Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/142/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v 2. rade: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom M., sídlisko D. XXXX/X, v 3. rade: F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., T. 3, v 4. rade: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v 5. rade: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, všetci navrhovatelia právne zastúpení: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, proti odporcom v 1. rade: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom C., S. XXX/XX, v 2. rade: P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, v 3. rade: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, v 4. rade: Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom B., X. XX/XX, odporkyňa v 4. rade zastúpená odporcom v 5. rade: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B., R. XXXX/X, v 6. rade: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v 7. rade: W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., W., t.č . bytom N. D., C. XXXX/XX, v 8. rade: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. X, W.., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Obci Trávnica a sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky pre Obec Trávnica, katastrálne územie Trávnica, na liste vlastníctva číslo XXX, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na parcele registra "C" číslo XX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to každý z navrhovateľov v 1. až v 5. rade v spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku.

Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Obci Trávnica a sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky pre Obec Trávnica, katastrálne územie Trávnica, na liste vlastníctva číslo XXX, na parcelách registra "C" číslo XX/X a XX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX a to navrhovateľka v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/XX z celku a každý z navrhovateľov v 2. až v 5. rade v spoluvlastníckom podiele X/XX z celku.

Navrhovateľom v 1. až v 5. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až v 5. rade sa svojim návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku (ďalej len sporné nehnuteľnosti), keď poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých sporné nehnuteľnosti v celosti mali byť ešte v roku 1957 všetkými vtedajšími spoluvlastníkmi darované v celosti právnemu predchodcovi navrhovateľov v 1. až v 5. rade C. W. a od tej doby sa sporné nehnuteľnosti majú užívať nerušenie ako vlastné, pričom na parceliach registra "C" č. XX/X a XX/X k. ú. C. mal byť medzičasom postavený nový rodinný dom so súp. č. XXX.

Odporcovia v 1. až v 3. rade a v 6. až v 8. rade s návrhom súhlasili a nemali voči nemu žiadne výhrady. Odporcovia v 4. a v 5. rade pôvodne s návrhom nesúhlasili, no medzičasom svoj postoj zmenili a s návrhom vyjadrili súhlas.

Na pojednávanie konané dňa 13.3.2012 sa nedostavili navrhovateľka v 1. rade a odporcovia v 1. rade, v 4. rade, v 6. rade, v 7. rade a v 8. rade, doručenie predvolania mali riadne vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2. až v 5. rade a odporcov v 2., v 3., v 5. rade, oboznámením pripojených správ a dokladov, LV č. XXX k. ú. C., úmrtných listov, pripojených spisov Štátneho notárstva Nové Zámky , D 371/1957, pripojených spisov tunajšieho súdu , D 796/1992, , a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Podľa LV č. XXX k. ú. C. sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. až v 5. rade a to u každého v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku a ďalej V. A., rodenej S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, K. B., rodenej S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, A. S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, Q. S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku a P. M. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku. Zapísaná podielová spoluvlastníčka A. W., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa X.X.XXXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva Nové Zámky -8 zo dňa 9.10.1980 sa výlučným dedičom stal C. W., nar. XX.X.XXXX (spis Štátneho notárstva Nové Zámky ). Menovaný dedič C. W., zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom na základe uznesenia tunajšieho súdu D 796/92-12 zo dňa 28.2.1994 sa jeho dedičmi stali navrhovateľka v 1. rade ako manželka a navrhovatelia v 2. až v 5. rade ako jeho deti a to každý rovným dielom (spis tunajšieho súdu D 796/92). Ďalšia vyznačená podielová spoluvlastníctva na citovanom LV K. B., rodená S., nar. X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX a na základe uznesenia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 371/57-11 zo dňa 21.8.1957 sa výlučnom dedičkou stala Q. M., rodená S., bytom C. XXX, teda odporkyňa v 1. rade (spis Štátneho notárstva Nové Zámky D 371/57). Ďalším podielovým spoluvlastníkom podľa zápisu na citovanom LV je Q. S.. Zo spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že označený Q. S. sa narodil XX.X.XXXX a zomrel X.XX.XXXX v Trávnici. Právoplatným uznesením tunajšieho súdu -7, zo dňa 7.3.2005 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.1.2005 však bolo zistené, že jeho dedičmi sú deti P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, to je odporkyňa v 2. rade, ďalej Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, to je odporca v 3. rade a nebohý syn V. S., nar. XXXX, ktorý zomrel v roku XXXX a ktorého deťmi a zároveň dedičmi sú Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom B., X. XX/XX (odporkyňa v 4. rade) a V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B., R. XXXX/X (odporca v 5. rade) (spis tunajšieho súdu ). Podielová spoluvlastníčka P. M. v skutočnosti po uzatvorení manželstva mala meno P. M. - D., rodená M.. Narodila sa XX.X.XXXX a zomrela XX.X.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve , zo dňa 15.2.2006 sa výlučnom dedičkou zo závetu stala S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, teda odporkyňa v 6. rade (spis tunajšieho súdu ). Poslednou označenou podielovou spoluvlastníčkou na sporných nehnuteľnostiach je V. A., rodená S.. Spis Štátneho notárstva Nové Zámky obsahuje čestné prehlásenie W. M., rodenej A. (A.), že je dcérou v tej dobe už nebohej V. A. (A.), rodenej S.. Súdu sa následne podarilo zistiť a to na základe úmrtného listu, že V. A. (A.), rodená S. zomrela v C. dňa XX.X.XXXX, ako 62 ročná. Jej dcéra W. M., rodená A. (A.) sa narodila XX.X.XXXX a zomrela dňa XX.X.XXXX (úmrtný list). Osvedčením o dedičstve , zo dňa 18.2.2003, vydaným notárkou JUDr. Janou Elzerovou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, ako súdnou komisárkou na základe poverenia tunajšieho súdu, sa dedičmi po nebohej W. stali W. M., trvale bytom N. D., P. A. XXXX/XX a Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X - W., Q. XXX/X, H.. a to rovným dielom (spis tunajšieho súdu ). Pôvodnou odporkyňou v 1. rade bola V. A., rodená S., no po zistení, že zomrela ešte pred začatím pokonania bolo konanie voči nej z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania zastavené právoplatným uznesením tunajšieho súdu -72 zo dňa 6.7.2011. Následne na základe návrhu navrhovateľov v 1. až v 5. rade bolo právoplatným uznesením tunajšieho súdu -84 zo dňa 16.9.2011, právoplatné 12.10.2011, pripustené, aby do konania vstúpili ako ďalší účastníci na strane odporcov W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., W. A. XXXX/XX a Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. X, W.

Zo zhodného postoja všetkých účastníkov je nesporné, že všetci podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností sa v r. 1957 ústne dohodli, že všetky svoje spoluvlastnícke podiely tvoriace v konečnom dôsledku celok darujú a aj darovali C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý je právnym predchodcom navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Konkrétne navrhovateľka v 1. rade bola jeho manželkou a navrhovatelia v 2. až v 5. rade jeho deti (spis Štátneho notárstva Nové Zámky D 796/92). Označený C. W. spolu s navrhovateľkou v 1. rade sporné nehnuteľnosti od tej doby a následne po narodení ich spoločných detí, navrhovateľov v 2. až v 5. rade spoločne s nimi nerušene užívali. Po smrti C. W. sporné nehnuteľnosti v celosti užívajú navrhovatelia v 1. až v 5. rade doteraz.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej o prípustnosti určovacieho návrhu ( ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a suvisí s vyriešením otázky, či sa žalobcu sa daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu. Pokiaľ preto súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -9)

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ak je držiteľ so zreteľnom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa v znení od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Základným predpokladom vydržania práva je skutočnosť , že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť pritom nemôže vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ, pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí , aby tu bol domnelý právny dôvod. Teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Podľa ( - 116 ods. 1 spojený s ) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú. U nehnuteľností bola stanovená doba 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Zatiaľ, čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do roku 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri jej nastúpení do držby, podľa bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva, ale i podľa ustanovenia platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. č. 40/l964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. l3l/l982 Zb., t.j. do l.4.l983 neupravoval, až uvedená novela v a v upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času, predchádzajúcej nepretržitej držby pred l.4.l983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než l.4.l983 (). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec l0 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemku bolo však vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Z ustanovenia však vyplýva, že pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona ( 1.1.1992). Z textu zákona vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním osoba, ktorá kedykoľvek po l.l.l992 splní podmienky stanovené v § l34 . Zo zákona však nemožno vyvodiť záver, že by nebolo možné takto prihliadnuť k dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred l.l.l992. Pri tomto výklade nejde o spätnú účinnosť zákona , ale iba o skutočnosť, že zákon viaže právne dôsledky na uplynutie stanovenej doby, po ktorú oprávnený držiteľ vec držal pred nadobudnutím účinnosti zákona, pričom tieto dôsledky sa mohli uplatniť len v prípade, ž podmienky pre vydržania tu boli v deň nadobudnutia novely č. 509/l99l Zb. Nový vlastnícky vzťah tu potom vzniká až po nadobudnutí účinnosti zákona a nie skôr.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. V prvom rade sa súd zaoberal s otázkou naliehavého právneho záujmu podľa , písm. c) so záverom, že na daný prípad je možné konštatovať existenciu naliehaného právneho záujmu navrhovateľov 1. až v 5. rade na požadovanom určení, pretože sa ním odstraňuje spornosť a posilňuje právna istota navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Následne sa súd zaoberal aktívnej i pasívnej legitimácie účastníkov konania. Aktívna legitimácia navrhovateľov v 1. až v 5. rade je zrejmá z R., na ktorej každý z nich figuruje ako podielový spoluvlastník 1/10 k celku. Okrem toho aktívna legitimácia je zrejmá aj zo spisu Štátneho notárstva a následného spisu tunajšieho súdu D 796/1992, ktorých obsah je uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia a preto súd v stručnosti opakuje, že spoluvlastnícky podiel A. W., rodenej S., v podiele 1/10 k celku nadobudol C. W., ako právny predchodca navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Pasívna legitimácia odporkyne v 1. rade je daná zo spisu Štátneho notárstva Nové Zámky D 371/1957 po ďalšej označenej podielovej spoluvlastníčke K. B., rodenej S.. Pasívna legitimácia odporcov v 2. ,v 3., v 4. a v 5. rade je zrejmá zo spisu tunajšieho súdu . Pasívna legitimácia odporkyne v 6. rade je nepochybná zo spisu tunajšieho súdu po označenej podielovej spoluvlastníčke P. M. - D., rodenej M. a napokon je daná pasívne legitimácia odporcov v 7. a v 8. rade v súvislosti s osvedčením o dedičstve , zo dňa 18.2.2003. Možno teda konštatovať, že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú aktívne legitimovaní v tomto konaní a zároveň odporcovia v 1. až v 8. rade sú pasívne legitimovaní. Po vyriešení uvedených otázok sa súd ďalej musel zaoberať otázkou, či prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom je potrebné vychádzať z toho, že dobromyseľná držba nastala ešte v roku 1957. Predpoklady, ako aj samotný inštitút vydržania podľa Stredného , teda zákona č.

, ďalej podľa , teda v období od 1.4.1964 do 1.4.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a v období od 1.1.1992, prechodné ustanovenia a otázka možnosti započítania oprávnenej držby právneho predchodcu sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel C. W. nemohli sporné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním podľa Stredného , ktorý pri nehnuteľnostiach vyžadoval 10 ročnú vydržaciu lehotu, pretože k oprávanej držbe došlo v roku 1957, no Stredný bol zrušený pred uplynutím uvedenej 10 ročnej vydržacej lehoty 1.4.1964. Ako je konštatované vyššie, v období od 1.4.1964 až do 1.4.1983 vôbec neupravoval. Zmena nastala od 1.4.1983, keď už prichádzalo o úvahy vydržanie, s výnimkou veci majetku v socialistickom vlastníctve alebo veci, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Iná situácia bola v prípade pozemku, pretože v takom prípade bolo možné vydržať pozemok v prospech štátu , pričom občan nadobudol so účinná od 1.1.1992, ktorý obsahuje , podľa ktorého pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Záverom možno uzatvoriť, že pokiaľ ide o pozemky sporných nehnuteľností, tieto navrhovatelia v 1. až v 5. rade nadobudli vydržaním ku dňu 1.1.1992 a pokiaľ ide o stavby, teda rodinný dom so súp. č. 374 a rodinný dom so súp. č. XXX,. tak tie boli navrhovateľmi v 1. až v 5. rade nadobudnuté vydržaním ku dňu 1.4.1983 s poukazom na ustanovenie zavedeného jeho novelou č. .

O trovách konania súd rozhodol podľa a navrhovateľom v 1. až v 5. rade nebola priznaná náhrada trov konania, pretože sa tohto práva vzdali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.