Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/150/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka – G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, B. B. J., t.č. A. X, F., a otec – C. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., t.č. K. L. E. X, F., právne zastúpený: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom Štefánikova 15, Nitra, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -27 zo dňa 04. septembra 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v nedeľu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie a prevzatie. Výrokom II. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a výrokom III. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil (ďalej len „“) a , , , , (ďalej len „“). Vecne tým, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy jeho styku s maloletým, a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom riadne pripraviť a v určenom čase odovzdať maloletého otcovi v mieste bydliska maloletého a otec je povinný maloletého riadne a včas matke vrátiť v mieste bydliska maloletého.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z doteraz zistených skutočností je zrejmé, že rodičia sa nevedia na pravidelných kontaktoch otca s maloletým dohodnúť, resp. ich názory na rozsah a priebeh styku otca s maloletým sa rozchádzajú, kvôli čomu vznikajú medzi nimi konfliktné situácie. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania v smere úpravy styku, pričom takto nastavený styk bude zárukou, že vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletým sa začnú rozvíjať po tom, čo bol styk na dlhšie obdobie prerušený. Súd prvej inštancie nevyhovel úplne návrhu otca ohľadom rozsahu styku s maloletým, nakoľko mal za to, že styk tak, ako je nastavený vo výroku rozhodnutia, zabezpečí lepšie najlepší záujem maloletého ako rozsah styku navrhnutý otcom.

Z vyjadrení účastníkov konania rezonujú zlé vzťahy medzi rodičmi, ich nekonštruktívna komunikácia a nepriateľské nastavenie. Maloletý túto atmosféru vníma a aktuálne verbálne odmieta kontakt so svojim otcom, pričom tomuto vytýka jeho správanie z minulosti. Zároveň ale nepripúšťa, že by otec toto svoje správanie mohol zmeniť a nemá žiadne pozitívne zážitky so svojim otcom z minulosti. Zo strany matky neboli v jej vyjadrení k návrhu uvádzané také skutočnosti, ktoré by bránili dočasnej úprave styku otca s maloletým. Matka namietala hlavne predčasné vracanie syna zo styku zo strany otca v minulosti, nevytváranie si pozitívnych citových väzieb medzi otcom a maloletým a zlú komunikáciu medzi otcom a maloletým. Podľa prvoinštančného súdu pokiaľ bude styk upravený trikrát do týždňa v rozsahu troch hodín, takýto rozsah zvládne maloletý bez toho, že by tým bol ohrozený jeho zdravý duševný aj telesný vývoj. Počas tejto doby otec bude mať možnosť nadviazať s maloletým prerušený kontakt, maloletému sa venovať bez toho, aby sa musel venovať aj inej činnosti. Otec má k dispozícii vyjadrenie maloletého pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, z ktorého má možnosť zistiť, prečo maloletý vníma stretnutia s otcom negatívne a čo od svojho otca očakáva. Súd prvej inštancie mal za to, že nastavenie maloletého tak, ako je v súčasnej dobe, vyplýva práve zo vzťahu jeho rodičov, ich konfliktného nastavenia, kedy sa maloletý dostal do situácie, v ktorej si musí voliť medzi svojimi rodičmi preferenciou jedného z nich. Je logické, že si vybral svoju matku, s ktorou žije od narodenia v spoločnej domácnosti, ktorá zabezpečuje jeho každodenné potreby, a to vrátane emocionálnych a z uvedených dôvodov sú citové väzby maloletého ku svojej matke podstatne silnejšie ako ku svojmu otcovi, s ktorým nikdy nežil v spoločnej domácnosti. Tieto stabilné citové väzby maloletého voči svojej matke sú podľa pocitov dieťaťa ohrozené práve konaním otca smerujúcemu voči jeho matke, ktoré je aj z pohľadu maloletého nevhodné, zraňujúce. Pokiaľ bude otec pokračovať v správaní, ktoré opisovala nielen matka, ale aj samotný maloletý, jeho vzťah s maloletým sa môže výrazne zhoršiť a následná náprava bude oveľa ťažšia a bude trvať podstatne dlhšie. Takto nastaveným stykom bude mať otec možnosť podieľať sa na zabezpečovaní výchovy maloletého v dostatočnom rozsahu, bude mať umožnený taký priestor, aby sa mohol maloletému naplno venovať a zároveň styk v takomto rozsahu zvládne aj maloletý. Dočasnou úpravou styku sa zároveň zabráni aj vzniku konfliktných situácií medzi rodičmi, kedy zlyháva konštruktívna komunikácia a následne prišlo k dlhodobému odlúčeniu bez kontaktu otca s maloletým. Čo sa týka rozporných tvrdení účastníkov konania ohľadom predchádzajúcej starostlivosti otca o maloletého, tak tieto skutočnosti budú predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej, kde bude následne, v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, nastavený styk otca s maloletým tak, aby tento zabezpečil harmonický vývoj maloletého po psychickej stránke. Nakoľko sa osvedčila potreba okamžitého zásahu súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd neodkladným opatrením styk otca s maloletým upravil.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ust. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. 5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietala, že súd prvej inštancie považoval za dôvodné iba tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ona sa k úprave styku otca s maloletým vyjadrila pred nariadením neodkladného oparenia. Vo svojom vyjadrení k návrhu otca uviedla logickú a relevantnú argumentáciu z pohľadu matky, ktorá je s maloletým 24 hodín denne, celý deň sa o neho osobne stará, rozpráva sa s ním, pozná jeho pocity, vnímanie, obavy, radosti i starosti. Súd prvej inštancie vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia dôvodiac preukázanou dôvodnosťou potreby neodkladne upraviť pomery vo vzťahu k maloletému zo strany otca, a to aj napriek tomu, že nemal v konaní preukázané, že by maloletý bol v predchádzajúcom období v kontakte s otcom. Súdom určený rozsah úpravy styku bude negatívne pôsobiť na emócie maloletého. Maloletý bude vystavený obrovskej stresovej záťaži, pretože dlhodobo odmieta stretávať sa s otcom. Negatívne vnemy, ktoré zažil zo strany otca v minulosti, v ňom zanechali stopy. Matka vyslovila obavu, že v prípade ak sa bude musieť maloletý podrobiť neodkladného opatreniu, bude konať skratovo a v nepozorovanej chvíli ujde (možno i počas styku s otcom). Súd prvej inštancie nezohľadnil potreby a záujmy maloletého. Podľa matky by minimálne zo začiatku mala byť prítomná pri stretnutiach maloletého s otcom, aby mal maloletý pocit istoty a bezpečia, keď tak veľmi odmieta styk s otcom. Napadnuté uznesenie je aj s ohľadom na vytýčený termín pojednávania (začiatok októbra 2023) zmätočné. Kolízny opatrovník z príslušného Úradu práce, sociálny veci a rodiny mohol prípad riešiť návrhom na výchovné opatrenie za ingerencie inštitúcie, ktorá by viedla rozhovory s rodičmi a s maloletým. Matka nepopiera, že aj otec má právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, a práve v takomto obsahu by úpravu styku otca s maloletým akceptovala a vedela by s otcom dospieť aj k rodičovskej dohode. Avšak v žiadnom prípade nemôže styk otca s maloletým prebiehať tak, že otec si maloletého vyzdvihne u matky a po polhodine ho matke vráti s

tým, že má neodkladné pracovné povinnosti, čo sa v ich prípade neraz udialo. Toto hľadisko súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Otec sa musí snažiť vytvoriť si s maloletým pozitívny vzťah, ktorý bude zo strany maloletého vnímaný tak, že sa na otca teší a chce s ním tráviť čas. Otec sa svojím správaním voči matke v prítomnosti maloletého pričinil o to, že maloletý nechce k otcovi chodiť a odmieta s ním kontakt, napriek tomu, že sa mu snaží všemožne vysvetliť, že otec to tak zle nemyslel, že ho má rád a určite mu s otcom bude dobre. Matka v ďalšom nesúhlasila s tvrdením otca, že by na maloletého negatívne vplývala. Správanie otca spôsobilo, že maloletý pociťuje k otcovi silnú averziu. Keď sa ho pýta, prečo nechce ísť k otcovi, uvádza, že otec sa ho stále pýta, čo matka robí, kde je a kam chodí, čo maloletý vníma veľmi negatívne. Maloletý sa vyjadril, že počas styku s otcom sa mu otec nevenuje, pričom je stále na mobilnom telefóne. Dokonca sa maloletý vyjadril, že pokiaľ bude musieť ísť k otcovi, ujde. Raz sa aj stalo, že po verbálnom útoku otca na matku spojenom aj s fyzickým atakom (rok 2021), maloletý sa z miesta incidentu rozbehol preč a snažil sa utiecť. Ani toto hľadisko nevzal súd prvej inštancie do úvahy pri nariadení neodkladného opatrenia. Matka ďalej uviedla, že sa vždy snažila s otcom dieťaťa komunikovať v prospech maloletého. Posielala mu fotografie, čo maloletý robí a kde sa nachádza. Otec však reagoval podráždene, až ju napokon verbálne alebo v textovej elektronickej komunikácii začal urážať. Snažila sa maloletého na styk s otcom pripraviť, aj ho pozitívne k stretnutiu s otcom motivovať a zároveň sa snažila komunikovať s otcom tak, aby sa ich vzťah ustálil, popr. zlepšil, avšak kvôli negatívnemu prístupu otca neúspešne. Pokiaľ otec nezlepší komunikáciu s maloletým, nevyvinie maximálne úsilie k tomu, aby ho maloletý vnímal pozitívne, tak akákoľvek súdna ingerencia úpravy styku bude mimoriadne ťažko realizovateľná bez toho, aby to nemalo negatívny psychický dopad na maloletého. Maloletý u otca nikdy neprespal. Nemali doteraz žiadnu spoločnú dovolenku, nestaral sa osobne o maloletého, keď bol chorý. Podľa matky úprava styku otca s maloletým nemá byť len výkonom práva otca, ale aj výkonom jeho povinností voči dieťaťu.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že pol roka nemal možnosť realizovať styk s maloletým, pretože mu matka v styku bráni. Opakovane sa pokúšal matku všemožne primäť k tomu, aby mu styk umožnila, dokonca i prostredníctvom mediácie, ktorú sprostredkoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka však odkázala, že je bezpredmetná. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie snažil priviesť rodičov k dohode v rámci informačného stretnutia na súde. Matka odkázala, že má rozhodnúť súd. Matka nariadené neodkladné opatrenie nedodržuje. Opakovane si prišiel maloletého prevziať, pričom matka mu ho vyslovene odmietla dať, čo dostatočne odôvodňuje neodkladnú potrebu vo veci. Manipulácia maloletého matkou je spôsob, akým matka dosiahla stav, že ho maloletý odmieta. Matka maloletému zámerne podsúva lživé tvrdenia o ňom a o jeho starostlivosti o maloletého. Vyvoláva v ňom nenávisť voči jeho osobe a strach, čo sú najlepšie prostriedky pre manipuláciu dieťaťa v jeho veku. Za dlhé mesiace, čo s ním maloletý nemal žiaden kontakt, sa jej to prirodzene darí dosiahnuť. Najlepším dôkazom tejto manipulácie je vykonaný výsluch maloletého pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde maloletý ponúkol čiernobiely obraz otca, ktorý už na prvý pohľad nemá nič spoločné s realitou. Je potrebné, aby sa súd podrobne a s maximálnou mierou percepcie s týmto výsluchom maloletého oboznámil a aby vyhodnotil napríklad nasledovné absurdné konštrukcie, ktoré maloletý uviedol: a) o stretnutie s otcom nemá žiaden záujem, otca už nechce vidieť ani ho nechce počuť, b) sa mu nepáči pani učiteľka, podľa neho ju podplatil jeho otec, aby na neho stále kričala a bola na neho zlá, c) na kúpalisku, keď bol s otcom, bol aj otcov kamarát, ktorý sa volá M. a ten mu stále vravel, že nájde veľkú palicu a strčí ju maloletému do zadku, d) na otázku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či si spomína na nejaký pekný zážitok spojený s otcom, chvíľu premýšľal a napokon uviedol, že nie, e) otec staršiemu synovi dá a kúpi všetko, čo chce, no jemu nič. Sprievodným znakom manipulácie je podľa otca taktiež správanie maloletého pri výsluchu, konkrétne rozpačitosť, nervozita a negativita. Otec poprel vyjadrenia maloletého uvedené pri výsluchu. Nie je pravdou, že by maloletému nič nekúpil. Maloletý má s ním mnoho pekných zážitkov, veď sa o neho dennodenne staral, keď bola matka v práci. Otec ďalej uviedol, že prítomnosť matky pri styku nie je potrebná, maloletý má sedem rokov a až do obmedzenia styku zo strany matky mal s otcom vytvorený normálny vzťah. Maloletý ho neodmietal. Ďalším dôvodom, pre ktorý je prítomnosť matky pri styku nevhodná, sú napäté vzťahy rodičov. Dôvodom je najmä všadeprítomný partner matky, ktorý je dokonca prítomný pri (ne)odovzdávaní maloletého podľa neodkladného opatrenia. Prípadná prítomnosť matky by nikdy neviedla k naplneniu spoločne stráveného času či k zážitkom s maloletým, naopak, stimulovala by rodičovské konflikty, ktorých by bol maloletý zbytočne svedkom. Rozsah styku, ktorý súd prvej inštancie určil len na pár hodín, je pre maloletého dostatočnou zárukou toho, že sa vráti matke. Súčasne krátky, ale intenzívny styk trikrát do týždňa, mu umožní obnoviť vzťahy s maloletým, ktoré matka vyvolávaním strachu a nenávisti voči nemu narušila. K obnove vzťahu však nemôže dôjsť, ak

matka neprestane maloletého manipulovať vyvolávaním strachu či nenávisti a zavádzaním maloletého nepravdami o otcovi a jeho rodine. Maloletý totiž v dôsledku konania matky neodmieta len otca, ale rovno celú otcovu rodinu vrátane svojho brata, s ktorým mal výborný vzťah. Toto je najlepší dôkaz manipulácie. Ak by totiž všetky obvinenia matky a sprostredkovane aj maloletého boli pravdivé, tak by maloletý odmietal iba otca a nie svojho brata. Otec súhlasil s tvrdením matky, že si má vytvoriť „pozitívny vzťah“ k maloletému. Nato však potrebuje mať k maloletému umožnený prístup a dostatočný rozsah styku, ktorý mu matka upiera. Je na matke, aby maloletého k styku riadne pripravila, čo znamená, že ho nebude proti otcovi manipulovať.

7. Vyjadrenie k odvolaniu podal tiež kolízny opatrovník, ktorý vzhľadom na pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi a absentujúci styk otca s maloletým navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( , ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v nedeľu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého včas a riadne odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia .

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa , súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

16. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi otca maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

17. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Súd prvej inštancie túto rozhodujúcu, prvoradú zásadu zohľadnil a správne vyhodnotil.

18. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

19. Je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej a je prípustné aj počas konania vo veci. Neodkladné opatrenie neprejudikuje právo účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie stráca, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove, styku atď., ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude vo veci samej rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

20. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa článku 5 ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Matka maloletého uviedla, že súd prvej inštancie vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia dôvodiac preukázanou dôvodnosťou potreby neodkladne upraviť pomery vo vzťahu k maloletému zo strany otca, a to aj napriek tomu, že nemal v konaní preukázané, že by maloletý bol v predchádzajúcom období v kontakte s otcom. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní starostlivosti maloletému dieťaťu je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný

záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.

23. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti s upraveným stykom, že z doteraz zistených skutočností je zrejmé, že rodičia sa nevedia na pravidelných kontaktoch otca s maloletým dohodnúť, resp. ich názory na rozsah a priebeh styku otca s maloletým sa rozchádzajú, kvôli čomu vznikajú medzi nimi konfliktné situácie. Aj odvolací súd mal preto za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania v smere úpravy styku. V záujme zdravého vývinu maloletého je nevyhnutné zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jeho živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletým spolu v pravidelnom kontakte. Uvedené napokon nepoprela ani samotná matka. Matka tiež namietala, že maloletý bude vystavený obrovskej stresovej záťaži, pretože dlhodobo odmieta stretávať sa s otcom. Ako vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov, styk medzi maloletým a otcom v minulosti prebiehal, avšak podľa tvrdenia matky vzhľadom na správanie sa otca, tento začal svojho otca odmietať. Aj samotný maloletý sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že práve pre správanie sa otca tohto odmieta, avšak napriek uvedenému je potrebné uviesť, že rezignovať a neupraviť styk otca s maloletým pokiaľ tento vôbec neprebieha, nie je spôsob ako vzťahy medzi otcom a maloletým rozvíjať a prehlbovať. Je nepochybné, že je to práve otec, ktorý má vyvinúť úsilie, aby napravil to, čo zanedbal a zároveň tak, aby maloletý nebol vystavený stresovej záťaži. Matka poukazovala na to, že minimálne zo začiatku by mala byť pri styku prítomná. Otec zasa tvrdí, že je to matka, ktorá dieťa manipuluje. S ohľadom na konfliktné vzťahy medzi otcom a matkou maloletého upraviť styk za prítomnosti matky, tiež s ohľadom na vek maloletého a na tú skutočnosť, že odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by tento mal prebiehať za prítomnosti matky, jej odvolacia námietka v tom, že minimálne zo začiatku mala by byť prítomná pri stretnutiach maloletého s otcom, pre pocit istoty a bezpečia, nie je dôvodná. Najmä s ohľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi by nebola prospešná pre naplnenie účelu styku otca s maloletým. 24. Rozsah styku, ktorý nariadil súd prvej inštancie umožní otcovi postupne budovať svoje vzťahy so synom a umožní mu podieľať sa na zabezpečení jeho výchovy. Napokon matka nepopiera, že aj otec má právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, a práve v takomto obsahu by úpravu styku otca s maloletým akceptovala a vedela by s otcom dospieť aj k rodičovskej dohode. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k tvrdeniam matky uvádzaným v jej vyjadrení, vzal do úvahy najlepší záujem dieťaťa, preto jej ďalšie odvolacie námietky nie sú dôvodné.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v záujme zabezpečenia zachovania a rozvíjania vzťahov maloletého s otcom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa a potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

27. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).