenia konania o uloženie výchovného opatrenia voči matke a maloletej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane trov prvoinštančného konania obsiahnutého v III. výroku.
20. Odvolací súd dodáva, že ani zastavením konania, uvedené nepredstavuje prekážku pre začatie konania o uloženie výchovného opatrenia, a to buď na návrh úradu práce, na návrh niektorého z rodičov, prípadne z úradnej povinnosti súdu.
21. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania – považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).