Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-142-2010.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/142/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v 2. rade: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom M., sídlisko D. XXXX/X, v 3. rade: F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., T. 3, v 4. rade: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v 5. rade: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, všetci navrhovatelia právne zastúpení: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, proti odporcom v 1. rade: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom C., S. XXX/XX, v 2. rade: P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, v 3. rade: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, v 4. rade: Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom B., X. XX/XX, odporkyňa v 4. rade zastúpená odporcom v 5. rade: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B., R. XXXX/X, v 6. rade: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v 7. rade: W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., W., t.č . bytom N. D., C. XXXX/XX, v 8. rade: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. X, W.., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Obci Trávnica a sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky pre Obec Trávnica, katastrálne územie Trávnica, na liste vlastníctva číslo XXX, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcela registra "C" číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na parcele registra "C" číslo XX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to každý z navrhovateľov v 1. až v 5. rade v spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku.
Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Obci Trávnica a sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky pre Obec Trávnica, katastrálne územie Trávnica, na liste vlastníctva číslo XXX, na parcelách registra "C" číslo XX/X a XX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX a to navrhovateľka v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/XX z celku a každý z navrhovateľov v 2. až v 5. rade v spoluvlastníckom podiele X/XX z celku.
Navrhovateľom v 1. až v 5. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. až v 5. rade sa svojim návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku (ďalej len sporné nehnuteľnosti), keď poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých sporné nehnuteľnosti v celosti mali byť ešte v roku 1957 všetkými vtedajšími spoluvlastníkmi darované v celosti právnemu predchodcovi navrhovateľov v 1. až v 5. rade C. W. a od tej doby sa sporné nehnuteľnosti majú užívať nerušenie ako vlastné, pričom na parceliach registra "C" č. XX/X a XX/X k. ú. C. mal byť medzičasom postavený nový rodinný dom so súp. č. XXX.
Odporcovia v 1. až v 3. rade a v 6. až v 8. rade s návrhom súhlasili a nemali voči nemu žiadne výhrady. Odporcovia v 4. a v 5. rade pôvodne s návrhom nesúhlasili, no medzičasom svoj postoj zmenili a s návrhom vyjadrili súhlas.
Na pojednávanie konané dňa 13.3.2012 sa nedostavili navrhovateľka v 1. rade a odporcovia v 1. rade, v 4. rade, v 6. rade, v 7. rade a v 8. rade, doručenie predvolania mali riadne vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2. až v 5. rade a odporcov v 2., v 3., v 5. rade, oboznámením pripojených správ a dokladov, LV č. XXX k. ú. C., úmrtných listov, pripojených spisov Štátneho notárstva Nové Zámky 4D 1716/1980, D 371/1957, pripojených spisov tunajšieho súdu 8D 642/2004, D 796/1992, 8D 267/2005, 16D 225/2003 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Podľa LV č. XXX k. ú. C. sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. až v 5. rade a to u každého v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku a ďalej V. A., rodenej S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, K. B., rodenej S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, A. S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku, Q. S. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku a P. M. v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku. Zapísaná podielová spoluvlastníčka A. W., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa X.X.XXXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva Nové Zámky 4D 1716/80-8 zo dňa 9.10.1980 sa výlučným dedičom stal C. W., nar. XX.X.XXXX (spis Štátneho notárstva Nové Zámky 4D 1716/1980). Menovaný dedič C. W., zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom na základe uznesenia tunajšieho súdu D 796/92-12 zo dňa 28.2.1994 sa jeho dedičmi stali navrhovateľka v 1. rade ako manželka a navrhovatelia v 2. až v 5. rade ako jeho deti a to každý rovným dielom (spis tunajšieho súdu D 796/92). Ďalšia vyznačená podielová spoluvlastníctva na citovanom LV K. B., rodená S., nar. X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX a na základe uznesenia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 371/57-11 zo dňa 21.8.1957 sa výlučnom dedičkou stala Q. M., rodená S., bytom C. XXX, teda odporkyňa v 1. rade (spis Štátneho notárstva Nové Zámky D 371/57). Ďalším podielovým spoluvlastníkom podľa zápisu na citovanom LV je Q. S.. Zo spisu tunajšieho súdu 8D 642/2004 bolo zistené, že označený Q. S. sa narodil XX.X.XXXX a zomrel X.XX.XXXX v Trávnici. Právoplatným uznesením tunajšieho súdu 8D 642/2004-7, Dnot 9/2005 zo dňa 7.3.2005 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.1.2005 však bolo zistené, že jeho dedičmi sú deti P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, to je odporkyňa v 2. rade, ďalej Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, to je odporca v 3. rade a nebohý syn V. S., nar. XXXX, ktorý zomrel v roku XXXX a ktorého deťmi a zároveň dedičmi sú Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom B., X. XX/XX (odporkyňa v 4. rade) a V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B., R. XXXX/X (odporca v 5. rade) (spis tunajšieho súdu 8D 642/2004). Podielová spoluvlastníčka P. M. v skutočnosti po uzatvorení manželstva mala meno P. M. - D., rodená M.. Narodila sa XX.X.XXXX a zomrela XX.X.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve 8D 267/2005, Dnot 139/2005 zo dňa 15.2.2006 sa výlučnom dedičkou zo závetu stala S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, teda odporkyňa v 6. rade (spis tunajšieho súdu 8D 267/2005). Poslednou označenou podielovou spoluvlastníčkou na sporných nehnuteľnostiach je V. A., rodená S.. Spis Štátneho notárstva Nové Zámky 4D 1716/1980 obsahuje čestné prehlásenie W. M., rodenej A. (A.), že je dcérou v tej dobe už nebohej V. A. (A.), rodenej S.. Súdu sa následne podarilo zistiť a to na základe úmrtného listu, že V. A. (A.), rodená S. zomrela v C. dňa XX.X.XXXX, ako 62 ročná. Jej dcéra W. M., rodená A. (A.) sa narodila XX.X.XXXX a zomrela dňa XX.X.XXXX (úmrtný list). Osvedčením o dedičstve 16D 225/03, Dnot 62/03 zo dňa 18.2.2003, vydaným notárkou JUDr. Janou Elzerovou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, ako súdnou komisárkou na základe poverenia tunajšieho súdu, sa dedičmi po nebohej W. stali W. M., trvale bytom N. D., P. A. XXXX/XX a Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X - W., Q. XXX/X, H.. a to rovným dielom (spis tunajšieho súdu 16D 225/2003). Pôvodnou odporkyňou v 1. rade bola V. A., rodená S., no po zistení, že zomrela ešte pred začatím pokonania bolo konanie voči nej z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania zastavené právoplatným uznesením tunajšieho súdu 10C 142/2010-72 zo dňa 6.7.2011. Následne na základe návrhu navrhovateľov v 1. až v 5. rade bolo právoplatným uznesením tunajšieho súdu 10C 142/2010-84 zo dňa 16.9.2011, právoplatné 12.10.2011, pripustené, aby do konania vstúpili ako ďalší účastníci na strane odporcov W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., W. A. XXXX/XX a Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. X, W.
Zo zhodného postoja všetkých účastníkov je nesporné, že všetci podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností sa v r. 1957 ústne dohodli, že všetky svoje spoluvlastnícke podiely tvoriace v konečnom dôsledku celok darujú a aj darovali C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý je právnym predchodcom navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Konkrétne navrhovateľka v 1. rade bola jeho manželkou a navrhovatelia v 2. až v 5. rade jeho deti (spis Štátneho notárstva Nové Zámky D 796/92). Označený C. W. spolu s navrhovateľkou v 1. rade sporné nehnuteľnosti od tej doby a následne po narodení ich spoločných detí, navrhovateľov v 2. až v 5. rade spoločne s nimi nerušene užívali. Po smrti C. W. sporné nehnuteľnosti v celosti užívajú navrhovatelia v 1. až v 5. rade doteraz.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej o prípustnosti určovacieho návrhu ( § 80 písm. c) O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a suvisí s vyriešením otázky, či sa žalobcu sa daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu. Pokiaľ preto súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9)
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľnom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 865 ods. 3 OZ do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§135 ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 135a ods. 1 OZ v znení od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Základným predpokladom vydržania práva je skutočnosť , že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť pritom nemôže vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ, pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí , aby tu bol domnelý právny dôvod. Teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ( § 115 - 116 ods. 1 spojený s § 145 ) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú. U nehnuteľností bola stanovená doba 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Zatiaľ, čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do roku 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri jej nastúpení do držby, podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva, ale i podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Občiansky zákonník č. 40/l964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. l3l/l982 Zb., t.j. do l.4.l983 neupravoval, až uvedená novela občianskeho zákonníka v § 132 a v § 135a upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času, predchádzajúcej nepretržitej držby pred l.4.l983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než l.4.l983 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec l0 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemku bolo však vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Z ustanovenia § 872 ods. 6 OZ však vyplýva, že pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona ( 1.1.1992). Z textu zákona vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním osoba, ktorá kedykoľvek po l.l.l992 splní podmienky stanovené v § l34 OZ. Zo zákona však nemožno vyvodiť záver, že by nebolo možné takto prihliadnuť k dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred l.l.l992. Pri tomto výklade nejde o spätnú účinnosť zákona , ale iba o skutočnosť, že zákon viaže právne dôsledky na uplynutie stanovenej doby, po ktorú oprávnený držiteľ vec držal pred nadobudnutím účinnosti zákona, pričom tieto dôsledky sa mohli uplatniť len v prípade, ž podmienky pre vydržania tu boli v deň nadobudnutia novely OZ č. 509/l99l Zb. Nový vlastnícky vzťah tu potom vzniká až po nadobudnutí účinnosti zákona a nie skôr.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. V prvom rade sa súd zaoberal s otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80, písm. c) O.s.p. so záverom, že na daný prípad je možné konštatovať existenciu naliehaného právneho záujmu navrhovateľov 1. až v 5. rade na požadovanom určení, pretože sa ním odstraňuje spornosť a posilňuje právna istota navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Následne sa súd zaoberal aktívnej i pasívnej legitimácie účastníkov konania. Aktívna legitimácia navrhovateľov v 1. až v 5. rade je zrejmá z R., na ktorej každý z nich figuruje ako podielový spoluvlastník 1/10 k celku. Okrem toho aktívna legitimácia je zrejmá aj zo spisu Štátneho notárstva 4D 1716/1980 a následného spisu tunajšieho súdu D 796/1992, ktorých obsah je uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia a preto súd v stručnosti opakuje, že spoluvlastnícky podiel A. W., rodenej S., v podiele 1/10 k celku nadobudol C. W., ako právny predchodca navrhovateľov v 1. až v 5. rade. Pasívna legitimácia odporkyne v 1. rade je daná zo spisu Štátneho notárstva Nové Zámky D 371/1957 po ďalšej označenej podielovej spoluvlastníčke K. B., rodenej S.. Pasívna legitimácia odporcov v 2. ,v 3., v 4. a v 5. rade je zrejmá zo spisu tunajšieho súdu 8D 642/2004. Pasívna legitimácia odporkyne v 6. rade je nepochybná zo spisu tunajšieho súdu 8D 267/2005 po označenej podielovej spoluvlastníčke P. M. - D., rodenej M. a napokon je daná pasívne legitimácia odporcov v 7. a v 8. rade v súvislosti s osvedčením o dedičstve 16D 225/2003, Dnot 62/03 zo dňa 18.2.2003. Možno teda konštatovať, že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú aktívne legitimovaní v tomto konaní a zároveň odporcovia v 1. až v 8. rade sú pasívne legitimovaní. Po vyriešení uvedených otázok sa súd ďalej musel zaoberať otázkou, či prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom je potrebné vychádzať z toho, že dobromyseľná držba nastala ešte v roku 1957. Predpoklady, ako aj samotný inštitút vydržania podľa Stredného občianskeho zákonníka, teda zákona č.
141/1950 Zb., ďalej podľa Občianskeho zákonníka, teda zákona č. 40/1964 Zb. v období od 1.4.1964 do 1.4.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a v období od 1.1.1992, prechodné ustanovenia a otázka možnosti započítania oprávnenej držby právneho predchodcu sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel C. W. nemohli sporné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním podľa Stredného občianskeho zákonníka, ktorý pri nehnuteľnostiach vyžadoval 10 ročnú vydržaciu lehotu, pretože k oprávanej držbe došlo v roku 1957, no Stredný občiansky zákonník bol zrušený pred uplynutím uvedenej 10 ročnej vydržacej lehoty 1.4.1964. Ako je konštatované vyššie, v období od 1.4.1964 až do 1.4.1983 Občiansky zákonník vôbec neupravoval. Zmena nastala od 1.4.1983, keď už prichádzalo o úvahy vydržanie, s výnimkou veci majetku v socialistickom vlastníctve alebo veci, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Iná situácia bola v prípade pozemku, pretože v takom prípade bolo možné vydržať pozemok v prospech štátu , pričom občan nadobudol so zákona právo o osobnom užívaní. Zásadnú zmenu však priniesla novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 účinná od 1.1.1992, ktorý obsahuje § 872 ods. 6, podľa ktorého pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Záverom možno uzatvoriť, že pokiaľ ide o pozemky sporných nehnuteľností, tieto navrhovatelia v 1. až v 5. rade nadobudli vydržaním ku dňu 1.1.1992 a pokiaľ ide o stavby, teda rodinný dom so súp. č. 374 a rodinný dom so súp. č. XXX,. tak tie boli navrhovateľmi v 1. až v 5. rade nadobudnuté vydržaním ku dňu 1.4.1983 s poukazom na ustanovenie § 865 ods. 3 OZ zavedeného jeho novelou č. 131/1982 Zb..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom v 1. až v 5. rade nebola priznaná náhrada trov konania, pretože sa tohto práva vzdali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.