Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-70Csp-191-2022.pdf
PDF · 109.9 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-70Csp/191/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom C. XX, D., o zaplatenie 300,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 14.8.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 18.7.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 300,- € spolu s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 300,- € od 14.8.2019 do zaplatenia a nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 12,- €, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky E. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- €. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj všeobecními podmínkami poskytnutí úvěru (ďalej tiež len „VPPÚ“) a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 9.7.2019 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 300,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85,- €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 563230 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 85,- €. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 6.8.2019. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl.19. VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- € za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- € za zaslané upomienky. V prílohe žalobca priložil 4 upomienky, ktoré boli zaslané 8.8.2019, 9.8.2019, 24.6.2022, 28.6.2022 žalovanému e-mailom v súlade so Smlouvou o úvěru ako VPPÚ. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého „Spotrebiteľ
dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie nároku dňa 1.6.2022, tento návrh je teda prípustný v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 písm. d) zákona 307/2016 Z. z. zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dňa 2.5.2022 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.
3. Výzvou zo dňa 22.7.2022 upomínací súd vyzval žalobcu, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor, t.j. istina 300,- €, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 300,- € od 14.8.2019 do zaplatenia a v časti trov konania. Podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 26.7.2022 žalobca oznámil, že s vydaním platobného rozkazu vo vyššie uvedenom rozsahu súhlasí. V súlade s § 8 zákona č. 306/2017 Z. z. platí, že vo zvyšnej časti žalobca vzal svoj návrh na vydanie platobného rozkazu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27. júla 2022 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovanému do vlastných rúk. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Na základe toho bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava V, výkon súdnictva z ktorého prešiel s účinnosťou od 1.6.2023 na Mestský súd Bratislava IV.
5. V následnom konaní sa súdu podarilo žalovanému doručiť žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal v konaní nečinný.
6. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to zmluva o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX zo dňa 9.7.2019, Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru platné od 18.5.2018, výzva na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 1.6.2024, upomienky zo dňa 8.8.2019, 9.8.2019, 24.6.2022 a 28.6.2022 a výňatok z výpisu z účtu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Zo zmluvy o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX vyplýva, že ju mal uzavrieť žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom mala byť oboma účastníkmi zmluvy podpísaná dňa 9.7.2019 o 10:30 elektronicky. Zmluva mala byť uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov. Pri identifikácií žalovaného bolo uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Istina úveru predstavovala 300,- €, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie (odmena) bol 85,- €. Deň splatnosti úveru bol určený na 6.8.2019, pričom doba
trvania spotrebiteľského úveru predstavovala 28 dní. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, dosahovala 385,- €, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 2 483,94 %. Podľa článku II ods. 2 veta druhá okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky podmienky tejto zmluvy sa považujú za oboma stranami odsúhlasené.
9. Z upomienok zo dňa 8.8.2019, 9.8.2019, 24.6.2022 a 28.6.2022 vyplýva, že žalobca ich mal zaslať žalovanému e-mailom na adresu A. a vyzývať ho nimi na úhradu dlhu.
10. Z výzvy na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 1.6.2022 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného bez zbytočného odkladu na uhradenie dlžnej sumy 667,34 €. Výzva mala byť žalovanému odoslaná e- mailom na adresu A..
11. Z výňatku z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca odoslal dňa 9.7.2019 sumu 300,- € na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
12. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
22. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
23. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.
26. Podľa § 8 zákona práva č. 266/2005 Z. z. spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi
27. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
31. Ako už bolo uvedené, v priebehu upomínacieho konania došlo podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zo zákona k čiastočnému zastaveniu konania. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 300,- €, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 300,- € od 14.8.2019 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, zaoberal sa súd predovšetkým otázkami svojej právomoci a rozhodného práva, ktoré je na vec potrebné aplikovať. Dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná, a to podľa článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Je totiž nepochybné, že hoci žalobca sídli v Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ bydlisko, nakoľko žalobca ponúka spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej lokalizovanej stránky E..
33. Pokiaľ ide o rozhodné právo, z rovnakého dôvodu, nakoľko žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), je rozhodným právnym poriadkom právny poriadok Slovenskej
republiky. Hoci v zmluve je uvedené, že je uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov, teda podľa českého právneho poriadku, toto zmluvné ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve nezodpovedá požiadavkám podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, v zmysle ktorého voľba iného právneho poriadku musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Priemerný spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym poriadkom Českej republiky, ani následkom, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ by zmluva ako celok bola platná, na toto ustanovenie by bolo potrebné nahliadať ako na neplatné pre rozpor s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rím I, keďže nejde o výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky. Z tohto dôvodu súd otázku platnosti zmluvy skúmal podľa práva Slovenskej republiky. Súd dodáva, že ako bude uvedené ďalej, účastníci zmluvy o úvere platne zmluvu neuzavreli. Právny režim bezdôvodného obohatenia, pod ktorý spadá nárok na vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu, sa spravuje slovenským právnym poriadok s poukazom na článok 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. v tomto prípade právny poriadok Slovenskej republiky.
34. Ako už súd naznačil, po ustálení existencie svojej právomoci a zodpovedaní otázky rozhodného práva, sa zaoberal platnosťou v konaní predloženej zmluvy. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu, resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.: 3 Cdo 73/2009).
35. Žalobca priložil k žalobe ako listinný dôkaz zmluvu o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX zo dňa 9.7.2019, v ktorej síce bol označený svojimi osobnými údajmi žalovaný ako dlžník, ale z ktorej nie je zrejmé (a nevyplýva to ani zo žiadneho iného žalobcom predloženého dôkazu), či s ňou žalovaný prejavil súhlas. Zmluva o úvere mala byť podľa toho, čo je v nej samotnej uvedené, elektronický dokument podpísaný elektronickými podpismi oboch jej účastníkov. O tom, že táto zmluva bola skutočne podpísaná jej účastníkmi, žalobca žiaden dôkaz neprodukoval, nie je vôbec zrejmé, akým technickým postupom malo k podpisu zmluvy dôjsť. Samotná poznámka „-podepsané elektronicky-“ na zmluve takýmto dôkazom nie je. Nemožno prezumovať, že bežný občan disponuje zaručeným elektronickým podpisom, a aj keby ním disponoval, že ho na uzavretie tejto zmluvy použil. Navyše žalobca nepreukázal ani to, či on sám zmluvu zaručeným elektronickým podpisom podpísal. Súd zdôrazňuje, že hoci v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom uzavretie zmluvy elektronickými prostriedkami na diaľku jej podpísanie zaručeným elektronickým podpisom, bol to samotný žalobca, ktorý ako spôsob uzavretie zmluvy medzi zmluvnými stranami zvolil elektronický podpis. Súčasne nakoľko uzavretie úverovej zmluvy na diaľku by predstavovalo poskytnutie finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z., bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dostal jasný a zrozumiteľný súhlas spotrebiteľa na použitie takejto ponuky finančných služieb podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. Bez preukázania tejto skutočnosti by súd musel zmluvu, ak by bola uzatvorená, pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) považovať za neplatnú.
36. Hoci na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že predložená zmluva o úvere medzi stranami sporu uzavretá nebola, ani v prípade, že by tento právny úkon bol zachytený na stranami riadne podpísanom elektronickom dokumente a úver by bol v súlade článkom II ods. 2 veta druhá zmluvy odfinancovaný, nebolo by možné zmluvu o úvere považovať za platný právny úkon. Predmetná zmluva by predstavovala spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nejde v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko takýmto úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (v tomto prípade bola splatnosť 28 dní). Ide o tzv. úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom a ktorý je poskytovaný inými veriteľmi spotrebiteľom v zmysle § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca nedisponuje povolením podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. udeleným Národnou bankou Slovenska, ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Národná banka Slovenska na túto skutočnosť aj upozornila oznámením zverejneným dňa 14.8.2018. Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. pritom obsahuje výslovný
zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. V dôsledku toho by bolo na predloženú zmluvu o úvere (ak by platne vznikla) potrebné nahliadať ako na neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
37. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, má žalobca voči žalovanému iba nárok podľa § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie toho, čo žalovaný podľa zmluvy dostal, teda na vrátenie tzv. istiny úveru vo výške 300,- € ako bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil a preukázal (výňatkom z výpisu z účtu) odfinancovanie istiny úveru na účet, ktorý bol uvedený v zmluve. Žalovaný túto skutočnosť, teda že mu bola žalobcom v bezhotovostnej forma poukázaná suma 300,- € nepoprel, súd ju preto považoval za nespornú (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaný sa v konaní ani nebránil tým, že by prijatú sumu celkom alebo sčasti žalobcovi vrátil, v tomto smere bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti istiny vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 300,- €.
38. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu žalobcovi riadne a včas neuhradil, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Hoci zmluva o úvere medzi stranami platne nevznikla, žalovaný bol už v zmluvnom dokumente fakticky vyzvaný na vrátenie poskytnutej sumy do 6.8.2019, čo bol deň splatnosti úveru. Na povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutú istinu nemení nič ani neplatnosť zmluvy o úvere. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 14.8.2019, teda od neskoršieho dátumu. Ku dňu začiatku omeškania označeného žalobcom predstavovala základnú úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako sa ich domáhal, teda z dlžnej istiny 300,- € vo výške platnej v čase vzniku omeškania 5 % ročne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) odo dňa 14.8.2019 do zaplatenia.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.