Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/151/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa matky C. D. C. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. F. XXXX/XX G., C. – H. G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Martin Zátopek, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava – mestská časť Ružinov, a otca I. C. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. F. XXXX/XX H., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Hostačnou, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -90 zo dňa 21.02.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Podaným návrhom sa otec domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -28 zo dňa 30.06.2020 v časti určenia výživného tak, že súd zníži jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu zo sumy 300,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne. Dôvodil zmenou pomerov, keď dieťa v septembri 2020 nastúpilo do súkromných jaslí rodinného typu a matka do zamestnania, pričom naďalej bola poberateľkou rodičovského príspevku. Maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej partnerom. Bol toho názoru, že matkou uvádzané výdavky za oblečenie a stravu sú nadhodnotené. Poukázal na to, že maloleté dieťa trávi polovicu víkendov u neho, a teda má na stravu dieťaťa rovnaké náklady ako matka. Namietal výdavok na automobil a lekáreň, ktoré nepredstavujú náklad na maloleté dieťa, ktoré je zdravé a nemá žiadne obmedzenia.

3. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. (ďalej len „“), ust. (ďalej len „“) a článkom 1, ust. , , , , , , , , , o rodine (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že otec na pojednávaní poukázal na to, že pri rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda a jeho vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa bola určená v sume 300,- Eur mesačne, keďže maloleté dieťa bolo v celodennej osobnej starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke, zatiaľ čo on chodil do zamestnania. Jeho čistý príjem v tom čase dosahoval výšku 1.300,- Eur a býval v byte v rámci dvoj domu, ktorý bol financovaný hypotekárnym úverom. Tvrdil, že od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, nepribudla mu vyživovacia povinnosť a s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Maloleté dieťa navštevuje súkromné zariadenie rodinného typu

s mesačným poplatkom 420,- Eur. V čase, keď sa dieťa nachádza v jeho starostlivosti, hradí všetky náklady spojené so starostlivosťou. Podľa jeho názoru predstavujú náklady na maloleté dieťa sumu 250-300,- Eur mesačne, preto žiadal znížiť výživné na maloleté dieťa na sumu 100,- Eur mesačne. Na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol, súhlasil so znížením výživného na 200,- Eur mesačne. Matka na pojednávaní žiadala návrh otca zamietnuť ako nedôvodný, keďže náklady na maloleté dieťa predstavujú sumu 1.000,- Eur mesačne, pričom tieto sa zvýšili od septembra 2020, kedy dieťa začalo navštevovať súkromné detské zariadenie. Uviedla, že od septembra 2020 pracuje ako živnostníčka a jej základná mzda predstavuje sumu 1.500,- Eur. Aktuálne nemá vyriešenú bytovú otázku a býva s partnerom v jeho dome. Na bývanie a do spoločnej domácnosti prispieva sumou 350,- Eur mesačne. Dodala, že maloletému dieťaťu uhrádza náklady na materskú škôlku, stravné, logopéda. S maloletým dieťaťom aktívne vypĺňa víkendy, chodia na krátkodobé pobyty na chatu, k vode, pričom ročná čiastka za tieto výlety predstavuje sumu cca 2.000,- Eur. Z jej pohľadu je komunikácia otca s ňou veľmi útočná, a to odvtedy, čo začala žiť s novým partnerom. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletého dieťaťa, a preto odporúčal ponechať vyživovaciu povinnosť vo výške ako doposiaľ.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že sa stotožnil s postojmi a vyjadreniami matky a kolízneho opatrovníka. Návrh otca na zníženie výživného považoval za nedôvodný. Pri svojom rozhodovaní bral do úvahy príjem otca, jeho odôvodnené náklady a tiež odôvodnené náklady na maloleté dieťa. Mal za to, že v čase, keď dochádza k zvyšovaniu cien a poplatkov takmer za všetky tovary a služby, by zníženie výživného bolo nielen v rozpore so , ale aj v rozpore s dobrými mravmi, berúc do úvahy, že otcovi sa podstatne nezhoršila životná situácia, ktorá by eventuálne odôvodňovala zníženie výživného na maloleté dieťa. Uviedol, že postupom času, so zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa, jeho nástupom do školy, sa náklady na maloleté dieťa ešte zvýšia. Uviedol, že otec súdu nepreukázal také zhoršenie svojej životnej a finančnej situácie, ktoré by odôvodňovalo vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu podľa ust. . V súvislosti s tvrdeniami matky, že náklady na maloleté dieťa predstavujú mesačne čiastku 1.000,- Eur, pričom tie sa zvýšili od septembra 2020, kedy dieťa začalo navštevovať súkromné detské zariadenie uviedol, že maloleté dieťa začalo navštevovať súkromné školské zariadenie len na základe jednostranného rozhodnutia matky. Poukázal na to, že maloleté dieťa od augusta 2022 už nenavštevuje súkromné školské zariadenie, ale štátne školské zariadenie, čím sa výrazne znížil tento výdavok, ktorý tvoril takmer polovicu ňou uvádzaných výdavkov na maloleté dieťa. Mal za to, že výdavky maloletého dieťaťa sú výrazné nadhodnotené s cieľom udržať si vysoké výživné. Nie je mu známe, že by maloleté dieťa bolo pravidelne choré alebo by dlhodobo a pravidelne užívalo nejaké lieky, preto výdavky uvádzané matkou na maloleté dieťa nepovažuje za pravdivé. Matka na pojednávaní tvrdila, že jej príjem je vo výške 1.750,- Eur a aj v prípade ňou uvádzaných, hoci nereálnych výdavkov 1.000,- Eur mesačne a príspevkom v sume 350,- Eur na spoločnú domácnosť s jej partnerom, jej mesačne zostáva pomerne vysoká rezerva finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o víkendy a pobyty a s tým spojené náklady matky, tak dodal, že maloleté dieťa je v jeho starostlivosti polovicu víkendov v mesiaci a tiež pre dieťa zabezpečuje výlety a pobyty, t. j. vznikajú mu rovnaké náklady ako matke. Poukázal na to, že matka má vyriešenú bytovú otázku, keďže je podielovou spoluvlastníčkou, o veľkosti 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C.. Tvrdil, že počas konania o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode bolo dohodou určené výživné na maloleté dieťa v sume 300,- Eur mesačne z dôvodu, že matka bola v tom čase nezamestnaná a poberala iba rodičovský príspevok. Ďalej uviedol, že jeho mesačné náklady pred podaním návrhu na zníženie výživného, t. j. 19.04.2021, predstavovali sumu vo výške 862,77 Eur, avšak nakoľko sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a prestala prispievať a hradiť spoločné výdavky a záväzky, tie musel prevziať on a mesačné výdavky mu stúpli na sumu vo výške 1.741,86 Eur. Zároveň spláca ďalšie svoje záväzky – pôžičky spolu v sume 300,- Eur. Tvrdil, že jeho príjem je v sume 2.100,- Eur/brutto, t. j. cca 1.450-1.470,- eur/netto. Bol toho názoru, že jeho návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa je dôvodný, keďže na jeho strane došlo k výraznej zmene pomerov k horšiemu tým, že mu podstatne stúpli náklady, zatiaľ čo na

strane matky sa pomery zmenili k lepšiemu, keďže sa zamestnala a spoločné záväzky, t. j. hypotéku a poplatky spojené s nehnuteľnosťou, prebral on. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa zo sumy 300,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V doplnení odvolania uviedol, že na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 16.03.2021 nadobudol okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX H. XXXX, v k. ú. K. aj zostatok nesplateného hypotekárneho úveru poskytnutého veriteľom Tatra banka, a.s., na základe Zmluvy o účelovom splátkovou úvere na bývanie č. 5117047518 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 22.11.2017. Od momentu odsťahovania sa matky zo spoločnej nehnuteľnosti (september 2021) uhrádza výlučne sám mesačné splátky úveru v sume 593,83 Eur (pôvodná výška mesačnej splátky 652,28 Eur, avšak zo strany veriteľa došlo k zníženiu úrokovej sadzby na aktuálnu sumu mesačnej splátky) na základe dohody na bankový účet matky, z ktorého následne mesačná splátka odchádza na bankový účet veriteľa. Počas rozvodu manželstva, kedy došlo k schváleniu dohody o výške výživného na maloleté dieťa, spolu s matkou uhrádzali splátky úveru v podiele 1, t. j. on platil 296,92 Eur (pred zmenou výšky splátky zo strany veriteľa uhrádzal 326,14 Eur). Uviedol, že nakoľko na základe Dohody prevzal úver, zaviazal sa splácať úver v celistvosti sám, čím došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane, teda k zhoršeniu jeho životnej situácie. K odvolaniu a jeho doplneniu pripojil listiny, a to: výpis z LV č. XXXX, rozpis jeho mesačných výdavkov a rozpis mesačných výdavkov maloletého dieťaťa, Zmluvu o pôžičke zo dňa 05.02.2021, Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.02.2023, výpisy z účtu, Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, Zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5117047518 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 22.11.2017

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že otec nevníma potreby a opodstatnené výdavky maloletého dieťaťa reálne a dostatočne vážne, keď už počas súdneho pojednávania dňa 09.06.2022 neadekvátne znižoval mesačné náklady maloletého dieťaťa, kedy rozporoval každú uvádzanú položku. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na zhoršenie svojej finančnej situácie, kde uvádza zvýšenie zálohových platieb, zvýšenie takmer všetkých nákladov na život, splácanie úverov a zakúpenie nového motorového vozidla, tak ako u neho i u maloletého dieťaťa nastalo zvýšenie mesačných nákladov vzhľadom k zvyšovaniu cien vo všetkých oblastiach života. Dodal, že splácanie úverov ktoréhokoľvek rodiča nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Otec počas súdneho pojednávania uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne s tým, že akákoľvek vyššia suma je podľa neho nadhodnotená a nereálna. Matka počas súdneho pojednávania uviedla, že je ochotná s otcom uzavrieť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur, neskôr túto sumu upravila na 270,- Eur. Zo šetrenia pomerov rodičov vyplynulo, že rodičia majú rovnakú výšku príjmu, pričom matka uviedla svoj príjem v roku 2022 v sume 1.500,- Eur a otec v rovnakom roku uviedol výšku príjmu v sume 1.500,- Eur. Kolízny opatrovník mal za to, že pri zohľadnení podmienok, ktoré určuje pri stanovovaní vyživovacej povinnosti a opodstatnených výdavkoch maloletého dieťaťa, je výška vyživovacej povinnosti, ktorú matka navrhla počas súdneho konania, t. j. 250,- Eur primeranou a dostačujúcou na prispievanie na výživu a uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca ako povinného rodiča. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné na maloleté dieťa zo sumy 300,- Eur na sumu 250,- Eur.

9. V odvolacej replike otec uviedol, že od novembra mu narastú náklady na bývanie v podobe hypotéky a rastúcich úrokových sadzieb. Doterajšia mesačná splátka za hypotéku v sume 593,83 Eur vzrastie na sumu 794,82 Eur.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu súdu prvej, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní a jeho doplnení bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa.

12. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa prvej vety , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúceho v aplikácii nesprávnych zákonných ustanovení v prejednávanej veci, a to ustanovení týkajúcich sa rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, pričom predmetom konania na súde prvej inštancie je rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa.

14. Relevantným ustanovením vo veci rozhodovania o zmene rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa je ust. prvej vety , ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. K inštitútu výživného na maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ustanovenia je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení .

15. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú

iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

19. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie opisuje obsah návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a obsah výpovedí účastníkov konania na pojednávaní, avšak preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, keď odôvodnenie jeho rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Pri rozhodovaní o zmene výživného na maloleté dieťa v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Súd prvej inštancie neuviedol aké dôkazy na zistenie skutočného stavu veci vykonal a následne vykonané dôkazy ani nevyhodnotil postupom podľa ust. . Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akých príjmových a majetkových pomerov rodičov vychádzal, pričom sa vôbec nezaoberal ich pomermi po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, z akých okolností a dôkazov vychádzal pri svojom rozhodovaní o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, ktoré výdavky nielen rodičov, ale i maloletého dieťaťa považoval za preukázané a odôvodnené a ku ktorým naopak neprihliadol. Neskúmal, či doterajšie výživné na maloleté dieťa je primerané, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa bolo od 01.09.2022 prijaté na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole C., J. F. XX/X, C., nevyporiadal sa s tým, že matka akceptovala zníženie výživného na maloleté dieťa na sumu 250,- Eur mesačne, ak bude maloleté dieťa prijaté do štátnej materskej školy v K. a na poslednom pojednávaní v prejednávanej veci bola ochotná sa s otcom dohodnúť na výživnom na maloleté dieťa v sume 270,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie neuskutočnil porovnanie zmeny pomerov na strane účastníkov konania vyplývajúci z výsledkov dokazovania. V prejednávanej veci tak nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, sústredene a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa ktorého návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nie je dôvodný, nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

22. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti

rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

23. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (napr. potvrdením o príjme matky, príp. jej daňovým priznaním, lustráciou bankových účtov rodičov, zisťovaním vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí rodičov, počtu, druhu a výšky ich úverov a pod.) a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, potom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia , v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

24. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

25. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď doručoval vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca priamo otcovi, i napriek tomu, že v konaní bol zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá plnomocenstvo zaslala súdu dňa 02.05.2023 spolu s odvolaním a ktoré je v spise založené na čl. 103.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie (aktualizovať ich ku dňu nového rozhodnutia), možnosti a schopnosti otca platiť ním navrhované znížené výživné. Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania, vrátane maloletého dieťaťa a posúdiť ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie overiť. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch a pod.. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Následne porovnať pomery v čase ostatnej úpravy výživného a v čase aktuálneho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa. V prípade opätovného odvolania niektorým účastníkom konania, príp. oboma, je súd prvej inštancie povinný pred predložením spisu odvolaciemu súdu pripojiť k nemu aj spis vedený pod sp. zn. , v ktorom konaní bolo rozhodované o výživnom na maloleté dieťa naposledy a pripojenie tohto spisu uviesť v zozname pripojených spisov.

27. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s a a nasl. a a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom ( ). Pri vyhodnotení výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

28. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).