Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/213/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľov : v rade 1) L. Z., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W., ul. C. č. XX, v rade 2) V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom W., ul. C. č. XX , obaja právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Holubyho č. 51 , Martin proti odporcom : v rade 1 ) N. Š.Á., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., ul. P. č. XX, v rade 2) V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom W., ul. P. č. XX, obaja právne zastúpený Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom so sídlom Námestie SNP č. 5, Martin v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd určuje , že navrhovatelia v rade 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. W. a to novovzniknutej parcely č. XXX/X - zastavanej plochy vo výmere 26 m2 , odčlenenej z pôvodnej parcely č. Z. XXX/X geometrickým plánom č. 79/2006 zo dňa 15.12.2006 , ktorý vyhotovil MCgeo Martin Čanády úradným overením E.. U. J. zo dňa 4.1.2007 č. 907/06 , každý v podiele jednej polovice.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v rade 1 a 2 žiadali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. W. a ktorá bola odčlenená z pôvodnej parcely č. Z. XXX/X o výmere 26 m2 na tom skutkovom a právnom základe, že v máji roku 1992 uzatvorili ústnu dohodu s právnym predchodcom odporcov v rade 1 a 2 nebohým pánom

D. D., ktorý bol otcom odporkyne v rade 1 a upravili hranicu pozemkov medzi parcelami č. XXX/X a XXX/ X. Dohodli sa tak, že nová hranica medzi uvedenými pozemkami bude viesť od kraja novopostavenej budovy p. D. D. na parcele č. XXX/X ( budova reštaurácie) a bude pokračovať táto hranica až na jej koniec. Dohodli sa ústne na tom, že v tejto rovnej línií sa vybuduje aj plot z tvárnic za spoločnej pomoci a spolufinancovania. Pán D.O. D., keďže bol vlastníkom stavebnej firmy zabezpečoval aj samotnú realizáciu výstavby. Dostatočnú materiálnu, alebo finančnú výpomoc poskytovali aj navrhovatelia v rade 1 a 2. Uvedený plot bol reálne postavený po takto uzatvorenej dohode v mesiaci jún 1993. Medzi účastníkmi bolo nesporne dohodnuté, že novovytvorená parcela po celej svojej dĺžke bude tvoriť hranicu medzi susediacimi pozemkami a čo sa bude nachádzať na pozemku jedného vlastníka bude v jeho vlastníctve a to isté platilo aj v prípade navrhovateľov, ak by k ich pozemku prináležala väčšia výmera, než mala ich pôvodná parcela bude ich výlučným vlastníctvom. Od uvedeného obdobia , teda odo dňa vybudovania oplotenia medzi susediacimi pozemkami vstúpili do reálneho užívania. Uvedenú nehnuteľnosť považovali za svoje vlastné, nikým neboli rušení a to až do obdobia, keď odporcovia v rade 1 a 2 na svojom pozemku vybudovali prístrešok, ktorého strecha spolu s okapom presahovala za spoločnú hranicu. Na túto skutočnosť upozornili navrhovatelia z obavy, aby nedošlo k ublíženiu na zdraví pri zosuve snehu, najmä v zimných mesiacoch na ich pozemok a mohlo by tak dôjsť k ohrozeniu návštevníkov. Predpokladali, že vec sa usporiada mimosúdne, avšak odporcovia zaujali iné stanovisko v súvislosti s riešením a poukázali na to, že časť pozemku, ktorá sa nachádza za plotom smerom k navrhovateľom je ich výlučným vlastníctvom a používajú ho na obslužné práce.

Odporcovia v rade 1 a 2 navrhovali návrh ako právne neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť s tvrdením, že navrhovatelia nepreukázali vlastnícky vzťah k spornému pozemku, ktorého určenia sa domáhajú. Ak titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcov nemohli predmetnú nehnuteľnosť navrhovatelia nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, ale len do podielového. Poukázali ďalej na to, že ani jeden z o svedkov nepreukázal, že by takáto zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a p. D. D.. Neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázali titul nadobudnutia nehnuteľnosti , akým spôsobom či formou písomnou, alebo ústnou túto nehnuteľnosť nadobudli. Poukázali na výpoveď svedka p. C. z ktorej je zrejmé, že D. D. nikdy nechcel a ani nedaroval svoju nehnuteľnosť a to ani jej časť navrhovateľom, pretože v tom období bolo zriadené záložné právo a jeho zmluvné záväzky voči banke mu takéto prevody ani neumožňovali. O tom, že nechcel vykonať prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na iné osoby svedčí aj obsah kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporkyňou v rade 1 z ktorej je zrejmé, že jej predáva pozemok v celosti. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 15.4.1997 a predmetom bol predaj parcely č. XXX/ X - zastavaná plocha o výmere 513 m2 spolu predával aj dom, ktoré nehnuteľnosti v tom čase boli zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. W.. Z toho vychádzajú a preto tvrdia, že v minulosti zo strany p. D. nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu, ktorým by vyčlenil časť z parcely č. XXX/X na základe čoho by sa navrhovatelia stali dobromyseľnými podielovými spoluvlastníkmi. Z týchto dôvodov navrhovali návrh ako právne neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov F. Z., Q. D., Š.N. Z., E.. E. Z., F. X., Q. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to najmä geometrickým plánom č. 79/06 zo dňa 15.12.2006, snímkou z mapy, výpisom z LV Správy katastra X. pre k.ú. W. č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 15.4.1997, kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.1991 a záložnou zmluvou č. X/SXXX/XX zo dňa 25.3.1992, vytyčovacím náčrtom a listom zo dňa 30.11.2006, kolaudačným rozhodnutím OUŽP Martin č. XXXX/XX zo dňa 21.7.1993, stavebným povolením zo dňa 24.2.1994 a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 20.7.1994, zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.3.2010, oboznámil sa ďalej so spismi Správy katastra Martin V 2557/01 a V 3638/06, listom zo dňa 18.1.2012 firmy Martimex Alfa a.s. so sídlom v Martine, ČA č. 1 a s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou súdneho spisu a zistil :

Navrhovatelia v rade 1 a 2 podaným návrhom žiadali určiť vlastnícke právo , ktoré mali nadobudnúť na základe ústnej darovacej zmluvy v máji roku 1992 od D. D., ktorý bol právnym predchodcom odporkyne v rade 1 a ktorá nehnuteľnosť bola novovytvorená geometrickým plánom zo dňa 15.12.2006 ako parcela č. XXX/X o výmere 26 m2. Preukazovali naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva s odôvodnením, že v priebehu roku 2006 došlo k určitým nezrovnalostiam v súvislosti s presahovaním strechy a okapu nad pozemok navrhovateľov v rade 1 a 2. Uvedenú stavbu na svojom pozemku zriadili odporcovia v rade 1 a 2. O tom, že došlo k týmto nezrovnalostiam svedčí aj list zo dňa 30.11.2006, ktorý odporcovia písomne zaslali navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu. Aj podľa názoru boli splnené zákonné podmienky v zmysle , pretože určením vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je tu naliehavý právny záujem, aby do budúcna bola vyriešená otázka vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

D. D. sa rozhodol, že na svojom pozemku postaví budovu - pohostinstvo Minčol, ktorá stavba mala byť postavená na hranici pozemkov p. D. a navrhovateľov. Navrhovatelia nesúhlasili s takto umiestnenou stavbou, preto aj niekoľko krát došlo k prerušeniu výstavby samotným stavebným dozorom, pretože p. D. nerešpektoval podmienky stanovené v stavebnom povolení. Tieto skutočnosti boli podporené svedeckými výpoveďami a to E.. E. Z. , ktorý potvrdil, že D. D., ktorému robil projektovú dokumentáciu ho požiadal o zakreslenie, aký priebeh má mať plot medzi susediacimi pozemkami a to aj v prítomnosti navrhovateľov a bol to práve D. D., ktorý určil priebeh hranice medzi pozemkami, ktorý sa vyjadril tak, že čo je za plotom patrí navrhovateľom a čo je pred plotom z jeho strany , patrí jemu vlastnícky. Potvrdil aj to, že D. D. vychádzal pokiaľ išlo o líniu oplotenia nadväzujúc na samotnú stavbu pohostinstva a chcel, aby táto línia bola zachovaná v rovine, takto sa aj s navrhovateľmi dohodol. Oni s takýmto riešením súhlasili. Samotný svedok sa vyjadril, že vzťahy medzi nimi boli dobré, mali záujem aj sporné veci riešiť dohodou v záujme dobrých susedských vzťahov. Takto to on aspoň pri stretnutiach a pri riešení nejakého problému vnímal. Aj svedok Q. D. potvrdil tú skutočnosť, že pokiaľ pracoval v mesiacoch marec až august roku 1992 ako murár u D. D. mal vedomosť o tom, že medzi ním a navrhovateľmi bol problém keď nesúhlasili s výstavbou prístavby k reštaurácií, pretože tam boli problémy s presahovaním žľabov. Avšak nakoniec sa dohodli , že s prístavbou budú navrhovatelia súhlasiť za podmienky, že aj plot , aj prístavba pôjdu v jednej línií, zarovno stavby. Uvedený svedok potvrdil, že pri tejto dohode bol osobne prítomný. Keď sa už staval samotný plot vo firme už nepracoval. Vyjadril sa v tom smere, že má vedomosť o tom, že pokiaľ sa vydávalo

stavebné povolenie na výstavbu samotného pohostinstva, boli tam problémy, pretože aj samotný stavebný dozor nesúhlasil s pokračovaním stavby, ktorú realizoval D. D.. Až následne došlo k dohode medzi navrhovateľmi a D.Š. D. a k dokončeniu samotnej stavby.

Aj ďalší svedok F. X. potvrdil tú skutočnosť, že bol prítomný pri ústnej dohode medzi D. D. a navrhovateľom ohľadne priebehu hranice a vybudovania oplotenia medzi susednými pozemkami.

Odporcovia v rade 1 a 2 tvrdili, že navrhovatelia nepreukázali v priebehu celého konania právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, pretože ani jeden zo svedkov, ktorí boli vypočutí hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu darovacej zmluvy v ústnej podobe, ktorá mala byť uzatvorená medzi navrhovateľmi a D. D.. Poukázali na výpoveď svedka p. E.. E. Z., ktorý podľa ich tvrdenia nebol pri žiadnej ústnej dohode medzi D. D. a navrhovateľmi pokiaľ išlo o darovanie v ústnej podobe časti pozemku z parcely č. XXX/X v súvislosti s výstavbou plotu medzi susediacimi pozemkami. Napadli vieryhodnosť svedka p. F. X., ktorý nebol pri takejto dohode, kde by D. D. bol daroval navrhovateľom sporný pozemok. Samotný plot nie je hranicou a ani nebol nikdy hranicou medzi susediacimi pozemkami a bol postavený len s estetického hľadiska v jednej rovine so stavbou. Odporcovia reálne užívali predmetnú spornú parcelu a to na údržbu svojej nehnuteľnosti a s cieľom dobrých susedských vzťahov znášali občasné užívanie pozemku navrhovateľmi v dobrej viere, že naďalej zostávajú nespornými vlastníkmi. To, že sú oprávnenými držiteľmi časti pozemku parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. W. vedenej Katastrálnym úradom v Ž., Správa katastra X., ako aj svedeckými výpoveďami. Popierali ďalej tú skutočnosť, že by navrhovatelia v 10-ročnej lehote mohli predmetnú spornú parcelu vydržať. Za predmetnú parcelu č. XXX/X tak ako ju získali do vlastníctva na základe kúpnopredajnej zmluvy platili odporcovia riadne dane a využívali tento pozemok nepretržite na údržbu svojho pozemku počas celej doby od nadobudnutia tohto pozemku. Podľa ich názoru je nelogické, aby odporkyni v rade 1 ako vlastnej dcére a odporcovi v rade 2 ako zaťovi, s ktorým vychádzal veľmi dobre previedol nehnuteľnosť, na ktorej bolo zriadené záložné právo odplatne za sumu 700 000,- Sk a navrhovateľom ako cudzím ľuďom by bol daroval časť parcely č. XXX/X, ktorá bola navyše zaťažená záložným právom. Pokiaľ došlo k vybudovaniu plotu, tento bol vyhotovený za spoločnej účasti a spoločného prispenia oboch strán, teda navrhovateľov a D. D.. Na základe všetkých týchto skutočností podľa ich názoru navrhovatelia nemohli byť oprávnenými držiteľmi spornej parcely č. XXX/X, pretože nemali na to žiadny právny titul. Bez právneho titulu nie je možné, aby sa stali oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti a preto navrhovali, aby predmetný návrh bol v celom rozsahu ako právne neopodstatnený zamietnutý.

Na základe skutočností, ktoré súd vykonal bolo preukázané, že navrhovatelia sa dohodli s D. D. na priebehu hranice medzi pozemkami a v súlade s touto ústnou dohodou došlo aj k samotnej realizácii výstavby oplotenia. Obe zmluvné strany rešpektovali túto ústnu dohodu a zrejme v tom období ani nepokladali za potrebné, aby došlo aj k takému právnemu úkonu ( zapísanie do katastra nehnuteľnosti) , pretože to nepokladali za potrebné vzhľadom na výmeru 26 m2. O tom, že im predmetná nehnuteľnosť patrí nemali pochybnosti po tom, čo vstúpili aj do reálneho užívania v mesiaci jún 1993 , kedy bolo oplotenie

vybudované a od tohto momentu užívali obe strany pozemky tak, ako ich mali určené hranicou, ktorú tvoril nimi vybudovaný plot, každý ako svoje vlastníctvo.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci ( vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu predmetná vec patrí. Z objektívneho hodnotenia skutočností, ktoré sa odohrali medzi navrhovateľmi a D. D. ako právnym predchodcom odporkyne v rade 1 súd mal preukázané, že navrhovatelia dobrú vieru chápali ako presvedčenie o tom, že časť pozemku, ktorá dovtedy patrila D. D. a vybudovaným oplotením im zakladá právny stav, kedy sa stávajú vlastníkmi aj tejto časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza bezprostredne za plotom na ich pozemku. Aj súd dospel k takémuto záveru na základe výpovedí účastníkov predmetného konania, ako aj svedeckých výpovedí a berúc do úvahy aj okolnosti, za ktorých tento psychický stav sa mohol navonok prejaviť. Okolnosti, za ktorých došlo k samotnej výstavbe a následne dostavbe pohostinstva na pozemku D. D. a konaní a reakcií navrhovateľov , ktorí mali zásadné výhrady k umiestneniu stavby (výstavba bola niekoľkokrát prerušená) a až následne došlo k dohode medzi nimi, za akých okolností môže D. D. výstavbu pohostinstva ukončiť. Podmienkou bolo teda to, že navrhovatelia súhlasili s dokončením stavby a zároveň sa dohodli, že D. D. s takýmto riešením súhlasil a sám určil, ako bude prebiehať hranica medzi pozemkami, na ktorú malo tvoriť oplotenie. Všetky tieto okolnosti, ktoré sa medzi navrhovateľmi a D. D. udiali boli na báze verbálnej a oprávnene a bez akýchkoľvek pochybností mohli u navrhovateľov vyvolať presvedčenie, že predmetnú nehnuteľnosť takýmto spôsobom majú vo svojom výlučnom vlastníctve. Toto ich presvedčenie, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nemali len pri vstupe do držby , ale po celú dobu držby, pretože nikým neboli rušení ani nebola spochybňovaná oprávnenosť ich držby, ktorú považovali za dôvodnú.

Odporcovia neuznávali existenciu právneho titulu vydržania navrhovateľov. V priebehu konania spochybňovali darovaciu zmluvu ich právnym predchodcom. Počas konania objektívne nevyvrátili tvrdenia navrhovateľov o existencii takéhoto prejavu vôle právneho predchodcu a teda ani nemohli spochybniť tak vieryhodnosť svedeckej výpovede svedka p. X., ktorý pred súdom potvrdil, že bol osobne prítomný, keď k takejto dohode medzi účastníkmi došlo. Túto svedeckú výpoveď podporujú aj ďalší svedkovia, ktorí vypovedali pred súdom a to p. Z., p. D. a p. Z., ktorí dosvedčili, že D. D. žiadal postaviť plot zarovno stavby a svedkovia, ktorí na stavbe plota pracovali bolo výslovne im prikázané postaviť ho zarovno s touto stavbou, pretože tak sa dohodol s navrhovateľmi. Nasvedčujú tomu nepriamo aj okolnosti, za ktorých D. D. staval pohostinstvo Minčol v tom smere, že mal problémy so stavebným povolením, pretože samotnú výstavbu začal bez tohto stavebného povolenia. Stavebný dozor viackrát stavebné práce prerušil. Dôvodom bolo nedodržanie zákonom stanovenej vzdialenosti stavby od hranice pozemku a tieto skutočnosti zohrali zrejme a tak to vyplynulo aj z výpovedí svedkov, aj samotných navrhovateľov, že na definitívne usporiadanie týchto záležitostí bola medzi nimi uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku v celkovej výmere 26 m2 v súvislosti s vybudovaním plotu na hranici medzi susediacimi

pozemkami. Táto dohoda bola aj zo strany účastníkov akceptovaná a zo strany samotného vlastníka pozemku parcely č. XXX/X akceptovaná a nikdy ním nebola spochybnená. Tým, že došlo k vybudovaniu tohto plota boli ťažkosti s výstavbou samotného pohostinstva vyriešené a tento túto stavbu bez problémov dokončiť. Pokiaľ odporcovia tvrdili, že samotný plot je hranicou susediacich a bol postavený podľa dohody ich právneho predchodcu a je len akýmsi estetickým riešením, s tým sa súd nemohol stotožniť. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi práve pre vznikajúce problémy okolo stavby pohostinstva, tento plot sa postavil na hranici tak, ako sa na nej zúčastnené strany jednoznačne dohodli a reálne túto hranicu pozemkov aj deklarovali jeho samotnou výstavbou. Treba uviesť aj tú skutočnosť, že ploty vždy slúžia na ohraničenie konkrétneho vlastníckeho územia a tak to bolo aj v tomto prípade.

Pokiaľ odporcovia namietali platnosť resp. chýbajúci právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe právneho úkonu, v predmetnej veci sa nejednalo o prevod vlastníckeho práva na základe právneho úkonu, ale forma nadobudnutia vlastníctva prejednávanej veci je titul vydržania. Pri vydržaní môže byť aj iný úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci. Na rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva súd poukazuje na už citovaný

- Zbierky účinného od 1.1.1992 citujem " na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby ( Zb.roz.č. 45, zoš. 9-10/1986 str.13)". Rovnako neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Spornú čas pozemku v konaní odporcovia nepreukázali, že by na ňu vstupovali, pretože na plote sa žiadne údržbárske práce nevykonávali. Naopak navrhovatelia preukázali, že predmetnú spornú parcelu riadne ako vlastníci užívali a to, že sú vlastníkmi tejto spornej parcely, položili na ňu aj zámkovú dlažbu, o čom svedčí ich už vyššie spomínaná dobromyseľnosť vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej parcele titulom vydržania. Ostatné okolnosti, ktoré boli prezentované v rámci dokazovania len podporili tvrdenia navrhovateľov v súvislosti s okolnosťami ohľadne uzatvorenia ústnej dohody o nadobudnutí predmetnej spornej parcely, ktorá je identifikovaná geometrickým plánom ako novovytvorená parcela č. XXX/X z parcely č. XXX/X o výmere 26 m2.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností prijal právny záver, že navrhovatelia dôvodne nadobudli presvedčenie, že predmetom ich vlastníctva sa stáva aj sporný pozemok a tento pozemok od roku 1993 po celú vydržaciu dobu bez prerušenia v držbe užívali ako svoje vlastníctvo, vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých právny predchodca odporcov s navrhovateľmi sa dohodol na priebehu hranice medzi ich pozemkami, ktoré boli odčlenené spoločne vybudovaným murovaným plotom. Preto sa navrhovatelia oprávnene domnievali, že sa stávajú vlastníkmi pozemku a tento nerušene nikým počas celej vydržacej doby užívali a ich vlastníctvo nebolo spochybnené. V tejto súvislosti navrhovatelia pri vstupe do držby spornej nehnuteľnosti boli dobromyseľní, že im takto pozemok patrí. Nadobudli tak titulom vydržania predmetný sporný pozemok a to v súlade s vtedy platnou právnou úpravou Zbierky účinného od 1.1.1992. Problémy, ktoré nastali po tom, čo odporcovia postavili na svojom vlastnom pozemku prístrešok a okapy z tohto prístrešku presahovali nad hranicou pozemkov, došlo medzi účastníkmi tohto sporu k vyjasňovaniu si záležitostí v súvislosti s priebehom hranice medzi susediacimi pozemkami a najmä poukazovali

odporcovia na odčlenenie časti pozemku z parcely č. XXX/X, ktorý je predmetom tohto konania ako sporný pozemok ako parcela č. 290/3. Súd pri rozhodovaní zobral za rozhodujúce okolnosti, ktoré tu existovali počas celej vydržacej doby, teda vrátane obdobia vstupu navrhovateľov do držby a nezaoberal sa okolnosťami, ktoré nastali až po uplynutí vydržacej doby.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí ak ju má v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

Podľa do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V zmysle o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v merite veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha.