Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/47/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. B., BSBA, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., 2. D. G. D., G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 16549/32, 810 08 Bratislava, za účasti: Slovenský tenisový zväz, so sídlom Príkopova 3255/6, 831 03 Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2024/7306:1-A1820 zo dňa 18.01.2024, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Dňa 29.06.2023 podali žalobcovia Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) podnet na začatie konania vo veci správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť Slovenský tenisový zväz (ďalej len „STZ“) porušením povinnosti vyplývajúcej z o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože stanovy STZ neboli v súlade s až 23 . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, odbor ekonomických činností v športe (ďalej len „prvostupňový orgán“) začal správne konanie, o čom upovedomil STZ ako účastníka konania a žalobcov. V rámci správneho konania vychádzal prvostupňový orgán z vyjadrení STZ, žalobcov a zo správy hlavnej kontrolórky športu, ktorá skonštatovala, že stanovy STZ sú v súlade s až 23 . Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 2023/11650:22-E1320 zo dňa 31.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že konaním STZ nedošlo k spáchaniu správneho deliktu podľa . Žalobcovia podali voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2024/7306:1-A1820 zo dňa 18.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového orgánu, nestotožnil sa s dôvodmi rozkladu, ktoré boli totožné s dôvodmi uvedenými v podnete. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí riadne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, žalovaný neidentifikoval také vady, na základe ktorých by bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu možno vnímať ako nezákonné, a to či už z hľadiska hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho.

II. Žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

2. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 19.03.2024, doručenou správnemu súdu dňa 20.03.2024, domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadali, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia namietali nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa námietkami žalobcov v rozkladovom konaní vôbec nezaoberal, obmedzil sa výlučne iba na stotožnenie sa s právnym názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Podstata argumentácie žalobcov spočívala v poukazovaní na nesúlad aktuálnych stanov STZ so zákonom, a to s , , a . Žalobcovia ďalej namietali porušenie zásady materiálnej pravdy, pretože správne orgány takmer výlučne odôvodnili svoje rozhodnutie vyjadrením hlavnej kontrolórky športu, pričom uvedené premietli do nepresvedčivých a extrémne stručných odôvodnení rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2024 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie považoval za dostatočne odôvodnené. Predmetom celého správneho konania bolo posúdenie toho, či sú stanovy STZ v súlade so . Stanovy po ich schválení skúma na základe oznámenia hlavný kontrolór športu vykonaním odbornej kontroly, ktorá v tomto prípade začala dňa 03.05.2023 pod sp. zn. HKŠ-2023/22. Kontrola bola ukončená s konštatovaním, že stanovy STZ spĺňajú zákonné podmienky a sú v súlade so . Prvostupňové rozhodnutie a súvisiaci spisový materiál dôkladne preskúmala osobitná rozkladová komisia, ako aj samotný žalovaný, ktorý v odôvodnení uviedol, že dôvody podaného rozkladu sú totožné s dôvodmi podnetu na začatie správneho konania, s ktorými sa prvostupňový orgán vysporiadal už v prvostupňovom rozhodnutí.

5. STZ vo vyjadrení zo dňa 31.05.2024 navrhol žalobu zamietnuť, pretože žaloba neobstojí a poukázal na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhajú odstránenia údajného porušenia svojich práv, do ktorých malo byť zasiahnuté napadnutými rozhodnutiami, avšak STZ je toho názoru, že postupom orgánov verejnej správy v predmetnej veci nedošlo k zásahu do práv ani do právom chránených záujmov žalobcov. Administratívne konanie vo veci šetrenia správneho deliktu a vyvodenia zodpovednosti voči páchateľovi nie je návrhovým konaním ani kontradiktórnym konaním, ale sa riadi vyšetrovacím princípom. Účastníkom tohto druhu administratívneho konania nie je osoba, ktorá podala podnet na šetrenie, i keď so žalobcami prvostupňový orgán aj žalovaný mylne komunikovali ako s účastníkmi konania. Žalobcovia nedisponovali ani oprávnením napadnúť prvostupňové rozhodnutie rozkladom. Rovnako nebol dôvod, aby správne orgány žalobcom doručovali rozhodnutie vo veci samej, maximálne ich mohli informovať o spôsobe vybavenia podnetu. STZ taktiež poukázal na ďalšie pochybenie, kedy orgány verejnej správy po prešetrení veci, keď dospeli k záveru, že k spáchaniu deliktu nedošlo, mali konanie zastaviť. Výsledkom administratívneho konania vo veci správnych deliktov má byť buď (i) konštatovanie správneho deliktu a uloženie trestu alebo (ii) zastavenie konania. Pokiaľ ide o samotný obsah napadnutého rozhodnutia, konajúce orgány nijako nepochybili, správne posúdili namietaný obsah stanov STZ a správne uzavreli, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu.

III. Právne posúdenie správnym súdom

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

10. Podľa , národný športový zväz sa dopustí správneho deliktu, ak nesplní povinnosť podľa .

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania podľa až 97.

12. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch /alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

13. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

14. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj aktívna procesná legitimácia žalobcov na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

15. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

16. Vo všeobecnosti vymedzuje účel podania správnej žaloby v , pričom tento prioritne smeruje k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa v prejednávanej veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv, táto prislúcha iba fyzickým a právnickým osobám tvrdiacim, že na nich boli ukrátené ako účastníci administratívneho konania.

17. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie všeobecnej správnej žaloby zákon vymedzuje v dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobcovia tieto podmienky nespĺňajú.

18. Znakom účastníka konania o správnom delikte právnických osôb, alebo fyzickej osoby -podnikateľa, je jeho hmotnoprávny pomer k veci, ktorá je predmetom tohto konania. Podstatnou skutočnosťou, ktorú je teda nutné v takomto konaní posúdiť je, či konkrétna osoba bude rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, to znamená či rozhodnutie správneho orgánu zasiahne do jej hmotnoprávneho postavenia, alebo či toto postavenie bude vydaním rozhodnutia zmenené.

19. Predmetom konania podľa a nasl. je uloženie sankcie za porušenie právnej povinnosti subjektu (národnému športovému zväzu), ktorý sa porušenia právnej povinnosti dopustil. Ide o administratívne konanie, výsledkom ktorého je uloženie sankcie, ak správny orgán zistí, že došlo k porušeniu príslušných právnych predpisov ako dôsledok administratívnoprávnej zodpovednosti subjektu za správny delikt. Konanie o správnom delikte podľa a nasl. nie je

návrhovým konaním. V administratívnom konaní sa tak rozhodovalo len o právach, resp. povinnostiach STZ a žiadnym spôsobom sa v tomto konaní nedeklaruje, nekonštituuje, nemení ani neruší žiadne právo alebo povinnosť žalobcov. Žalobcovia podali žalovanému len podnet na to, aby konal z úradnej moci. Možnosť podať podnet na začatie správneho konania nezakladá automaticky účastníctvo žalobcov v tomto správnom konaní. Nadväzujúce postupy žalovaného vyvolané prijatím podnetu a začatím správneho konania voči STZ boli vo svojej podstate mimo subjektívnej sféry žalobcov a neboli spôsobilé nijakým spôsobom zasiahnuť do ich subjektívnych práv a povinností. Prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo vyslovené, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu STZ, nezasiahli do hmotnoprávneho postavenia žalobcov a toto postavenie nebolo týmito rozhodnutiami nijako zmenené. Z uvedených dôvodov nemali žalobcovia v správnom konaní vedenom síce na základe ich podnetu, avšak v ktorom sa rozhodovalo výlučne o spáchaní správneho deliktu STZ, vystupovať ako účastníci konania. Ak žalovaný konal so žalobcami ako účastníkmi správneho konania, konal nad rámec svojich zákonných povinností.

20. V správnom súdnictve je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník správneho konania bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (, ). Predmetom súdneho prieskumu na návrh žalobcu nemôže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, že osoba, iná ako žalobca, nespáchala správny delikt. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodované o právach alebo právom chránených záujmoch žalobcov a žalobcovia neboli napadnutým rozhodnutím na svojich právach nijako ukrátení. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy.

21. upravuje situáciu, keď všeobecná správna žaloba nemusí smerovať k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení zákonodarca priznáva možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj iným subjektom, ako sú účastníci administratívneho konania, avšak okruh týchto osôb zároveň striktne ohraničuje na osobu prokurátora a na subjekty, ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného úkonu výslovne oprávnené osobitným zákonom. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nešlo.

22. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a podanú žalobu odmietne.

23. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na žalobu odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal.

24. Žalobcovia v podanej žalobe zároveň navrhli správnemu súdu, aby prerušil súdne konanie podľa , a to až do právoplatného rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku – podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý podali žalobcovia. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd žalobu odmietol, rozhodovanie o prerušení súdneho konania považoval za bezpredmetné.

25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na , tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne správny súd nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu .

26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).