Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/209/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v obchodnej právnej veci žalobcu: CARION SLOVAKIA a.s., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 629 091, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom v R. V., N.. Y. XX, adresa pracoviska: W. E. X, XXX XX A. A., proti žalovanému: IVOTRANS, s.r.o., so sídlom Párnica č. 297, 027 52 Párnica, IČO: 36 404 578, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Bejdovou, advokátkou, B. XX, XXX XX A. A., v konaní o zaplatenie 1.452,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -286 zo dňa 6. mája 2010, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -286 zo dňa 6. mája 2010 v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 66,39 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -286 zo dňa 6. mája 2010 vo zvyšnej napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby, o zaplatenie 1.386,01 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia v sume 1.028,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na žalobu doručenú súdu 20.07.2006, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.452,40 Eur (43.755,- Sk) s úrokom z omeškania 6 % ročne z uvedenej sumy od 01.06.2004 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Žiadosti o prevod práv a záväzkov pre fyzické a právnické osoby zo dňa 02.05.2003, bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 02.05.2003 Zmluva č. S1*525 221, ktorej súčasťou boli Stanovy nákupného systému (ďalej len „stanovy"). Žalovaný mal využiť členstvo v nákupnom systéme CARION na kúpu tovaru formou predpísaných mesačných platieb a zaviazal sa uhradiť žalobcovi 72 splátok zo zmluvy č. S1*525 221 a 42 splátok zo zmluvy č. S1*526 245, vypočítaných podľa článku II. bod 5. stanov. Po získaní oprávnenia v zmysle čl. II. stanov bolo v prospech žalovaného kúpené motorové vozidlo zn.: MAN 12.225 LC v hodnote 1.734.195,- Sk (57.564,73 Eur). Z uvedených zmlúv bola v zmysle stanov žalovanému predpísaná suma 1.812.639,- Sk (60.168,59 Eur). Zo zmluvy č. S1*525 221 žalovaný záväzok splnil. Zo zmluvy č. S1*526 245 žalovaný uhradil žalobcovi 675.182,- Sk (22.411,94 Eur), žalobcovi zostal dlžný 41.755,- Sk (1.386,01 Eur), pričom s úhradou pravidelných mesačných splátok sa mal dostať do omeškania od 01.06.2004. Na zabezpečenie záväzku uzavreli účastníci Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práv ku kúpenému motorovému vozidlu (MAN). Žalobca voči žalovanému uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 2.000,- Sk (66,39 Eur) titulom nákladov vzniknutých v súvislosti s uspokojením práv žalobcu; nárok odvodzoval od Zmluvy o zabezpečení záväzku a .

Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), OBZ, dospel k záveru, že konanie žalobcu bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, že (ako vyplynulo z výpovede znalkyne Doc. Ing. H. E., PhD.), vypracoval zmluvy a stanovy, ktoré boli spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie druhého subjektu vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostal. Tieto dokumenty obsahujú informácie, ktoré sú spôsobilé uviesť obchodného partnera do omylu, aj keď sa javia ako vecne správne. Informácie boli poskytované nejasným, nezrozumiteľným a viacvýznamovým spôsobom, ktoré spôsobili neprehľadnosť, komplikovanosť a neschopnosť pre bežný subjekt, bez kvalifikovaného ekonomického vzdelania, vykonávať kontrolu splácania dlžnej sumy. Takéto úkony podľa okresného súdu nemôžu požívať právnu ochranu. Okrem toho okresný súd dal do pozornosti, že pracovník žalobcu, Mgr. V. X., vystavil pre žalovaného konečnú faktúru a jej zaplatením žalovaný nemal pochybnosť o zániku záväzku. Okresný súd konštatoval, že konanie zamestnanca zaväzuje zamestnávateľa voči tretím osobám, aj keď zamestnanec prekročil rozsah svojich právomocí. K nároku na sumu 2.000,- Sk, účtovanú ako službu za obdobie do 15.02.2005, osobná návšteva žalovaného, okresný súd uviedol, že je nepreskúmateľný, nie je možné určiť, z čoho pozostáva, či ide o sankciu, resp. náklady na cestovné a pod. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ,

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S poukazom na ust. , namietol, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nárok voči žalovanému uplatnil z titulu uzatvoreného zmluvného vzťahu účastníkov, keďže plnenie žalovaného nezodpovedalo zmluvne dohodnutým podmienkam, vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom. Za zmätočný a zavádzajúci označil odkaz okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na všeobecné obchodné podmienky, keďže súčasťou zmlúv so žalovaným boli stanovy, nie však všeobecné obchodné podmienky. Podľa žalobcu zmluvné vzťahy boli účastníkmi dojednané dobrovoľne. Aj keď návrh zmluvy a stanov pripravil žalobca, nesúhlasil so záverom, že boli spôsobilé narušiť ekonomické správanie druhého subjektu vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostal; žalovaný už pred vznikom zmluvného záväzku dostal možnosť získať informácie a oboznámiť sa osobne so spôsobom nákupu tovaru prostredníctvom nákupného systému žalobcu. Za účelovú označil žalobca negatívnu obranu žalovaného „k zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, jasnosti zmluvných dokumentov". Odvolateľ nesúhlasil s právnym vyhodnotením uzavretej zmluvy ako „leasingovej" podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú obsahom a účelom najbližší záväzkový právny vzťah, ak termín „leasingová zmluva" nepozná a legálna definícia pojmu (leasing), nie je súčasťou slovenského právneho poriadku. Podľa odvolateľa a iný právny predpis nevyžaduje, aby súčasťou obdobnej zmluvy bol splátkový kalendár. Zo zmluvy účastníkov vyplýva, že ide o nákupný systém, ktorý je možné v priebehu platobného obdobia určitým, presným vymedzeným spôsobom modifikovať. V zmluvnom vzťahu neabsentovalo určenie výšky mesačnej splátky; spôsob výpočtu je uvedený v čl. II bod 6 stanov. Konkrétna výška každej jednej mesačnej splátky a spôsob jej výpočtu bol žalovanému oznámený písomne v tzv. mesačnom oznámení - ich doručenie žalovaný nespochybnil, naopak potvrdil ich prijatie. Celková výška záväzku žalovaného k 23.12.2003 bola vyjadrená i v čl. II zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva dlžníka. Žalovaný akceptoval aj kúpnu cenu tovaru v dokumente „proces objednávania" z 11.12.2003. Aj z vystavenej faktúry č. 331100145 z 23.12.2003, splatnej 31.10.2006 na 377.242,- Sk žalovaný zaplatil len (95.000,- Sk + 279.964,- Sk =) 374.964,- Sk, čo nevysvetlil; v tomto smere tvrdenie, že nemal pochybnosť o zániku (celého) záväzku voči žalobcovi je účelovou obranou. Žalovaný tiež podpísal zabezpečovaciu zmluvu s vyjadreným záväzkom 443.866,- Sk. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že nebolo možné žalovaným kontrolovať skutočný stav dlhu k určitému dňu, čo vyvrátila i výpoveď svedka p. X. (13.10.2009).

Odopretie súdnej ochrany podľa nebolo v danom prípade podľa žalobcu dôvodné. Formulárová forma uzavretia zmlúv je bežná a súladná s kogentnými ustanoveniami právneho poriadku. „Zo strany súdu nebolo preukázané", že žalobca zneužil svoje postavenie za účelom realizácie vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a cieľa determinovaného obchodným záväzkom, resp. že znevýhodnil druhú zmluvnú stranu (žalovaného) a spôsobil tým protistrane ujmu. Podľa žalobcu zákon vyžaduje preukázanie zreteľného rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný sa bránil, že obsahovej vložke stanov, zmluvy a ostatných dokladov, vrátane mesačného oznámenia nerozumie, hoci pri vzniku záväzku potvrdil, že rozumie. Zmluva obsahujúca nevyvážené podmienky v zmysle

neekvivalencie vzájomných plnení je iste v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V danom prípade však žalobca skutočne zaplatil za nákup motorového vozidla dodávateľovi BCI S&T, s.r.o., na základe faktúry č. 200307 z 15.12.2003 sumu 1.707.387,60 Sk a žalovaný mal, po zohľadnení všetkých platobných povinností, zaplatiť 1.812.639,- Sk. S ohľadom na vzájomné plnenia žalobca zdôraznil, že nezískal zo zmluvy so žalovaným neprimeraný prospech, čím nie je daný ďalší predpoklad pre odmietnutie ochrany podľa z dôvodu neprimerane vysokej odplaty za zmluvné plnenie, resp. zneužitie vyjednávacej pozície. Ani v žiadnom z doteraz skôr vedených prípadov súdnych konaní za obdobnej situácie súdy nedospeli k záveru pre aplikáciu . Obsahovú kontrolu zmluvných dokumentov uskutočnilo i Ministerstvo spravodlivosti SR, Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách; žalobca nemá vedomosť, že by kontrolný orgán dospel k záveru, že zmluvné podklady spoločnosti (inak takmer totožné so zmluvnými dojednaniami so žalovaným) boli v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne. Podľa žalovaného okresný súd úplne zistil skutkový stav, vyvodil závery, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a správne právne posúdil vec. K aplikácii ust. žalovaný poukázal, že pravosť svojho podpisu na dokumentoch týkajúcich sa zmluvného vzťahu so žalobcom, nespochybňoval. Jeho obrana spočívala v tvrdeniach smerujúcich k preukázaniu jeho právnej neistoty vo vzťahu k skutočnej výške záväzku voči žalobcovi. Štatutárny zástupca žalovaného od začiatku kontraktu so žalobcom nemal dostatočne jasné, zrozumiteľné a nezameniteľné informácie o platobnej povinnosti za poskytnuté služby; jeho obranu potvrdila aj ustanovená znalkyňa. Žalovaný súhlasil s dôvodmi aplikácie okresným súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa bez nariadenia pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle , v spojení s a hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, proti rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 66,39 Eur s príslušenstvom potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie a vo zvyšnej napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.386,01 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa , zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prejednaním veci podľa len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie časti žalovanej pohľadávky 66,39 Eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu zisteného okresným súdom ( ), odvolací súd uvádza, že okresný súd vo vzťahu k predmetnej časti nároku žalobcu vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec v tejto časti i právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí nároku žalobcu v časti o sumu 66,39 Eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom, za primeranej aplikácie odvolací súd v tejto časti primárne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. K tomu ďalej uvádza, že relevantné boli tak tvrdenia žalobcu, ktorými skutkovo a právne vymedzil nárok na zaplatenie sumy 66,39 Eur s príslušenstvom, ako aj k týmto tvrdeniam doložené dôkazy. Podľa žalobcu išlo o náklady vynaložené na uspokojenie svojho práva v zmysle , s odkazom k dojednaniam v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva na predmetné motorové vozidlo (MAN). V čl. VI. bod 5 uvedenej zmluvy o zabezpečení dlžník (žalovaný) vyslovil súhlas, že ak bezodkladne neodovzdá predmet zabezpečenia, na výkon a uspokojenie práv veriteľa bude použitá dovolená svojpomoc podľa a predmet zabezpečenia mu bude primeraným spôsobom odňatý. „Náklady na túto dovolenú svojpomoc znáša v celom rozsahu dlžník a pripočítajú sa k dlhu voči veriteľovi". Žalobca však v prvostupňovom konaní nešpecifikoval, v čom mala konkrétne spočívať uvedená „svojpomoc"; z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca podnikal kroky k odňatiu motorového vozidla. K rozsahu a konkretizácii sumy 2.000,- Sk (66,39 Eur) doložil len neverifikovanú (nepodpísanú) listinu na č.l. 21 rub spisu označenú ako „uspokojenie pohľadávok voči dlžníkom - objednávka č.

25/2004", v ktorej sa u Martina Paumera - MP, 991 05 Nová Ves, podľa (nedoloženej) Mandátnej zmluvy z 20.08.2003 objednáva „zabezpečenie úhrady našich pohľadávok u nasledovných klientov, členov skupinového nákupu": , s identifikačným číslom 183000330, IVOTRANS, dlžná suma 44.690,- Sk + 10 % náklady na vymáhanie + 19 % DPH 4.469,- Sk + 849,- Sk, s údajom o nezaplatených mesačných splátkach „8, vypočítaná zročná suma", s výškou mesačnej splátky 4.225,- Sk. Listina (objednávka č. 25/2004) bola datovaná 02.12.2004 a bola k nej doložená „príloha k faktúre č. 003/2005, služby za obdobie do 15.2.2005" (č.l. 21 spisu), v ktorej bolo uvedené pod IČP: 183000330, meno IVOTRANS, spôsob vybavenia „osobná návšteva", „odmena 2.000,-". Iné dôkazy žalobca nedoložil. Z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej sume 66,39 Eur s príslušenstvom. Okrem nepreukázania oprávnenosti žalovanej pohľadávky čo do skutkového i právneho základu, nebolo preukázané ani skutočné vynaloženie (vyplatenie) sumy 66,39 Eur, komu, kedy a za aké konkrétne služby (náklady). Označené náklady „za osobnú návštevu" len z tých dôkazov, ktoré žalobca k tejto časti uplatneného nároku doložil, nebolo bez ďalšieho možné ani subsumovať pod zmluvné dojednania v zmluve o zabezpečení. Žalobca teda nepreukázal existenciu takej pohľadávky voči žalovanému, ani jej oprávnený skutkový a právny základ. Ak teda okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Sk (66,39 Eur) s príslušenstvom, tak odvolací súd sa s takýmto rozhodnutím stotožnil a potvrdil ho ako vecne správne rozhodnutie podľa

Vo vzťahu k zvyšnému uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.386,01 Eur (41.755,- Sk) s príslušenstvom, odvolací súd konštatoval čiastočnú opodstatnenosť odvolania žalobcu.

Bolo zrejmé, že v rámci právneho hodnotenia doložených základných zmlúv účastníkov o nákupnom systéme CARION (S1*525 221, S1* 526 245), tieto okresný súd subsumoval pod ust. o tzv. inominátnej zmluve. S takýmto hodnotením sa stotožnil v danom prípade i odvolací súd. Súhlasil však s odvolateľom, že definovať súčasne uzavreté zmluvy ako leasingové „podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú obsahom a účelom najbližší záväzkový právny vzťah", nebolo namieste, keďže ani leasingovú zmluvu medzi pomenovanými typmi zmlúv neupravujú.

Okresný súd v rámci právneho posúdenia bez ďalšieho aplikoval vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 41.755,- Sk, resp. 1.386,01 Eur s príslušenstvom ust. , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa odvolacieho súdu základným predpokladom pre možnosť aplikácie ust. je existencia práva, ktorému súd svojim rozhodnutím (ne)poskytuje právnu ochranu. V tomto smere však okresný súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal námietkou žalovaného o neplatnosti žalovaných zmlúv, od ktorých žalobca v skutkovej i právnej rovine odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1.386,01 Eur. Predmetnú námietku žalovaný v rámci obrany v prvostupňovom konaní opakovane vzniesol v rovine neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvných dojednaní (napr. na č.l. 202 spisu). Skutočnosť, že okresný súd sa touto obranou žalovaného nezaoberal, sa premietla v konečnom dôsledku i do nedostatočných a tým nepreskúmateľných dôvodov napadnutého rozsudku v rovine nesúladu s ust. , čím došlo k odňatiu práva účastníka na konanie pred súdom a takú vadu prvostupňového konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým došlo k naplneniu ust. , podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Na také vady prvostupňového konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd ex offo.

Súčasne, ak okresný súd nevyhodnotil, či je daný platný právny - zmluvný základ žalovanej pohľadávky a nezaoberal sa v skutkovej rovine ani jej výškou, t.j. rozsahom tvrdeného práva, bola aplikácia a interpretácia ust. na zistený skutkový stav veci predčasná; predčasné a tým nesprávne boli závery vedúce k rozhodnutiu, ktorým okresný súd neposkytol právnu ochranu žalobcovmu nároku v žalovanom rozsahu tvrdenej pohľadávky 1.386,01 Eur s príslušenstvom. Tým došlo k naplneniu i ust. , podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Z vyššie uvedeného a za aplikácie i ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o zaplatenie sumy 1.386,01 Eur s príslušenstvom zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní okresný súd vec v zrušenej časti opätovne prejedná a vykoná dokazovanie. Bude sa zaoberať tiež obranou žalovaného v rovine vyhodnotenia platnosti zmlúv, od ktorých žalobca odvodzuje právo na zaplatenie žalovanej sumy 1.386,01 Eur. Len pri konštatovaní ich platnosti, existencie skutkového a právneho (zmluvného) základu uplatneného peňažného nároku, sa bude okresný súd zaoberať jeho oprávneným rozsahom. V tomto smere odvolací súd vyjadruje svoj predbežný názor, že z doteraz vykonaného dokazovania, dôvodnosť žalovanej sumy 1.386,01 Eur nepochybne nevyplýva. Prehľady platieb (mesačného zúčtovania) na č.l. 8-11, č.l. 16-17 spisu sú nezrozumiteľné, obsahujú v položke typ pojmy, ktoré sa nenachádzajú v stanovách nákupného systému a ani v spojení s vysvetlením žalobcu na č.l. 83-84, č.l. 143-150 spisu, vzhľadom na spochybnenie obranou žalovaného, nedávajú jasný, zrozumiteľný, hodnoverný a nepochybný základ pre zistenie existencie a rozsahu dlhu žalovaného a jeho tvrdeného omeškania. Znalecký posudok na č.l. 232-237 spisu obsahuje i právne hodnotenie a hodnotiace závery, ktoré patria len súdu. Z posudku naopak nie je možné zistiť a súdom prehodnotiť, z akých konkrétnych podkladov a akým spôsobom (metódou zisťovania) okrem konzultácie so žalobcom, bolo pri závere o dlhu žalovaného, vo výške celkom 2.106,37 Eur, vychádzané. Pochybnosť vyvoláva i záver znalkyne „o povinnosti uhradiť žalobcovi zo skutočnej dlžnej sumy 63.456,50 Sk (2.106,37 Eur) výslednú sumu 43.755,- Sk, t.j. 1.452,40 Eur bez započítania úroku z omeškania", ak z vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho dôvodov vyplýva, že žalobca nepreukázal oprávnenosť jeho nároku v časti o zaplatenie 2.000,- Sk, t.j. 66,39 Eur, ktorú sumu znalkyňa zahrnula do konštatovanej dlžnej sumy 1.452,40 Eur. K prípadnému zisteniu výšky tvrdeného dlhu je potrebné sprehľadniť celý priebeh zmluvného vzťahu, od jeho počiatku, so zohľadnením žalobcom účtovaných splátok kúpnej ceny, obchodnej marže, poplatkov a platieb žalovaného, ich započítania k pohľadávke žalobcu, s časovými i vecnými údajmi a s uvedením konkrétneho zmluvného dojednania (či právnej úpravy), na základe ktorého bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyúčtovaná a tiež s odkazom na konkrétne účastníkmi doložené listinné dôkazy v spise. Len v prípade záveru o existencii žalovanej pohľadávky žalobcu, jej preukázanej výšky, okresný súd prípadne zváži aplikáciu ust. , opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

K prípadnej aplikácie ust. však odvolací súd i vo všeobecnej rovine uvádza, že súd môže k odopretiu právnej (súdnej) ochrany pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. primárne predpokladá odbornú spôsobilosť podnikateľa a dobrú profesionálnu úroveň znalostí, s ktorými vstupuje v rámci svojho podnikania do obchodných záväzkových vzťahov. Podnikateľ (obchodník) predovšetkým nesie plné podnikateľské riziko, nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok. Nesmie ale ani zneužívať svoje práva a prekročiť hranice, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku. „Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov" (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 18. júna 2009). Opodstatnenosť postupu súdu v zmysle je potrebné zvážiť za prihliadania k celému priebehu obchodného záväzkového vzťahu, len ak bola konštatovaná jeho existencia a to výnimočne, pri vychádzaní z preukázaného skutkového stavu, okolností toho-ktorého konkrétneho posudzovaného prípadu.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.