Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/7/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. XXX, zastúpený JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom v Kráľovskom Chlmci, Hlavná 796/69 proti odporcovi : Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Drieňová 24, IČO : 35 914 921, zastúpený JUDr. Petrom Pandym, advokátom v Kráľovskom Chlmci, Kossutha 99, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, IČO : 30807484, vo veci pobočky v Trebišove o náhradu škody z ublíženia na zdraví t a k t o

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu bolestného sumu 1.364,27 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 49.790,88 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov a štátu bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 30.01.2003, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.02.2003 (čl. 6) uplatnil voči právnemu predchodcovi odporcu- Železničná spoločnosť a.s. nárok na zaplatenie škody na bolestnom vo výške 1.140.000,-Sk a na zaplatenie škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.600.000,-Sk v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel na železnici v Č. V. dňa 11.10.2000. Škodu na bolestnom vyjadrenú počtom 380 bodov špecifikoval podľa vyhl. č. takto : poranenie ušnice- položka 54 - 10 bodov otras mozgu - položka 223c -110 bodov krvácanie do mozgu položka 226 - 260 bodov. Škoda na zdraví z titulu bolestného pri cene za bod 60,-Sk bola navrhovateľom určená na základnú sumu 22.800,-Sk. Navrhovateľ žiadal priznať 50 násobok základu vo výške 1.140.000,-Sk za mimoriadne prežité bolesti. Škodu na sťažení spoločenského uplatnenia vyjadrenú počtom 1.200 bodov navrhovateľ určil podľa vyhl. č. nasledovne : vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - položka 251 -1.200 bodov. Pri cene 60,-Sk za bod škoda vyjadrená ako sťaženie spoločenského uplatnenia bola navrhovateľom stanovená na základnú výšku 72.000,-Sk. Navrhovateľ žiadal opäť priznať 50 násobok základnej sumy z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že vo veku 50 rokov po úraze stratil úplne

doterajšiu kvalitu života. Došlo u neho k zmene osobnosti. Po úraze ostal invalidný. Nie je schopný sám sa o seba postarať. Nikoho nepozná, nevie sa orientovať v čase a priestore. Navrhovateľ výšku uplatnenej škody pri podaní návrhu nedoložil príslušným lekárskym posudkom. Jeho právny zástupca ozrejmil, že výšku škody stanovil navrhovateľ sám vychádzajúc z vyhlášky č. Keďže nemal vystavený lekársky posudok nepredložil ho ani zamestnávateľovi a poisťovni. Uznesením -14 zo dňa 02.04.2003 súd prerušil konanie vo veci náhrady škody - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia až do skončenia sporu vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou . V tomto konaní súd rozhodoval o nároku K. P. proti zamestnávateľovi o náhradu škody - straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti. Tu súd riešil ako predbežnú otázku, či udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa je pracovným úrazom. V tomto spore bol navrhovateľ úspešný. Rozsudkom -265 zo dňa 09.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -300 zo dňa 20.05.2010 bola Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s. zaviazaná vyplatiť navrhovateľovi ním uplatnenú škodu na strate na zárobku s odôvodnením, že zamestnávateľ zodpovedá za jej vznik podľa účinného v čase úrazu. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že úraz navrhovateľa zo dňa 11.10.2000 je úrazom pracovným, ktorý menovaný utrpel pri výkone povolania, keď iný pracovník vyhodil lopatu zo železničného vagóna a táto ho zasiahla do hlavy a spôsobila mu zranenie. Pri prvotnom ošetrení lekárka zistila u navrhovateľa tržnú ranu na hlave a poranenie ušnice. Poškodený nejavil známky nevoľnosti, preto nebol na röntgene hlavy. Až pri CT vyšetrení dňa 19.10.2000 bolo možné usúdiť, že u navrhovateľa došlo ku krvácaniu do mozgu, k vytvoreniu krvného výronu, ktorý zväčšil vnútrolebečný tlak postupne tak, že K.. P. dňa 19.10.2000 odpadol po zlyhaní pohybového centra. Bol hospitalizovaný na Neurochirurgickej klinike NsP Košice, kde sa podrobil operácii. Následne bol preložený na neurologické oddelenie NsP Trebišov a na psychiatrické oddelenie tejto nemocnice. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania v spore považoval súd za vyvrátenú obranu zamestnávateľa spočívajúcu v tvrdení, že krvácanie do mozgu nenastalo u navrhovateľa následkom ním tvrdeného úrazového deja. Podľa záverov znalca následok úrazu K.. P. zo dňa 11.10.2000 sa mohol prejaviť v priebehu jedného týždňa po úraze. Súd poukázal na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, bez spoluzavinenia na strane navrhovateľa K. P.. Po právoplatnom ukončení sporu , v ktorom sa riešila ako prvoradá otázka zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pokračoval súd v konaní o náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Počas prerušenia konania došlo k právnemu nástupníctvu na strane odporcu. Pôvodný subjekt a to Železničná spoločnosť, a.s. zanikla bez likvidácie rozdelením na dve novozaložené nástupnícke spoločnosti s účinnosťou ku dňu 01.01.2005. Jeho organizačná zložka, kde pracoval navrhovateľ a to Obchodno-prekládkové centrum so sídlom Čierna n/Tisou prešla do novozaloženej spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. so všetkými právami a povinnosťami. Táto skutočnosť vyplýva z notárskej zápisnice N 511/2004, Nz 89827/2004 notára JUDr. Miroslava Pavloviča, Notársky úrad Bratislava (čl. 55 v spise). Podľa ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Na preukázanie výšky škody na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predložil navrhovateľ do konania po pokračovaní znalecký posudok znalca MUDr. Y. K. č. 4/2011 z odboru zdravotníctvo, odvetvie, chirurgia, neurochirurgia (čl. 81 v spise). Vychádzajúc zo záverov tohto znaleckého posudku upravil navrhovateľ v podaní zo dňa 15.02.2011 (čl. 81) nárok na zaplatenie bolestného tak, že žiadal priznať sumu 57.135,-€ - t.j. 1.721.249,-Sk za tieto poranenia (spolu 573,75 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 násobok) tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie a sutúry- položka 2 - 7,5 bodov zlomenina záhlavnej kosti bez vpáčenia úlomkov - položka 10a - 26,25 bodov pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu - položka 224 - 60 bodov krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu- položka 226 - 480 bodov.

Na pojednávaní dňa 01.02.2012 vzal navrhovateľ späť návrh do sumy 995,82 € ako bolestné za poranenie ušnice (10 bodov krát 60,-Sk/ bod krát 50 násobok = 30.000,-Sk). V tejto časti súd konanie

zastavil uznesením -175 zo dňa 02.02.2012 a súčasne pripustil rozšírenie návrhu v časti týkajúcej sa bolestného a sumu 31.243,76 €. Navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie bolestného vo výške spolu 68.089,- € (2.051.249,20,- Sk) špecifikovaného týmito položkami :

Otras mozgu -uplatnené dňa 3.2.2003 - položka 223c -110 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 násobok 330.000,-Sk- 10.954,-€ --------------------------------------------------------------------------- Krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu- uplatnené dňa 3.2.2003- položka 226 -260 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná- sobok 780.000,-Sk- 25.891,26,-€ -uplatnené dňa 16.2.2011- položka 226 - ďalších 220 bodov krát 60Sk/bod krát 50 násobok -660.000,-Sk - 21.908,-€ --------------------------------------------------------------------------- Tržná rana na hlave vrátane ope- račnej revízie-uplatnené dňa 16.2.2011- položka 2 -7,5 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná- sobok 22.500,-Sk- 746,86,-€ --------------------------------------------------------------------------- Zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov-uplatnenédňa16.2.2011- položka 10a -26,25 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 násobok 78.750,-Sk - 2.614,-€

Pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu -uplatnené dňa 16.2.2011- položka 224 -60 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná- sobok 180.000,-Sk- 5.974,90,-€.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na zaplatenie bolestného. Uviedol, že navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde po dvojročnej lehote počítanej odo dňa, kedy mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde. Podľa odporcu mohol navrhovateľ požiadať ošetrujúceho lekára o vystavenie lekárskeho posudku o bolestnom po ustálení svojho zdravotného stavu a to po ukončení liečenia čo bol dátum 02.11.2000. Vtedy sa navrhovateľ dozvedel o výške škody. Navrhovateľ, doručil súdu svoje podanie o výške škody dňa 03.02.2003, ďalšiu škodu na bolestnom žiadal dňa 16.2.2011. Nárok tak uplatnil po . Na výzvu súdu ozrejmil, že v tomto znaleckom posudku priznal navrhovateľovi namiesto položky 223c- otras mozgu, ktorú si tento uplatnil v žalobe v roku 2003 sám inú položku pod č.224 - pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu. Ide o vážnejší nález, ktorý v sebe subsumuje otras mozgu. Pokiaľ by túto škodu ohľadom položky č. 224 pomliaždenie uplatnil na súde navrhovateľ neskoro, určite mu patrí náhrada za bolesť v zmysle položky 223c otras mozgu v počte nie ním uplatnených 110 bodov, ale podľa zásad bodovania len 3-tiny zo základu t.j. 82,50 bodov, lebo nešlo o hlavnú položku s plnou výškou bodov (hlavnou je položka 226 krvácanie do mozgu). MUDr. K. sa vyjadril aj k časovému hľadisku vzniku škody na bolestnom . Vo svojom podaní pre súd, ktoré označil ako znalecký posudok č. 32/2011- čl. 119 (aj keď na jeho vypracovanie nebol súdom ustanovený) ozrejmil u jednotlivých položiek nasledovné skutočnosti. Položka krvácanie do ľavého čelového laloka : liečba krvácania si vyžiadala urgentnú operáciu dňa 19.10.2000 v celkovej narkóze v Košiciach. Následne bol navrhovateľ doliečovaný od 02.11.2000 do 10.11.2000 na neurologickom oddelení NsP Trebišov s preložením na psychiatrické oddelenie pre pretrvávajúce psychické ťažkosti do 20.12.2000 a následne od 03.01.2001 do 07.02.2001. Priemerná doba nevyhnutného liečenia pri krvácaní do mozgu je 54 týždňov. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po krvácaní do ľavého laloka mozgu z medicínskeho hľadiska došlo po jednom roku od úrazu. Položka tržná rana na hlave : liečba prebehla chirurgicky, stehy boli odstránené na 10. deň po ošetrení. K úplnému zhojeniu rany dochádza do jedného mesiaca. Položka zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov: bola navrhovateľovi diagnostikovaná až v Košiciach v rámci konzultácie jeho CT dokumentácie. Všeobecná priemerná doba nevyhnutného

liečenia nekomplikovaných zlomenín lebky je 9 týždňov. Ustálenie zdravotného stavu nastáva z medicínskeho hľadiska u tejto položky po 3 mesiacoch od úrazu Položka pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu : liečba je konzervatívna (infúzie, antibiotika) a tvorila súčasť pooperačnej liečby navrhovateľa v Q. s doliečením v B.. Priemerná doba nevyhnutného liečenia je 26 týždňov. K ustáleniu zdravotného stavu po takomto poranení dochádza z medicínskeho hľadiska po 6 mesiacoch od úrazu .

Okrem nároku na bolestné navrhovateľ uplatnil aj náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2003 (čl. 6) navrhovateľ laicky určil škodu spočívajúcu v sťažení jeho spoločenského uplatnenia na sumu 3.600.000,-Sk špecifikovanú ako položka 251 vyhlášky č. vážne mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy - 1200 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 násobok. Na takejto výške škody zotrval navrhovateľ (čl. 183 záverečné vyjadrenie) aj po vykonanom dokazovaní, kde vo veci bola ustanovená na bodové ohodnotenie jeho sťaženia spoločenského uplatnenia po úraze MUDr. Q.. Menovaná znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v znaleckom posudku č. 1/2012 (čl. 137) spolu s jeho doplnením (čl. 160) po vyšetrení navrhovateľa, po štúdiu jeho zdravotnej dokumentácie určila menovanému bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke 251- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy počtom bodov 1.000, ktoré navýšila podľa vyhl. č. o 50% na konečných 1.500 bodov. Znalkyňa sa súčasne vyjadrila aj k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa ohľadom tohto jeho poškodenia zdravia - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalkyňa uviedla, že v prípade K. P. možno jeho psychický zdravotný stav považovať za ustálený po dvoch rokoch od prekonania úrazu hlavy, kedy najskôr mohol byť pre neho vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Q. vyplýva, že u navrhovateľa je diagnostikovaná v súvislosti s ublížením na zdraví pri pracovnom úraze organicky podmienená porucha osobnosti a Postkontúzny syndróm. Poranením hlavy a mozgu a to jeho pomliaždením tzv. kontúziou s krvácaním, s poruchou vedomia kvantitatívnou v úvode (bol v bezvedomí) a kvalitatívnou neskôr (zmätenosť vedúca k psychiatrickej hospitalizácii) došlo u navrhovateľa ku vzniku postkontúzneho syndrómu dávajúceho základ rozvoju organickej poruchy osobnosti. V porovnaní s charakterom pôvodnej- predchorobnej osobnosti navrhovateľa došlo u neho k trvalým zmenám jednotlivých prejavov osobnosti, najmä ku kognitívnej poruche (porucha schopností vnímať, učiť sa a pamätať si informácie, riešiť problémy a používať jazyk na vyjadrenie myšlienok), k poruche emócii a impulzov, ktoré vedú k zmenám pôvodného vzorca správania a k narušeniu prispôsobovania sa. V dôsledku poúrazových zmien zdravotného stavu bol navrhovateľ invalidizovaný od 4.7.2001.Taktiež jeho fungovanie v osobnom živote je zmenené, ovplyvnené duševnou poruchou. Jeho správanie si vyžaduje neustály dohľad a usmerňovanie. Ide o stav trvalý s tendenciou k zhoršovaniu. Okrem takto odborne posúdeného psychického zdravia navrhovateľa si súd utvoril obraz o súčasnej kvalite jeho života aj priamo z prostredia, kde menovaný žije. Navrhovateľ má ukončenú strednú školu poľnohospodársku s maturitou. Od roku 1969 pracoval na železnici. V čase pred úrazom žil s manželkou, s ktorou sa zosobášil v roku 1972 vo vlastnom rodinnom dome v obci P., ktorý zbudovali koncom 80-tych rokov. V dome bývali sami, lebo dospelé deti si založili vlastné rodiny. Po úraze, v roku 2003 sa do domu vrátil syn K. s rodinou, aby pomohli matke pri starostlivosti o otca, lebo bola úplne vyčerpaná. Syn K. charakterizoval otca pred úrazom ako činorodého človeka, hlavu rodiny. On bol hlavný organizátor výstavby domu, staral sa o všetko potrebné. Okrem práce sa vo voľnom čase venoval poľovníctvu, bol členom Poľovníckeho združenia Mier v P.D.. Rád pracoval v záhrade pri dome, pestoval zeleninu na predaj. Zaujímal sa o život v obci, aj v spoločnosti. Bol oporou manželke aj celej rodine, vedel poradiť v rôznych životných situáciách. Mal prirodzenú autoritu. Po úraze sa jeho osobnosť úplne zmenila. Otec sa správa ako dieťa. Nemožno od neho očakávať žiadne adekvátne odpovede, nedá sa s ním počítať pri žiadnej práci. Naopak on sám musí byť neustále kontrolovaný, nemôže napr. ostať sám doma, lebo by sa mohol zatúlať. Počas dňa, ak to počasie umožňuje, sa prechádza pred domom na chodníku v dĺžke 30 metrov. Čaká na autobus, aby mu zamával. Tiež čaká poštárku s novinami. Je to jeho rituál, hoci ich obsahu nerozumie. Rovnako je to aj s televízorom. Nechápe súčasnú situáciu, či v rodine alebo v krajine vôbec, žije vo svojom jednoduchom svete. Má problémy aj s hygienou. Je evidovaný ako psychiatrický pacient v B.. Berie lieky, lebo jeho

správanie upadá. Žije v obmedzenom priestore svojho domu, rovnako je to aj s ľuďmi. S nikým sa nestretáva, nikto ho nenavštevuje. Do jeho sveta patrí len najbližšia rodina a to manželka a synova rodina. Dcéra žije v D.. Rovnako manželka D. P. charakterizovala navrhovateľa pred úrazom ako svoju životnú oporu. Jej manžel bol rozvážny, vždy dodržal slovo. Žil pre rodinu. Pracoval, aby deti mohli študovať. Tiež chodievali na spoločné dovolenky napr. do B.. Manžel šoféroval auto. V obci dobre vychádzal so susedmi. Angažoval sa pri organizovaní rôznych spoločenských a športových podujatí pre spoluobčanov. Po úraze, keď už bol prevezený do B. nespoznával svoju rodinu. Pomohli mu na psychiatrii, kde ho dostali do terajšieho stavu. Dva roky po úraze už bolo jasné, že sa úplne zmenil osobnostne. Ďalšie preliečenia na psychiatrii už výrazné zmeny nepriniesli. Dnes má manžel svoj životný stereotyp. Nič ho nezaujíma, ničomu nerozumie. Čítanie novín alebo sledovanie televízie je len jeho rituál, bez chápania obsahu. Je výrazne spavý. Spí cez deň aj v noci. Nevie pomôcť pri žiadnych domácich prácach. Celý deň posedáva, alebo sa prechádza pred domom. Na svoju minulosť sa nepamätá. On nevie posúdiť aká zmena psychiky u neho nastala po úraze. Ku kvalite života navrhovateľa pred a po úraze bol vypočutý mimo rodinných príslušníkov aj jeho bývalý kolega z práce na železnici a to J. H.. Svedok vypovedal, že K. P. bol do úrazu zdravý, vitálny, bystrý muž. Všetko ho zaujímalo. Venoval sa aktívne poľovníctvu. Boli nielen kolegovia ale aj kamaráti. Podľa jeho názoru navrhovateľ žil pre svoju rodinu. Mal pekný dom, záhradu, kde pestoval zeleninu. V kolektíve bol nekonfliktný, mal dobrú povahu. Keď ho asi pol roka po úraze prišli navštíviť z práce u neho doma bolo zjavné, že ich kolega sa celkom zmenil. Všetkým bolo veľmi ľúto, že úraz ho takto poškodil. Ťažko s ním nadväzovali rozhovor, lebo im riadne neodpovedal. Chýbala mu jeho bystrosť. Stal sa z neho zlomený človek. S ďalším časovým odstupom, pri náhodnom stretnutí v obci videl, že navrhovateľ ešte viac upadol. Dostal sa na neporovnateľne inú mentálnu úroveň. Nevesta navrhovateľa R. P. označila svokra pred úrazom za veľmi starostlivého. Bol hlavou celej rodiny. Ju prijal do rodiny ako svoju dcéru. Keď ho navštívila prvýkrát po úraze v nemocnici v B. ani ho nespoznala. Už na výzor to bol iný, cudzí človek. On ju tiež nepoznal. V súčasnosti potrebuje riadenie. Svokra sa stará o jeho potreby stravu, hygienu a podobne. Ostatní pomáhajú.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. (ďalej len ) v znení účinnom do 31.03.2002, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislostí s ním k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom ( pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere. Podľa zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa . Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť zamestnávateľa za úraz je založená na princípe objektívnej zodpovednosti za výsledok. Jej predpokladom teda nie je preukázanie zavinenia zamestnávateľa a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje splnenie týchto základných podmienok : vznik škody, škodová udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Dôkazné bremeno na ich preukázanie je na poškodenom. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v čase úrazu bol navrhovateľ v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu a tiež nebolo sporné, že dňa 11.10.2000 v Čiernej n/Tisou navrhovateľ pri plnení pracovných úloh utrpel pracovný úraz, keď bol zasiahnutý lopatou vyhodenou z vozňa, popri ktorom prechádzal. Spor medzi účastníkmi bol len v tom, či zdravotný následok, ktorý sa prejavil u navrhovateľa krvácaním do mozgu a následným bezvedomím dňa 19.10.2000 je v príčinnej súvislosti so zisteným úrazovým dejom. Táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená v konaní tunajšieho súdu sp. zn. . V rozsudku zo dňa 09.03.2009 prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozhodol, že obrana zamestnávateľa v tomto smere je nedôvodná. Hlavne znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ utrpel dňa 10.11.2000 pracovný úraz s tými následkami, ktoré boli v konaní preukázané a za tento pracovný úraz zodpovedá jeho zamestnávateľ. S týmito závermi okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožnil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý na odvolanie odporcu rozsudok zo dňa 09.03.2009 o náhrade škody spočívajúcej v strate na zárobku počas práceneschopnosti navrhovateľa potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení zaujal odmietavé stanovisko aj k ďalším tvrdeniam zamestnávateľa ohľadom ustálenia úrazového deja v súvislosti s namietaným spoluzavinením na strane navrhovateľa P.. Krajský súd vychádzal zo zápisnice spísanej členmi vyšetrovacej komisie zriadenej zamestnávateľom. Výsledky vyšetrovania boli také, že nebolo zistené žiadne porušenie pracovných povinností zo strany navrhovateľa, ani zanedbanie bezpečnostných predpisov. Ako jednoznačná príčina pracovného úrazu bolo stanovené porušenie pracovných povinností zamestnanca B., ktorý z vagóna vyhodil lopatu. Z takto ustáleného úrazového deja nevyplýva tvrdenie odporcu o tom, aby sa navrhovateľ K. P. v čase, keď sa mu stal pracovný úraz pohyboval na bicykli, resp. aby porušil nejakú povinnosť. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza, že aj v prípade pohybu navrhovateľa na bicykli v koľajisku v spornom čase táto skutočnosť by nič nemenila na závere o zodpovednosti zamestnávateľa za následky pracovného úrazu navrhovateľa. Je potrebné uviesť, že tú istú obranu ako v konaní tunajšieho súdu sp. zn. zaujal odporca aj v terajšom spore. Žiadal zamietnuť návrh K.. P. z dôvodu, že jeho zdravotné následky nie sú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom zo dňa 10.11.2000. Odporca tiež poukázal na porušenie povinnosti zo strany K.. P., ktorý sa zdržiaval v kritický moment v koľajisku na bicykli a to proti bezpečnostným predpisom. V konaní sa súd vysporiadal s touto obranou odporcu, ktorú neuznal za dôvodnú. Navrhovateľovi priznal plnú náhradu ním uplatnenej škody na strate zárobku počas PN. V terajšom spore súd vychádzal z týchto záverov. Úrazový dej, resp. prešetrenie pracovného úrazu boli ustálené v konaní a nie je možné na ňom nič meniť. V predchádzajúcom spore ako aj v terajšom konaní ide o ten istý skutkový základ, len nároky z neho uplatnené sú iné. Nie je možné, aby v konaní a v terajšom spore súd vychádzal z iného právneho posúdenia zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľa pri pracovnom úraze vrátane rozsahu zodpovednosti odporcu. V terajšom spore súd vychádzal zo stopercentnej zodpovednosti odporcu za navrhovateľom uplatnenú škodu na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa účinnom do 31.03.2002 zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa citovaného náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Podľa vyhl. č. účinnej do 31.07.2004 odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za jeden bod. Navrhovateľ si v prejednávanom prípade uplatnil nárok na poskytnutie náhrady škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne . Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.

Podľa v znení platnom ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva, roky, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Nárok poškodeného na náhradu škody na zdraví je daný vtedy, ak jeho zdravotný stav a to v časti bolestného i v časti sťaženia spoločenského uplatnenia je ustálený. V praxi to znamená, že nárokovať si poškodený môže až po podrobení sa všetkým odporúčaným operáciám, rehabilitáciám, či iným terapiám, keď nie je predpoklad ďalšieho zlepšovania jeho zdravotného stavu a tým ani predpoklad zlepšovania jeho spoločenského uplatnenia. Ako náhle je ustálený zdravotný stav poškodeného možno ohodnotiť bolesť a týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotovil ošetrujúci lekár posudok. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že za čas zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenie zdravotného stavu poškodeného. Je dôležité si uvedomiť, že vedomosť o výške škody nemožno viazať na dátum vyhotovenia lekárskeho posudku ale práve na spomínané ustálenie zdravotného stavu. Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov. Ide teda o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda vlastne od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorou trpí poškodený napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody. Odporca vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcu v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia. Tvrdil, že premlčacia doba pre navrhovateľa ohľadom bolestného začala plynúť v októbri 2000, resp. od 03.11.2000 (podanie odporcu zo dňa 22.01.2012), kedy bol ukončený liečebný proces navrhovateľa a jeho zdravotný stav bol ustálený a skončila najneskôr 03.11 2002. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mohol K. P. podľa odporcu uplatniť na súde prvýkrát 20.10.2001- rok po úraze. Navrhovateľ si podľa názoru odporcu na súde uplatnil oba nároky po zákonnej dvojročnej lehote. V roku 2003, keď podal menovaný žalobu na súd neboli splnené podmienky žalovateľnosti u oboch zložiek, lebo navrhovateľ nepredložil do konania lekársky posudok, teda nedodržal postup podľa vyhl. č. Vzhľadom na túto námietku bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, že navrhovateľ nepožiadal ošetrujúceho lekára po ustálení jeho zdravotného stavu o lekársky posudok a tiež bolo povinnosťou súdu zisťovať kedy došlo ku skončeniu liečenia základného poškodenia zdravia navrhovateľa a tak posúdiť, či navrhovateľ uplatnil na súde včas náhradu za bolestné alebo či sa jeho nárok premlčal. To isté sa týka aj otázky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia . Súd ma za to, že nárok navrhovateľa je daný, aj keď do konania nepredložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto zákonnom ustanovení ani v žiadnom inom nie je uvedené, že v súdnom konaní o náhradu škody na zdraví spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia musí navrhovateľ túto škodu uplatňovať podľa lekárskeho posudku. Navrhovateľ na preukázanie ním uplatnenej výšky škody, ktorú špecifikoval v podaní zo dňa 30.01.2003 predložil súdu počas konania znalecký posudok MUDr. K. č. 4/2011, jeho ošetrujúceho lekára na Neurochirurgickej klinike v Q.. Z tohto dôkazu vychádzal súd pri rozhodovaní o nároku K.. P. u bolestného, pretože závery tohto znaleckého posudku považoval za správne a tieto neboli namietané ani zo strany odporcu žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami. Ohľadom nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Q. - znalkyňou z odboru zdravotníctvo- psychiatria. Za účelom posúdenia ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa po úraze súd vypočul k otázke škody na bolestnom svedka MUDr. Y. K.. Pri škode z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sa k otázke

ustálenia zdravotného stavu vyjadrila v znaleckom posudku MUDr. Q.. Súd sa tiež a oboznámil s lekárskymi správami, prostredníctvom ktorých bol ozrejmený priebeh liečenia navrhovateľa po úraze. Čo sa týka bolestného súd z vykonaných dôkazov zistil, že z navrhovateľom uplatnených päť položiek a to otras mozgu, krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu, tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie, zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov, pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu sú neskoro- teda po zákonnej dvojročnej lehote uplatnené nároky ohľadom týchto položiek : krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu - nových 220 bodov uplatnených 16.2.2011 tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie -7,5 bodov uplatnených 16.2.2011 zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov - 26,25 bodov uplatnených 16.2.2011 pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu-60 bodov uplatnených 16.2.2011 Navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 11.10.2000. Ošetrujúci lekár MUDr. K. sa k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vyjadril takto : Po krvácaní do ľavého čelového laloka mozgu bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený do 1 roku od úrazu- t.j. do 11.10.2001. Nárok na ďalších 220 bodov, o ktoré rozšíril navrhovateľ žalobu v roku 2011 je uplatnený po zákonnej dvojročnej lehote a je premlčaný. Ustálenie zdravotného stavu po suture (zašití) tržnozmliaždenej rany na hlave nastalo u navrhovateľa mesiac po úraze. Nárok na náhradu za 7,5 bodov uplatnený v roku 2011 je premlčaný, lebo bol uplatnený po zákonnej dvojročnej lehote. Po 3 mesiacoch od úrazu došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po zlomenine lebky bez vpáčenia úlomkov. Nárok na náhradu za 26,25 bodov uplatnený navrhovateľom v roku 2011 je premlčaný. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po pomliaždení pravého čelového laloka mozgu došlo po 6 mesiacoch od úrazu. Nárok na náhradu za 60 bodov, ktorý navrhovateľ uplatnil v roku 2011 je premlčaný. Náhrada bolestného, ktorú súd priznal navrhovateľovi pozostáva z položiek, ktoré boli uplatnené včas položka 223 c otras mozgu. Podľa MUDr. K. k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po poranení lebky došlo po 6 mesiacoch od úrazu- t.j. v apríli 2001, nárok bol uplatnený na súde do 2 rokov a to dňa 3.2.2003 položka 226 krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu. Podľa MUDr. K. k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po tomto krvácaní došlo až rok po úraze, teda v októbri 2001. Nárok na bolestné špecifikované touto položkou navrhovateľ uplatnil v dvojročnej lehote na súde a to dňa 3.2.2003. Spolu na bolestnom patrí navrhovateľovi náhrada za 342,50 bodov podľa položiek krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu pôvodne uplatnených 260 bodov otras mozgu- z pôvodne uplatnených 110 bodov len 3-tiny vo výške 82,50 bodov v zmysle Zásad pre hodnotenie (príloha A bod I ods. 8 k vyhl. č. ). Základná výška náhrady pri cene 60,-Sk za bod v čase úrazu navrhovateľa predstavovala sumu 20.550,- Sk. Podľa 7 ods. 3 vyhl. č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Navrhovateľ žiadal zvýšiť základné bolestné 50 násobne z dôvodu veľkej intenzity prežitých bolestí. Z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. K. bolo zistené, že každé z poranení navrhovateľa po úraze mu spôsobovalo bolesti, rovnako bolestivá bola aj ich liečba. Tieto bolesti boli u menovaného tlmené a korigované bežnými analgetikami v infúznej forme do žily. Navrhovateľ sa musel podrobiť operácii mozgu, čo mu tiež spôsobovalo bolesti. Tiež užíval dehydratačnú liečbu za účelom zníženia vnútrolebečného tlaku. Súd vychádzajúc zo Zásad pre odškodnenie bolesti tvoriacich prílohu A vyhl. č. priznal navrhovateľovi 2 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného, keďže sa jedná o súbeh dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 Zásad - poškodenie na zdraví si vyžiadalo opätovné infúzie a povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Podľa názoru súdu ďalšie zvýšenie bolestného nie je namieste, pretože u navrhovateľa sa nejednalo o mučivé bolesti, ktoré by odôvodňovali vyšší násobok základného bodového ohodnotenia. Na náhrade za bolesť tak súd priznal navrhovateľovi sumu 41.100,-Sk (základná výška 20.550,-Sk krát 2 násobok) - t.j. 1.364,27 €. V prevyšujúcej časti ohľadom bolestného súd návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku ako aj nedôvodnosti návrhu na priznanie 50 násobku bolestného.

Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporca aj tento nárok považoval za premlčaný. Súd argumentáciu odporcu neuznal. Navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 11.10.2000. Nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil na súde dňa 03.02.2003 (podanie na čl. 6). Podľa znalkyne MUDr. Q. bolo možné psychický stav navrhovateľa považovať za ustálený po dvoch rokoch od prekonania úrazu hlavy, kedy najskôr mohol byť pre neho vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Od tohto termínu- t.j. od októbra 2002 začala plynúť pre navrhovateľa dvojročná zákonná lehota na podanie žaloby o tomto nároku na súd. Navrhovateľ túto lehotu dodržal. Čo sa týka náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd po vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom MUDr. Q. ako aj po vypočutí svedkov rozhodol takto : Navrhovateľovi patrí náhrada škody za 1000 bodov určených znalkyňou MUDr. Q. za položku vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy . Pri hodnote jedného bodu 60,-Sk je základná výška škody 60.000,-Sk. Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Uvedené ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady je v konkrétnej posudzovanej veci primerané vzhľadom na individuálne okolností danej veci . Mimoriadne zvýšenie má predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, za jeho vylúčenie či obmedzenie v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote, za sťaženie alebo dokonca priamo znemožnenie výkonu povolania. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné podrobne skúmať spôsob života poškodeného pre úrazom a po ňom. Len tak je možné uvážiť aká náhrada je pre toho, ktorého poškodeného primeraná. O výnimočný prípad sa jedná aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil, nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil už robiť nedokáže, je nesebestačný, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny.

Po zistenom skutkovom stave dospel súd k záveru, že na prípad navrhovateľa možno aplikovať toto zákonné ustanovenie. Je namieste zvýšiť základné odškodnenie navrhovateľa stanovené bodovacím systémom a to so zreteľom na mimoriadny rozsah obmedzenia resp. straty predpokladov pre jeho uplatnenie v živote a vzhľadom na trvalosť sťaženia jeho spoločenského uplatnenia s negatívnom prognózou do budúcna. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyhl. č. videl súd v danom konkrétnom prípade v trvalej zmene dovtedajšej kvality života navrhovateľa, ktorý v aktívnom veku 50 rokov po pracovnom úraze úplne stratil schopnosť samostatnej existencie. Z človeka, ktorý bol hlavou rodiny sa stal muž, ktorý je vo všetkom odkázaný na svojich najbližších. Rozhodujúca zmena sa týka jeho kognitívnych schopnosti. Navrhovateľ má zmenenú osobnosť. Nerozumie svetu okolo, nemôže aktívne žiť svoj život. Je uzavretý do svojho sveta, kde rieši len základné potreby ako je spánok, strava a hygiena. Všetko ostatné je mu odopreté. Nemôže vykonávať svoje zamestnanie, ktorému sa venoval viac ako 20 rokov. Je mu znemožnené venovať sa svojím záľubám. Nemôže aktívne vnímať a ovplyvňovať situáciu v rodine, v spoločnosti, lebo je mentálne postihnutý. Jeho život nemá nadstavbu a je zameraný len na udržanie základných životných funkcií. Takého poškodenie zdravia navrhovateľa je tak závažné, že je potrebné vyjadriť ho primeraným zvýšením základného bodového ohodnotenia jeho spoločenského uplatnenia. Súd považuje za primerané zvýšiť jeho základné bodové ohodnotenie na 25 násobok- t.j. na sumu 1.500.000,-Sk (základná suma 60.000,- Sk krát 25)- t.j. 49.790,88 €. Táto náhrada škody ma slúžiť navrhovateľovi k tomu, aby mu mohli byť obstarané náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení a obmedzení v živote. Navrhovateľ žiadal priznať 50 násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V prevyšujúcej časti súd jeho návrh zamietol, lebo priznanie viac ako 25 násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nepovažoval za dôvodné vzhľadom na skutočnosť, že u navrhovateľa sa nejedná o vrcholového športovca, ani o kultúrne či politicky angažovanú osobu známu v celej spoločnosti, ktorá úrazom stratila možnosť pokračovať v doterajšom angažovanom živote.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol súd v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.